Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/318/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508213604
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Spálová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2508213604.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: U. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpeného
advokátom: Mgr. Miroslav Šandrik, so sídlom Bratislava, Konventná 9, proti odporcovi: MUDr. K. Y.,
ortopedická ambulancia, F. XX, Piešťany, IČO: 34 028 544, zastúpeného advokátkou: JUDr. Darina
Kurňavová, so sídlom Kapitulská 5, Trnava, o náhradu škody na zdraví s príslušenstvom, na odvolanie
navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 28.1.2014 č.k. 5C/591/2008-391, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd (v celom rozsahu) zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa
domáhal od odporcu zaplatenia 782.345,- Sk (25.969,10 Eur) s príslušenstvom z titulu náhrady škody na
zdraví, ktorú mal odporca navrhovateľovi spôsobiť nesprávne aplikovaným injekčným obstrekom päty
ľavej nohy dňa 28.9.2004. Nasledujúcimi dvoma výrokovými vetami súd uzavrel, že o trovách konania

rozhodne samostatným uznesením do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej a o trovách
štátu samostatným uznesením.

Prvostupňový súd rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 98 ods. 6 zákona
č. 578/2004 Z. z. a § 489, § 420 ods. 1, 2, 3, § 421, § 421a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka,
s poukazom na § 127 ods. 1 a 4 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.). Na základe

výsledkov vykonaného dokazovania pritom súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne.
Predovšetkým poukázal na to, že nevyhnutným predpokladom pre vznik zodpovednosti za škodu je
existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaní škodcu a škodou, pričom podľa judikatúry
príčinná súvislosť medzi liečebným postupom, ktorý nebol lege artis a škodou na zdraví pacienta musí
byť naisto zistená a dôkazné bremeno znáša navrhovateľ. Zodpovednosť zdravotníckeho zariadenia za
škoduspôsobenúnazdravípacienta,ktorámápôvodvlekárskomzákroku,resp.vnesprávnomspôsobe

jeho vykonania (non lege artis), nemožno posudzovať ako škodu spôsobenú samotnou prevádzkovou
činnosťou ako celku podľa § 420a OZ, ale treba ho pre protiprávnu povahu posudzovať podľa § 420
OZ o všeobecnej zodpovednosti za škodu; v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu
ČR sp. zn. 25Cdo 2542/2003. Zo zisteného skutkového stavu a vykonaného dokazovania mal súd
za preukázané, že navrhovateľ podstúpil pre bolesti päty vyšetrenie u odporcu a z odporúčaných
alternatív liečby sa navrhovateľ rozhodol pre aplikáciu liečiva prostredníctvom injekcie, ktorú odporca

zaviedol do postihnutého miesta. Následne navrhovateľ pociťoval bolesť, mal horúčku a podstúpil
ďalšie vyšetrenia. Je presvedčený, že jeho zdravie bolo poškodené práve týmto zákrokom odporcu
nesprávnou aplikáciou liečiva. Medzi účastníkmi bolo sporným, či medzi lekárskym zákrokom odporcu
injekčným podaním liekov a poškodením zdravia navrhovateľa je daná príčinná súvislosť. Navrhovateľ
v konaní nenamietal závadnosť poskytnutého liečiva, ale spôsob, akým bol lekársky výkon poskytnutý,
preto na zodpovednosť odporcu nemožno nazerať v zmysle § 421a Občianskeho zákonníka, ale

podľa § 420 Občianskeho zákonníka o všeobecnej zodpovednosti za škodu. Tu treba okrem škody
a príčinnej súvislosti skúmať aj zavinenie. V ďalšom prvostupňový súd poukázal na závery znalcaprof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka, CSc., v znaleckom posudku č. 5/2010 podľa ktorých navrhovateľovi
nemohlo spôsobiť poskytnutie zdravotnej starostlivosti podaním obstreku odporcom také komplikácie,
aké uvádza navrhovateľ a tieto komplikácie nemohli vzniknúť v trojročnom časovom odstupe od podania

obstreku. Znalec vylúčil použitie jednorazového sterilného materiálu ako možnosť vzniku iatrogénneho
infektu spôsobeného chybným výkonom. U navrhovateľa sa nedá predpokladať súvislosť s obstrekom
pri nepretržitých ťažkostiach a opakovanom pozitívnom vyšetrení na kultiváciu a citlivosť jednak dva
týždne a jednak 3,5 mesiaca po výkone. Súd tiež zdôraznil, že znalec jednoznačne vylúčil súvislosť
s miestnym podaním hormónu do bezprostrednej blízkosti kosti a zmenou štruktúry v priľahlej oblasti

kosti. Znalec skonštatoval, že injekčná liečba bola vykonaná lege artis pre bolesť v oblasti calcar calcani
a neboli dokázané známky infekcie v mieste vpichu. Abces diagnostikovaný a incidovaný v oblasti
hlavičky 5. metatarzu znalec považoval za koincidenciu ochorenia s ochorením päty. Predpokladané
kompartmentálne šírenie vylúčil, nakoľko takýto kompartment z mediálnej strany k hlavičke 5. metatarzu
v medicínskej literatúre nebol popísaný. Vysvetlil, že pokiaľ je infekcia v hĺbke a bola spôsobená v
súvislosti s injekciou, vtedy sa zápal šíri v mieste kanálu vpichu späť na kožu a objaví sa v mieste

vpichu, nie inde na tele. Podľa znalca jednorazové podanie zmesi 0,3 ml Diprofos plus 1 ml Mesocain
je tak malou dávkou, po ktorej sa lekári nestretávajú s negatívnymi následkami kortikoidu. Je vylúčené
podanie zmesi do kosti, pretože kalkaneus je tvrdá kosť. Vpichnutie do kosti je možné len lekárskym
výkonom (trepanáciou alebo forážou) a to len špeciálnymi trepanačnými ihlami, forážou vrtákom alebo
použitím dláta a pílky. Navyše znalec pri vyšetrovaní navrhovateľa zistil a zdokumentoval nové fakty a

to symetrický nález chorobných zmien aj na pravej päte. Záverom uviedol, že podanie injekčnej zmesi
do oblasti päty odporcom bolo vykonané lege artis. Vzhľadom na tieto závery znalca a následný výsluch
svedka MUDr. F. súd dospel k záveru, že príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia navrhovateľa a
lekárskym výkonom nie je daná. Tento svedok príčinnú súvislosť nevylúčil, avšak uviedol, že odumretie
tkaniva kosti môže spôsobiť len vpichnutie hormonálnej látky do kosti. Vyjadrenia svedka súd označil za

subjektívny lekársky názor, ktorý výsledky znaleckého posudku vyvracajú. Na základe výpovede svedka
potom súd dospel k záveru, že dôvody na preskúmanie podaného znaleckého posudku iným znalcom
alebo ústavom nie sú dané. Súd dodal, že skúmanie príčinnej súvislosti je kategóriou skutkovou, nie
právnou. Ak je dostatočne konštatované a preukázané, že úkon bol vykonaný lege artis, teda v súlade s
poznatkami a postupmi používanými v súčasnej medicíne, zároveň to vylučuje príčinnú súvislosť. Liečba

bola určená a aplikovaná správne, pochybenia v postupe odporcu ako lekára zistené neboli. Nakoľko
potom medzi škodou na zdraví a výkonom odporcu nebola preukázaná príčinná súvislosť, zavinenie
odporcu súd neskúmal. Keďže znalec pri podávaní znaleckého posudku vychádzal zo súčasných
medicínskych poznatkov, pričom odkazoval aj na konkrétnu literatúru, je podľa názoru súdu nadbytočné
takýto znalecký posudok preskúmavať. Navrhovateľovi pritom nič nebránilo, aby súdu predložil odborne

rovnocenný dôkaz, ktorý by vyvrátil závery podaného znaleckého posudku, dokonca to bolo povinnosťou
navrhovateľa.

Otázku prípadnej zaujatosti znalca s poukazom na ust. § 14 ods. 1, § 15a ods. 1 až 5 a § 17 ods. 1
O.s.p. prvostupňový súd vyriešil s poukazom na to, že navrhovateľ vzniesol námietku zaujatosti až po

cca 15 mesiacoch a nie hneď po tom, čo sa dozvedel o osobe znalca, pričom neuviedol ani meno osoby,
podľa ktorej sa znalec a odporca majú dobre poznať, súd na námietku nemohol prihliadnuť.

S poukazom na ust. § 151 ods. 1, 3 a 6 O.s.p. vzhľadom na to, že v predmetnom konaní vznikli trovy
konania účastníkom i štátu, ide teda o viac nárokov, súd si vyhradil rozhodnutie o trovách na samostatné

uznesenie.

Proti tomuto rozsudku v časti rozhodnutia o veci samej podal prostredníctvom svojho advokáta
odvolanie navrhovateľ, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd doplnil dokazovanie v potrebnom rozsahu
navrhnutom navrhovateľom a rozhodol podľa § 220 O.s.p. tak, že vyhovie návrhu navrhovateľa a

prizná mu právo na náhradu trov konania a pre prípad, že by súd odvolaniu nevyhovel a napadnutý
rozsudok potvrdil, žiadal, aby súd pripustil dovolanie. V závere alternatívne tiež navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ako odvolacie dôvody označil dôvody obsiahnuté v § 205 ods. 1 písm. c), d) a f) O.s.p. V časti,
ktorou súd námietky voči znalcovi vyhodnotil ako nedôvodné, navrhovateľ postup súdu prvého stupňa

nenapáda, hoci aj tak má pochybnosti o nezaujatosti znalca, pretože vychádza z informácií, ktorých
hodnovernosť sám nevie posúdiť ani dôkazmi podložiť a zaujatosť znalca tým preukázať. Navrhovateľ
namietal to, že po doplnení dokazovania výsluchom svedka MUDr. F. súd neodstránil nesporne a nad
všetky pochybnosti tvrdenia navrhovateľa, ktoré potvrdzuje jeho zdravotná dokumentácia a výpoveďtohto svedka, práve naopak, tieto pochybnosti zostávajú a mohli byť odstránené tzv. kontrolným
znaleckým posudkom, ktorý ale súd prvého stupňa považuje za nadbytočný, hoci rozhodnutie súdu musí
vychádzaťzodbornéhoznaleckéhoposudku,nakoľkopredbežnáotázkasivyžadujetakétodokazovanie

a bez vyriešenia ktorej nie je možné vo veci spravodlivo a bez akýchkoľvek pochybností rozhodnúť.
Súd prvého stupňa opätovne rozhodol na základe znaleckého posudku, ktorého závery navrhovateľ
spochybňuje. Nie je chybou navrhovateľa, že pri konfrontácii znalca so svedkom MUDr. F. svedok sa
nechcel vyjadriť k znaleckému posudku. To, že nereagoval na tvrdenie znalca, že úkon bol urobený
lege artis neznamená, že s takýmto záverom znalca aj súhlasí. Napadnuté rozhodnutie súdu prvého

stupňa odvolateľ označil za nepreskúmateľné vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil vyjadrenia svedka
MUDr. F. ako subjektívny lekársky názor, hoci má vedomosť o tom, že je tiež znalcom z daného odboru.
Sám súd konštatuje, že doposiaľ nebolo v odbornej lekárskej literatúre popísané také šírenie, aké
svedok nevylučuje, ale odkiaľ má súd takúto vedomosť už neuviedol. Základom pre podanie žaloby boli
závery odborného lekára vyhodnotené ako subjektívne lekárske názory svedka, ktoré popierajú závery
jedinéhoznaleckéhoposudku.Pretoprávenepripusteniekontrolnéhoznaleckéhodokazovaniavyvoláva

pochybnosti o dostatočne zistenom skutkovom stave a navrhovateľ má za to, že takýmto postupom
súdu mu bolo odňaté jeho základné právo účastníka konať pred súdom a navrhovať na preukázanie
svojich tvrdení dôkazy. Ak by svedok MUDr. F. potvrdil bez pochybností znalecký posudok Prof. MUDr.
Vojtaššáka,nebolobynamiestezostranynavrhovateľanavrhovaťvypracovaniekontrolnéhoznaleckého
posudku. Nakoľko pochybnosti by boli vylúčené a vtedy by bol postup súdu prvého stupňa správny.

Navrhovateľ využil svoje právo predkladať návrhy na dokazovanie, aby uniesol svoje dôkazné bremeno
a navrhol kontrolný znalecký posudok. Súd svojím rozhodnutím všetky dôkazy nachádzajúce sa v spise
nepovažuje za rovnocenný dôkaz ako znalecký posudok. Rozhodnutie súdu prvého stupňa neprispieva
k právnej istote navrhovateľa, že súd rozhodol na základe jednoznačne a bez pochybností zisteného
skutkového stavu, práve naopak, má ešte väčšie pochybnosti prečo súd takýto dôkaz vykonať odmieta,

hoci aj odvolací súd by vykonanie takéhoto dôkazu považoval za nevyhnutné pre zabezpečenie si
objektívnych podkladov pre spravodlivé rozhodnutie. Lekárske záznamy navrhovateľa poukazujú na
príčinnú súvislosť postihnutia navrhovateľa s postupom odporcu, avšak súd ich vyhodnotil ako zjavne
chybné, pretože znalecký posudok má vyššiu váhu, ako vyjadrenia ošetrujúcich lekárov. Navrhovateľ
nechápe, prečo súd odmieta vykonanie kontrolného znaleckého posudku, ak je ním možné odstrániť

nejasnosti. Je toho názoru, že postupom súdu prvého stupňa mu bolo odňaté základné právo konať
pred súdom.

Odporca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu navrhovateľa predložil prostredníctvom
svojej advokátky písomné vyjadrenie, v ktorom si záverom uplatnil vyčíslenú náhradu trov odvolacieho

konania. Vyslovil názor, že dôvody odvolania nie sú dané, nakoľko súd prvého stupňa úplne zistil
skutkový stav, vykonal navrhnuté dôkazy potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a dospel na
základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, pričom rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza zo správneho právneho posúdenia veci, takže nemožno aplikovať § 221 ods. 1 písm. f) a
h) O.s.p. a zrušiť rozsudok súdu prvého stupňa s vrátením na nové prejednanie a rozhodnutie, resp.

pre postup podľa § 220 O.s.p. o zmene rozhodnutia. Prvostupňový súd doplnil zistenie skutkového
stavu dostatočným dokazovaním a to výsluchom svedka MUDr. F., absenciu ktorého dôkazu mu vytkol
odvolací súd, odporca má za to, že prvostupňový súd nesporne týmto odstránil vady, ktorými trpelo
rozhodnutie prvostupňového súdu. Bola vykonaná konfrontácia medzi svedkom a znalcom. Vyjadrenie
svedka je v skutočnosti len jeho subjektívnym lekárskym názorom a výsledky znaleckého posudku jeho

názor vyvracajú. Súd pritom správne vyhodnotil znalecké dokazovanie, ktoré bolo vysoko odborné a
jednoznačnekonštatovalo,žeposkytnutáliečbaavykonaniezákrokubološtandardnéavpostupeneboli
zistené žiadne pochybenia. Odpoveď svedka MUDr. F., že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených
v správe (necituje v akej) sú podľa odporcu bezvýznamné. Pokiaľ by bol svedok odborne zdatný,
tak mal priestor vyjadriť sa k znaleckému posudku. Neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že ak svedok

nereagovalnazáveryznalca,žeúkonodporcubolurobenýlegeartis,neznamená,žestakýmtozáverom
znalca aj súhlasí. Pokiaľ by bol svedok presvedčený o opaku, tak svoj názor mohol vysloviť. Keďže
ani na podklade vykonaného výsluchu znalca neboli dané pochybnosti o vypracovanom znaleckom
posudku, nebol potom dôvod nariadiť dokazovanie vypracovaním kontrolného znaleckého posudku
podľa § 127 ods. 2 O.s.p., pretože správnosť záverov znaleckého posudku nebola nikým a ničím

vyvrátenáaoerudovanostiznaleckéhoposudkunebolipochybnostidokoncaanizostranysvedkaMUDr.
F..Odporcapoukázalnato,ženapriekpoučeniusúdunavrhovateľnepredložilžiadnyvýznamnýodborne
rovnocenný dôkaz, ktorý by vyvrátil závery tohto znaleckého posudku a preto uznesenie o nepripustení
vykonania dokazovania kontrolným znaleckým posudkom je vecne správne. Odporca poukázal tiež nato, že navrhovateľ vznáša vlastne námietku zaujatosti voči všetkým súdnym znalcom z daného odboru
zapísaným v zozname znalcov pre SR s odôvodnením, že každý každého pozná. Odporca zhrnul, že
postupom súdu prvého stupňa nebolo odňaté základné právo konať pred súdom, keďže navrhovateľ od

podania žaloby mal možnosť a priestor zadovážiť si hodnoverné a jednoznačné dôkazné prostriedky čo
nevyužil a tak neuniesol dôkazné bremeno za účelom preukázania vzniku nároku na náhradu škody.
Prvostupňový súd vyvodil správny právny záver vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci
na podklade dostatočne vykonaného dokazovania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas
(§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody
(§ 205 ods. 1 písm. c), d) a f) O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom
a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214

ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné v dôsledku čoho je nevyhnutné
opätovne napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Z obsahu spisu bolo zistené, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia
náhrady škody na zdraví v celkovej výške 782.345,- Sk z titulu bolesti a sťaženia spoločenského

uplatnenia v dôsledku škody na zdraví, ktorá mala byť navrhovateľovi spôsobená odporcom nesprávne
aplikovaným injekčným obstrekom ľavej päty dňa 28.9.2004. Na podporu svojich tvrdení navrhovateľ
pripojil množstvo výpisov zo svojej zdravotnej dokumentácie súvisiacich s ochorením jeho ľavej päty.
Medzi nimi dominuje najmä písomná správa podpísaná F. (zrejme MUDr. M. F.) bez datovania, založená
na č.l. 30 spisu, v ktorom sa uvádza, že u menovaného pacienta došlo k pochybeniu v liečbe v neštátnom

zdravotnom zariadení F. XX, J., pri ošetrení MUDr. K. Y. po infiltračnej liečbe (obstreku pätovej kosti),
čím vzniklo u pacienta pretrvávajúce ochorenie infekčné - iatrogénne - v oblasti pätovej kosti, plosky
nohy, ktoré si vyžiadalo opakovanú hospitalizáciu, opakované operačné výkony a viedlo k trvalému
obmedzeniu pracovnej schopnosti, čím zhoršilo životný komfort pacienta.

Z výpovede navrhovateľa bolo tiež zistené, že v roku 2007 mu prednosta ortopedického oddelenia,
ktorého meno si nepamätá v Nemocnici v Ružinove pri operácii povedal, že podanie obstreku takýmto
spôsobom žiada hrubé potrestanie a práve on ho inicioval ku konaniu voči odporcovi. I toto hoci
nepreukázané tvrdenie navrhovateľa podporuje závery MUDr. F. vo vyššie citovanej správe.

Keďže pre posúdenie vzniku zodpovednosti odporcu za tvrdenú škodu navrhovateľovi s použitím
prvostupňovým súdom aplikovaného ust. § 420 Občianskeho zákonníka a zistenie základných
podmienok vzniku zodpovednosti odporcu za danú škodu, a to či odporca porušil právnu povinnosť v
súvislosti s poskytnutím injekčného obstreku, či vznikla navrhovateľovi škoda na zdraví v dôsledku tohto
injekčného obstreku a či existuje i príčinná súvislosti medzi podaním injekčného obstreku a škodou na

zdraví navrhovateľa, boli nevyhnuté odborné znalosti, prvostupňový súd správne uznesením pribral do
konania znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia z odvetvia ortopédia Prof. MUDr. Jozefa Vojtaššáka,
CSc., ktorý vo veci podal znalecký posudok č. 5/2010. Závery tohto znalca a odpovede na súdom
položenéotázkybolijednoznačné.Znalecskonštatoval,žeposkytnutiezdravotnejstarostlivostipodaním
obstreku odporcom navrhovateľovi nemohlo spôsobiť také komplikácie aké uvádza navrhovateľ. Znalec

pritom uzavrel, že stav po podaní obstreku nehodnotí ako komplikáciu, ale ako koincidenciu dvoch
ochorení. Znalec pritom skonštatoval, že v epikríze sú uvedené nové fakty symetrického ochorenia
pätových kostí, ktoré nemajú súvislosť s podaním obstreku. Chorobný stav, ktorý je konštatovaný
v čase 3 roky od podania jediného obstreku, nepovažuje za stav, ktorý vznikol ako komplikácia po
obstreku, keďže pacient má symetrický nález na oboch pätách. Znalec uzavrel, že u navrhovateľa je

novodiagnostikované symetrické postihnutie oblasti oboch pätových kostí. Na ďalšiu otázku odpovedal,
že nie je pravdepodobná súvislosť tohto chorobného deja s liečebným výkonom vykonaným odporcom
dňa 28.9.2004. Rovnako je možné vylúčiť súvislosť s podaním hormónu v bezprostrednej blízkosti kosti
a zmenou štruktúry v priľahlej oblasti kosti.

Znalec MUDr. Vojtaššák bol i osobne vypočutý na súdnom pojednávaní dňa 29.9.2011. Potom ako bol
oboznámený s obsahom zápisnice, kde sa navrhovateľ a jeho právny zástupca vyjadrili k znaleckému
posudku uviedol, že vzhľadom na to, že v Slovenskej republike je cca 300 ortopédov, ktorí sa stretávajú
na odborných prednáškach, odporcu pozná, tak ako ostatných ortopédov. Znalec pritom zotrval napísomne podanom znaleckom posudku. Uviedol, že vychádzal z toho, že miesto vpichu bolo na inom
mieste a nález na inom mieste. U navrhovateľa ide reumatologicko-degeneratívne ochorenie. Po jednom
štandardnom vpichu obstreku lege artis nemôže prísť k takému ochoreniu, aké má navrhovateľ. Podľa

neho spúšťacím mechanizmom určite nebolo vpichnutie obstreku. Zápal, ktorý bol navrhovateľovi
operovaný je na úplne inom mieste na nohe než bol daný obstrek. Abces teda nesúvisí s obstrekom a
považuje ho za ďalšie ochorenie, sú to vlastne dve navzájom prebiehajúce ochorenia.

Z návrhu navrhovateľa a z pripojených listinných dôkazov, prevažne lekárskych správ, nesporne vyplýva,

že bezprostredne potom ako odporca dňa 28.9.2004 vo svojej ambulancii urobil navrhovateľovi obstrek
päty ľavej nohy sa u navrhovateľa objavili zdravotné problémy v tejto oblasti, ktoré sa stupňovali a
napokon viedli k pretrvávajúcemu infekčno - iatrogénnemu ochoreniu v oblasti plosky ľavej nohy, ktoré
si vyžadovalo opakovanú hospitalizáciu, opakované operačné výkony a napokon viedlo k trvalému
obmedzeniu pracovnej schopnosti navrhovateľa a k invalidite.

Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom uznesení č.k. 24Co/160/2012-326 zo dňa 3.7.2012,
ktorým zrušil predchádzajúci zamietajúci rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 29.11.2011 č.k.
5C/591/2008-293 vyslovil názor, že prvostupňový súd tým, že za danej skutkovej a dôkaznej situácie
odmietol vykonať dôkazy navrhnuté navrhovateľom v podobe výsluchu MUDr. F. ako svedka v podobe
jeho konfrontácie so znalcom MUDr. Vojtašákom a zároveň ak odmietol vykonanie dôkazu kontrolným

znaleckým posudkom, ktoré dôkazy sa v danom prípade javili nevyhnutnými na zistenie skutkového
stavu ako podkladu pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, hoci na odmietnutie vykonanie týchto dôkazov
neboli splnené podmienky, odňal tým navrhovateľovi, na ktorom leží dôkazné bremeno možnosť konať
pred súdom a zároveň rozhodol predčasne. Preto prvostupňovému súdu nariadil vykonať predovšetkým
dôkaz výpoveďou svedka MUDr. F. a po jeho vyhodnotení uvážiť potrebu konfrontácie medzi týmto

svedkom a znalcom MUDr. Vojtaššákom a následne v prípade potreby nariadiť i kontrolné znalecké
dokazovanie.

Prvostupňový súd po zrušení svojho predchádzajúceho rozsudku prostredníctvom dožiadaného
Okresného súdu Bratislava II. vykonal výsluch svedka MUDr. F., ktorého sa zúčastnil aj znalec MUDr.

Vojtaššák. Výsledkom ich výpovedí bolo zjednodušene povedané, že každý z nich zotrval na svojich
záveroch. MUDr. F. uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach uvedených v správe (nesporne ide
o správu na č.l. 30 spisu, s ktorou bol predtým pri tejto výpovedi oboznamovaný), príčinnú súvislosť
medzi zápalom kosti a aplikáciou vpichu obstrekom robenú odporcom nevylúčil, s tým, že vpich môže
spôsobiť odumretie kostí, ak sa vpichne hormonálna liečba do kosti, pričom ako svedok sa odmietol

vyjadrovaťkzáveromznaleckéhoposudkuMUDr.Vojtaššáka.ZnalecMUDr.Vojtaššákzotrvalnasvojom
závere, že odporca pri liečbe navrhovateľa dodržal postup lege artis. Ku skutočnej konfrontácii medzi
svedkom MUDr. F. a MUDr. Vojtašákom podľa obsahu danej zápisnice nedošlo, svedok na otázku znalca
odpovedal, že vpichnutie injekcie z vnútornej strany päty môže súvisieť s abcesom na dorzolaterálnej
strane, keďže infekt sa môže prejaviť aj inde ako v mieste vpichu. Opierajúc sa o takéto doplnené

dokazovanie potom súd uzavrel, že doplnenie dokazovania kontrolným znaleckým posudkom nebolo
potrebné, keďže závery znalca v podanom znaleckom posudku sú jednoznačné. Odvolací súd sa ale s
takýmto záverom prvostupňového súdu nemohol stotožniť.

S poukazom na obsah trojstranovej zápisnice o vykonaní dôkazu pred dožiadaným súdom založeným

na č.l. 353 a nasl. spisu (bez datovania) zrejme i tým, že osoba vykonávajúca výsluch nebola
dostatočne oboznámená s predmetom sporu, v dôsledku čoho nebola schopná klásť náležité doplňujúce
a rozširujúce otázky, nevyplývajú žiadne relevantné závery pre vec. Svedok MUDr. F. zotrval na
svojich záveroch v lekárskych potvrdeniach, v správach založených v spise, s ktorými bol v úvode
výsluchu oboznámený, k podanému znaleckému posudku sa vyjadriť odmietol a k žiadnej faktickej

konfrontácii medzi odbornými názormi svedka MUDr. F. a znalca MUDr. Vojtaššáka nedošlo. Na
skutkových zisteniach sa tým nič nezmenilo, rozpory medzi závermi znalca v znaleckom posudku a
závermi odborného lekára MUDr. F. (ktorý je inak tiež znalcom v danom odbore) v jeho písomných
správach založených v spise nijako odstránené neboli, naopak pretrvali. Za tejto situácie odvolací súd
zhodne s názorom navrhovateľa považoval za nevyhnutné, keďže existujú vážne odborné pochybnosti

o správnosti záverov znaleckého posudku, zadať preskúmanie v konaní podaného znaleckého posudku
MUDr. Vojtaššáka najlepšie vedeckému ústavu, resp. inštitúcii v zmysle § 127 ods. 2 O.s.p., ktorý dôkaz
navrhovateľ v priebehu celého konania opakovane navrhoval a to pri vedomosti, že tým narastú trovy
konania. Keďže prvostupňový súd si v dôsledku toho nezabezpečil dostatok podkladov nevyhnutnýchna zistenie skutkového stavu veci ako podkladu pre spravodlivé rozhodnutie vo veci, keď podľa
názoru odvolacieho súdu neboli splnené podmienky pre odmietnutie vykonania dôkazu navrhnutého
navrhovateľom kontrolným znaleckým posudkom, opätovne tým odňal navrhovateľovi, na ktorom leží

dôkazné bremeno, možnosť konať pred súdom a opätovne rozhodol predčasne.

Odvolaciemu súdu potom nezostávalo iné, iba napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa s použitím §
221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušiť a podľa ods. 2 citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Keďže ani doplneným dokazovaním neboli odstránené vážne pochybnosti o správnosti

záverovznalcaMUDr.Vojtaššákavpodanomznaleckomposudku,keďsúvpriamomrozporesozávermi
iného odborného lekára (naviac tiež znalca), bude v danom prípade nevyhnutné s použitím § 127 ods.
2 O.s.p. nariadiť vo veci kontrolné znalecké dokazovanie najlepšie vedeckým ústavom. Až následne po
riadnom vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov, včítane oboch znaleckých posudkov, bude môcť
súd vo veci objektívne a spravodlivo rozhodnúť.

V novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 224 ods.
3 O.s.p.).

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.