Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2012

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 17c/141/1994

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1294898604
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Pacherová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2012:1294898604.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1. W. W., nar. XX. X. XXXX, Č. XX,

Z., 2. W. W., nar. XX. XX. XXXX, Č. XX, Z., 3. S. W., Č. XX, Z. proti odporcom: 1. W. H., W. X, Z., 2. V.
H., naposledy bytom Z. X, Z., zastúpená opatrovníčkou G. W.Č., pracovníčkou Okresného súdu Z. R.,
3. L. H., D. XX, Z. o vydanie bezdôvodného obohatenia, náhradu škody a zabezpečenia náhradného
bytu takto

r o z h o d o l :

V odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľom v 1., 2. a 3. rade spoločne a nerozdielne 91,80
Eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

Voči odporcom v 2. a 3. rade súd návrh zamieta.

Odporcom v 1., 2. a 3. rade súd náhradu trov konania nepriznáva.

Navrhovatelia v 1. v 2. a 3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet tunajšieho súdu trovy

štátu 345,41 Euro do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovatelia sa návrhom podaným na tunajší súd domáhali, aby súd zaviazal odporcov v 1., 2. a 3.
rade spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 57 547,- Sk/1910,21 Euro titulom vložených investícii,
zaplatenia sumy 10 000,- Sk/331,97 Euro titulom náhrady škody a žiadali, aby boli odporcovia zaviazaní
povinnosťou zabezpečiť navrhovateľom dvojizbový byt prvej kategórie v Z.. Vo svojom návrhu uviedli,
že dňa 21. 8. 1989 uzavrel odporca v 1. rade ako vlastník aj ako oprávnený zástupca odporcov v 2.
a 3. rade
- 2 -

17C/141/1994

snebohýmmanželomodporkynev3.rade Ing.W.W.zmluvuokúperodinnéhodomunaL.U.Č.XXvZ..
Na základe tejto zmluvy vyplatil Ing. W. odporcovi v 1. rade celú kúpnu sumu 95 000,- Sk/3 153,42 Euro.
Manželia W. sa do predmetného rodinného domu nasťahovali a vykonali rekonštrukčné práce. Keďže
sa odporcovia zdráhali vyhotoviť riadnu kúpnu zmluvu, požiadal Ing. W. súd, aby vo veci rozhodol.
V súdnom konaní vyšlo najavo, že odporca v 1. rade nemal splnomocnenie od ostatných vlastníkov

nehnuteľnosti na uzavretie kúpnej zmluvy, čím uviedol kupujúcich do omylu. K uzavretiu riadnej kúpnej
zmluvy teda nedošlo, preto navrhovatelia žiadajú v tomto konaní zaviazať odporcov na náhradu škody,
ktorá im vznikla vykonaním rekonštrukčných prác na rodinnom dome odporcov. Titulom investícií žiadali
zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 57 547,- Sk/1 910,21 Euro a titulom náhrady škody v spojitosti svysťahovaním navrhovateľov z predmetného rodinného domu žiadali zaviazať odporcov na zaplatenie
10 000,- Sk/331,97 Euro. Z dôvodu, že konaním odporcov prišli navrhovatelia o bývanie, žiadali, aby
súd uložil odporcom povinnosť poskytnúť navrhovateľom dvojizbový byt prvej kategórie v Bratislave.

Rozsudkom zo dňa 15. 4. 2008 prvostupňový súd rozhodol tak, že odporcov v 1. až 3. rade zaviazal
spoločne a nerozdielne povinnosťou zaplatiť navrhovateľom sumu 57 547,- Sk/1 910,21 Euro, vo
zvyšnej časti súd návrh zamietol. Odporcov zaviazal povinnosťou zaplatiť navrhovateľom náhradu trov
konania a na účet Okresného súdu Bratislava II trovy štátu. Súd prvého stupňa mal vykonaným
dokazovaním za preukázané, že navrhovatelia vykonávali v rokoch 1989 až 1990 na rodinnom dome,

ktorý vlastnícky patril odporcom, rekonštrukčné práce, ktorých hodnota podľa znaleckého posudku Ing.
Skákala, predstavovala sumu 65 704,- Sk/2 180,97 Euro. Navrhovatelia sa podaným návrhom domáhali
zaplatenia sumy 57 547,- Sk/1 910,21 Euro. Súd im priznal žalovanú sumu, keďže v zmysle § 153 ods.
2 O. s. p. nemohol prekročiť návrh a prisúdiť účastníkom viac, než čoho sa domáhali.

Krajský súd v Bratislave svojím uznesením zo dňa 29. 3. 2010, č.k. 2 Co 281/09 - 247 rozsudok súdu

prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie. Úlohou prvostupňového
súdu malo byť v ďalšom konaní kvalifikovaným spôsobom rozhodnúť, riadne zistiť skutkový stav veci,
vykonané dôkazy vyhodnotiť a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý budem nutné
správne a dostatočne odôvodniť.

Po vrátení veci z Krajského súdu prvostupňový súd sa opätovne oboznámil s obsahom spisu:
výpoveďami účastníkov konania, svedka W. V., oboznámil sa s obsahom zmluvy o kúpe rodinného
domu na L. U. Č. XX Bratislava zo dňa 21. 8. 1989, pokladničnými dokladmi, listom vlastníctva,
spismi tunajšieho súdu spisovej značky 10C 132/1991, spisovej značky D 309/1995, 18C 123/1992,
znaleckého posudku R.. M., znaleckého posudku R.. M., doplnil dokazovanie o kontrolný znalecký

posudok Ing. M. číslo 2/2000 oboznámil sa s obsahom LV č. XXX Správy katastra pre hlavné mesto
SR Bratislavu, katastrálne územie G., notárskej zápisnice číslo N 212/96, Nz 212/96 zo dňa 9. 9. 1996
ako aj ďalším obsahom spisového materiálu zistil nasledovný skutkový stav:

Ing. W. W. (manžel navrhovateľky v 3. rade a otec navrhovateľov v 1. a 2. rade) uzavrel dňa 21. 8. 1989

zmluvu označenú ako: "Zmluva o kúpe rodinného domu na L. U. Č. XX". V zmluve vystupoval W. H. s
označením: "bývalý majiteľ" a Ing. W. W. s označením "nový majiteľ". Predmetom tejto zmluvy mal byť
predaj rodinného domu v Bratislave na ulici L. Č. XX. V zmluve bolo konštatované, že nehnuteľnosť
nemajú dedičia po poručiteľovi do dnešného dňa vysporiadanú, avšak
- 3 -

17C/141/1994

súhlasia s tým, aby sa do domu nasťahovali jeho budúci nový majiteľ Ing. W. W., po vyplatení sumy
95 000,- Sk, teda skôr, ako bude urobený právoplatný prevod tejto nehnuteľnosti. V bode 5mluvy bolo
dohodnuté,žebývalímajitelianebudúpožadovaťodnovéhomajiteľažiadneďalšiefinančnépohľadávky,

ako napríklad platenie nájomného a pod. V článku 6 Zmluvy bolo konštatované, že rodinný dom sa
nachádza v asanačnom pásme. V prípade, ak by právoplatný prevod nehnuteľnosti nebol uskutočnený
do termínu likvidácie rodinného domu, zaviazali sa pôvodní majitelia vrátiť Ing. W. celú sumu 95
000,- Sk s tým, že ani jedna zo strán nebude požadovať voči strane druhej žiadne ďalšie finančné
pohľadávky za opravy domu, za užívanie domu a pod. Zmluva bola podpísaná dňa 21. 8. 1989 spolu s

prehlásením, že sumu 95 000,- Sk osobne odovzdal Ing. W. W. a W. H. sumu prevzal. Prevzatie peňazí
potvrdil svojím podpisom ako svedok aj L. H.. Rodina W. sa do rodinného domu nasťahovala, vykonala
na nej stavebné úpravy a dom riadne užívala. Keďže nebola ani dodatočne vypracovaná riadna kúpna
zmluva a na požiadanie tak odporcovia ani dodatočne neurobili, podal Ing. W. na Okresný súd Bratislava
II návrh, ktorým sa domáhal určenia, že medzi účastníkmi bola uzavretá kúpna zmluva. Konanie sa

viedlo pod spisovou značkou 10C 132/91. Súd žalobu zamietol s konštatovaním, že zmluva zo dňa
21. 8. 1989 nemá všetky náležitosti kúpnej zmluvy, t.j. ide o neplatný právny úkon. Počas konania
vedeného na tunajšom súde pod spisovou značkou 10C 132/91 Ing. W. W. zomrel. Za jeho dedičov
boli v dedičskom konaní vedenom pod sp. zn. D 1299/91 pred bývalým Štátnym notárstvom Bratislava
2, určení dediči zo zákona - jeho vtedy maloleté deti - navrhovatelia v 1. a 2. rade, ako aj pozostalá

manželka - navrhovateľka v 3. rade.

Navrhovatelia sa v konaní vedenom pred Okresným súdom Bratislava II, sp. zn. 18C 123/92 domáhali,
aby súd zaviazal odporcov povinnosťou uzavrieť s nimi kúpnu zmluvu. Zmluvu, ktorá bola uzavretámedzi Ing. W. W. a W. H. dňa 21. 8. 1989, označili za zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, z obsahu ktorej
vyplýva pre budúcich predávajúcich povinnosť uzavrieť s budúcimi kupujúcimi kúpnu zmluvu, ktorej
predmetom bude rodinný dom na L. XX Bratislave. Prvostupňový súd návrh zamietol, poukazujúc na to,

že zmluva o budúcej zmluve je platne uzavretá za predpokladu, že účastníci sa dohodnú na podstatných
náležitostiach konečnej zmluvy (v danom prípade kúpnej zmluvy) a na dobe, do ktorej musí byť konečná
zmluva uzavretá. Zmluva zo dňa 21. 8. 1989 bola medzi účastníkmi uzavretá síce písomne, účastníci
zmluvy sa dohodli o predmete kúpnej zmluvy aj o cene, nedohodli sa však na dobe, dokedy má byť
kúpna zmluva uzavretá. Zmluva neobsahuje ani žiadne iné ustanovenia o určení doby dokedy by mala

byť hlavná zmluva uzavretá. Súd teda dospel k záveru že v prípade zmluvy zo dňa 21. 8. 1989 nejde o
zmluvu o budúcej zmluve, preto bol návrh ako nedôvodný zamietnutý. Na odvolanie bol rozsudok súdu
prvého stupňa, uznesením bývalého Mestského súdu Bratislava sp. zn. 10 Co 310/93 potvrdený.

Navrhovateľka v 3. rade vo svojej výpovedi uviedla, že pôvodne s manželom bývali v Trnave a keďže
manžel dostal prácu v Bratislave, rozhodli sa pre kúpu rodinného domu na L. ulici XX. V roku 1989

uzavreli spornú zmluvu, toho istého dňa vyplatili kúpnu cenu 95 000,- Sk. Potom čo sa do domu
nasťahovali, bolo nutné vykonať opravy, pretože zatekalo zo strechy, prerobili elektrinu, dali do poriadku
kanalizáciu, oddelili kúpeľňu od WC. Na jar v roku 1990 prišiel odporca v 1. rade a žiadal od
navrhovateľov zaplatiť ďalších 5 000,- Sk s tým, že ak sa im nepáči môžu sa vysťahovať. Požadovanú
sumu odporcovi nevyplatili a následne manžel navrhovateľky v 3. rade oslovil právnu kanceláriu. Bol

podaný návrh na súd, v ktorom konaní bolo určené, že kúpna zmluva zo dňa 21. 8. 1989 je neplatná.
V roku
- 4 -
17C/141/1994

1991 R.. W. zomrel a 29. 1. 1991 sa navrhovateľka v 3. rade spolu s deťmi z domu vysťahovala.
Navrhovateľka v 3. rade špecifikovala práce, ktoré sa na rodinnom dome mali vykonať nasledovne:
prerobená elektroinštalácia v kuchyni, chodbe, kúpeľni, WC, komore, vodoinštalačné práce - rozvod a
odpad vody do kuchyne, kúpeľne a WC, oprava ústredného kúrenia, murárske práce - omietka domu,
vymurovanie priečok do kúpeľne a WC, betónovanie podlahy v kúpeľni, WC, chodba, prístrešok pred

vchodovými dverami štyri stĺpy + železný rám, projekt na plynové kúrenie. Na preukázanie svojich
tvrdení, založila do spisu pokladničné doklady za nákup nasledovného tovaru:
lak, kľučky, štítky.......................................................21,- Sk,
Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky .............160,- Sk,
Západoslovenské kameňolomy a štrkopiesky .............240,- Sk,

domáce potreby sifón, koleno..................................166,30 Sk,
4 ks koleno, lepidlo...................................................67,- Sk,
tehla 3 dierová.......................................................979,75 Sk,
zasklievanie a predaj zrkadiel..................................433,- Sk,
Drevona - dvere + zárubňa.....................................950,- Sk,

Pletivo- 2 bal.........................................................145,- Sk,
odbočky, pánty.......................................................180,60 Sk,
Farba ......................................................................56,- Sk,
sedátko WC .............................................................65,- .Sk,
1 kus WC kombi......................................................735,- Sk,

piesok ....................................................................160,- Sk,
vápno ....................................................................120,- Sk,
hydrát .....................................................................84,30 Sk,
s p o l u: .......................................4 541,95 Sk/150,76 Euro

Odporcovia s tvrdeniami navrhovateľov o vykonaných rekonštrukčných prácach nesúhlasili. Poukazovali
na bod 6 zmluvy, ktorým sa navrhovatelia zaviazali, že v prípade vykonaných rekonštrukčných prác
si nebudú uplatňovať žiadne nároky. Na pojednávaní konanom dňa 20. 1. 2011 odporca v 1. rade
pripustil, že navrhovatelia nejaké úpravy na rodinnom dome vykonali, avšak neboli v takom rozsahu
ako deklarujú. Konkrétne odporca v 1. rade uviedol, že navrhovatelia rozdelili kúpeľňu priečkou tak,

že oddelili WC od ostatnej časti kúpeľne, nainštalovali jedny dvere navyše, nad vchodovými dverami
do domu bola už pôvodne vybudovaná strieška, ktorá pozostávala zo štyroch železných pilierov a nad
dverami bol umiestnený laminát. Tento laminát navrhovatelia vymenili za sklo, avšak inú rekonštrukciu
striešky nevykonali. Išlo o prístrešok nad dverami o rozmeroch 80 x 80 cm. K elektroinštalačným prácamodporca v 1. rade uviedol, že bol natiahnutý iba elektrický kábel z kúpeľne do oddeleného WC a bol
nainštalovaný 1 vypínač navyše. V ostatných miestnostiach neboli vykonané žiadne elektroinštalačné
práce, vodoinštalačné práce taktiež neboli vykonané. Odporca v 1. rade poprel, že by navrhovatelia

realizovali murárske práce na fasáde domu.

Vzhľadom na to, že odporca v 1. rade pripustil, že navrhovatelia vykonali rekonštrukciu kúpeľne v tom
rozsahu, že kúpeľňu oddelili od WC, súd uznesením zo dňa 14. 2. 2012 ustanovil do konania znalca Ing.
B. M., zapísaného v zozname znalcov ministerstva spravodlivosti SR pre odbor stavebníctvo, odvetvie

pozemné stavby, projektovanie v stavebníctve, odhad hodnoty stavebných prác a uložil mu úlohu, aby
ohliadkou stavby na mieste samom posúdil, či stavebnými úpravami - rozdelením kúpeľne priečkou
došlo k oddeleniu WC od ostatnej časti kúpeľne, či v oddelenej časti kúpeľne boli
- 5 -
17C/ 141/1994

osadené dvere, či nad vchodovými dverami bola vybudovaná strieška, ktorá mala pozostávať zo štyroch
železných pilierov a či nad dverami došlo k výmene laminátu za sklo o rozmeroch 80 x 80 cm. V prípade,
ak takéto stavebné úpravy na nehnuteľnosti vykonané boli, mal znalec ustáliť či týmito stavebnými
úpravami došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti, ak áno bolo úlohou znalca toto zhodnotenie vyčísliť ku dňu
vrátenia nehnuteľnosti odporcom, t.j. ku dňu 29. 1. 1991.

Znalec vo svojom znaleckom posudku číslo 2/2012 uviedol, že pri ohliadke na mieste samom zistil že
v zadnej časti rodinného domu na L. U. Č.M. XX v Z. došlo k vybudovaniu priečky. Touto stavebnou
úpravoubolapôvodnámiestnosťrozdelenána2menšiemiestnosti,sosamostatnýmivstupnýmidverami
z chodby. Vznikla tak väčšia miestnosť - kúpeľňa a v menšej je umiestnené WC. Okrem vymurovania

rozdeľujúcej priečky, vrátane omietky boli osadené dve oceľové typové zárubne s jednoduchšími
typovými plnými dverami. Týmito stavebnými úpravami došlo k zhodnoteniu nehnuteľnosti rodinného
domu na L. XX v Z. o 91,80 Euro. Strieška vybudovaná nad vchodovými dverami, ktorá by mala
pozostávať zo štyroch železných pilierov, bola v čase miestnej ohliadky odstránená. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné vypočítať skutočné náklady na jej vybudovanie. V priebehu konania došlo

k zmene vlastníckych práv k spornej nehnuteľnosti tak, že výlučným vlastníkom rodinného domu
nachádzajúceho sa na L. U. Č. XX v Z., súpisné číslo XXXX, postavenom na parcele číslo XX XXX,
zapísaný na liste vlastníctva číslo XXX Správy katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne
územie Trnávka sa stal v podiely 1/1 W. H.. Odporca v 1. rade nadobudol predmetnú nehnuteľnosť na
základe notárskej zápisnice, číslo N 212/96, Nz 212/96 zo dňa 9. 9. 1996. Keďže výlučným vlastníkom

nehnuteľnosti je výlučne odporca v 1. rade, nie je daná pasívna legitimácia odporcov v 2. a 3. rade,
voči ktorým súd návrh ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením s právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa
§ 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené
alebo účastníkmi dohodnuté alebo, ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému
veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z

nich. Ak dlh splní jeden dlžník povinnosť ostatných zanikne.

Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou

na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, respektíve jeho peňažnú náhradu. Na vznik
záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia ani
existencia protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v
dôsledku právom uznaných- 6 -
17C/141/1994

dôvodov. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby
o určité majetkové hodnoty, ktoré sú vyjadriteľné v peniazoch. Bezdôvodným obohatením nie je podľa
ustálenej judikatúry hodnota vynaložených prostriedkov (hodnota vložených investícií), ale vlastné
zhodnotenie majetku týmito investíciami (R 26/1995), pritom sa rovnako vychádza zo zákonnej dikcie
§ 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorej nie je rozhodné, čo oprávnený stratil, ale to, čo

povinný nadobudol. Pri bezdôvodnom obohatení nie je podstatné, či rekonštrukčné práce boli vykonané
so súhlasom toho kto sa bezdôvodne obohatil, alebo bez jeho súhlasu.

V oboch konaniach (10C 132/91, 18C 310/93) súdy dospeli k rovnakému záveru a prejudiciálne určili,
že zmluva zo dňa 21. 8. 1989 nie je kúpnou zmluvou a nespĺňa ani náležitosti zmluvy o budúcej zmluve
(§ 52 OZ) . Z výpisu z evidencie nehnuteľností zo dňa 18. 11. 1988 je zrejmé, že vlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti boli v tom čase odporcovia v 1., 2. a 3. rade, každý v podiely 1/3 k celku. Odporca v 2. rade
v konaniach pred súdom jednoznačne uviedol, že nikdy nesúhlasil s predajom nehnuteľností na L. ulici v
Z. Jeho podpis sa ani nenachádzal na zmluve zo dňa 21. 8. 1989 a neexistuje ani splnomocnenie, ktoré
by odporcu v 1. rade oprávňovalo uzavrieť zmluvu v mene ostatných spoluvlastníkov. Zmluva zo dňa 21.
8. 1989 je teda neplatne uzavretou zmluvou o budúcej zmluve, keďže jednak nemá všetky podstatné

náležitosti takejto zmluvy, ako aj z dôvodu, že účastníkmi zmluvy neboli všetci spoluvlastníci. Ak je
zmluva neplatná, sú neplatné všetky jej ustanovenia, vrátane ustanovenie článku 6, podľa ktorého si ani
jedna zostránnebudepožadovaťvočistranedruhejžiadne finančnépohľadávkyzaopravydomuapod.
Okrem toho neplatné je také prehlásenie, ktorým sa osoba vopred vzdáva svojich práv, ktoré vzniknú len
v budúcnosti. Za bezdôvodné obohatenie sa považuje získanie majetkovej hodnoty z podaného výkonu,

teda vykonanie prác u subjektu, ktorý na to nemal právny dôvod ako je to v danom prípade. Odporca v
1. rade pripustil v priebehu konania, že navrhovateľka v 3. rade spolu so svojím manželom vykonali
rekonštrukciu kúpeľne, čomu zodpovedajú aj pokladničné doklady, ktoré boli založené do spisu. Iné
listinné dôkazy na preukázanie ďalších rekonštrukčných prác, tak ako boli deklarované (vodoinštalácia,
elektroinštalácia v kuchyni, v chodbe, vodoinštalačné práce - rozvod a odpad vody do kuchyne, kúpeľne

a WC, oprava ústredného kúrenia, murárske práce - omietka domu, rekonštrukcia prístrešku pred
vchodom do domu ) do spisu založené neboli, napriek tomu, že navrhovatelia boli poučení podľa § 120
ods. 4 O. s. p. Súd mal teda v konaní preukázané iba to, že navrhovateľka v 3. rade spolu s manželom
vykonali rekonštrukciu kúpeľne rodinného domu ktorého neboli vlastníkmi. Vlastné finančné prostriedky
investovali do nehnuteľnosti odporcu v 1. rade, čím túto nehnuteľnosť zhodnotili. Na strane odporcu

v 1. rade tak došlo k bezdôvodnému obohateniu, pretože hodnota jeho majetku sa bez jeho pričinenia
a bez akéhokoľvek právneho základu zo strany navrhovateľov na takéto konanie, zvýšila. Vykonanú
rekonštrukciu kúpeľne potvrdil aj ustanovený znalec R.. M., ktorý vo svojom znaleckom posudku č.
2/2012 dospel k záveru že s týmito prácami došlo k zhodnoteniu rodinného domu vlastnícky patriacemu
odporcovi v 1. rade o 91,80 Eura. Na zaplatenie uvedenej sumy zaviazal súd odporcu v 1. rade ako

výlučného vlastníka nehnuteľnosti. Vo zvyšnej časti uplatnenej náhrady za vykonané rekonštrukčné
práce (vydanie bezdôvodného obohatenia) súd návrh pre neunesenie dôkazného bremena zamietol. V
tejto súvislosti súd poukazuje na dobu, po ktorú mali manželia W. predmetnú nehnuteľnosť užívať. Bolo
to od 21. 8. 1989 do 29. 1. 1991, teda za 5 mesiacov, z ktorých 2 mesiace boli zimné, mali vykonať tak
rozsiahle stavebné úpravy, ktoré sa podľa názoru súdu za tak krátke obdobie reálne stihnúť ani nedali.

- 7 -
17C/141/1994

Navrhovatelia žiadali zaviazať odporcov v 1. až 3. rade tiež na náhradu škody vo výške 10 000,-

Sk/331,93 Euro, ktorá mala vzniknúť v spojení s vysťahovaním sa z predmetného domu. Navrhovatelia
v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy. Vo svojom návrhu ani v konaní pred súdom nešpecifikovali
v čom vidia porušenie právnej povinnosti zo strany odporcov, nedoložili žiadne relevantné dôkazy
preukazujúce, že im reálne vznikla škoda vo výške 10 000,- Sk/331,93 Euro. Svoje tvrdenie opreli iba
o súpis zo dňa 25. 1. 1994, podľa ktorého cesta z Brezna do Bratislavy ich mala stáť 2 340,- Sk, cesta z

Bratislavy do Brezna 2 340,- Sk, nakladanie a vykladanie zariadenia 200,- Sk a výmena zámku 400,- Sk.
Navrhovatelia rovnako nepreukázali, že by medzi prípadným porušením právnej povinnosti zo strany
odporcov a vznikom škody existovala príčinná súvislosť. Aj, keď je zmluva zo dňa 21. 8. 1989 neplatná,
rovnakú mieru zodpovednosti za takýto nulitný právny úkon mali tak ako odporcovia aj navrhovatelia,ktorí mohli do obsahu takejto zmluvy zasiahnuť, mohli si zistiť okruh vlastníkov nehnuteľnosti ktorú
hodlajú nadobudnúť do vlastníctva, mohli si vyžiadať splnomocnenie od odporcu v 1. rade. Súd preto
návrh v časti o náhradu škody 10 000,- Sk/331,93 Euro ako neopodstatnený zamietol.

Navrhovatelia sa tiež domáhali, aby súd uložil odporcom povinnosť navrhovateľom dvojizbový byt v
Bratislave, prvej kategórie z dôvodu, že sa museli z rodinného domu vysťahovať a ostali bez bývania.
Takáto povinnosť pre odporcov nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu preto súd návrh aj v tejto časti
ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci
úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne
nepatrnej časti alebo, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy
súdu. Navrhovatelia sa v konaní domáhali zaplatenia 2 242,18 Euro (57 547,- Sk/1 910,21 Euro + 10
000,- Sk/331,97 Euro) a zabezpečenia náhradného bytu. V konaní boli úspešní v časti 91,80 euro. Podľa

pomeru úspechu a neúspechu boli vo väčšej miere úspešní odporcovia, ktorým súd priznal plnú náhradu
trov konania. Odporcovia v 1. až 3. rade si v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p. trovy konania nevyčíslili, z
obsahu spisu súd nezistil, že by im trovy v konaní vznikli, preto bolo rozhodnuté tak že odporcom v
1. až 3. rade súd náhradu trov konania nepriznal. V tomto prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o
prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods.

2 O. s. p.) Trovy štátu pozostávajú zo znaleckej odmeny 4 130,- Sk/137,- Euro vyplatené zo štátnych
finančných prostriedkov znalcovi Ing. Petrovi M., zo sumy 228,- Sk/7,56 Euro za účasť znalca Ing. SkÁ.
na pojednávaní konanom dňa 23. 3. 2006, zo sumy 200,84 Euro ako znaleckej odmeny vyplatenej zo
štátnych finančných prostriedkov Ing. M. za vykonanie doplňujúceho znaleckého posudku. Spolu bolo
zo štátnych finančných prostriedkov na znalecké dokazovanie vyplatených 345,41 Euro, na zaplatenie

ktorej sumy súd zaviazal navrhovateľov v 1. až 3. rade podľa § 148 O. s. p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
- 8 -
17C/141/1994

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené
(§ 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, aka/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo
obsadenia súdu,
b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods.
2 O. s. p.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.