Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. apríl 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 37C/59/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7210218301
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kamil Petrovič

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7210218301.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom, Mgr. Kamilom Petrovičom, v právnej veci žalobcu v 1. rade: R.. V. G.,

nar. X.X.XXXX, bytom Z. XX, N., žalobkyne v 2. rade : R.. V. G., nar. XX.X.XXXX, bytom Z. XX, N., obaja
právne zastúpený V.. W. Y., advokát, so sídlom W. Q. X/Xp, W., proti žalovanej : R.. F. B., nar. X.X.XXXX,
bytom Z. XX, N., právne zast. : V.. Q. V., advokátka, so sídlom Y. XX, N., v konaní o zaplatenie 15.933,12
eura s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 15.933,12 eura zamieta.

Žalobcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovanej trovy konania k rukám
právnej zástupkyne žalovanej, JUDr. Gabriely Jablonskej, advokátky, so sídlom v Košiciach, Letná 47,
vo výške 1.788,97 eura, ktorá suma pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 477,75 eura

a trov právneho zastúpenia vo výške 1.311,22 eura, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobcovia sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.7.2010 domáhali voči žalovanej zaplatenia
sumy 15.933,12 eura titulom vydania bezdôvodného obohatenia, a to na tom skutkovom základe, že
žalobcovia umožnili žalovanej užívať prízemnú časť rodinného domu č. XX, na ul. Z. v N., ktorý je
postavený na parcele č. XXXX/XX ako nadstavba súpisné číslo XXX za účelom bývania a ktorého
spoluvlastníkmi sú žalobcovia. Predmetom užívania zo strany žalovanej v predmetnom rodinnom dome
sú priestory pozostávajúce zo spálne o výmere 13,91 m2 , chodby o výmere 9,02 m2 , kúpeľne a
WC o výmere 4,66 m2 , obývacej izby o výmere 16,92 m2 , kuchyne o výmere 6,57 m2 , komory o

výmere 2,26 m2 a záhradnej terasy o výmere o 10,48 m2 . Žalovaná užíva aj spoločné technické
priestory domu a to zádverie o výmere 4,41 m2 , garáž o výmere 29,32 m2 , dielňu a kotolňu o
výmere 10,78 m2 , suterén a pivnicu o výmere 28,15 m2 , závetrie o výmere 6,18 m2 , chodbu o
výmere 0,9 m2 a schodisko o výmere 4,80 m2, všetko v rozsahu a spôsobom ktorý zodpovedá
podielu 1/5 na celkovej podlahovej ploche. Žalovaná predmetné priestory užíva od roku 1998 od vzniku
spoluvlastníctva žalobcov v spoluvlastníckom režime ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXXX, pričom
žalovaná za bývanie a užívanie predmetných priestorov rodinného domu od roku 1998 žalobcom ako

vlastníkom neposkytuje žiadnu náhradu. Žalobcovia navrhli žalovanej uzavretie písomnej zmluvy na
užívanie predmetných priestorov v rodinnom dome, čo žalovaná odmietla. Žalobcovia si predmetnou
žalobou uplatnili nárok na náhradu za užívanie časti predmetného rodinného domu a služieb s tým
spojených za obdobie od 1.7.2008 do 30.6.2010 s tým, že pri stanovení mesačnej úhrady vychádzali z
cenového odhadu vypracovaného realitnou kanceláriou Euroreal - Sk, s.r.o., realitnoobchodná agentúra
so sídlom K. XX, v N..Žalovaná uplatnený nárok žalobcov v konaní neuznala. V odpore proti vydanému platobnému rozkazu
žalovaná na svoju obranu uviedla, že osvedčením o dedičstve č. 28D/1020/1997, Dnot 303/97 v
dedičskej veci po T. B., ktorý naposledy býval na Z. ul. č. 31, v N., bola medzi zákonnými dedičmi a to

R.. F. B., R.. V. G. a R.. F. J., uzatvorená trojdohoda, podľa ktorej žalovaná má doživotné a bezplatné
právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti, ktoré súd vedené správou Katastra Košice, na
LV. č. XXXXX pre katastrálne územie N. - terasa, ako parcela č. XXXX/XX zastavaná plocha o výmere
373 m2 vrátane rodinného domu súp. číslo XXX postavenom na parcele č. XXXX/XX s príslušenstvom.
Predmetná dohoda medzi stranami zmenená nebola. Preto má žalovaná právo nehnuteľnosti vedené

na LV č. XXXXX doživotne a bezplatne užívať. Žalovaná v odpore potvrdila skutočnosť, že zo strany
žalobcov jej bol predložený návrh nájomnej zmluvy, ktorý nepodpísala, keďže podľa znenia návrhu
nájomnej zmluvy sa mala vzdať práva zodpovedajúcemu bezplatného užívaniu nehnuteľnosti.

Medzi účastníkmi neboli sporné základné skutkové okolnosti a síce, že žalobcovia sú vlastníkmi
nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXXX pre katastrálne územie G., okres N. II, obec N. -
E., ako pozemok, parcela č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere 373 m2 a ako stavby

- rodinný dom, súp. číslo 534 postavený na parcele č. XXXXXX. Spornou nebola ani skutočnosť,
že žalovaná užívala prízemnú časť predmetného rodinného domu v žalovanom období od 1.7.2008
do 30.6.2010 a rovnako sporná nebola ani skutočnosť, že žalovaná za užívanie prízemnej časti
predmetného rodinného domu v žalovanom období žalobcom neplatila.

Podľa ust. § 120 ods. 3 O.s.p., ak nejde o veci uvedené v ods. 2 súd si môže osvojiť skutkové zistenia

založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Jedinou spornou skutočnosťou medzi účastníkmi v konaní bola platnosť dedičskej dohody od ktorej
žalovaná odvodzuje svoje právo bezplatne a doživotne užívať predmetný nehnuteľný majetok, ktorej
platnosť žalobcovia namietajú.

Súd vykonal vo veci dokazovanie v nasledujúcom rozsahu a z vykonaných dôkazov zistil nasledujúci

skutkový stav .

Z výpovede žalobcu v prvom rade vyplynulo, že je bezpodielovým spoluvlastníkom spolu so žalobkyňou
v 2. rade ako manželkou, jednej polovice rodinného domu a druhú polovicu rodinného domu vlastní
výlučne žalobkyňa v 2. rade, ktorá nadobudla vlastníctvo v dedičskom konaní. Žalovaná so žalobcom v
1. rade neuzavrela žiadnu dohodu o bezodplatnom užívaní predmetného rodinného domu a ani nikdy

nebola zo strany žalovanej vyvinutá žiadna iniciatíva sa na takomto niečom so žalobcom v 1. rade
dohodnúť. Na predmetnej nehnuteľnosti neviaznú žiadne ťarchy a ani vecné bremená a v tejto súvislosti
žalobca v 1. rade upozornil na konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 41C/78/2007, v ktorom
sa žalovaná domáhala určenia doživotného bezplatného práva v rodinnom dome, ako aj určenia, že jej
právo doživotného bezplatného užívania predmetného rodinného domu sa považuje za vecné bremeno,

pričom žaloba bola zamietnutá. Vo vzťahu k dedičskej dohode žalobca v 1. rade uviedol, že dohoda je
podľa neho nezrozumiteľná, nie je zrejmé ktorej časti predmetnej nehnuteľnosti sa týka. Poukázal na to,
žepredmetomdedičskéhokonaniabolalen1rodinnéhodomu,pričomžalobkyňav2.radevyplatilasumu
170.000,- Sk Ing. F. J., dcére žalovanej a to za účelom vyporiadania dedičských podielov. V osvedčení
o dedičstve sa síce uvádza, že žalobkyňa v 2. rade mala vyplatiť žalovanej sumu 320.000,- Sk, a však

skutočná dohoda bola medzi nimi taká, že žalovaná si túto sumu nebude uplatňovať u žalobkyni v 2.
rade za predpokladu, že bude môcť doživotne a bezplatne užívať predmetný rodinný dom. Žalovaná
túto dohodu nedodržala a v roku 2005 požiadala o vyplatenie sumy 320.000,-Sk, ktorej zaplatenia sa
domáhala aj pred súdom a žalobcovia jej na základe právoplatného rozhodnutia sumu 320.000,- Sk
uhradili.Žalovanásaneskôrďalšoužaloboudomáhalaajzaplateniaúrokovzomeškania,ktorénásledne

žalovanej žalobcovia uhradili vo výške 120.000,- Sk. Na základe toho, že zo strany žalovanej došlo
k porušeniu dedičskej dohody, žalobkyňa v 2. rade zrušila svoj sľub a necítila sa byť ním nijakým
spôsobom viazaná. Žalobca v 1. rade ešte uviedol, že sľub, ktorý dala žalobkyňa v 2. rade ohľadne
bezplatného doživotného užívania sa netýkal tej časti domu, v ktorej je žalobca v 1. rade podielovým
spoluvlastníkom.Z výpovede žalobkyne v 2. rade vyplynulo, že spory medzi účastníkmi vyplývajú zo samotnej dedičskej
dohody uvedenej v osvedčení o dedičstve, ktorá podľa žalobkyne v 2. rade nie je bližšie špecifikovaná
a ani z nej nevyplýva, žeby právo bezplatného a doživotného užívania rodinného domu bolo vecným

bremenom, ktorý by zaťažoval predmetnú nehnuteľnosť. Okrem dohody uvedenej v osvedčení boli so
žalovanou uzavreté aj ústne dohody týkajúce sa jednak vyplatenia dedičského podielu žalobkyňou v
2. rade svojej sestre, F. J., v sume 170.000,- Sk a jednak toho, že žalovaná sa vzdá svojho podielu
a to za protihodnotu, že bude môcť bezodplatne užívať predmetný rodinný dom a nebude sa domáhať
sumy 320.000,- Sk. Potom ako žalovaná sa rozhodla uplatniť u žalobkyne nárok na zaplatenie sumy

320.000,- Sk sa vzťahy medzi účastníkmi zhoršili. Žalovaná najprv uvádzala, že po vyplatení sumy
320.000,- Sk sa z rodinného domu odsťahuje, neskôr však uvádzala, že okrem sumy 320.000,- Sk má
právo aj bezplatne a doživotne užívať rodinný dom. Žalobcovia sa chceli so žalovanou dohodnúť tak,
aby prispievala aspoň na úhradu služieb spojených s užívaním domu, avšak žalovaná trvala na tom,
že nebude nič platiť. Do roku 2005 žalovaná žiadnym spôsobom neprospievala na úhradu nákladov,
nakoľko žalobcovia rešpektovali dohodu, ktorá bola medzi nimi ústne uzavretá, že nebude požadovať

sumu320.000,-Skzato,žebudemôcťbezodplatneužívaťrodinnýdom.Žalobkyňav2.radepovažovala
túto dohodu za porušenú potom, ako žalovaná si voči žalobcom uplatnila sumu 320.000,- Sk.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že predmetný rodinný dom vybudovala spolu s manželom, išlo o
dvojgeneračný dom, pričom žalobcovia boli vedení ako stavebníci, avšak len formálne z dôvodu, že v
tom čase mladšia dcéra mala 15 rokov a nemohla byť stavebníkom. Dohoda bola taká, že žalobcovia

budú stavebníkmi, ale nebudú bývať v tomto rodinnom dome, nebudú sa podieľať na stavbe rodinného
domu a nebudú ani splácať úver, z ktorého bola financovaná výstavba rodinného domu. K zásadným
zmenám došlo po smrti manžela žalovanej, kedy žalobcovia žiadali vyplatiť polovicu hodnoty domu.
V tom čase súdny odhad hodnoty domu bol vo výške 1.200.000,- Sk. Vzhľadom na to, že žalovaná
nemala peniaze v požadovanej výške na vyplatenie žalobcov, došlo k dohode s tým, že žalobcovia

vyplatili mladšiu dcéru sumou 170.000,- Sk a previedli na ňu vlastnícke právo k 4 -izbovému bytu na
R. č. 7, v N.. Zvyšnej časti, ktorú vlastnila v bezpodielovom spoluvlastníctva s manželom sa vzdala v
prospech staršej dcéry, žalobkyne v 2. rade s tým, že bude môcť doživotne užívať tento rodinným dom,
čiže dvojizbový byt na prízemí rodinného domu a časť záhrady. Žalobcovia sa prisťahovali do rodinného
domu na Bratislavskej XX, v N. v roku 1998 a hneď od začiatku žiadali od žalovanej aby prispievala

úhradu nákladov spojených s užívaním domu. Spočiatku to bola suma 1.000,- Sk, v priebehu 10-tich
rokov sa táto suma vyšplhala až na sumu 2.500,- Sk, pričom celkové náklady na dom predstavovali
sumu 5.000,- Sk. Žalovaná nesúhlasila s tým, aby hradila polovicu nákladov na rodinný dom, čo malo
za následok vznik sporu ohľadne jeho užívania ako aj ohľadne výkladu dedičskej dohody obsiahnutej
v osvedčení o dedičstve. Preto žalovaná navštívila V.. B., notára, ktorý spísal predmetné osvedčenia

za účelom výkladu spornej dedičskej dohody, ktorý žalovanej uviedol, že táto dohoda platí tak, ako je
napísanástým,žeprispísanídohodyajjejpodpísanínevzniesolniktožiadnenámietky.Okremdedičskej
dohody uvedenej v osvedčení o dedičstve medzi účastníkmi konania nedošlo k žiadnej inej dohode a
teda nedošlo k zmene toho, že predmetný rodinný dom mohla užívať bezodplatne a doživotne.

Z osvedčenia o dedičstve, ktoré je založené v pripojenom spise, sp. zn. 41C/78/20087 na č.l. 6 súd

zistil nasledovné skutočnosti : osvedčenie o dedičstve bolo spísané dňa 6.4.1998 JUDr. V. B., notárom,
ako súdnym komisárom v dedičskej veci po nebohom T. B., sp. zn. 28D/1020/1997, Dnot/303/97, ktoré
nadobudlo účinky právoplatného rozhodnutia dňa 22.4.1998. Žalobkyňa v 2. rade, žalovaná a R.. F.
J., rod. B., sestra žalobkyne v 2. rade a dcéra žalovanej sa dohodli o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva poručiteľa a pozostalej manželky spôsobom uvedeným v čl. 2 osvedčenia o dedičstve

tak, že z majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve poručiteľa a žalovanej do dedičstva pripadli
nehnuteľnosti zapísané na Okresnom úrade Košice II, katastrálnom odbore na LV č. XXXXX, pre
katastrálne územie N. - E., ako parcela č. XXX/XX- zastavaná plocha o výmere 373 m2, vrátane
rodinného domu na parcele č. XXXX/XX s príslušenstvom, zapísané pod B1 v jednej polovici na
poručiteľa a manželku v hodnote podľa Znaleckého posudku 641.848,- Sk a osobné motorové vozidlo

zn. Škoda Favorit XXXL, O. : N. XX-XX v hodnote podľa Znaleckého posudku 40.300,- Sk. Podľa čl.
5. Osvedčenia, dedičky uzavreli o vyporiadaní dedičstva dohodu, podľa ktorej nehnuteľnosti zapísané
na Okresnom úrade Košice II, odbor katastrálny, na LV č. XXXXX, pre katastrálne územie Košice -
Západ, ako parcela č. XXXX/XX- zastavaná plocha o výmere 373 m2, vrátane rodinného domu na
parceleč.XXXX/XXspríslušenstvom,zapísanéD1vjednejpolovicinaporučiteľaamanželkunadobudla

žalobkyňa v 2. rade v celosti, ktorá bola povinná uhradiť pohľadávky manželky poručiteľa, tedažalovanej, z titulu vyporiadania BSM k nehnuteľnostiam v sume 320.924,- Sk, do 5-tich rokov odo
dňa právoplatnosti osvedčenia. Manželke poručiteľa, R.. F. B., teda žalovanej, podľa dohody vzniklo
doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti. Súčasne sa dedičky

dohodli aj o ďalšom majetku poručiteľa a to tak, že osobné motorové vozidlo, Škoda Favorit, nadobudla
dcéra poručiteľa, R.. F. J. v celosti a cenné papiere v osvedčení konkrétne uvedené nadobudla manželka
poručiteľa, t.j. žalovaná.

Podľaust.§451ods.1aods.2 Občianskehozákonníka,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ust. § 145 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže
vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny
úkon neplatný. Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja manželia
spoločne a nerozdielne.

Podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa ust. § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.

Podľa ust. § 49 Občianskeho zákonníka, účastník, ktorý uzavrel zmluvu v tiesni za nápadne

nevýhodných podmienok, má právo od zmluvy odstúpiť.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, žalobcovia sa domáhali vo vzťahu k žalovanej
zaplatenia úhrady za užívanie nehnuteľností a služby spojené s užívaním nehnuteľností za obdobie
od 1.7.2008 do 30.6.2010, poukazujúc na to, že k časti rodinného domu, ktorý žalovaná užíva, nemá
žiaden vlastnícky ani nájomný vzťah, pričom za bývanie a užívanie priestorov rodinného domu im

ako vlastníkom neposkytuje žiadnu úhradu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcovia sa domáhali voči
žalovanej vydania bezdôvodného obohatenia.

Z citovaného ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že plnenie bez právneho
dôvodu, resp. plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol je jednou zo skutkových podstát vzniku
bezdôvodného obohatenia. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého

začiatku neexistoval, ale aj vtedy ak dodatočne odpadol.

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalovaná v žalovanom období
neužívala časť predmetného rodinného domu bez právneho dôvodu, práve naopak. Právnym dôvodom
užívania časti rodinného domu žalovanou je podľa názoru súdu dohoda uzavretá medzi žalobkyňou v 2.
rade a žalovanou, k uzavretiu ktorej došlo v rámci dedičskej dohody, ktorú dedičia uzavreli o vyporiadaní

dedičstva, obsahom ktorej okrem iného bolo aj žalovanej doživotné bezplatné právo v rodinnom dome
a právo užívania nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu sa žalovaná nemohla bezdôvodne obohatiť
na úkor žalobcov, keďže súd mal preukázaný právny titul užívania predmetnej nehnuteľnosti.

Pokiaľ ide o právny názor žalobcov, podľa ktorých dohoda uzavretá medzi účastníkmi je neplatná jednak
z dôvodu jej neurčitosti, z dôvodu, že z nej nie je zrejmý rozsah užívania, že žalobca v 1. rade nebol

účastníkom dohody ako jeden zo spoluvlastníkov, ako aj z dôvodu, že R.. F. J., ako ďalšia účastníčka
dohody,prevzalanasebaosobnýzáväzokknehnuteľnosti,ktorejniejevlastníčkou,súdsnímnesúhlasí.Z osvedčenia o dedičstve 28D1020/97 Dnot 303/97 zo dňa 6.4.1998 vyplýva, že v rámci dedičského
konania notár JUDr. Jozef Pavlík predmetným osvedčením osvedčil uzavretie dedičskej dohody o
vyporiadaní dedičstva, uzavretej medzi dedičmi, t. j. žalobkyňou v 2. rade, žalovanou a R.. F. J.. V

osvedčení o dedičstve, konkrétne v bode V, v časti, kde sa uvádza, že žalobkyňa v 2. rade nadobudla
nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXXX, je zároveň okrem iného uvedené, že žalovaná má podľa
dohody doživotné a bezplatné právo v rodinnom dome a právo užívania nehnuteľnosti. Z uvedeného
vyplýva, že v rámci dedičskej dohody o vyporiadaní dedičstva, došlo k uzavretiu osobitnej dohody
medzi žalobkyňou v 2. rade ako nadobúdateľkou dedičstva, nehnuteľného majetku zapísaného na LV č.

XXXXX a žalovanou. Z tejto dohody je nad všetku pochybnosť zrejmé, kto je účastníkom tejto dohody,
že vôľou účastníčok dohody bolo umožniť žalovanej doživotné a bezplatné užívanie nehnuteľnosti, ktorú
žalobkyňa v 2. rade nadobudla z dedičstva. Povinnou z tejto dohody bola iba žalobkyňa v 2. rade a
oprávnenoužalovaná.Zosvedčenianevyplýva,žebyúčastníčkoutejtodohodybolaajR..F.J.,ktorábola
lenúčastníčkoudedičskejdohodyovyporiadanídedičstva,avšakniedohody,resp.zmluvyodoživotnom
a bezplatnom užívaní nehnuteľnosti. Dohoda o doživotnom a bezplatnom užívaní nehnuteľnosti je

v podstate nepomenovanou zmluvou podľa ust. § 51 Občianskeho zákonníka. Takáto zmluva nemá
vecnoprávne účinky, pretože ide iba o osobný záväzok, v tomto prípade žalobkyne v 2. rade vo vzťahu
k žalovanej, a preto právo žalovanej doživotne a bezplatne užívať nehnuteľnosť nie je ani predmetom
zápisu v katastri nehnuteľnosti. Vychádzajúc z uvedeného preto nie je ani podmienkou platnosti
takejto zmluvy presne špecifikovať konkrétne miestnosti, v ktorých môže oprávnený bývať. Jedinou

podmienkou platnosti dohody o doživotnom a bezplatnom užívaní nehnuteľnosti, ak vychádzame z toho,
že ide o nepomenovanú zmluvu, je to, aby svojím účelom a obsahom neodporovala zákonu. Pokiaľ ide
o námietku, že dohoda účastníkov konania je neplatná, pretože žalobca v 1. rade nebol účastníkom
dohody ako jeden zo spoluvlastníkov, podľa názoru súdu, ak žalobca v 1. rade s konaním žalobkyne
v 2. rade ako manželky nesúhlasil, mohol takúto dohodu napadnúť z dôvodu relatívnej neplatnosti,

pričom takéto oprávnenie pre žalobcu v 1. rade ako bezpodielového spoluvlastníka vyplýva z ust. §
145 Občianskeho zákonníka. Súd nemôže súhlasiť ani s názorom žalobcov, že žalobkyňa v 2. rade sa
necíti byť dohodou so žalovanou viazaná, nakoľko žalobkyňa v 2. rade zrušila svoj sľub potom, ako
žalovaná nedodržala dohodu, že si nebude uplatňovať voči žalobkyni v 2. rade sumu 320.000,- Sk,
pre ktorú táto povinnosť vyplývala z dedičskej dohody. Podľa názoru súdu, právo žalovanej doživotne

a bezplatne užívať nehnuteľnosť, ktoré vzniklo na základe dohody, resp. zmluvy, nezaniklo odvolaním
súhlasužalobkynev2.radesužívanímnehnuteľnosti.Tujepotrebnévychádzaťzust.§48Občianskeho
zákonníka, prípadne ust. § 49 Občianskeho zákonníka. Dôvod, pre ktorý podľa žalobcov malo dôjsť k
zrušeniudohody,medziúčastníkmidohody,akodôvodpreodstúpenie,dohodnutýnebol.Nainýzákonný
dôvod žalobcovia nepoukázali a ani netvrdili, že by žalobkyňa v 2. rade uzavrela dohodu so žalovanou v

tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Dohoda o doživotnom a bezplatnom užívaní nehnuteľnosti
žalovanou je preto platná, a bola platná aj v žalovanom období.

Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby, a preto ju v celom
rozsahu zamietol.

Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie, alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa ust. § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov povinný zaplatiť ju advokátovi.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., pretože žalovaná mala vo veci plný
úspech. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bola žalovaná povinná zaplatiť na úhrade súdneho

poplatku vo výške 477,75 eura podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, keďže žalovaná bola v konaní zastúpená právnym
zástupcom.

Celkovú sumu priznaných trov právneho zastúpenia tvorí odmena vypočítaná podľa ust. § 10 ods.1, § 14
ods.1, § 16 ods.3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len vyhláška),- prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - odmena 320,34 eura, režijný paušál
7,21 eura

- písomné podanie vo veci samej - odpor zo dňa 1.10.2010 - odmena 320,34 eura, režijný paušál 7,21

eura,

- účasť na pojednávaní dňa 15.3.2012 - odmena 320,34 eura, režijný paušál 7,63 eura,

- účasť na pojednávaní dňa 11.4.2013 - odmena 320,34 eura, režijný paušál 7,81 eura.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.

V zmysle ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti

rozsudku , alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci , pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí ,pretože sú tu ďalšie skutočnosti , alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2
O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na
súdny výkon rozhodnutia ( § 251 ods. 1 O.s.p.)