Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. marec 2013

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 9Cb/102/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110227605
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Gazdag

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2013:7110227605.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Branislavom Gazdagom v právnej veci žalobcu: Mesto Košice,

Trieda SNP 48/A, 040 11 Košice, 00 691 135, pr. zast. JUDr. Tibor Sásfaiom, advokátom so sídlom
kancelárie Fejova 4, 040 01 Košice, proti žalovanému v 1. rade: DAJAL, s.r.o., Krmanova 1, 040 01
Košice, IČO: 36 178 292 a proti žalovanému v 2. rade: JUDr. Radoslav Hajdúch, správca konkurznej
podstaty úpadcu DEVÍN BANKA a.s. v konkurze, Františkánske nám. 8, 813 10 Bratislava, IČO: 31 326
331 o vyslovenie neplatnosti zmlúv takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného
v 1. rade, JUDr. Mariána Prievozníka, advokáta, Krmanova č. 1, 040 01 Košice, vo výške 592,85 €, do

3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovanému v 2. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.11.2010 domáhal, aby súd určil, že Úverová
zmluva č. LD 9933400093 uzavretá dňa 30.11.1999 medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom podľa ust. §
497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení jej dodatku, ktorou žalovaný v 2. rade
poskytol žalobcovi krátkodobý úver v celkovej výške 54.275.850,- Sk s 24,5% úrokom p.a. je neplatná.
Žalobca ďalej požadoval, aby súd určil, že Zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
č. 196/27-99-ZN, zo dňa 30.11.1999 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade so žalobcom, ktorou bola

zabezpečená pohľadávka banky z úveru podľa Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999
a to zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok v kat. území Košice - stred zapísaný na LV č.
XXXXX ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1.010 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha
o výmere 1.045 m2, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX/X - dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/X
budova, je neplatná. Ďalej žalobca požadoval, aby súd určil, že úkon žalobcu zastúpeného primátorom
zo dňa 20.12.2000 o uznaní dlhu a zriadení exekučného titulu do notárskej zápisnice notára JUDr.
Mariána Petra N 533/2000, Nz 588/2000 o uznaní dlhu, ktorým bol uznaný dlh z úverovej zmluvy č.

LD 9933400093 uzavretej dňa 30.11.1999 na sumu 54.275.850,- Sk voči žalovanému v 2. rade a daný
súhlas s exekučným titulom, je neplatný.

Žalobca svoj návrh odôvodnil nasledovne:Dňa 30.11.1999 uzavrela DEVÍN BANKA a.s. so žalobcom zastúpeným primátorom Úverovú zmluvu
č. LD 9933400093, ktorou banka poskytla žalobcovi krátkodobí úver v celkovej výške 54.275.850,- Sk.
Doba splatnosti úveru bola dohodnutá do 29.11.2000. Úver mal byť zabezpečený zmluvou o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zapísaný na LV č. XXXXX k.ú. F. - R., spolu s mandátnou
zmluvou aj vlastnou biancozmenkou bez protestu. Ešte v ten istý deň banka poukázala na účet mesta
Košice sumu z poskytnutého úveru.

Dňa 30.11.1999 uzavrela DEVÍN BANKA a.s. so žalobcom zastúpeným primátorom Zmluvu o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-ZN, ktorou bola zabezpečená pohľadávka banky

z úveru podľa Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 a to zriadením záložného práva
na nehnuteľný majetok v kat. území F. - R. zapísaný na LV č. XXXXX k.ú. ako parc. č. XXX/X zastavaná
plocha o výmere 1010 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1045 m2, stavby súp. č. XX na
parc. č. XXX/X - dom, súp. č. XX na parc. č. XXX/X budova.

Súčasne so Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-ZN uzavrela
banka a žalobca dňa 30.11.1999 aj Mandátnu zmluvu č. 197/27-99-MZ na prípadnú realizáciu záložného

práva na založenej nehnuteľnosti pri neplnení záväzkov z úverovej zmluvy záložcom.

Všetky vyššie uvedené zmluvy boli uzavreté primátorom žalobcu bez toho, aby o tom vopred rozhodlo
mestské zastupiteľstvo, dokonca o tomto úvere a zriadení záložného práva na nehnuteľnosti z tohto
úveru nerozhodovalo ani neskôr. Žalobca sa pritom domnieva, že na platnosť a záväznosť uzavretia
úverovej zmluvy a prijatia úveru sa vyžaduje rozhodnutie mestského zastupiteľstva vopred, pričom sa

toto rovnako vyžaduje aj na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť, pričom
má žalobca za to, že toto sa vyžaduje aj na nakladanie majetkovými právami akými je aj uznanie
dlhu a zriadenie exekučného titulu do notárskej zápisnice nad sumu 1 mil. Sk. Bez predchádzajúceho
rozhodnutia mestského zastupiteľstva niet vôle žalobcu na takýto úkon, ktorú má primátor navonok v
právnych úkonoch deklarovať za mesto ako jej štatutár, ide v takom prípade o absolútne neplatné právne

úkony v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť takýchto zmlúv musí byť
prihliadané z úradnej moci.

Žalobca pritom uviedol, že sa snažil vrátiť poskytnuté finančné prostriedky Dohodou o urovnaní
uzavretou medzi pôvodným správcom konkurznej podstaty úpadcu Devín banka a.s. Mgr. Pavlom
Görneromažalobcomzodňa03.09.2002,nazákladektorejzaplatildopodstatyúpadcu63.083.165,-Sk.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11.11.2009, č.k. 16Cbi/64/2004-277 určil, že táto Dohoda o
urovnaní je neplatná. Tento rozsudok potvrdil NS SR rozsudkom zo dňa 02.06.2010 sp. zn. 1Obo/6/2010
a vec je v súčasnosti v dovolacom konaní.

Žalovaný v 1. rade preukazoval, že pohľadávka proti žalobcovi z Úverovej zmluvy č. LD 9933400093
zo dňa 30.11.1999 bola správcom konkurznej podstaty Devín banky a.s. v konkurze JUDr. Radoslavom

Hajdukom postúpená spoločnosti EURO FLOWER s.r.o. zmluvou zo dňa 20.02.2009 a táto celú túto
pohľadávkupostúpilazmluvouzodňa09.03.2009právežalovanémuv1.rade,ktorýtvrdí,žepohľadávka
bola postúpená s príslušenstvom a všetkými právami s ním spojenými, preto už v súdnom konaní na
Krajskom súde v Bratislave sp. zn. 16Cbi/64/2004-277 o neplatnosť dohody o urovnaní vystupoval ako
žalobca po pôvodnom správcovi konkurznej podstaty.

Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nechali následne obnoviť záložné právo z úveru na nehnuteľnosti
žalobcu.

Primátor žalobcu dňa 20.12.2000 podpísal do notárskej zápisnice notára JUDr. Mariána Petra N
533/2000, Nz 588/2000 vyhlásenie povinnej osoby podľa § 274 písm. e) O.s.p. a § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku a o uznaní dlhu, ktorým uznal dlh z úverovej zmluvy č. LD 9933400093 uzavretej dňa

30.11.1999 na sumu 54.275.850,- Sk voči DEVÍN BANKA a.s. a súhlasil s exekučným titulom, ak nebude
dlh splnený.Žalobca ďalej uviedol, že na určení neplatnosti vyššie uvádzaných zmlúv má naliehavý právny záujem,
pretože mieni zabrániť žalovanému v 1. rade vymáhať neexistujúci dlh proti žalobcovi, pričom iným
spôsobom to nie je možné dosiahnuť.

Žalovaný v 1. rade po obnovení zápisu záložného práva na LV č. XXXXX záznamom
Z-6297/10-662/2010 bezprostredne hrozí realizáciou záložného práva na základe mandátnej zmluvy
dobrovoľnou dražbou a v prípade realizácie záložného práva by nastal nezvratný stav a žalobca by
utrpel veľkú ujmu stratou nehnuteľností, dokonca historických pamiatok. Žalobca sa preto domnieva, že
vdanomprípadejetupotrebanevyhnutnejdočasnejúpravyvzťahovsúdom,abypredbežnýmopatrením
uložil žalovanému nerealizovať záložné právo zapísané na LV č. XXXXX v prospech žalovaného v 1.

rade záznamom Z-6297/10-662/2010.

Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný v 1. rade už začal proti žalobcovi exekučné konanie na základe
exekučného titulu z notárskej zápisnice N 533/10 v zmysle upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa
13.10.2010. Exekútor pritom zablokoval finančné prostriedky žalobcu na účtoch v bankách v oveľa
väčšej hodnote, než je vymáhaný neexistujúci dlh spolu s jeho odmenou. Realizáciou záložného práva a

exekúcie na v skutočnosti neexistujúci dlh by vznikla žalobcovi, podľa jeho vyjadrenia, enormne vysoká
nenávratná škoda do výšky podstatne vyššej ako 60 mil. Sk.

Uznesením zo dňa 12.02.2013, č.k. 9Cb/102/2010-232, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 09.03.2013,
súd konanie v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
č. 196/27-99-ZN, zo dňa 30.11.1999 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade so žalobcom, ktorou bola

zabezpečená pohľadávka banky z úveru podľa Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999
a to zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok v kat. území F. - R. zapísaný na LV č. XXXXX
ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1.010 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere
1.045 m2, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX/X - dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/X budova, zastavil
z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby.

Súd vykonal dokazovanie prednesom právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného v
1. rade, výsluchom zástupcu žalovaného v 2. rade a oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými
v spise a zistil tento skutkový stav:

Dňa 30.11.1999 uzavrela DEVÍN BANKA a.s. so žalobcom zastúpeným primátorom Úverovú zmluvu
č. LD 9933400093, ktorou banka poskytla žalobcovi krátkodobí úver v celkovej výške 54.275.850,- Sk.

Doba splatnosti úveru bola dohodnutá do dňa 29.11.2000. Poskytnutý úver bol zabezpečený Zmluvou o
zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-Z, ktorou došlo k založeniu nehnuteľného
majetku žalobcu zapísaného na LV č. XXXXX k.ú. F. - R., parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere
1010 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1045 m2, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX/
X - dom, súp. č. XX na parc. č. XXX/X budova. Súčasne so Zmluvou o zriadení záložného práva

na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-ZN uzavrela DEVÍN BANKA a.s. a žalobca dňa 30.11.1999 aj
Mandátnu zmluvu č. 197/27-99-MZ na prípadnú realizáciu záložného práva na založenej nehnuteľnosti
pri neplnení záväzkov z úverovej zmluvy záložcom. Uvedený úver žalobca zabezpečil aj vlastnou
biancozmenkou bez protestu. Ešte v ten istý deň DEVÍN BANKA a.s. poukázala na účet mesta Košice
sumu z poskytnutého úveru. Žalobca pritom uviedol, že sa snažil vrátiť poskytnuté finančné prostriedky

Dohodou o urovnaní uzavretou medzi pôvodným správcom konkurznej podstaty úpadcu Devín banka
a.s.Mgr.PavlomGörneromažalobcomzodňa03.09.2002,nazákladektorejzaplatildopodstatyúpadcu
63.083.165,- Sk. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 11.11.2009, č.k. 16Cbi/64/2004-277 určil,
že táto Dohoda o urovnaní je neplatná. Tento rozsudok potvrdil NS SR rozsudkom zo dňa 02.06.2010
sp. zn. 1Obo/6/2010 a vec je v súčasnosti v dovolacom konaní.

Žalovaný v 1. rade pohľadávku proti žalobcovi z Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999
nadobudol od spoločnosti EURO FLOWER s.r.o. na základe zmluvy zo dňa 09.03.2009. Táto spoločnosťpohľadávku nadobudla od žalovaného v 2. rade na základe zmluvy zo dňa 20.02.2009. Žalovaný v 1.
rade a žalovaný v 2. rade nechali následne obnoviť záložné právo z úveru na nehnuteľnosti žalobcu.

Primátor žalobcu dňa 20.12.2000 podpísal do notárskej zápisnice notára JUDr. Mariána Petra N

533/2000, Nz 588/2000 vyhlásenie povinnej osoby podľa § 274 písm. e) O.s.p. a § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku a o uznaní dlhu, ktorým uznal dlh z Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 uzavretej dňa
30.11.1999 na sumu 54.275.850,- Sk voči DEVÍN BANKA a.s. a súhlasil s exekučným titulom, ak nebude
dlh splnený.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012 súd zistil, že
všetky vyššie uvedené zmluvy boli uzavreté primátorom žalobcu bez toho, aby o tom vopred rozhodlo

mestské zastupiteľstvo, ktoré o tomto úvere a zriadení záložného práva na nehnuteľnosti z tohto úveru
nerozhodovalo ani neskôr. Žalobca sa pritom domnieva, že na platnosť a záväznosť uzavretia úverovej
zmluvy a prijatia úveru sa vyžaduje predchádzajúce rozhodnutie mestského zastupiteľstva, pričom sa
toto rovnako vyžaduje aj na uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľnosť. Žalobca má
za to, že toto sa vyžaduje aj na nakladanie s majetkovými právami akými je aj uznanie dlhu a zriadenie

exekučného titulu do notárskej zápisnice nad sumu 1 mil. Sk. Bez predchádzajúceho rozhodnutia
mestského zastupiteľstva niet vôle žalobcu na takýto úkon, ktorý má primátor navonok v právnych
úkonoch deklarovať za žalobcu ako jeho štatutár, ide preto o absolútne neplatné právne úkony v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť takýchto zmlúv musí súd prihliadať z
úradnej moci.

Naliehavý právny záujem na rozhodnutí súdu uvedený v návrhu žalobca upravil tak, že ho vidí v tom, že
sa chce domáhať nárokov z bezdôvodného obohatenia z titulu neplatnej zmluvy podľa ust. § 451 ods.
1 a 2 Občianskeho zákonníka, pričom táto skutočnosť je popieraná žalovaným v 1. a 2. rade.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012 ďalej uviedol, že záložné právo
z uvádzanej úverovej zmluvy je ešte stále zapísané v katastri nehnuteľností, pričom žalobca nemá

inú možnosť dovolať sa jeho zrušenia, než predložením právoplatného rozsudku, ktorým bude určené,
že zmluva je neplatná. Vo vzťahu k meritu veci právny zástupca žalobcu uvádza, že trvá na tom, že
dňa 30.11.1999 došlo jednoznačne k založeniu nového úveru žalobcu a nie k predlžovaniu splatnosti
predchádzajúceho úverového vzťahu, pričom mestské zastupiteľstvo nikdy nedalo súhlas k uzatvoreniu
tejto konkrétnej novej úverovej zmluvy s pevne určenou sumou. Následne preto nemohol primátor

žalobcu platne uznať dlh z neplatnej úverovej zmluvy, pričom bez súhlasu mestského zastupiteľstva
žalobcu nemohol primátor žalobcu tento dlh ani len uznať. Nakoľko záložný vzťah založený Zmluvou
o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-Z je vo vzťahu k právnemu vzťahu
založenému Úverovou zmluvou č. LD 9933400093 podriadeným vzťahom, ktorý je viazaný na Úverovou
zmluvou č. LD 9933400093, pričom ak nedošlo k platnému uzatvoreniu úverového vzťahu, nemohlo

dôjsť ani k platnému uzavretiu záložnej zmluvy.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012 súd
zistil, že žalovaný v 1. rade považuje žalobu za nedôvodnú s poukazom na chýbajúci naliehavý
právny záujem na požadovanom určení neplatnosti právnych úkonov a s poukazom na skutočnosť,
že na mimoriadnom rokovaní mestského zastupiteľstva žalobcu č. 503 konanom dňa 22.11.2000

došlo k predlženiu splatnosti zostatku doterajšieho úveru, pričom bol zároveň primátor žalobcu
poverený podpísať všetky právne úkony súvisiace s navrhovanou prolongáciou úveru. Právny zástupca
žalovaného v 1. rade uviedol, že naliehavý právny záujem znamená, že konkrétny určovací výrok je
spôsobilý s úplnou a konečnou platnosťou vyriešiť obsah právneho vzťahu medzi účastníkmi, pričom
z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu je zrejmé, že rozhodnutie súdu v tejto veci by malo slúžiť len

ako podklad pre podanie žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Ak žalobca tvrdí, že tu došlo k
bezdôvodnému obohateniu, mal podať žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorej súd posúdi
ako predbežnú otázku, platnosť úverovej zmluvy.Právny zástupca žalovaného v 1. rade ďalej uviedol, že predmetné zmluvy, ktorých neplatnosti sa
žalobca dovoláva, boli uzatvorené v roku 1999, pričom žalobca ani v čase ich schvaľovania a ani v
čase plnenia zo zmluvy o úvere nespochybňoval platnosť predmetných zmlúv. Žalobca ich platnosť

nespochybňoval ani počas rokovaní s predošlým správcom konkurznej podstaty DEVÍN BANKA, a.s. a
ani v konaní, v ktorom žalovaný v 2. rade sa na súde domáhal vyslovenia neplatnosti dohody o urovnaní
uzatvorenej medzi predošlým správcom konkurznej podstaty DEVÍN BANKA, a.s. a žalobcom. Žalobca
začal považovať zmluvy za neplatné až po podaní návrhu na začatie exekúcie voči nemu, pričom od
uzavretia zmlúv už prešlo viac ako 10 rokov. V súčasnosti je suma, ktorá bola predmetom danej exekúcie

už vymožená, preto má žalovaný v 1. rade za to, že konanie stratilo význam z hľadiska merita veci.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012 súd zistil, že
dôvodom nevyhnutnosti vyslovenia neplatnosti Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 sú sankčné úroky,
ktoré tvorili najpodstatnejšiu časť vymáhanej pohľadávky žalovaného v 1. rade. Žalobca skutočnosť, že
nedošlo k udeleniu súhlasu mestského zastupiteľstva zistil až po tom, čo už dávno prebiehali vyššie
uvádzané súdne konania.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade doručeného tunajšiemu súdu dňa 07.09.2012 súd zistil, že planá
judikatúra NS SR uvádza, že žalobca nemá a súčasne nemôže úspešne preukázať naliehavý právny
záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie v konaní o určovacej žalobe podľa ust.
§ 80 písm. c/ O.s.p., ak je možné podať priamo žalobu na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm.
b/ O.s.p. a určenie platnosti, resp. neplatnosti právneho úkonu, ktorý je predpokladom pre existenciu

oprávnenosti nároku na splnenie povinnosti, je možné riešiť súdom v konaní ako prejudiciálnu otázku.

Z predmetného vyjadrenia ďalej súd zistil, že medzi žalobcom a DEVÍN BANKOU, a.s. došlo dňa
28.10.1998 k uzavretiu Úverovej zmluvy č. LD 9829900215, predmetom ktorej bolo poskytnutie
krátkodobého preklenovacieho úveru v celkovej výške 50.000.000,- Sk za úrokovú sadzbu 24 % p.a. za
účelom prefinancovania reálneho schodku rozpočtu žalobcu s termínom splatnosti úveru do 28.10.1999.

Predmetná zmluva bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
č. 42/27-98-ZN zo dňa 28.10.1998 na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXXX, k.ú. F. a Mandátnou
zmluvou č. 43/27-98-MZ zo dňa 28.10.1998. V zmysle predmetnej Úverovej zmluvy došlo k reálnemu
poskytnutiu celkovej výšky úveru zo strany DEVÍN BANKY, a.s. a k jej celkovému čerpaniu zo strany
žalobcu. Túto skutočnosť žalobca nepopiera.

Nakoľko žalobca nebol schopný riadne a včas splniť v prospech DEVÍN BANKY a.s. svoj dlh v lehote
splatnosti do 28.10.1999, požiadal DEVÍN BANKU a.s. o navýšenie sumy úveru o ďalšiu čiastku
vo výške 54.275.850,- Sk. Nakoľko v zmysle bodu 20. Základných obchodných podmienok DEVÍN
BANKY, a.s. pre poskytovanie úverov vyplýva, že zmeny podmienok úverovej zmluvy sú možné len
písomnou dohodou zmluvných strán vo forme dodatku, pričom navýšenie poskytnutej sumy istiny úveru

v vyššie citovanej úverovej zmluvy nie je zmenou podmienok úverovej zmluvy, bol potrebné riešiť
navýšenie úveru formou nového úverového vzťahu. Na základe týchto skutočností pristúpila DEVÍN
BANKA, a.s. k uzavretiu Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999, predmetom ktorej
bolo poskytnutie krátkodobého preklenovacieho úveru v celkovej výške 54.275.850,- Sk za úrokovú
sadzbu24,5%p.a.zaúčelomprefinancovaniareálnehoschodkurozpočtužalobcustermínomsplatnosti

úveru do 29.11.2000. Predmetná úverová zmluva bola zabezpečená vlastnou biankozmenkou spoločne
s dohodou o uplatnení biankozmenky, Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok č.
196/27-99-Zn zo dňa 30.11.1999, Mandátnou zmluvou č. 197/27-99-MZ zo dňa 30.11.1999 a Notárskou
zápisnicou č. N 533/2000, Nz 588/2000 o uznaní dlhu. V úverovej zmluvy zo dňa 30.11.1999 došlo k
reálnemu poskytnutiu celkovej výšky úveru zo strany DEVÍN BANKY, a.s. a k jej celkovému čerpaniu

zo strany žalobcu. Ani túto skutočnosť žalobca nepopiera. Dodatkom č. 1 k Úverovej zmluve č. LD
9933400093 zo dňa 20.12.2000 došlo k predĺženiu splatnosti úveru z pôvodného termínu splatnosti na
nový termín, teda do dňa 30.06.2001.

Z vyjadrenia žalovaného v 2. rade doručeného tunajšiemu súdu dňa 07.09.2012 taktiež súd zistil,
že Mestské zastupiteľstvo žalobcu uznesením č. 244 zo dňa 16.12.1999 v znení opravného

uznesenia zo dňa 14.01.2000 schválilo predĺženie splatnosti úveru poskytnutého Devín bankou v sume54.276.000,- Sk (vrátane úrokov) do termínu 29.11.2000 pri doterajšom zaistení úveru nehnuteľnosťou
a biankozmenkou žalobcu navýšenou o príslušenstvo, pričom z výpisu z účtu žalobcu vyplýva, že v čase
poskytnutia uzatvorenia Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 evidovala banka voči

žalobcovinesplatenúcelkovúvýškuistinypôvodnéhoúveruzÚverovejzmluvyč.LD9829900215zodňa
28.10.1998 v sume 50.000.000,- Sk. Úver z Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 bol
použitý na splatenie pôvodnej nesplatenej výšky úveru. Z uvedeného vyplýva, že v uznesení mestského
zastupiteľstva žalobcu uvádzané predĺženie splatnosti úveru sa netýka pôvodnej sumy 50.000.000,- Sk
v zmysle Úverovej zmluvy č. LD 9829900215 zo dňa 28.10.1998, ale sumy 54.275.850,- Sk s termínom

splatnosti do 29.11.2000, čo je výška sumy úveru a lehoty splatnosti úveru už v zmysle Úverovej zmluvy
č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999. Z obsahu uznesenia mestského zastupiteľstva žalobcu teda
podľa žalovaného v 2. rade jednoznačne vyplýva, že mestské zastupiteľstvo schválilo úver vo výške
54.275.850,- Sk s lehotou splatnosti do 29.11.2000, teda mestské zastupiteľstvo si bolo vedomé, že
zo strany DEVÍN BANKY, a.s. dôjde v prospech žalobcu k poskytnutiu nového úveru na novú sumu
spoločne s novou lehotou splatnosti a s týmto zámerom aj schvaľovalo predmetné uznesenie. Navyše

pôvodný úver nebol zabezpečený biancozmenkou. Tá sa spolu s dohodou o uplatnení biancozmenky
uplatnila ako zabezpečovací inštitút až v prípade nového úveru z Úverovej zmluvy č. LD 9933400093
zo dňa 30.11.1999.

Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade doručeného súdu dňa 13.09.2012 súd zistil, že žalovaný v 1. rade
trvá na tom, že určovací petit formulovaný v žalobe nie je spôsobilým právnym nástrojom odstránenia

žalobcom tvrdenej spornosti v právnom postavení účastníkov konania, pretože žalobca uvádza, že jeho
naliehavý právny záujem vyplýva z toho, že mieni súdnym rozhodnutím zabrániť žalovanému v 1. rade
vymáhať v exekučnom konaní neexistujúci dlh voči žalobcovi. Žalovaný v 1. rade v podaní uvádza, že
toto odôvodnenie malo zrejme poukazovať na preventívny charakter žaloby v čase jej podania avšak
dlžná suma v súčasnosti už tento účel zamýšľaný žalobcom nie je možné dosiahnuť nakoľko dlžná

suma už bola v rámci daného exekučného konania vymožená. Žalobcom preformulované odôvodnenie
naliehavého právneho záujmu uskutočnené na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012 nepovažuje
žalovaný v 1. rade za také, ktoré by spĺňalo podmienky na preukázanie naliehavého právneho záujmu na
určovacej žalobe z dôvodu, že v danom prípade, existuje možnosť podania žaloby na samotné plnenie,
a to v podobe podania žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalobca ďalej v žalobe nerieši

spornosťmedziúčastníkmikonaniaskonečnouplatnosťou,pričomprávenaopakvytváralenpredpoklad
pre vedenie ďalšieho súdneho konania. Žaloba taktiež nerieši celý obsah právneho vzťahu medzi
účastníkmi konania a navrhovaný výrok nevytvára pevný základ pre budúcu úpravu tohto právneho
vzťahu, pričom požadované určenie má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je
právny vzťah alebo právo.

Z citovaného vyjadrenia žalovaného v 1. rade ďalej súd zistil, že žalovaný v 1. rade sa navyše
nestotožňuje s argumentáciou žalobcu týkajúcej sa uznesení mestského zastupiteľstva žalobcu,
v zmysle ktorej malo mestské zastupiteľstvo schváliť len predĺženie splatnosti predchádzajúceho
úverového vzťahu, nie však uzatvorenie novej úverovej zmluvy, pričom žalobca rozlišuje tieto dva pojmy
ako keby mali v tomto konkrétnom prípade rozdielny obsah. Za významné pritom žalovaný v 1. rade

považuje najmä chápanie právnej povahy uznesenia mestského zastupiteľstva ako prejavu vôle obce,
pričom poukazuje na znenie ust. § 266 Obchodného zákonníka, v zmysle ktorého sa prejav vôle vykladá
podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený známy, alebo jej
musel byť známy. Prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba pri pochybnostiach
vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Žalovaný v 1. rade považuje

za nepochybne preukázané, že to bol výlučne žalobca, kto použil pri schválení uznesenia mestského
zastupiteľstva termín „predĺženie splatnosti úveru“, hoci v skutočnosti schvaľoval úver nie len s novým
dátumom splatnosti, ale aj s novou výškou. Použitie tohto pojmu nemohol žiaden zo žalovaných nijakým
spôsobomovplyvniť,atedatentopojemjepotrebnévykladaťvneprospechžalobcuanaopakvprospech
strany, ktorá tento pojem nepoužila. Rokovania strán ohľadom úverovej zmluvy, ako aj ich následné

správanie pri ich plnení, jednoznačne preukazujú, že sa pri uzatvorení tejto zmluvy jednalo o obsahovo
zhodný prejav vôle, ktorý bol riadne schválený aj mestským zastupiteľstvom žalobcu. Žalobca začal
tento právny úkon spochybňovať až po viac ako 10 rokoch od jeho uzatvorenia a to až po tom, čo po
ňom žalovaný v 1. rade požadoval splnenie úveru. Konanie žalobcu považuje preto žalovaný v 1. rade
za zjavne účelové.Zo Stanoviska žalobcu na vyjadrenia žalovaných zo dňa 29.10.2012 súd zistil, že žalobca síce považuje
za pravdivé tvrdenie žalovaných, že žaloba o vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy bola podaná
v čase, keď začalo proti žalobcovi exekučné konanie, pričom určovací výrok o neplatnosti úverovej

zmluvy by mal ale mimo iného odstrániť neisté a spochybňované postavenie žalobcu ako povinného
v exekučnom konaní, čo mu umožní zákonným spôsobom sa brániť prípadne aj uplatňovať voči štátu
nároky z nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., v čom
taktiež spočíva naliehavý právny záujem žalobcu. Konanie o vyslovenie neplatnosti zmluvy musí byť
pritom vedené medzi účastníkmi zmluvy alebo ich právnymi nástupcami, pričom táto nemôže byť v tomto

prípade riešená ako predbežná otázka. Námietky nedostatku naliehavého právneho záujmu z dôvodu,
že je možnosť uplatňovať nárok na plnenie proti žalovanému vôbec neprichádza do úvahy v ďalších
dvoch nárokoch a to na určení neplatnosti záložnej zmluvy (má byť podkladom výmazu záložného práva
na nehnuteľnosti žalobcu) a pri uplatňovaní vyslovenia neplatnosti uznania dlhu primátorom žalobcu
v notárskej zápisnici (má byť preukázaním dôvodnosti vznesenia námietky premlčania v exekučnom
konaní, na ktorú exekučný súd nezákonne neprihliadol, pričom ide o nesprávny úradný postup), pričom

bez takého rozhodnutia je preukázanie premlčania vymáhaného nároku nemožné.

Žalobca ďalej zotrváva na žalobe s poukazom na celý rad judikatúry, v zmysle ktorej je na uzatvorenie
zmluvy o úvere ako majetkoprávneho úkonu potrebné predchádzajúce rozhodnutie mestského
zastupiteľstva, pričom úverová zmluva bola bankou a primátorom žalobcu podpísaná dňa 30.11.1999 a
uznesenie mestského zastupiteľstva, na ktoré žalovaný poukazuje bolo prijaté až 16.12.1999. V čase

uzavretia novej úverovej zmluvy, s novou výškou úveru a novými úrokmi nebolo vôle žalobcu, pretože
o tom mestské zastupiteľstvo žalobcu nerozhodlo. Uvedené má za následok absolútnu neplatnosť
takéhoto úkonu.

Na pojednávaní konanom dňa 06.11.2012 právny zástupca žalobcu požadoval pripojiť exekučný spis,
aby mal súd prehľad o tom, ako sa bránil žalobca v exekučnom konaní a ako tá obrana dopadla a z

akého dôvodu.

Z vyjadrenia žalovaného v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 06.11.2012 súd zistil, že žalobca má
za to, že v tomto prípade nie je daný naliehavý právny záujem, uvádzané judikáty vo všeobecnosti
pripúšťajú podanie určovacej žaloby aj popri žalobe na plnenie, to však len za podmienky, že takouto
určovacou žalobou dôjde k odstráneniu celého obsahu spornosti v právnom postavení účastníkov. To

zjavne nie je tento prípad, pretože práve naopak v tomto prípade vyslovením neplatnosti úverovej
zmluvy by sa všetci účastníci dostali do sporného postavenia. V danom prípade nejde len o bezdôvodné
obohatenie žalovaného v 1. rade, ale aj o obohatenie žalobcu vo vzťahu k DEVÍN BANKE, a.s. o sumu
54 miliónov Sk, ktorú bude musieť vrátiť DEVÍN BANKE, a.s. aj s úrokmi z omeškania od roku 1999.
Týmto sa spornosť v právnom postavení žalobcu určite neodstráni, ale naopak sa vyvolá, pričom dôjde

k ďalším sporom, ktoré budú riešiť právne postavenie účastníka. Pokiaľ ide o zodpovednosť štátu za
údajne nezákonné exekučné rozhodnutie, žalovaný v 1. rade má za to, že to nie je predmetom daného
konaniaažalovanýv1.rademázato,žetotokonanienesúvisísexekučnýmkonaním,pretoženato,aby
sa žalobca mohol domáhať náhrady škody voči štátu by muselo byť príslušné rozhodnutie exekučného
súdu zrušené oprávneným súdom. Týmto súdom nie je Okresný súd Košice I.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 27.11.2012 súd zistil, že žalobca
sa nestotožňuje s vyjadrením žalovaného v 1. rade, nakoľko suma poskytnutá na úvere bola vrátená v
celom rozsahu. Žalobca ďalej tvrdí, že boli zaplatené aj dohodnuté úroky z neplatnej úverovej zmluvy,
pričom najpodstatnejšie je, že žalovaný v 1. rade si vymáhal v exekučnom konaní a žalovaný v 2.
rade evidoval v konkurze 30% sankčné úroky z úveru, a to od uzatvorenia dohody o urovnaní až

do rozhodnutia súdu o tom, že dohoda je neplatná. V neplatnej úverovej zmluve nemohli byť platne
dohodnuté sankčné úroky, pričom žalobca poukazuje na to, že v danom prípade išlo o sumu vyššiu ako
100% istiny úveru. Tieto prostriedky si žalovaný v 1. rade neoprávnene vymáhal v exekučnom konaní.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 15.01.2013 súd zistil, že žalobca
berie žalobu v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok

č. 196/27-99-ZN, zo dňa 30.11.1999 uzavretá medzi žalovaným v 2. rade so žalobcom, ktorou bolazabezpečená pohľadávka banky z úveru podľa Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999
a to zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok v kat. území F. - R. zapísaný na LV č. XXXXX
ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1.010 m2, parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere

1.045 m2, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX/X - dom, súp. č. XXX na parc. č. XXX/X budova späť
a žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania, lebo zavinil zastavenie konania z dôvodu, že
žiadal vymazať záložné právo.

Z vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného v 1. rade súd zistil, že ten so späťvzatím súhlasil, avšak
nesúhlasil s vyjadrením žalobcu ohľadne zavinenia zastavenia konania v tejto časti, nakoľko k výmazu

záložného práva nedošlo z dôvodu jeho neplatného zriadenia ale z dôvodu úhrady zabezpečenej
pohľadávky, pričom uvedené nemá nič spoločné s otázkou platnosti alebo neplatnosti právneho úkonu.

Podľa ust. § 80 písm. c/ zákona č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky súdny
poriadok), návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa konalo najmä o určení, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 266 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (Občiansky zákonník),

prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle
určený, známy alebo jej musel byť známy.

Podľa ust. § 266 ods. 4 Obchodného zákonníka, prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny
výklad, treba pri pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca zastúpený primátorom uzavrel dňa 30.11.1999 s DEVÍN

BANKA a.s. Úverovú zmluvu č. LD 9933400093, ktorou banka poskytla žalobcovi krátkodobí úver
v celkovej výške 54.275.850,- Sk. Poskytnutý úver bol zabezpečený Zmluvou o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-Z, ktorou došlo k založeniu nehnuteľného majetku žalobcu
špecifikovaného v tejto zmluve. Súčasne so Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok č. 196/27-99-ZN uzavrela DEVÍN BANKA a.s. a žalobca dňa 30.11.1999 aj Mandátnu zmluvu

č. 197/27-99-MZ na prípadnú realizáciu záložného práva na založenej nehnuteľnosti pri neplnení
záväzkov z úverovej zmluvy záložcom. Uvedený úver žalobca zabezpečil aj vlastnou biancozmenkou
bez protestu. Ešte v ten istý deň DEVÍN BANKA a.s. poukázala na účet mesta Košice sumu z
poskytnutého úveru. Primátor žalobcu dňa 20.12.2000 podpísal do notárskej zápisnice notára JUDr.
Mariána Petra N 533/2000, Nz 588/2000 vyhlásenie povinnej osoby podľa § 274 písm. e) O.s.p. a § 41

ods. 2 Exekučného poriadku a o uznaní dlhu, ktorým uznal dlh z Úverovej zmluvy č. LD 9933400093
uzavretej dňa 30.11.1999 na sumu 54.275.850,- Sk voči DEVÍN BANKA a.s. a súhlasil s exekučným
titulom, ak nebude dlh splnený. Žalovaný v 1. rade pohľadávku proti žalobcovi z Úverovej zmluvy č. LD
9933400093 zo dňa 30.11.1999 nadobudol od spoločnosti EURO FLOWER s.r.o. na základe zmluvy zo
dňa 09.03.2009. Táto spoločnosť pohľadávku nadobudla od žalovaného v 2. rade na základe zmluvy zo

dňa 20.02.2009. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade nechali následne obnoviť záložné právo z úveru
na nehnuteľnosti žalobcu. Predmetom sporu po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o čiastočnom
späťvzatí žaloby ostal návrh na určenie neplatnosti Úverovej zmluvy č. LD 9933400093 uzavretej dňa
30.11.1999 medzi žalovaným v 2. rade a žalobcom podľa ust. § 497 a nasl. zák. č. 513/1991 Zb.
Obchodného zákonníka v znení jej dodatku, ktorou žalovaný v 2. rade poskytol žalobcovi krátkodobý

úver v celkovej výške 54.275.850,- Sk s 24,5% úrokom p.a. ako aj určenie neplatnosti úkonu žalobcu
zastúpeného primátorom zo dňa 20.12.2000, ktorým uznal dlh a zriadil exekučný titul do notárskej
zápisnice notára JUDr. Mariána Petra N 533/2000, Nz 588/2000 o uznaní dlhu, ktorým bol uznaný dlh z
úverovej zmluvy č. LD 9933400093 uzavretej dňa 30.11.1999 na sumu 54.275.850,- Sk voči žalovanému
v 2. rade a daný súhlas s exekučným titulom. Nakoľko sa súd plne stotožnil s názorom žalovaného

v 1. rade a žalovaného v 2. rade, ktorý počas dokazovania poukazovali na neexistenciu naliehavého
právneho záujmu na takomto rozhodnutí súdu, rozhodol súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Súd pri svojich úvahách vychádzal zo skutočnosti, že základným predpokladom
úspechu v určovacom spore je v prípade žalobcu vždy preukázanie naliehavého právneho záujmu na
danomurčení,pričomzpočetnejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyvyplýva,žeurčovacia

žaloba nie je vo všeobecnosti opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kdeje namieste žaloba o splnenie povinnosti, pričom určujúcim kritériom by malo byť vyriešenie predbežnej
otázky spočívajúcej v tom, či sa rozhodnutím daného určovacieho sporu skutočne odstráni spornosť
medzi účastníkmi konania a nie len vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať iné konanie.

Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a
prvotný dôvod pre zamietnutie žaloby, pričom súd v danom prípade nie je povinný zaoberať sa vôbec
meritom veci. Súd dospel k záveru, že v danom prípade, existuje možnosť podania žaloby na samotné
plnenie,atovpodobepodaniažalobynavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Určenímneplatnostitýchto
právnych úkonov by sa nevyriešila spornosť medzi účastníkmi konania s konečnou platnosťou, pričom

by sa len vytvoril predpoklad pre vedenie ďalších súdnych konaní. Uvedené podporuje aj skutočnosť,
že žalobca sa mieni popri žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia domáhať taktiež náhrady škody
voči štátu z titulu nesprávneho úradného postupu v exekučnom konaní.

Súd pri svojich úvahách o potrebe zamietnutia žaloby zohľadnil nad rámec vyššie uvádzaného taktiež
samotné merito veci, pričom súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
skutočnosti, že nejestvovala vôľa žalobcu vykonať právne úkony zakladajúce vznik Úverovej zmluvy

č. LD 9933400093 ako aj vyhlásenia povinnej osoby podľa § 274 písm. e) O.s.p. a § 41 ods. 2
Exekučného poriadku o uznaní dlhu. Žalobca totiž nepreukázal, že mestské zastupiteľstvo žalobcu
neudelilo primátorovi žalobcu súhlas na uzatvorenie vyššie uvádzanej úverovej zmluvy s DEXIA BANKA,
a.s.. Súd sa aj na tomto mieste stotožnil s argumentáciou žalovaných v 1. rade a v 2. rade v tom
smere, že súhlas mestského zastupiteľstva je potrebné vykladať ako každý iný prejav vôle podľa úmyslu

konajúcej osoby, pričom v prípade, že prejav vôle obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad, treba
pri pochybnostiach tento výraz vykladať na ťarchu strany, ktorá ho ako prvá použila. Touto stranou
je nepochybne žalobca, resp. jeho mestské zastupiteľstvo. Súd na tomto mieste taktiež poukazuje
na skutočnosť, že na základe tohto právneho úkonu žalobcu došlo k podpísaniu citovanej úverovej
zmluvy, z ktorej DEXIA BANKA, a.s. aj riadne žalobcovi plnila. Nie nevýznamnou je aj skutočnosť, že

od uskutočnenia tohto úkonu zo strany žalobcu uplynulo do dňa podania žaloby viac ako desať rokov,
pričom žalobca do dňa začatia exekučného konania z titulu neuhradenia pohľadávky z predmetnej
úverovej zmluvy nikdy nespochybňoval platnosť právneho úkonu, ktorým došlo k uzatvoreniu Úverovej
zmluvy č. LD 9933400093.

Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že návrh žalobcu na pripojenie exekučného spisu vedeného

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 38Er/2664/2010 považuje súd za nadbytočný z dôvodu, že
dané exekučné konanie už bolo ukončené a jeho pripojenie nemá vplyv na rozhodnutie súdu v danom
určovacom spore, pričom s obsahom tohto spisu sa súd oboznámil v rámci daného konania v čase, keď
rozhodoval o návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Z dôvodu, že žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade
mali vo veci plný úspech, majú právo na náhradu účelne vynaložených trov konania. Súd taktiež
zohľadnil skutočnosť, že k zastaveniu konania v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o zriadení záložného
práva na nehnuteľný majetok č. 196/27-99-ZN, zo dňa 30.11.1999 uzavretá medzi žalovaným v 2.

rade so žalobcom, ktorou bola zabezpečená pohľadávka banky z úveru podľa Úverovej zmluvy č. LD
9933400093 zo dňa 30.11.1999 a to zriadením záložného práva na nehnuteľný majetok v kat. území F.
- R. zapísaný na LV č. XXXXX ako parc. č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 1.010 m2, parc. č. XXX/
X zastavaná plocha o výmere 1.045 m2, stavby súp. č. XX na parc. č. XXX/X - dom, súp. č. XXX na
parc. č. XXX/X budova došlo na základe späťvzatia zo strany žalobcu, pričom súd dospel k záveru, že

žalovaní toto zastavenie konania nezapríčinili, keďže k výmazu záložného práva došlo z dôvodu úhrady
zabezpečenej pohľadávky.

Trovykonaniažalovanéhov1.radepozostávajúztrovprávnehozastúpeniavovýške592,85€,oktorých
súd rozhodol v súlade s ust. vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, platnej a účinnej v čase podania návrhu, a to za deväť úkonov právnej

služby (prevzatie veci a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo dňa 15.12.2010, písomné
podanie na súd zo dňa 07.12.2011, účasť na pojednávaní konanom dňa 31.05.2012, písomné podaniena súd zo dňa 13.09.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 06.11.2012, účasť na pojednávaní
konanom dňa 27.11.2012, účasť na pojednávaní konanom dňa 15.01.2013, účasť na pojednávaní
konanom dňa 12.03.2013) 2x 55,49 €, 1x 57,- €, 4x 58,69 € a 2x 60,07 € a režijný paušál 2x 7,21 €, 1x

7,41 €, 4x 7,63 € a 2x 7,81 €, spolu vo výške 592,85 €.

Nakoľko žalovaný v 2. rade náhradu trov konania nepožadoval, rozhodol súd tak, že žalovanému v 2.
rade náhradu trov konania nepriznal.

Ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola
uložená náhrada trov konania povinný zaplatiť ju advokátovi (§ 149 ods.1 O.s.p.), a to bez zreteľa na
to, či trovy vynaložil priamo účastník, alebo ich za neho hradil jeho právny zástupca, preto súd uložil

povinnosť žalobcovi nahradiť trovy konania na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I , v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v
čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha
(§ 205 ods.1 O.s.p.).

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.).