Rozhodnutie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Erika Čanádyová

Forma rozhodnutia – Rozhodnutie

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/101/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5012200762
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5012200762.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eriky Čanadyovej a členov senátu
JUDr. Jany Martinčekovej a JUDr. Evy Kyselovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Milota Ferenčíková,
PhD., so sídlom P. W. XXX/X, W. správkyňa konkurznej podstaty Hausforyou, s.r.o. v konkurze, so
sídlom Moyzesova 4358/9, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 613 444, právne zastúpený JUDr. Eugenom
Kostovčíkom, advokátom so sídlom Q. XX, N., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so

sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.k
1020508/1/391143/2012 zo dňa 19. 03.2012, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd žalobný návrh z a m i e t a .

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Liptovský Mikuláš č.k. 660/230/67821/11/Okol zo dňa

01.12.2011 tento vydal dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 písm. b) bod 1 zák. č. 511/1992
Zb. v znení neskorších predpisov a vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty JUDr. Milota Ferenčíková,
správkyňa konkurznej podstaty Hausforyou, s.r.o. v konkurze rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie máj 2007 v sume 11.755,12 €. V odôvodnení uviedol, že daňový subjekt v rozpore
s § 19 ods. 4 zák. č. 222/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov nepriznal daňovú povinnosť z
prijatej platby dňa 28.05.2007 vo výške 2.218.000,- Sk, od objednávateľaIng. V. B.. Táto platba bola

daňovému subjektu poukázaná v zmysle zmluvy o dielo uzavretej medzi ním a V. B., podľa ktorej
(čl. I.) je predmetom zmluvy za podmienok dohodnutých v zmluve vykonať a zhotoviť dielo „Výstavba
domu Kriváň ECO Effective" podľa štúdie a technickej špecifikácie obsiahnutej v prílohe č. 1, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa čl. III. bod 2 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že objednávateľ
zaplatí splátku - finančnú zábezpeku 40 % dohodnutej ceny, t.j. 2.218.000,- Sk. Tiež bolo dohodnuté,
ktoré práce a dodávky budú vykonané na základe tejto úhrady. Ust. § 19 ods. 4 zákona o DPH sa aplikuje

pri prijatí platby pred samotným prijatím tovaru alebo poskytnutím služby. V prípade, že je platba prijatá
pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služby, daňová povinnosť vznikne dňom, kedy je platba prijatá.
Ak je medzi dodávateľom a odberateľom uzavretá zmluva o konkrétnej dodávke tovaru alebo služby
a dodávateľ pred dodaním tovaru alebo služby požaduje úhradu celej dohodnutej ceny alebo úhradu
časti ceny a odberateľ tento preddavok zaplatí, vznikne dodávateľovi v rozsahu prijatej platby daňová
povinnosť dňom prijatia platby. Daň, ktorú je platiteľ povinný priznať a odviesť na základe takejto platby,

sa uvádza do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, kedy platbu prijal. U daňového subjektu boli v
kontrolovanomobdobísplnenépodmienkyprevznikdaňovejpovinnostivrozsahuprijatejplatby,nakoľko
bolo v presnom rozsahu známe budúce poskytnutie služby v momente zaplatenia preddavku (služby a
ich postupnosť boli zmluvne určené). V zmluve je definované použitie týchto prostriedkov na výkon prác
v zmysle rozsahu a druhu podľa čl. III. zmluvy. Samotný platiteľ uvedenú platbu označuje ako odpočet
preddavku na faktúre zo dňa 30.09.2009, ktorou fakturoval vykonané stavebné práce v zmysle zmluvy

o dielo.Na základe odvolania voči tomuto rozhodnutiu vo veci rozhodovalo Finančné riaditeľstvo SR
rozhodnutím č.k. 1020508/1/391143/2012 zo dňa 19.03.2012, ktorým prvostupňové rozhodnutie zmenilo
tak, že že rozdiel dane bol znížený o 3 eurocenty na 354 134,- Sk (11 755,09 eura). V odôvodnení

žalovaný uviedol, že z dohodnutého zmluvného vzťahu medzi daňovým subjektom a treťou osobou
- objednávateľom je zrejmé, že sa nejednalo o čiastkové plnenia a postupné dodanie tovaru alebo
služby. V zmluve nie sú rozčlenené jednotlivé etapy odovzdávania stavby a dohodnutá platba nie je
viazaná na ukončenie týchto etáp. Stotožnil sa s názorom prvostupňového správneho orgánu, že boli
splnené podmienky pre vznik daňovej povinnosti vo rozsahu prijatej zálohovej platby, nakoľko bolo v

presnom rozsahu známe budúce dodanie stavby v momente zaplatenia preddavku. Nie je podstatné,
že odvolávajúci nazval tento preddavok ako finančnú zábezpeku. K tvrdeniu v odvolaní o nesprávnej
aplikácii § 19 ods. 4 zákona o DPH a čl. 65 Smernice Rady 2006/112/ES a k poukazovaniu na rozsudok
ESD č. C-419/02 uviedol, že problematikou vzniku daňovej povinnosti prijatím platby (preddavku,
zálohy) pred dodaním tovaru alebo poskytnutím služby sa zaoberal Súdny dvor EÚ, keď vo svojom
rozsudku č. C-419/02 podal vyjadrenie k aplikácii čl. 65 Smernice Rady 2006/112/ES. K tomu, aby DPH

sa stala splatnou je potrebné, aby všetky príslušné prvky udalosti, ktorou vzniká daňová povinnosť,
boli splnené. Tzn. že budúce dodanie tovaru alebo budúce poskytnutie služby musí byť známe už v
momente vyplatenie preddavku. V uvedenom rozsudku bola riešená problematika odpočítania DPH
zaplatenej z preddavkov v prípade, keď spoločnosť uzatvorila dohodu o preddavkových platbách s
dodávateľom liekov a protéz. V uzavretej zmluve na dodávku liekov a protéz bola príloha, ktorá

obsahovalaheterogénnyvýpočetniekoľkostoviekliekovarôznychzdravotníckychvýrobkovdostupných
na trhu, pričom zmluva stanovovala, že kupujúci uhradí zmluvnú cenu predávajúcemu v deň uzavretia
zmluvy,predmetnýtovarbolopísanývprílohe,ktorámohlabyťzmenenánazákladedohody,predávajúci
dodaltovaralebojehočasťpodľapotrebyapredchádzajúcichpokynovnadobúdateľa,ažkýmsacelková
dodaná hodnota rovnala zmluvnej cene, každá zo strán mohla vypovedať zmluvu a v tomto prípade bola

kupujúcemu vrátená zmluvná cena znížená o hodnotu skutočných dodávok. V tomto prípade Súdny dvor
konštatoval, že ide o preddavkové paušálne platby uhradené za tovary uvedené všeobecným spôsobom
v zozname, ktorý môže byt' kedykoľvek zmenený na základe dohody kupujúceho a predávajúceho
a z ktorého si kupujúci môže vyberať jednotlivé položky na základe dohody, ktorú môže kedykoľvek
ukončiť. Vzhľadom na tieto skutočnosti nebolo možné aplikovať čl. 10 ods. 2 Šiestej smernice (tzn. čl.

65 Smernice Rady 2006/112/ES a teda § 19 ods. 4 zákona o DPH). Z uvedeného rozsudku Súdneho
dvora vychádzal aj NS SR v rozsudku vo veci 3Sžf 87/2009, kde uviedol, že prenesenie uvedeného
princípu na zhotovenie a dodávku stavby znamená, že v momente vyplatenia preddavku musí byť
známa celá relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľného plnenia. Keďže v predmetnom súdnom
spore nebolo vydané ani stavebné povolenie v čase vyplatenia preddavku a stavba nebola pripravená

na odovzdanie, už tieto skutočnosti vylučujú splnenie všetkých podmienok v čase vyplatenia preddavku
tak, ako to vyžaduje rozsudok C-419/02. Naviac, v čase vyplatenia preddavku nebolo známe, či a kedy
dôjde k zhotoveniu a odovzdaniu stavby. Situácia u odvolávajúceho je odlišná od situácie riešenej vo
vyššie citovanom rozsudku NS SR, pretože už v čase uzavretia zmluvy bolo vydané stavebné povolenie,
určená parcela, na ktorej sa má stavba realizovať, ako aj termín začatia a ukončenia diela. V danom

prípade plnenie bolo presne určené, nakoľko v čase uzavretia zmluvy o dielo bol známy predmet
plnenia (aj stavebné povolenie), miesto plnenia (pozemok vo vlastníctve objednávateľa), ako aj výška
ceny (protihodnota) tohto plnenia. Ak boli jednotlivým objednávateľom vydané stavebné povolenia,
museli stavebníci predložiť na konanie projektovú dokumentáciu stavby. Projektovou dokumentáciou
bol predmet zdaniteľného obchodu definovaný a výška platieb presne stanovená. Dielo malo byť podľa

čl. I. zmluvy zhotovené v súlade so stavebným povolením. Vo všetkých prípadoch uzavreté zmluvy o
dielo obsahovali v čl. III. platobné podmienky, cenu a záruky, tzn. že bola stanovená celková cena diela
vrátane DPH a táto cena bola rozložená do úhrad záloh v konkrétnych výškach. Skutočnosť, že išlo o
platbu vopred, z ktorej vzniká daňová povinnosť preukazuje, okrem iného, aj faktúra zo septembra 2009,
v ktorej daňový subjekt vykonal odpočet prijatej zálohy od celkovej kúpnej ceny zhotoveného diela a

uviedol v texte faktúry, že sa jedná o odpočet prijatej zálohy s DPH.

Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca žalobu na súd, v ktorej uviedol tieto žalobné body. Tvrdenia
uvedené v napadnutom rozhodnutí o tom, že bolo vydané stavebné povolenie, ku ktorému museli
stavebníci predložiť projektovú dokumentáciu stavby, že pozemky boli vo vlastníctve objednávateľa a
bola známa výška ceny plnenia sú v extrémnom rozpore so skutkovým a právnym stavom. Okrem

toho žalovaný v rozhodnutí neuvádza, ako a akým spôsobom získal uvedené informácie. Takýmto
postupom žalovaného bolo žalobcovi odňaté jeho právo vyjadriť sa k uvedenej argumentácii žalovaného
a teda k stavebným povoleniam, projektovej dokumentácii, vlastníctvu pozemkov a spôsobu ichzistenia žalovaným. Stavebné povolenie bolo vydané v roku 2005 pre celý projekt Tri Vody. Všetci
objednávatelia po vydaní stavebného povolenia využili možnosť vyplývajúcu zo Stavebného zákona
a urobili zmenu stavby pred dokončením, čo ku kolaudácii predpokladá predložiť súpis všetkých

zmien, resp. nový projekt. Pôvodné stavebné povolenie predpokladalo stavbu technológiou rámovej
sendvičovej konštrukcie zlisovaným doskami, no žalobca staval domy z frézovaných hranolov z
masívu. Územné rozhodnutie vyžadovalo stavbu domu so sedlovou strechou, maximálne zastavanou
plochou, dom drevený alebo obitý drevom. Zachovali sa iba parametre ako podobný obvod základu
domu a sedlová strecha. V technickej dokumentácii, ktorá tvorila prílohu k zmluvám o dielo, išlo o

stručnú rámcovú dokumentáciu, ktorá bola neskôr podľa požiadaviek objednávateľa nahradená finálnou
technickou dokumentáciou. Napr. u objednávateľa Ing. X. finálna technická špecifikácia je zo dňa
16.08.2007. Z uvedeného vyplýva, že v momente vyplatenia preddavkov nebola ani zďaleka známa celá
relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľnej udalosti, daňová povinnosť podľa § 19 ods. 4 zákona o
DPH nevznikla a postup správcu dane nemá oporu v zákone. Žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

Uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 20S/47/2012-110 zo dňa 22.08.2012 súd konanie vo veci
preskúmania zákonnosti rozhodnutí, medzi nimi i rozhodnutia, ktoré je predmetom tohto súdneho
konaniač.k.1020508/1/391143/2012zodňa19.03.2012,vylúčilnasamostatnékonanie.Preskúmavanie
tohto napadnutého rozhodnutia žalovaného sa ďalej vedie pod sp. zn. 20S/101/2012.

Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril podaním zo dňa 28.12.2012. Zotrval v plnom rozsahu na zistenom

skutkovomstaveaprávnejkvalifikácii,ktorúaplikovalvnapadnutomrozhodnutí.Žiadalžalobuzamietnuť
a žalobcovi náhradu trov nepriznať.

Krajský súd v Žiline preskúmal rozhodnutie, ako i postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu podľa § 247
a nasl. O.s.p., a to v medziach žalobných bodov v zmysle § 250h ods. 1 O.s.p. a § 250j ods. 1 O.s.p.,
pričom zistil, že napadnuté rozhodnutie je zákonné a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol

z nasledujúcich dôvodov:

Zo zmluvy o dielo bez uvedenia dátumu jej uzavretia, ktorá je súčasťou správneho spisu vyplýva,
že objednávateľ si u spoločnosti Hausforyou, s.r.o. objednal dielo špecifikované v čl. I. zmluvy,
a to výstavbu domu Kriváň ECO Effective podľa špecifikácie obsiahnutej v prílohe č. 1, ktorá je
neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy v súlade so stavebným povolením vydaným Spoločným obecným

úradom územného rozhodovania a stavebného poriadku Liptovský Hrádok č.k. SocÚ 184/2005 zo dňa
03.06.2005. Miestom plnenia je pozemok objednávateľa p.č. 4957/48, nachádzajúci sa v k. ú. B.. Podľa
čl. II práce na diele začnú do 14 dní od protokolárneho odovzdania a prevzatia staveniska zhotoviteľom.
V čl. III. bola dohodnutá cena diela, a to 5.545 000,- Sk s DPH a ďalej dohodnuté, že túto cenu splatí
v splátkach, a to 1. splátka 40 % z dohodnutej ceny, na základe ktorej budú vykonané konkrétne

stanovené práce a dodávky vo výške 2.218.000,- Sk, ďalej splátku vo výške 35 % z dohodnutej ceny do
7 pracovných dní od dodania príslušných dokladov a faktúr k prácam z bodu 2 tohto článku, splátku vo
výške 20 % z dohodnutej ceny do 7 pracovných dní od dodania príslušných dokladov a faktúr k prácam
z bodu 3 tohto článku a splátku vo výške 5 % po odovzdaní diela v plnom rozsahu, t.j. po kolaudácii. Z
obsahu ďalších listinných dôkazov (dodatok č. 2, č. 3 zmluvy o dielo) vyplýva, že zmluva o dielo bola

uzavretá 20.04.2007. Dodatky k nej boli uzavreté 21.09.2007, 26.11.2007 a 22.10.2008.

Z úradnej činnosti je súdu známe (napr. konanie 20S/105/2012), že pri uzatváraní takýchto zmlúv bola
ich súčasťou príloha, ktorá špecifikovala dom z pohľadu technického popisu - základného vybavenia,
vnútorného vybavenia, a to detailne vo vzťahu k jednotlivým miestnostiam a garáži.

Faktúrou č. OF 20090054 zo dňa 30.09.2009 vyfakturoval dodávateľ objednávateľovi odplatu za

vykonané stavebné práce v zmysle zmluvy o dielo, a to v celkovej sume 82.827,12 €, v ktorej sume je
zahrnutá aj záloha vo výške 40 %.

V správnom spise sa nachádza výpis z účtu zhotoviteľa, z ktorého vyplýva, že dňa 28.05.2007 bola na
jeho účet prijatá platba od Ing. S. B. vo výške 2.218.000,- Sk.

Krajský súd si vyžiadal správny spis týkajúci sa vydania stavebného povolenia č.k. SOcÚ 184/2005 zo

Spoločného obecného úradu územného rozhodovania a stavebného poriadku Liptovský Hrádok, Obec
B.. Z neho vyplýva, že pod č.k. SocÚ 184/2005MGbolo dňa 03.06.2005 vydané stavebné povolenie na stavbu IBV- 55 rodinných domov na pozemkoch
CKN p.č., okrem iného, aj na p.č. 4957/48 v k. ú. B.. Súčasťou tohto stavebného povolenia je projektová
dokumentácia, ktorú vypracoval Ing. B. O. -stavebná časť, V. L. - časť elektro, Ing. B. X. - časť

zdravotechnika a Ing. M. Y. - časť statika stavieb. Vlastníctvo k pozemku stavebníci (B. M., Ing. B. K. a
V. W.) preukázali výpisom z LV č. XXXX, XXXX, XXXX a XXXX). Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 10.06.2005. Toto stavebné povolenie je aj súčasťou správneho spisu.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo
právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu,

a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zák. č. 222/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.03.2008 predmetom dane je
dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou.

Podľa § 19 ods. 4 citovaného zákona, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru alebo služby, vzniká
daňová povinnosť z prijatej platby dňom prijatia platby.

Podľa § 71 ods. 1 cit. zákona, pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú

osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru.
Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým,
ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej
povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo
viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac

platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej
povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci.
Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s
oslobodením od dane podľa § 28 až 42.

V danej veci bolo potrebné ustáliť, či k dátumu zaplatenia preddavku zo strany objednávateľa V. B.,

t.j. 28.05.2007 boli splnené podmienky uvedené v § 19 ods. 4 Zákona o DPH, t.j. či vznikla daňová
povinnosť z tejto platby dňom prijatia platby. Pre vznik daňovej povinnosti v tomto prípade je potrebné,
aby v momente vyplatenia preddavku boli známe všetky príslušné prvky zdaniteľného plnenia, t.j. celá
relevantná informácia týkajúca sa zdaniteľnej udalosti (rovnako rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Sžf/87/2009). Správne skúmali správne orgány, či zdaniteľné plnenie už v čase vyplatenia preddavku

bolo tak identifikované, aby mohlo byť reálne v tento moment uskutočnené.

Zmluva o dielo a jej príloha č. 1 ako jej neoddeliteľná súčasť existujúca v deň uzavretia zmluvy o
dielo špecifikujú predmet plnenia konkrétnym spôsobom, a to nielen slovne a graficky (výstavba domu
Kriváň ECO Effective podľa špecifikácie obsiahnutej v prílohe č. 1, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou
tejto zmluvy), ale aj podľa platného stavebného povolenia. Stavebné povolenie bolo v tejto zmluve

špecifikované číslom konania a to stavebné povolenie č.k. SocÚ 184/2005MG zo dňa 03.06.2005,
právoplatné dňa 10.06.2005. Podľa názoru súdu je týmto spôsobom stavba špecifikovaná dostatočne.
Okrem toho, čo sa týka konkrétneho preddavkov vo výške 40%, v zmluvách o dielo je konkrétnym
spôsobom špecifikované, načo bude tento preddavok slúžiť, t.j. ktoré práce a dodávky budú na základe
jeho úhrady vykonané. Táto špecifikácia je v zmluvách určitá, konkrétna, jedná sa o špecifikáciu či už

vo vzťahu k vypracovaniu štúdie, konzultácie s architektom, projektovej dokumentácie (čo predpokladá
refundáciu nákladov na vydanie stavebného povolenia zo dňa 03.06.2005) a ďalšie konkrétne práce už
vo vzťahu k stavbe (hydroizolácie, konštrukcie vnútorných priečok, atď.).

V tejto súvislosti je právne irelevantné, ak po zaplatení preddavku v máji 2007 došlo na základe
vzájomnej dohody medzi objednávateľom a dodávateľom k ďalším zmenám, či už interiéru alebo

exteriéru stavby. Tieto zmeny zhrnuté do dodatkov č. 1, 2, 3 a technickej špecifikácie diela boli v každom
prípade vykonané po zaplatení preddavku, a preto na jeho použitie nemohli mať vplyv - preddavok mohol
byť podľa zmluvy o dielo a jej prílohy č. 1 použitý len na práce, ktoré už boli pred jeho zaplatením
špecifikované a na predmet plnenia, ktorý bol taktiež riadne špecifikovaný v tejto zmluve, jej prílohe
a v stavebnom povolení z roku 2005. Iný výklad by smeroval k tomu, že každá zmena na predmete

stavby (napr. aj zmena minimálneho charakteru vo vnútornom usporiadaní domu) by mala za následok
nejasnosť v predmete plnenia. Uvedeným výkladom by nastal nežiaduci stav, keď vykonávaním takýchto
zmien by bolo možné odďaľovať nástup daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 4 zák. o DPH. V extrémnomprípade by mohol nastať stav, že daňovník odvolávajúc sa na stále nové zmeny, ktoré by podľa tohto
chápania vždy mali za následok nemožnosť ustálenia predmetu plnenia, nemusel by z preddavku
odviesť daň vôbec.

Krajský súd sa stotožnil s právnym záverom žalovaného, že daný prípad nie je skutkovo totožný s
prípadom uvedeným v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/87/2009. Skutkové okolnosti, z
ktorých vychádzalo rozhodnutie najvyššieho súdu boli podstatne odlišné ako skutkové okolnosti vo
veci súdneho sporu. V súdnom konaní bolo totiž zistené, na rozdiel od prípadu 3Sžf/87/2009, že na
predmetplneniapodľazmluvyodielobolovydanéprávoplatnéstavebnépovolenie.Včaseuskutočnenia

zdaniteľného plnenia (máj 2007) bolo zrejmé, na akej parcele bude vybudovaná predmetná stavba,
bola daná jej špecifikácia, v čase uskutočnenia zdaniteľného plnenia bolo rozhodnuté o podmienkach
a špecifikácii stavby v stavebnom povolení a konkrétna špecifikácia jednotlivých plnení a služieb,
na ktoré sa toto plnenie poskytlo, bolo súčasťou zmluvy o dielo. Je teda nepochybné, že v čase
zdaniteľného plnenia bolo plnenie tak identifikované, že ho bolo možné reálne v tento moment aj
uskutočniť. Pripravenosť na realizáciu tejto stavby v čase vyplatenia preddavku bola teda reálna,

možná, ako to vyplýva zo zmluvy o dielo, kde podľa čl. III. bola splatnosť preddavku 40% z dohodnutej
ceny priamo naviazaná na deň podpisu tejto zmluvy a samotný termín začatia prác na odovzdanie
staveniskazhotoviteľovizostanyobjednávateľa,čopredpokladá,žeprávneprekážkysamotnejvýstavby
neexistovali. Je pritom irelevantné, že stavba v čase zaplatenia preddavku neexistovala, t.j. nebola
pripravená na odovzdanie a užívanie, veď práve prijatý preddavok slúžil na začatie jej výstavby.

Ani výkladové pravidlo uvedené v rozsudku Súdneho dvora EÚ C-419/02 sa nevzťahuje na daný prípad.
Tento prípad taktiež vychádza z podstatne rozdielnych skutkových okolností, keďže v prípade riešenom
Súdnym dvorom v čase poskytnutia preddavku na plnenie (lieky a protézy) nebol známy konkrétny
rozsah plnenia zo strany dodávateľa a tovary boli špecifikované len všeobecným spôsobom v zozname,
ktorý sa mohol kedykoľvek zmeniť na základe dohody kupujúceho a predávajúceho a z ktorého si

kupujúci mohol vybrať jednotlivé položky na základe dohody. Tento rozsah teda nebol v čase poskytnutia
preddavku riadne definovaný konkrétnymi položkami, mohol sa meniť až do času ukončenia zmluvného
vzťahu medzi účastníkmi, čo nie je skutkovo totožný prípad s riešenou právnou vecou.

Čo sa týka ďalších námietok žalobcu uvedených v žalobe, neobstojí námietka, že bolo odňaté jeho
právo vyjadriť sa k argumentácii žalovaného - k stavebným povoleniam, k projektovej dokumentácii,

k vlastníctvu pozemkov a k spôsobu ich zistenia žalovaným. Stavebné povolenie bolo vydané v roku
2005 a žalobcovi bolo známe jeho vydanie, keď ako jedna zo zmluvných strán v zmluve o dielo
konštatuje, že dielo bude vyhotovené v súlade s platným stavebným povolením, ktorého číslo konania
priamo v zmluvách cituje. To, že žalobca mal na vydanie stavebného povolenia iný právny názor ešte
neznamená, že mu bolo odňaté právo vyjadriť sa k stavebnému povoleniu. Toto právo mohol využiť

kedykoľvek počas daňového konania, keďže musel mať vedomosť o jeho vydaní. Okrem toho stavebné
povolenie je súčasťou správneho spisu. Použitie tohto dôkazu zo strany žalovaného teda nemohlo byť
pre žalobcu prekvapujúce a právna argumentácia žalovaného týmto dôkazom nemohla pre žalobcu
znamenať ukrátenie jeho procesných práv.

Argumentácia žalobcu, že hoci bolo vydané stavebné povolenie v roku 2005, všetci objednávatelia

využili možnosť a urobili zmeny stavby pred ich dokončením, čo by znamenalo, že informácia o
predmete plnenia nebola celá známa v čase zdaniteľnej udalosti, taktiež neobstojí. Súd sa vysporiadal
s touto otázkou vyššie v odôvodnení, pričom súhrnne konštatuje, že samotná zmena, či už minimálna -
nevyžadujúca si rozhodnutie o zmene stavby pred jej dokončením alebo taká, ktorá si toto rozhodnutie
vyžaduje, nie je relevantná. Ak by bola vykonaná po uskutočnení zdaniteľného plnenia, na informáciu

v čase zdaniteľného plnenia, ktorá už vtedy bola úplná, nemá žiadny vplyv vzhľadom na časovú
postupnosť. Ak by takáto zmena bola vykonaná pred týmto zdaniteľným plnením, ani vtedy by nemala
vplyv na úplnosť informácie o predmete plnenia. Ak by mala byť zmena povolená, muselo by byť vydané
rozhodnutie o zmene, aby bola právne relevantná a v prípade inej zmeny - aby vôbec mohlo dôjsť k jej
realizácii - musela by byť obom účastníkom známa. Teda aj pred uskutočnením zdaniteľného plnenia by

v prípade tejto zmeny boli oba subjekty informované o tom, ako bude predmet plnenia po tejto zmene
vykonávaný a v tomto prípade by taktiež bola informácia o predmete zdaniteľného plnenia dostatočná.
Dôležiténaposúdenídostatočnostiinformácieopredmetezdaniteľnéhoplneniajetáskutočnosť,žebolovydané právoplatné stavebné povolenie s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom a
akékoľvek zmeny na takto špecifikovanom objekte stavebného povolenia potom takto určený objekt len
ďalej špecifikujú.

Z týchto dôvodov krajský súd považuje žalobné dôvody v celom rozsahu za nedôvodné. Stotožnil sa
s právnym záverom žalovaného správneho orgánu o tom, že v zmysle § 19 ods. 4 Zákona o DPH v
znení účinnom ku dňu zdaniteľného plnenia mal daňový subjekt povinnosť zdaniť aj preddavok. Z tohto
dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1, veta prvá O.s.p. a contrario. Žalobca v konaní

nebol úspešný, preto nemá právo na náhradu trov, preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave v dvoch vyhotoveniach.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.