Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2010

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 18Cpr/13/2002

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202899898
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2010

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Staněk
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2010:1202899898.23

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľa: PRIMA ZDROJ Považská Bystrica, spol. s r.o.,
Tatranská 295, Považská Bystrica, zastúpený advokátkou JUDr. Denisou Špeťkovou, Sabinovská 10,
Bratislava, proti odporcom: 1./ S. V.Á., B. XX, N., 2./ G. N., N.Y. XXXX/XX, N., 3./ L. B., M. XX, N., 4./ Ing.
C. C., R. XXX, P.. D., zastúpený advokátom JUDr. Pavlom Malichom, Dunajská 25, Bratislava, 5./ O. M.,
N. XX, N., 6./ L. M., A. XX, N., 7./ F. M., A. XX, N., 8./ O. G., W. XX, N., 9./ N. G., Š. XX, N., 10./ G. G., Š.

XX, N., 11./ B. G., W. X, N., 12./ O. U., U. XX, N., 13./ N. O., F. XX, N., zastúpená zástupcom S. O., F. XX,
N., 14./ V. O.Á., naposledy bytom U. XXX/X, C., zastúpená opatrovníčkou M. Z., súdnou tajomníčkou
Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, 15./ U. D., naposledy bytom F. X, N., zastúpená opatrovníčkou
H. O., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II v Bratislave, 16./ I. A., N. XX, N., 17./ M. F., L.
XX, D., 18./ O. F., B. XX, N., 19./ A. Z., R. XX, N., 20./ I. Z., F. XX, N., 21./ U. Z., Z. X, N., 22./ O. H., N. XX,
N., zastúpený advokátom Mgr. Miroslavom Luptákom, Gwerkovej 4, Bratislava, 23./ O. H., naposledy
bytom C. XX, N., zastúpený opatrovníčkou M. B., súdnou tajomníčkou Okresného súdu Bratislava II v

Bratislave, 24./ N. X., O. X, O., 25./ R. S., U. XX, N., zastúpená advokátom JUDr. Jozefom Vaculíkom,
Včalárska 27-29, Bratislava, 26./ O. S., U. XX, N., o zaplatenie 11 671,71 € s príslušenstvom, rozhodol

r o z h o d o l :

Odporkyňa v 1. rade S. V.Á. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 59,33 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 2. rade G. N. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 86,30 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.

Odporkyňa v 3. rade L. B. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 57,87 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporca v 4. rade L.. C. C. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 3 303,06 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporca v 5. rade O. M. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 96,01 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 6. rade L. M. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 89,47 € s 16% úrokom z omeškania

od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 7. rade F. M. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 89,19 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 8. rade O. G. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 60 € s 16% úrokom z omeškania od
15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 9. rade N. G. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 114,25 € s 16% úrokom z omeškania

od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 10. rade G. G. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 79,43 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 11. rade B. G. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 79,43 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 12. rade O. U. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 59,33 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.Odporkyňa v 13. rade N. O. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 84,05 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 14. rade V. O. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 50,60 € s 16% úrokom z omeškania

od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 15. rade U. D. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 30,41 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporca v 16. rade I. A. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 75,88 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.

Odporkyňa v 17. rade M. F. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 88,71 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 18. rade O. F. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 58,22 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.

Odporca v 19. rade A. Z. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 69,61 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 20. rade I. Z. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 61,81 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.

Odporca v 21. rade U. Z. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 64,51 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporca v 23. rade O. H. je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 123,51 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 24. rade N. X. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 78,85 € s 16% úrokom z omeškania

od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 25. rade R. S. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 75,47 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.
Odporkyňa v 26. rade O. S. je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi 82,71 € s 16% úrokom z omeškania
od 15.11.2002 do zaplatenia, do troch dní.

Súd konanie voči odporcovi v 22. rade O. H. z a s t a v u j e.

Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podaným na súd dňa 21.11.2002 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu v 1.
rade, S. V. na zaplatenie 3.575,- Sk s príslušenstvom (16%-ným úrokom z omeškania od 15.11.2002),
odporcu v 2 rade, F. N. na zaplatenie 298,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 3. rade, C. N. na
zaplatenie502,-Skspríslušenstvom,odporkyňuv4.rade,F.N.nazaplatenie278,-Skspríslušenstvom,
odporkyňu v 5. rade, G. N. na zaplatenie 5.200,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 6. rade, V. N.

na zaplatenie 441,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 7. rade, Ing. R. N. na zaplatenie 6.458,- Sk s
príslušenstvom,odporkyňuv8.rade,H.N.nazaplatenie293,-Skspríslušenstvom,odporkyňuv9.rade,
C. É. na zaplatenie 2.635,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 10. rade, L. B. na zaplatenie 3.487,- Sk s
príslušenstvom, odporcu v 11. rade, L.. C. na zaplatenie 199.016,- Sk s príslušenstvom, odporcu v 12.
rade, O. M. na zaplatenie 5.785,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 13. rade, L. M. na zaplatenie 5.391,-

Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 14. rade, F. M. na zaplatenie 5.373,- Sk s príslušenstvom, odporcu
v 15. rade, A. M. na zaplatenie 2.438,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 16. rade, I. M. na zaplatenie
6.119,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 17. rade, O. M. na zaplatenie 6.607,- Sk s príslušenstvom,
odporkyňu v 18. rade, S. G. na zaplatenie 273,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 19. rade, O.
G. na zaplatenie 5.164,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 20. rade, N. G. na zaplatenie 6.884,- Sk s

príslušenstvom, odporkyňu v 21. rade, G. G. na zaplatenie 4.786,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v
22. rade, B. G.Ú. na zaplatenie 4.462,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 23. rade, O. U. na zaplatenie
3.575,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 24. rade, N. O. na zaplatenie 5.064,- Sk s príslušenstvom,
odporkyňu v 25. rade, V. O. na zaplatenie 3.049,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 26. rade, U. D.
na zaplatenie 1.833,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 27. rade, V. A. na zaplatenie 12.003,- Sk s

príslušenstvom, odporcu v 28. rade, I. A. na zaplatenie 4.572,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 29.rade, M. F. na zaplatenie 5.345,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 30. rade, O. F. na zaplatenie 3.508,-
Sk s príslušenstvom, odporcu v 31. rade, A. Z. na zaplatenie 4.194,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v
32. rade, I. Z. na zaplatenie 3.724,- Sk s príslušenstvom, odporcu v 33. rade, U. Z. na zaplatenie 3.887,-

Sk s príslušenstvom, odporcu v 34. rade, O. H. na zaplatenie 3.679,- Sk s príslušenstvom, odporcu v
35. rade, O. H. na zaplatenie 7.442,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 36. rade, N. X. na zaplatenie
4.751,- Sk s príslušenstvom, odporkyňu v 37. rade, R. S. na zaplatenie 4.547,- Sk s príslušenstvom
a odporkyňu v 38. rade, O. S. na zaplatenie 4.984,- Sk s príslušenstvom, z titulu náhrady škody -
schodku na zverených hodnotách. Uviedol, že so všetkými odporcami mal uzatvorené pracovné zmluvy

a zmluvy o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Pri inventarizácii zásob obchodného tovaru vykonanej
dňa 25.11.2000 v maloobchodnej predajni č. XXXXXX na Bieloruskej ul. v Bratislave, kde odporcovia v
1. až 38. rade pracovali, bolo zistené za inventarizačné obdobie od 01.07.2000 do 25.11.2000 manko
na obchodnom tovare vo výške 619.259,- Sk, pričom na odporcov pripadá v súlade s ust. § 182 ZP
žalovaná suma. Zamestnanci pritom podpísali zápis o priebehu a výsledku inventarizácie a potvrdili tak,
že s jej výsledkami súhlasia a ani neskôr nemali proti inventarizácii žiadne námietky. Odporcovia v 2., 3.,

4., 6., 8., 18. a 27. rade čiastočne vysporiadali svoj záväzok voči navrhovateľovi, preto u nich je vyššie
uvedená žalovaná suma nižšia ako pôvodná suma, časť manka, ktorá na nich pripadala.

Pred začatím konania vo veci samej navrhovateľ vzal návrh späť voči odporcom v 2., 3., 6., 8., 15., 18.
a 27. rade z dôvodu uzavretia mimosúdnej dohody o uznaní dlhu a mesačných splátkach s odporcami v

2.,3.,6.,15., 27. rade a zistenia, že odporcovia v 18. a 28. rade uhradili svoje záväzky voči navrhovateľovi
v plnej výške. Súd konanie proti nim zastavil uznesením zo dňa 28.02.2003, č.k. 18Cpr/13/02-226.

Na pojednávaní dňa 19.02.2007, pred začatím konania vo veci samej vzal navrhovateľ voči odporcom
v 4. a 7. rade návrh v celom rozsahu späť, voči odporkyni v 16. rade v časti o zaplatenie 3.059,- Sk a

voči odporkyni v 17. rade v časti o zaplatenie 5.286,- Sk.

V priebehu konania vzal navrhovateľ návrh späť voči odporkyni v 9. rade z dôvodu uhradenia svojho
záväzku voči navrhovateľovi v plnej výške. Ďalej vzal návrh späť v časti istiny vo výške 1.549,- Sk voči
odporkyni v 19. rade a v časti o zaplatenie istiny vo výške 1.339,- Sk voči odporkyni v 22. rade.

V priebehu konania, na pojednávaní dňa 30.04.2007 vzal navrhovateľ návrh v celom rozsahu späť voči
odporkyniam v 16. a 17. rade, ktoré po podaní návrhu uhradili navrhovateľovi žalovanú pohľadávku
vrátane trov konania.

Súd uznesením zo dňa 12.08.2008 č.k. 18Cpr/13/2002-488 konanie voči odporcom v 4.,7.,9.,16. a 17.
rade zastavil.

Odporkyňa v 1. rade uviedla, že u navrhovateľa pracovala od roku 1999 s tým, že chcela ukončiť
pracovný pomer dohodou k 30.06.2000. Navrhovateľ nesúhlasil s ukončením pracovného pomeru, t.z.,

že v mesiaci júl 2000 bola ešte zamestnaná u navrhovateľa. Uviedla, že má záujem pohľadávku voči
navrhovateľovi vyrovnať formou splátkového kalendára.

Odporkyňa v 5. rade s návrhom nesúhlasila, žiadala ho zamietnuť. Žalobu navrhovateľa voči nej
považuje za nespravodlivú, pretože u navrhovateľa na tejto konkrétnej prevádzke, kde vzniklo žalované

manko pracovala len 2 a pol mesiaca, niekedy v období od júna do augusta 2000 ako predavačka,
ale robila aj v pokladni. Potom bola preložená na inú prevádzku u toho istého zamestnávateľa, kde po
určitom čase tiež vzniklo manko, ktoré spláca navrhovateľovi. Čo sa týka zabezpečenia prevádzky proti
krádežiam zo strany zamestnávateľa uviedla, že tam neboli žiadne zrkadlá, kamery, čím chcela povedať,
že zamestnávateľ nesie zodpovednosť za vznik manka.

Odporkyňa v 10. rade s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. Pracovala v kancelárii ako externá
operátorka, mala na starosti viacej prevádzok tak, že zastupovala neprítomných zamestnancov, jej
náplňou práce bolo nahadzovanie dodacích listov do počítača, s tovarom vôbec neprichádzala do styku.
Ako dôvody, pre ktoré nesúhlasí s návrhom uviedla, že ona nepracovala s tovarom, ale na počítačoch

a v čase inventúry v období od 1.7.2000 do 25.11.2000 dvakrát padol počítačový systém s tým, že táto
skutočnosť mohla mať vplyv na informácie v počítačovom spracovaní z hľadiska zásob, resp. tovaru.
Tieto skutočnosti uviedla aj v námietkach proti výsledkom inventarizácie, ktoré boli zamietnuté. Ďalej
poukázala na to, že navrhovateľ nemal riadne zabezpečenú prevádzku, pretože tam pracoval iba jedenpracovník SBS, čím mohlo dochádzať ku krádežiam. Uviedla, že v inkriminovanom čase tam pracovala
istá zamestnankyňa závislá od drog, ktorá bola prichytená pri krádeži tovaru vedúcou predajne p. A. a
podľa jej názoru táto mohla kradnúť v predajni už dlhší čas.

Odporca v 11. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho v celom rozsahu zamietnuť. Vo vyjadrení
k návrhu uviedol, že do pracovného pomeru u navrhovateľa bol prijatý dňa 04.12.1999 ako
obchodno-prevádzkový zamestnanec a od 11.2.1999 ako zástupca vedúceho maloobchodnej jednotky
navrhovateľa na Bieloruskej ul. č. 6 v Bratislave (ďalej len "MOJ"). Dňa 19.9.2000 dal odporca v 11. rade

výpoveď, ktorou rozviazal pracovný pomer a ktorý skončil uplynutím výpovednej lehoty dňa 30.11.2000.
Ako hmotne zodpovedná osoba odmietol podpísať po vykonaní inventarizácie, ktorou bol zistený
schodok na zverených hodnotách, prehlásenie hmotnej zodpovedných zamestnancov, v ktorom súhlasí
so spôsobom vykonania inventúrneho súpisu a nemá námietky voči spôsobu inventarizácie, taktiež
odmietol podpísať aj výkaz hospodárenia MOJ od 1.7.2000 do 25.11.2000 a listom zo dňa 5.2.2001
doručil navrhovateľovi písomnú sťažnosť voči nekorektnému a netransparentnému spôsobu vykonania

inventarizácie a odmietol jej výsledky. Výsledky inventarizácie a spôsob jej vykonania odmietol z
nasledovných dôvodov: pred inventúrou dvaja zamestnanci z centrály navrhovateľa vykonávali zásahy
do počítačového programu, ktorí podľa ich vyjadrenia vykonávali kontrolu; počas inventarizácie bol
3-krát zaznamenaný výpadok elektrickej energie, čím došlo k poškodeniu servera, ktorý začal člen
inventarizačnej komisie mechanickým zásahom opravovať; počas vykonávania inventarizácie členovia

inventarizačnej komisie opomenuli "oscanovať" niekoľko paliet s tovarom, jeho požiadavka ako i
ďalších zamestnancov, aby boli tieto palety s tovarom riadne zaevidované čítacím zariadením bola
zo strany členov inventarizačnej komisie odmietnutá; mraziace boxy boli vo veľmi zlom technickom
stave, následkom čoho sa mrazený tovar rozmrazoval a znehodnocoval; MOJ sa nachádza v lokalite
označenej ako "Pentagón", považovala sa za problémovú prevádzku, v ktorej dochádzalo ku krádežiam

tovaru drahšieho charakteru, ktorý sa mal podľa požiadaviek zamestnancom predávať v osobitnej
pokladni; z dôvodu predchádzania krádežiam zamestnanci opakovane žiadali od riadiacich pracovníkov
navrhovateľa : zvýšenie počtu členov SBS, nakoľko v MOJ bol len jeden člen SBS aj to nie celý deň
a nakoniec bol výkon SBS úplne zrušený; inštalovanie zrkadiel, aby bolo možné sledovať zákazníkov
v problematických častiach predajne; inštalovanie kamier; zvýšenú kontrolu zamestnancov; zvýšenú

osobnú kontrolu dodávateľov tovaru do MOJ; prehľadnosť pri zamestnávaní brigádnikov. Riadiaci a
zodpovední zamestnanci navrhovateľa (p. G. a p. Z.) na uvedené pripomienky, podnety a nedostatky
nereagovali. Navrhovateľ si tieto svoje povinnosti po celý čas neplnil riadne, a preto nepredchádzal
škodám podľa ustanovení ZP. Taktiež uviedol, že odmieta spôsob akým bol jemu ako aj ostatným
odporcom vyčíslený podiel náhrady za škodu zistenú inventarizáciou a toto vyčíslenie v návrhu

navrhovateľa považuje za nezrozumiteľné a v rozpore s § 182 ods. 1, 2 ZP.

Odporcav12.radesaknávrhuosobnenevyjadril,aninajednoznariadenýchpojednávanísanedostavil,
hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Odporkyňa v 13. rade sa k návrhu nevyjadrila. Na pojednávanie vytýčené dňa 17.12.2008 sa
nedostavila, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, hoci doručenie predvolania mala riadne
vykázané dňa 2.12.2008. Preto jej bola uložená uznesením zo dňa 07.01.2009 č. k. 18Cpr/13/2002-545
poriadková pokuta vo výške 332,- €.

Odporkyňav14.radesaknávrhunevyjadrila.Napojednávanievytýčenédňa17.12.2008sanedostavila,
svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, hoci doručenie predvolania mala riadne vykázané
dňa5.12.2008.Pretojejbolauloženáuznesenímzodňa07.01.2009č.k.18Cpr/13/2002-547poriadková
pokuta vo výške 332,- €.

Odporkyňa v 19. rade na pojednávaní dňa 19.02.2007 uviedla, že na základe rokovaní s navrhovateľom
jej bola predložená dohoda o uznaní záväzku, ktorý navrhovateľ znížil o 30 %, na základe čoho bude
žalovanú pohľadávku splácať, no zatiaľ dohodu o uznaní záväzku nepodpísala.

Odporkyňa v 20. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí, nie je ochotná zaplatiť dlžnú sumu

navrhovateľovi, nakoľko žiadne manko nespôsobila. U navrhovateľa pracovala ako pokladníčka.

Odporkyňa v 21. rade uviedla, že má záujem sa v tejto veci dohodnúť s navrhovateľom a splatiť žalovanú
pohľadávku.Odporkyňa v 22. rade uviedla, že na základe rokovaní s navrhovateľom jej bola predložená dohoda o
uznaní záväzku, ktorý navrhovateľ znížil o 30 %, na základe čoho bude žalovanú pohľadávku splácať.

Odporkyňa v 23. rade sa na pojednávanie dňa 17.12.2008 bez uvedenia dôvodu nedostavila, svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, hoci doručenie predvolania mala riadne vykázané dňa
1.12.2008,pretojejbolauznesenímtunajšiehosúduzodňa07.01.2009č.k.18Cpr/13/2002-549uložená
poriadková pokuta vo výške 332,- €, ktoré prevzala dňa 12.01.2009. Opakovane sa nedostavila na

pojednávanie vytýčené dňa 02.02.2009 bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia, hoci predvolanie na
pojednávanie jej bolo riadne doručené, súd jej opätovne uložil poriadkovú pokutu vo výške 600,- €
uznesením zo dňa 02.02.2009 č. k. 18Cpr/13/2002-559.

Na pojednávaní dňa 20.01.2010 uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Na uvedenej
prevádzke pracovala ako predavačka, vykladala tovar. Čo sa týka inventúr, týchto zažila asi šesť, robili

sa v noci, museli pri inventúre pomáhať vykladaním tovaru, resp. ho počítať. Pamätá si, že nejakí ľudia
z Považskej Bystrice hovorili, že im nefungujú sčítače, preto s návrhom nesúhlasí a žiada ho voči
sebe zamietnuť. Na inventúru, ktorá sa týka tohto prípadu sa presne nepamätá, nakoľko je to po 10
rokoch, ale výsledkom každej inventúry bolo zistené manko. Čo sa týka zabezpečenia prevádzky proti
krádežiam kupujúcich uviedla, že na prevádzke bola nejaká strážna služba, ktorá tam bola od rána, až

kým nezatvorili. Súd požiadala o odpustenie poriadkových pokút, ktoré jej boli uložené pre nedostavenie
sa na vytýčené pojednávania vzhľadom na to, že bola frustrovaná tým, že už viackrát bola žalovaná
navrhovateľom za manko a nakoniec sa na súd dostavila a vypovedala.

Zástupca odporkyne v 24. rade (manžel) uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Návrh

považuje voči odporkyni v 24. rade za nespravodlivý, nakoľko odporkyňa pracovala u navrhovateľa
na konkrétnej prevádzke asi len tri mesiace. Čo sa týka zdravotného stavu manželky založil do spisu
lekársku správu z roku 2005 a k nahliadnutiu predložil rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 18.1.2002, z
ktorého súd zistil, že je úplne invalidná od 19.12.2001 pre dlhodobo nestabilný zdravotný stav a pre
neschopnosť vykonávať akékoľvek zamestnanie.

Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne v 25. rade, preto jej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil
opatrovníčku M. Z., tajomníčku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave.
Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporkyne v 26. rade, preto jej podľa § 29 ods. 2 O.s.p. ustanovil
opatrovníčku H. O., tajomníčku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave.

Svedkyňa (predtým odporkyňa v 27. rade) pred súdom uviedla, že si presne nepamätá odkedy dokedy
pracovala u navrhovateľa, začínala ako prevádzkarka na prevádzke Bieloruská, odtiaľ odišla robiť
zástupkyňu vedúcej na Komárnickú a neskôr sa vrátila na pôvodnú prevádzku už ako vedúca prevádzky,
resp. tiež tam robila najprv zástupkyňu vedúcej až potom vedúcu. Oficiálne inventúry sa robili len raz za

rok s tým, že inventarizačná komisia od navrhovateľa chodila raz za rok. Bežná inventúra na predajni
sa robila aj v polovici roka, ale za chodu celej prevádzky, ktorou sa skúmali len niektoré veci a robila sa
len zamestnancami s tým, že inventarizačná komisia to nekontrolovala. Keď sa na polroka zistilo nejaké
mankoajednalosaomankovovýškeniekoľko10.000,-Sk,určitenieniekoľko100.000,-Sk,taksatoani
neriešilo, toto potom vyriešila neskôr inventarizačná komisia povolením percenta schodku na zásobách.

Uviedla, že na všetkých prevádzkach navrhovateľa boli manká, aj na jej prevádzke, ale tie vznikli kvôli
krádežiam. Na to, či pri bežnej kontrole v polovici roka bolo zistené niekoľko stotisícové manko a toto
jej bolo oznámené sa nepamätá, pretože presný stav sa v tomto období nedá zistiť, keďže kontrola sa
robila za plnej prevádzky. Na to, či si pamätá, že inventúra v novembri 2000 nebola robená štandardne
uviedla, že vtedy bola práceneschopná, zúčastnila sa jej len krátko - večer, preto aj odmietla podpísať

protokol a vie, že viacerí ho odmietli podpísať. Taktiež vie, že viackrát spadol počítačový systém a na
ich pripomienky inventarizačná komisia tvrdila, že opätovne prešli všetky tovary v predajni a protokol je
v súlade s reálnym stavom na predajni.

Odporca v 28. rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí a žiadal ho voči jeho osobe zamietnuť. U

navrhovateľa pracoval ako prevádzkar, resp. preberateľ tovaru. Keď prišiel tovar, bol povinný z neho
odčleniť vzorku a túto odovzdať operátorovi, ktorý veci nahadzoval do počítača, priamo spolupracoval so
skladníkom Rudolfom Balogom. On neprichádzal do styku s tržbou, peniazmi, ani neotváral prevádzku.
Navrhovateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe z dôvodu, že odmietol podpísať zápis ovykonaní inventarizácie. Uviedol, že z jeho strany si nie je vedomý žiadnej zodpovednosti za vzniknutý
schodok.

Odporkyňa v 29. rade s návrhom nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť. K navrhovateľovi nastúpila
pracovať ako pokladníčka dňa 1.6.2000 s tým, že po 2 týždňoch dala výpoveď, pretože sa jej nepáčili
praktiky zavedené na prevádzke. Konkrétne ide o skutočnosť, že počas pracovnej doby keď účtovala
nákup, prišla zástupkyňa predajne p. C. N., ktorá si otvorila jej pokladňu a zobrala si určitú finančnú
čiastku, napr. niekoľko 1.000,- Sk s odôvodnením, že vedúca potrebuje peniaze na odvody. Stalo sa, že

jej v pokladni chýbalo 500,- Sk, ktoré musela potom zaplatiť. O takomto výbere peňazí nebol spísaný
žiadny záznam. Výpoveď neskôr stiahla a od navrhovateľa odišla k 14.7.2000, teda v inventarizačnom
období pracovala u navrhovateľa 14 dní. Po tom, čo musela do pokladne vrátiť chýbajúce peniaze,
odmietla tam pracovať a bola preradená na miesto, kde dokladala tovar. Zamestnanec navrhovateľa, p.
Z. ju prehováral, aby neodchádzala a ponúkol jej miesto prevádzkarky. Uviedla, že ako prevádzkarka
aj v tejto oblasti zistila "bordel na prevádzke", pretože tovar nebol riadne triedený podľa druhu tovaru,

vedúca mala zlé jednanie s podriadenými. Vedúca p. A. ju poverila spracovaním podkladov z počítača
za mesiac jún 2000 v súvislosti s inventarizáciou za uvedené mesiace, kde zistila schodok cez 600.000,-
Sk, nad čím vedúca prevádzky mávla rukou a povedala, že sa to do konca roka vyrieši. Týmto chcela
povedať, že táto prevádzka nebola kvalifikovane riadená. Ďalej uviedla, že sa odvolala voči zápisu o
inventarizácii, resp. oznámení o výsledku inventarizácie, čo malo za následok tú skutočnosť, že pôvodne

požadovanú sumu 3.000,- Sk jej navrhovateľ zvýšil na sumu viac ako 5.000,- Sk.

Odporkyňa v 30. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. U navrhovateľa bola
zamestnaná dva mesiaca, z toho pracovala jeden mesiac ako predavačka lahôdok za pultom, vôbec
nedochádzala do styku s tovarom na sklade a nie je si vedomá toho, že by sa podieľala na vzniknutom

manku.

Odporca v 31. rade uviedol, že s návrhom tiež nesúhlasí a žiadal ho zamietnuť. U navrhovateľa pracoval
v období od 1.8.2000 do 30.9.2000 ako predavač, dopĺňal tovar do regálov.

Odporkyňa v 32. rade sa na pojednávanie dňa 17.12.2008 bez uvedenia dôvodu nedostavila, svoju
neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila, hoci doručenie predvolania mala riadne vykázané dňa
1.12.2008,pretojejbolauznesenímtunajšiehosúduzodňa07.01.2009č.k.18Cpr/13/2002-551uložená
poriadková pokuta vo výške 332,- €, ktoré prevzala dňa 12.01.2009. Opakovane sa nedostavila na
pojednávanie vytýčené dňa 02.02.2009 bez uvedenia dôvodu a ospravedlnenia, hoci predvolanie na

pojednávanie jej bolo riadne doručené, súd jej opätovne uložil poriadkovú pokutu vo výške 600,- €
uznesením zo dňa 02.02.2009 č. k. 18Cpr/13/2002-558.

Odporkyňa v 32. rade sa k návrhu nevyjadrila, ani na jedno z nariadených pojednávaní sa nedostavila,
hoci bola riadne predvolaná, preto súd vec prejednal v jej neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Odporca v 33. rade uviedol, že s návrhom nesúhlasí. U navrhovateľa bol zamestnaný len dva mesiace,
z toho bol 14 dní práceneschopný, ako predavač, dopĺňal tovar do regálov. Počas inventúry bol
práceneschopný a po skončení práceneschopnosti ho navrhovateľ prepustil počas skúšobnej doby
bez uvedenia dôvodu. S návrhom nesúhlasí preto, lebo sa nepodieľal na vzniku manka, pretože bol

každodenne kontrolovaný pri odchode zo zamestnania vedúcou p. A..

Odporca v 34. rade vo vyjadrení k návrhu zo dňa 16.2.2007 uviedol, že s navrhovateľom uzatvoril
pracovnú zmluvu dňa 16.5.2000 a podpísal dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti za zverené
hodnoty až do ukončenia pracovného pomeru u navrhovateľa. V čase inventarizácie zásob tovaru

(25.11.2000) u navrhovateľa už nepracoval, pretože dňa 3.10.2000 nastúpil na základnú vojenskú
službu (ZVS). Pri jeho odchode od zamestnávateľa nebola vykonaná žiadna inventarizácia zásob,
táto bola vykonaná takmer dva mesiace po jeho odchode. Navrhovateľ nijako nepreukázal, že manko
vzniklo počas trvania jeho pracovného pomeru a kolektívna zmluva, ktorú podpísal v čase inventarizácie
zásob už nebola platná, pretože v tom čase už u navrhovateľa nepracoval. Navrhovateľ od neho

žiada úhradu ako keby bol u neho zamestnaný počas celého obdobia od 1.7.2000 do 25.11.2000
a zodpovedal za vzniknuté manko ako ostatní zamestnanci. Podľa neho je chybou navrhovateľa, že
neurobil inventarizáciu v čase ukončenia pracovného pomeru, a preto nemá právo vymáhať časť manka
od neho, pretože manko mohlo vzniknúť až po jeho odchode na ZVS. Žiadal návrh voči jeho osobezamietnuť v plnom rozsahu, nakoľko navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že manko
vzniklo počas trvania jeho pracovného pomeru.

Na pojednávaní dňa 19.02.2007 právny zástupca odporcu v 34. rade uviedol, že sa pridržiavajú
písomnéhovyjadreniazodňa16.2.2007.Odporcav34.radepracovalunavrhovateľavskladefliaš,resp.
vo výkupe fliaš asi 5 mesiacov, z toho v inkriminovanom období od 1.7.2000 do 25.11.2000 pracoval len
3 mesiace a to konkrétne do 2.10.2000, potom nastúpil na ZVS.

Na pojednávaní dňa 21.10.2009 navrhovateľ vzal návrh v celom rozsahu späť voči odporcovi v 34. rade,
pretože sa dohodli na mimosúdnom vyrovnaní.

Odporcav35.radesaknávrhuosobnenevyjadril,aninajednoznariadenýchpojednávanísanedostavil,
hoci bol riadne predvolaný, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti podľa § 101 ods. 2 O.s.p.

Odporkyňa v 36. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiadala ho voči svojej osobe ako nedôvodný
zamietnuť. U navrhovateľa pracovala ako pokladníčka 6 mesiacov, pracovný pomer ukončila v roku
2001. Zúčastnila sa jednej inventúry a môže zodpovedne vyhlásiť, že nebola v poriadku, boli tam
nezrovnalosti v stave zásob v skladoch. Okrem toho v noci vypadol prúd, nefungovali skenery
a keď to oznámila zodpovednej osobe, táto nemala záujem uvedený nedostatok naprávať. Je

pravdou, že podpísala zápisnicu o výsledku inventarizácie z novembra 2000, ale viac-menej na nátlak
zamestnávateľa. Námietky k vykonanej inventarizácii vyjadrila tým, že jeden zamestnanec spísal
námietky v písomnej podobe a ona sa k nim svojim podpisom tiež pripojila.

Odporkyňa v 37. rade uviedla, že s návrhom nesúhlasí a žiada návrh voči svojej osobe zamietnuť.

U navrhovateľa pracovala ako predavačka v období od 4.10.2000 do 30.11.2000, keď bol pracovný
pomer ukončený v skúšobnej dobe. Dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti podpísala, ale tu chce
poukázať na bod 1/ veta druhá dohody, kde je uvedené, že zodpovednosť za zverené hodnoty súvisí s
inventárnym zápisom s tým, že nemá vedomosť o tom, že by takýto inventárny zápis podpísala a tým
preberala zverené hodnoty, za ktoré by mala zodpovedať pri nástupe do zamestnania. Ďalej poukázala

na to, že zamestnávateľ nevytvoril zamestnancom dostatočné pracovné podmienky v súvislosti so
vznikom manka, otázka hmotnej zodpovednosti na prevádzke nebola prezentovaná v súlade s
predpismi, keďže na prevádzke pracovali aj osoby bez hmotnej zodpovednosti (brigádnici) a nebola
dodržaná osobná dispozícia zamestnanca pri manipulácii s tovarom. Vzhľadom na uvedené nedostatky
je toho názoru, že dohoda o spoločnej hmotnej zodpovednosti nemohla byť platne uzatvorená, keďže v

bode 1/ dohody sa spomína inventárny zápis, ktorý ako zamestnankyňa žiadny neprevzala.

Odporkyňa v 38. rade uviedla, že u navrhovateľa pracovala asi 4 roky, teda bola pri viacerých
inventúrach. Pamätá si na stavy, že v papieroch bola uvedená 0 a na prevádzke mali tovar. S návrhom
súhlasila a prehlásila, že svoj záväzok voči navrhovateľovi bude splácať, nakoľko sa nechce ťahať po

súdoch.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom právneho zástupcu navrhovateľa, odporcov a svedkov,
dožiadaním Okresného súdu Považská Bystrica a obsahom listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu
a zistil nasledovný skutkový stav:

Odporcovia v 1. až 38. rade pracovali u navrhovateľa, na predajni č. 321 328 v Bratislave na Bieloruskej
ul., odporca v 11. rade ako zástupca vedúcej predajne, odporkyňa v 27. rade ako vedúca predajne.
Ostatní odporcovia pracovali u navrhovateľa ako predavači (obchodno-prevádzkový zamestnanec). So
všetkými zamestnancami boli uzavreté kolektívne hmotné zodpovednosti.

Dňa 25.11.2000 bola na predajni č. XXXXXX na Bieloruskej ulici v Bratislave vykonaná inventúra za
inventarizačné obdobie od 01.07.2000 do 25.11.2000. Výsledkom tejto inventúry bol vykázaný schodok
vo výške 619.259,- Sk. Zamestnanci pritom podpísali zápis o priebehu a výsledku inventarizácie a
potvrdili tak, že s jej výsledkami súhlasia a ani neskôr nemali proti inventarizácii žiadne námietky.

Odporcovia v 2., 3., 4., 6., 8., 18. a 27. rade čiastočne vysporiadali svoj záväzok voči navrhovateľovi,
preto u nich je žalovaná suma nižšia ako pôvodná suma, časť manka, ktorá na nich pripadala.Odporcovia v 1. - 38. rade boli písomne vyzvaní na úhradu svojich záväzkov voči navrhovateľovi výzvou
zo dňa 21.12.2000 a pokusom o zmier zo dňa 15.11.2002.

Dožiadaním Okresného súdu Považská Bystrica boli vypočutí svedkovia L.. O. G., L.. G. Z., L.. O. C..

Svedok L.. O. G. ako člen inventarizačnej komisie pri inventarizácii zásob obchodného tovaru vykonanej
dňa 25.11.2000 uviedol, že predmetnú inventúru vykonal v zmysle príslušných právnych predpisov a
metodického pokynu vydaného navrhovateľom, ktorý však nikdy podrobne neštudoval, predpokladal, že

smernice navrhovateľa sa zhodujú s právnymi predpismi. Na to, či počas inventarizácie došlo k výpadku
elektriny, čím došlo k poškodeniu servera a jeho mechanickej oprave (šraubovákom) jedným z členov
komisie sa nepamätal. On bol z úseku informatiky, teda bol jediný, kto mal oprávnenie otvoriť počítač.
Na vysvetlenie dodal, že ku strate dát nemôže dôjsť, pretože sú zálohované a zabezpečené mimo
inventarizačných súborov a v prípade poškodenia alebo straty údajov v inventarizačnom hárku je možné
tieto spätne doplniť. Na tvrdenia odporcov, že členovia komisie opomenuli oceňovať niekoľko paliet s

tovarom a tieto odmietli zaevidovať čítacím zariadením sa nevedel vyjadriť, ale o takejto skutočnosti
on nemohol rozhodnúť, to mohol urobiť iba člen komisie z daného úseku. Dodal, že k situácii, keď
nedôjde k započítaniu tovaru na niektorej palete, môže dôjsť napr. z dôvodu, že ide o tovar po záručnej
dobe a takýto tovar si nový vedúci neprevezme, bola by to jeho strata. Na priblíženie inventarizácie
uviedol, že celý proces prebieha tak, že zamestnanci spočítajú jednotlivé tovarové položky na paletách,

označia ich lístočkom s počtom a následne člen komisie načíta kód tovaru a zaznamená počet kusov,
takto zozbierané dáta sa zhromaždia v centrálnom počítači a vytlačia, s ktorým si zamestnanci znova
kontrolujú zadané údaje a v prípade nesúladu je možné chybu napraviť.

Svedkyňa L.. G. Z. uviedla, že pri inventarizácii zásob obchodného tovaru vykonanej dňa 25.11.2000

bola členom inventarizačnej komisie a predmetnú inventúru vykonala v zmysle príslušných právnych
predpisov a metodického pokynu vydaného navrhovateľom. Vzhľadom na to, že sa zúčastňovala 70-90
inventúr za rok a na odstup času, nevedela uviesť, či počas inventarizácie došlo 3-krát k výpadku
elektriny, čím došlo k poškodeniu servera a jeho mechanickej oprave jedným z členov komisie. Na to, že
došlo k opomenutiu ocenenia niekoľkých paliet s tovarom, ktoré neboli zaevidované čítacím zariadením,

si nepamätala. Uviedla, že ona mala na starosti majetok - DHIM (drobný hnuteľný investičný majetok),
potom občas vypomáhala pri načítavaní údajov o tovaroch, ale všetko sa vždy uvádzalo do konečného
zápisu o inventarizácii a na takýchto sčítacích hárkoch je aj jej podpis. Hárky sa vždy skontrolovali s
vedúcim pracovníkom predajne a prípadné nezrovnalosti sa riešili na mieste, ak to bolo možné, ale vždy
sa to uvádzalo do zápisu. Je možné, že v tom čase bola v niekoľkých komisiách, ale ona si urobila

svoju časť inventarizácie a ostatným sa nezaoberala. Ak bola súčasne v komisiách v iných predajniach,
nezostávala až do konca inventarizácie.

Svedkyňa L.. O. C. uviedla, že je možné, že bola členom inventarizačnej komisie pri inventarizácii zásob
obchodného tovaru vykonanej dňa 25.11.2000 a predmetnú inventúru vykonala v súlade s príslušnými

právnymi predpismi a metodickým pokynom navrhovateľa. Na skutočnosť, že počas inventarizácie došlo
k výpadku elektriny sa po takej dlhej dobe nepamätá. Na tvrdenie odporcov, že zo strany členov komisie
došlo k opomenutiu ocenenia niekoľkých paliet s tovarom, ktoré odmietli zaevidovať čítacím zariadením
uviedla, že také niečo sa pri inventúre nemôže stať a myslí si, že sa to nestalo, na nič také sa nepamätá.

Svedok M. Z. uviedol, že k navrhovateľovi nastúpil do funkcie operátora, pracoval s počítačom, asi po 3
mesiacoch na podnet regionálneho manažéra išiel robiť zástupcu vedúceho na prevádzku Komárnická
ulica v Bratislave s tým, že neskôr bol zaradený do inventarizačnej komisie na vykonanie inventúry na
prevádzkovej jednotke na Bieloruskej ulici v Bratislave. Na priblíženie toho ako inventúra prebiehala
uviedol, že zamestnanci, ktorí pracovali na uvedenej jednotke sa podieľali na inventúre tak, že sa

spočítaval stav tovaru priamo na predajni a aj v sklade s tým, že sa písali papieriky o počte tovaru.
Jeho úlohou bolo zoskenovať uvedené počty prostredníctvom kódov do skeneru tak, že sa tieto údaje
potom vložili do počítača a technici z holdingu už vykonali samotnú inventúru tovaru. To znamená, že za
uvedené stavy tovaru alebo zásob neniesol zodpovednosť, lebo on ich prenášal cez skener do počítača,
presnejšie on osobne neprenášal údaje zo skenera do počítača, ale skener odovzdal technikom na

ďalšie operácie. Nepamätal si, kto bol v inventarizačnej komisii, ale fungovalo to tak, že podpísal nejakú
zápisnicu, ktorú oni pripravili. Na skutočnosti, že pri inventúre boli problémy s počítačovými zostavami,
niekoľkokrát vypadol elektrický prúd či odmietli členovia komisie zoskenovať niektoré palety s tovarom,
čo mohlo mať vplyv na výšku manka, sa nepamätal a nevedel sa k tomu vyjadriť. On pracoval unavrhovateľa vyše roka a zažil 2 inventúry na prevádzke na Komárnickej ulici, kde v prvom prípade bolo
zistené manko, ktoré bolo v tolerancii a v druhom prípade to dopadlo zle, pretože sa to nedalo ustrážiť.
On ako vedúci pracovník vedel, že to dopadne zle a to z toho dôvodu, že zle fungoval zabezpečovací

systém na predajni, nebolo možné ustrážiť zlodejov, čo vyhodnotil, že denne bol ukradnutý tovar v
hodnote od 1.500,- Sk do 3.000,- Sk. Na prevádzke bola bezpečnostná služba len v určitom čase, napr.
od 10.00 hod., potom bola zrušená úplne. Zlodeji presne vedeli, kedy tam bezpečnostná služba nie je.
Na prevádzke na Bieloruskej ulici bolo zabezpečenie ešte horšie, tam strážnikov nemali vôbec.

Svedok Ing. T. Z. uviedol, že u navrhovateľa pracoval asi 2 roky, vykonával funkciu regionálneho
manažéra a jeho úlohou bolo metodicky riadiť predajne, prenášať na nich informácie a pokyny z
centrály v Považskej Bystrici a na druhej strane poznatky a problémy predajní prenášať na vedenie,
resp. manažérov firmy. Na to slúžili každý týždeň pondelkové porady v Považskej Bystrici. Z hľadiska
bezpečnostnej situácie na prevádzkach v tom čase tam strážne bezpečnostné služby nefungovali, bola
to úloha vedúceho predajne, aby svojimi zamestnancami zabezpečoval stráženie tovaru na jednotlivých

úsekoch predajne. Pri inventúre sa dal zistiť faktický stav tovaru na predajni a v podstate každá
inventúra vykázala manko a to nielen v Bratislave, ale aj mimo Bratislavy. Podľa jeho názoru manko
mohlo vzniknúť činnosťou zákazníkov, ktorí mohli niečo oklamať alebo ukradnúť, ale aj zamestnanci
sa mohli podieľať na prípadnej krádeži. V tejto súvislosti uviedol, že počítačový systém evidencie,
jednak obehu tovaru a stavu tovaru na predajni bol v tom čase na dosť vysokej úrovni. Čo sa týka

miery prípadného spoluzavinenia na vzniku manka zo strany zamestnávateľa v tom nevidel žiadnu
logiku, pretože doklady medzi centrálou firmy a prevádzkami sa pohybovali štandardne, na predajniach
bol určený operátor, ktorý tovar na základe objednávacích listov zavádzal do počítačového systému,
resp. do skladu predajne. Vedúci prevádzky mal možnosť kontroly týchto údajov, čiže nejakú možnosť
spoluzavinenia zo strany zamestnávateľa nevidí. Je pravdou, že sa hovorilo, že centrála vie, resp. môže

počítačovo vstupovať do počítačov, ktoré boli na predajni, čo mohlo spôsobovať nesúlad a potom vznik
manka, ale nevie, či to bola pravda. Čo sa týka prevádzky na Bieloruskej ulici v Bratislave, vedúcou
bola p. A., počas jej vedenia bola predajňa jednou z najlepších v jeho regióne, mala najväčšie tržby, táto
pani bola ako vedúca veľmi šikovná. Pokiaľ by vedúca avizovala návrhy zamestnancov na zavedenie
zrkadiel, kamerového systému, prípadne predaj drahšieho tovaru za pokladňami, určite by tieto návrhy

ďalej tlmočil vo vedení firmy.

Navrhovateľ v písomnom vyjadrení zo dňa 18.03.2009 namietal tvrdenia odporcov o možnosti vstupovať
zvonku do počítačového programu stanoviskom zástupcu spoločnosti Softip a.s., ktorá program
nainštalovala a prevádzkovala. Tvrdenie odporkyne v 29. rade, že zamestnávateľ neurobil žiadne

opatrenia na zabezpečenie prevádzky proti krádežiam považuje za účelovú obranu, irelevantnú
pre posúdenie zodpovednosti za vznik manka. Zamestnanci, predovšetkým vedúci mali dať podnet
na opatrenia, ak mali podozrenie, že je zvýšené nebezpečenstvo vzniku manka. Žiaden z
odporcov písomne, ani iným spôsobom na žiadne nedostatky neupozornil. Zákonník práce umožňuje
zamestnancom odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti, čo žiaden z odporcov neurobil.

K námietke odporkyne v 29. rade, že s ňou uzavretá dohoda o hmotnej zodpovednosti nie je platná,
pretože k predmetnej dohode nebol pripojený inventárny zápis, navrhovateľ tvrdil, že zápis zrejme musel
byť, ak je to tam uvedené a odporkyňa to podpísala, ale súdu ho nepredložil z dôvodu, že mu bol
zatečením zničený archív a tým i dokumenty, preto inventarizačné zápisy už nemá k dispozícii. Na

tvrdení, že dohoda bola uzatvorená platne trvá, pretože ustanovenie § 184 ods. 2 ZP určuje, kedy je
potrebné vykonať inventarizáciu, k uzatváraniu platnej predmetnej dohody inventarizácia nebola nutná.
Ustanovenie § 174 ods. 3 ZP poskytuje zamestnancovi právo požiadať o vykonanie inventarizácie pri
skončení pracovného pomeru, o čo odporkyňa v 29. rade nepožiadala. Poukázal na ustanovenie §
184 ods. 4 ZP, podľa ktorého má zamestnanec právo požiadať o vykonanie inventarizácie, keď sa

zaraďuje na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou zodpovednosťou. Odporkyňa v 29.
rade taktiež nedala podnet na jej vykonanie. V tomto prípade platí, že ak zamestnanec nepožiada o
vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený najbližšou inventarizáciou. Okrem
možnosti odmietnutia podpisu dohody o hmotnej zodpovednosti a požiadavky vykonania inventarizácie,
mala odporkyňa v 29. rade ako i ostatní odporcovia možnosť od dohody odstúpiť podľa § 183 ZP, čím

by sa zbavila zodpovednosti, čo však neurobila. Odstúpiť od dohody mala možnosť aj v prípade, ak sa
domnievala, že zamestnávateľ nevytvára podmienky pre riadny výkon práce. Preto uvedené námietky
považuje navrhovateľ za účelové.Vzhľadom na meniaci sa počet účastníkov pasívne legitimovanej strany v konaní, z dôvodu späťvzatia
návrhu navrhovateľa voči niektorým odporcom pred začatím konania vo veci samej i v priebehu konania,
súd pri rozhodovaní vo veci samej upravil poradie odporcov (číselné označenie) tak, ako je uvedené v

záhlaví tohto rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 17.02.2010 právny zástupca odporcu v 4. rade, právny zástupca odporkyne v 25.
rade a odporkyňa v 17. rade súhlasili so späťvzatím návrhu navrhovateľa voči odporcovi v 22. rade,
prednesenom na pojednávaní dňa 21.10.2009.

Súd vyhovel dispozitívnemu úkonu navrhovateľa a zastavil konanie voči odporcovi v 22. rade v súlade
s ust. § 96 O.s.p.

Podľa § 172 ods. 1 ZP zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.

Podľa § 172 ods. 2 ZP ak bola škoda spôsobená aj porušením povinností zo strany zamestnávateľa,
zodpovednosť zamestnanca sa pomerne obmedzí.

Podľa § 172 ods. 3 ZP zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie s výnimkou

prípadov uvedených v § 176 a 178.

Podľa § 176 ods. 1 ZP ak prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zamestnanec
zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty, ktoré je povinný
vyúčtovať,zodpovedázavzniknutýschodok.Vdohodáchsamôžesozamestnancomsúčasnedojednať,

že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzavreli dohodu o hmotnej
zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).

Podľa § 176 ods. 3 ZP zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom, prípadne sčasti, ak preukáže, že
schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.

Podľa§181ZPzamestnanec,ktorýzodpovedázaschodok(§176)alebozastratuzverenýchpredmetov
(§ 178), je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej výške.

Podľa § 182 ods. 1 ZP pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí

podiel náhrady podľa pomeru ich dosiahnutých hrubých zárobkov. Pričom zárobok ich vedúceho a jeho
zástupcu sa započítava v dvojnásobnej výške.

Podľa § 182 ods. 2 ZP podiel náhrady určený podľa predchádzajúceho odseku nesmie u jednotlivých
zamestnancov, s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu, presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému

mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok
sú povinní uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich dosiahnutých hrubých zárobkov.

Podľa § 182 ods. 3 ZP ak sa zistí, že schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne zodpovedných
zamestnancov, uhradí schodok tento zamestnanec podľa miery svojho zavinenia. Zvyšujúcu časť

schodku uhradia všetci spoločne zodpovední zamestnanci podielmi určenými podľa predchádzajúcich
odsekov.

Podľa § 183 ods. 1 ZP ak bola škoda spôsobená z nedbanlivosti, môže zamestnávateľ alebo súd určiť
výšku náhrady škody nižšou sumou, ako je skutočná škoda, prípadne ako je trojnásobok priemerného

mesačného zárobku zamestnanca. Ak škoda bola spôsobená v opilosti alebo po zneužití iných
omamných prostriedkov alebo na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať,
alebo stratou zverených predmetov, môže byť náhrada škody takto znížená len súdom. Výška náhrady
musí však byť najmenej jedna tretina skutočnej škody, a ak škoda presahuje trojnásobok priemerného
mesačného zárobku zamestnanca, najmenej suma rovnajúca sa jeho priemernému mesačnému

zárobku.

Podľa § 183 ods. 2 ZP pri určení výšky náhrady sa prizerá najmä na zamestnancov pomer k práci, na
spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné a hospodárske pomery zamestnanca.Podľa § 185 ods. 1 ZP zamestnávateľ je povinný požadovať od zamestnanca náhradu škody, za ktorú
zamestnanec zodpovedá.

Podľa § 256 ods. 2 ZP účastník, ktorého peňažný nárok nebol včas a riadne uspokojený, môže
požadovať úroky z omeškania vo výške ustanovenej pre občianskoprávne vzťahy. Ak ide o omeškanie s
plnením veci, zodpovedá účastník, ktorý včas a riadne neplnil, za jej stratu, poškodenie alebo zničenie,
okrem ak by k tejto škode došlo aj inak.

Podľa § 266a ods. 1 ZP písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku a zániku pracovného pomeru
alebo vzniku, zmien a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z pracovnej zmluvy musia byť
doručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatíobdobneopísomnostiachtýkajúcichsavzniku,zmien
a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru.
Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte alebo kdekoľvek bude

zastihnutý, ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštou.

Podľa § 266a ods. 2 ZP písomnosti doručované poštou zamestnávateľ zasiela na poslednú adresu
zamestnanca, ktorá je mu známa, ako doporučenú zásielku s doručenkou s poznámkou "do vlastných
rúk".

Podľa § 266a ods. 3 ZP povinnosť zamestnávateľa doručiť písomnosť sa splní, len čo zamestnanec
písomnosť prevezme alebo len čo ju pošta vrátila odosielajúcemu zamestnávateľovi ako nedoručiteľnú
a zamestnanec svojím konaním alebo opomenutím doručenie písomnosti zmaril. Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak zamestnanec prijatie písomnosti odmietne.

Podľa § 43 ods. 1 nar. vl. č. 223/88 Zb., ktorým sa vykonáva Zákonník práce, inventarizácia sa musí
vykonať pri uzavretí dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri prevedení zamestnanca na inú
prácu alebo na iné pracovisko, pri je preložení a pri skončení pracovného pomeru.

Podľa § 43 ods. 2 cit. nar. vl. na pracoviskách, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou
zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzavretí dohôd o hmotnej zodpovednosti so
všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami, pri zániku všetkých týchto dohôd, pri prevedení na
inú prácu alebo na iné pracovisko alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných zamestnancov, pri
zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu a na žiadosť ktoréhokoľvek zo spoločne zodpovedných

zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, prípadne pri odstúpení niektorého z nich od dohody o hmotnej
zodpovednosti.

Podľa § 43 ods. 3 cit. nar. vl. ak zamestnanec so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, ktorého
pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol prevedený na inú prácu alebo na iné pracovisko alebo

bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný schodok zistený
najbližšouinventarizáciounajehoprvšompracovisku.Akzamestnanec,ktorýsazaraďujenapracovisko,
kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o vykonanie
inventarizácie, zodpovedá, pokiaľ od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný schodok
zistený najbližšou inventarizáciou.

Podľa § 44 cit. nar. vl. pri určovaní podielu náhrady jednotlivých zamestnancov, ktorí zodpovedajú za
schodok spoločne, sa vychádza z ich hrubých zárobkov zúčtovaných za obdobie od predchádzajúcej
inventúry do dňa zistenia schodku. Pritom sa započítava zárobok za celý kalendárny mesiac, v ktorom
sa táto inventúra vykonala, a neprihliada sa na zárobok za kalendárny mesiac, v ktorom bol schodok

zistený. Ak však bol zamestnanec zaradený na pracovisko v priebehu tohto obdobia, započítava sa
mu hrubý zárobok dosiahnutý odo dňa, keď bol na pracovisko zaradený, do dňa zistenia schodku. Do
hrubého zárobku sa nezapočítava náhrada mzdy.

Podľa § 17 ods. 1 zák. č. 1/92 Zb. o mzde, odmene za pracovnú pohotovosť a o priemernom

zárobku priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ z hrubej mzdy zúčtovanej
zamestnancovi na výplatu v rozhodnom období a z doby odpracovanej v rozhodnom období.Podľa § 17 ods. 2 cit. zák. pokiaľ nie je ďalej ustanovené inak, je rozhodným obdobím predchádzajúci
kalendárny štvrťrok; priemerný zárobok sa zisťuje k prvému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Podľa § 17 ods. 4 cit. zák. ak zamestnanec v rozhodnom období neodpracoval aspoň 22 dní alebo 180
hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný zárobok sa
zistí z hrubej mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodného obdobia, prípadne z hrubej
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa§17ods.5cit.zák.priemernýzároboksazisťujeakopriemernýhodinovýzárobok.Pokiaľsapodľa
pracovnoprávnych predpisov vychádza z priemerného mesačného zárobku, priemerný zárobok zistený
podľa prvej vety sa prepočíta na jeden mesiac podľa priemerného počtu pracovných hodín pripadajúcich
v roku na jeden mesiac.

S poukazom na citované zákonné ustanovenia, ako aj na výsledky vykonaného dokazovania, súd dospel

k záveru, že návrhu je možné len čiastočne vyhovieť.

Navrhovateľ v konaní preukázal, že odporcovia boli počas inventarizačného obdobia u neho v
pracovnom pomere, ako aj to, že mali uzatvorené písomné dohody o spoločnej hmotnej zodpovednosti.
Taktiež preukázal vznik schodku. Zavinenie zamestnancov sa pri zodpovednosti za schodok na

zverených hodnotách predpokladá a zamestnávateľ ho nemusí preukazovať.

Pokiaľ odporcovia namietali priebeh a výsledky inventarizácie, súd tieto námietky považoval za viac
menej účelové, nakoľko odporcovia tieto námietky nevzniesli bezprostredne po ukončení inventúry,
ale až s dlhším časovým odstupom, väčšinou až v konaní pred súdom. Nepredložili žiadne dôkazy

preukazujúce tieto ich tvrdenia a ani nenavrhli žiadne dôkazy na ich preukázanie, hoci boli poučení
podľa § 120 ods. 4 O.s.p. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že v priebehu inventarizácie
samotní zamestnanci spočítavali tovar na predajni a vykonávali aj kontrolu podľa vytlačených hárkov.
Zamestnanci a najmä vedúci mali možnosť ešte 5 dní po inventúre upozorniť na chyby a pokiaľ našli
tovar, ktorý nebol zahrnutý do inventúry, oznámiť to zamestnávateľovi, na základe čoho bolo možné

opraviť výsledky inventúry. Vzhľadom na to, že zamestnanci tieto možnosti zrejme nevyužívali, ako aj
na to, že v súčasnosti už nie je možné žiadnym spôsobom overiť, či výsledky inventúry zodpovedali
skutočnému stavu zásob tovaru v predajni, súd mal výsledok inventúry a výšku zisteného schodku za
nespornú, najmä tiež preto, že odporcovia túto výšku žiadnym relevantným spôsobom nespochybnili.
Taktiež nebolo preukázané, že by schodok alebo jeho časť zavinil niektorý zo spoločne hmotne

zodpovedných zamestnancov.

Pokiaľ niektorí z odporcov namietali, že nebola vykonaná inventúra, keď boli zaradení na pracovisko,
nepreukázali, že o vykonanie inventúry žiadali, ani neodstúpili od dohody o hmotnej zodpovednosti,
preto zodpovedajú za schodok zistený pri najbližšej inventúre.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danom prípade bola škoda spôsobená aj porušením
povinností zo strany zamestnávateľa (navrhovateľ), ktoré spočívalo najmä v tom, že zamestnanci
nemali vytvorené dostatočné podmienky na hospodárenie so zverenými hodnotami. Časté zmeny
zamestnancov vrátane vedúcich, ich zástupcov a operátorov, nedostatočne zaškolení operátori

(prípadne aj iní zamestnanci na prácu s programom MOP, najmä vedúca a zástupca vedúcej), nízky
počet zamestnancov v predajni, ktorí by mohli účinne dohliadať na tovar, neprítomnosť strážnej služby
počas celej otváracej doby a napokon opakovaný výskyt schodkov v tejto predajni (aj v iných), pričom
navrhovateľ nepreukázal, že by urobil účinné opatrenia na ich obmedzenie, to všetko svedčí o tom,
že zamestnanci nemali vytvorené riadne podmienky pre hospodárenie so zverenými hodnotami. Súd

tieto skutočnosti zistil jednak z výsluchu svedkov (najmä regionálneho manažéra, člena inventarizačnej
komisie, vedúcej prevádzky) ako aj zamestnancov, ktorí sú v tomto konaní žalovaní, a ktorí pracovali v
predmetnej predajni v inventarizačnom období a vedeli sa vyjadriť k pracovným podmienkam), ako aj z
listinných dôkazov (Zmluva o ochrane uzatvorená medzi navrhovateľom a PROTECT spol. s r.o.). Súd
teda zodpovednosť zamestnancov za vzniknutý schodok obmedzil na 50 % (§ 172 ods. 2 ZP). Takto

znížený podiel na schodku u odporcov v 1. - 21. rade, 23. - 26. rade predstavuje sumu uvedenú vo
výroku tohto rozsudku.Keďže odporcovia sa so zaplatením dostali do omeškania, súd navrhovateľovi priznal aj úrok z
omeškania,ktoréhovýškajevsúlades §3nariadeniavládyč.87/95Z.z.ododňavystavenia2.písomnej
výzvy na zaplatenie podielu na schodku (pokus o zmier).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. Keďže obe procesné strany mali v konaní
čiastočný úspech aj neúspech, súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

doručenia na tunajšom súde, písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhy na súdny výkon rozhodnutia.