Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7CoP/311/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213218001
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Frederika Zozuľáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213218001.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. Z. nar. XX.X.XXXX a Z. Z. nar.
X.XX.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach
detí rodičov B. Z.Č. nar. X.X.XXXX bývajúcej v N. na I. ul. č. X zastúpenej JUDr. Ľudmilou Raffáčovou
advokátkou so sídlom v Košiciach na Mäsiarskej ul. č. 4 a Ing. R. Z. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v N.
na M. ul. č. X zastúpeného Mgr. Štefanom Jakabom advokátom so sídlom v Košiciach na Žižkovej ul. č.

6 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na návrh matky na nariadenie predbežného
opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice II z 2.9.2014 č.k. 23P 154/2013-299
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňanapadnutýmuznesenímnávrhmatkynanariadeniepredbežnéhoopatreniazamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil
uznesenie tak, že jej návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovie a zaviaže otca predbežne
prispievať na výživu mal. Z. 120 € a mal. W. 120 € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred
k jej rukám. Uviedla, že s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí, nakoľko v podanom návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia vyčíslila výdavky na maloleté deti, ktoré podložila dôkazmi a

to výpismi z účtov, pokladničnými dokladmi, dokladmi vystavenými školskými zariadeniami a takisto
preukázala svoje príjmy a príjmy osoby, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Vyjadrila názor, že
základnými a nevyhnutnými životnými nákladmi, tak aby nebol ohrozený zdravý život dieťaťa, sú
minimálne náklady na ubytovanie, stravu, oblečenie, obuv, hygienu a školské potreby. Všetky tieto
náklady preukázala a zdôvodnila, prečo jej príjem spolu s výživným od otca 100 € mesačne pre obe
maloleté deti nepostačuje na to, aby boli zabezpečené základné potreby detí v nevyhnutnej miere.

Podľa jej názoru súd prvého stupňa presvedčivo neodôvodnil, ktoré výdavky považuje za vynaložené na
zabezpečenie základných potrieb detí a ktoré sú výdavkami na zvýšené potreby detí. Poukázala na to,
že odborná bibliografia sociálnych vied so zameraním na dieťa základné potreby dieťaťa člení na okruh
základných biologických potrieb zahrňujúcich ubytovanie, stravu, oblečenie, teplo, hygienické štandardy,
fyzické prejavy ako objatie a bozky, držania, dotyky, bezpečie, ktoré potreby výrazne zasahujú do
potrieb psychických a sociálnych, ďalej emocionálnych a psychických potrieb zahrňujúcich prejavy

lásky, opatery, istotu, potrebu zmysluplnosti sveta, potrebu blízkej osoby, potrebu vlastnej identity,
vlastnej sebahodnoty, spoločenského uznania a spoločenskej hodnoty, potrebu otvorenej a životnej
perspektívy, ktoré sa považujú za dôležité a rovnocenné a ktorého následkom dlhodobo potláčanej
a neuspokojovanej potreby je psychická deprivácia dieťaťa, ktoré nebude v budúcnosti schopné sa
prispôsobiť situáciám, ktoré sú v spoločnosti bežné, taktiež základných sociálnych potrieb zahrňujúcich
schopnosť budovať vzťahy, komunikovať, riešiť problémy, vychádzať s druhými ľuďmi a inými kultúrami

a náučných a morálnych potrieb zahrňujúcich usporiadanie hodnôt a morálky, učenie sa zručnostiam
v živote, podpora učenia v škole, rozlišovanie dobra od zla. Poukázala na to, že v konaní vedenompod sp.zn. 22P 94/2013 (vedenom na Okresnom súde Košice I - poznámka odvolacieho súdu) rovnako
poukazovala na skutočnosť, že sa o maloleté deti sústavne stará a zabezpečuje im všetky ich potreby
a uhrádza ich náklady spojené s výchovou a výživou, v ktorom súd uznesením z 8.7.2013 č.k. 22P

94/2013-29 zveril obe deti do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal prispievať na výživu detí spolu
200 € mesačne a to pri nižšom stupni preukázania výdavkov a príjmov. Vyššie výživné súd neurčil
z toho dôvodu, že skonzumované výživné sa nevracia a teda určením vyššieho výživného by mohla
otcovi vzniknúť škoda. Vzhľadom na to, že z výživného 100 € mesačne pre obidve deti zabezpečí
deťom na jeden deň jogurt, rožok, banán, 200 ml mlieka, tri krajce chleba a 75 g tvrdeného syra,

nie je možné konštatovať, že výživné v uvedenom rozsahu zabezpečuje základné potreby maloletých
detí v nevyhnutnom rozsahu. Uviedla, že súd nemôže nebrať do úvahy iné dôkazy nachádzajúce
sa v spise, pretože v zmysle ust. § 120 ods. 2 O.s.p. s poukazom na ust. § 81 ods. 1 O.s.p. súd je
povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli.
Ak sa súd prvého stupňa obáva prejudikovania rozhodnutia vo veci samej, je toho názoru, že sa
jedná o rigidný formalizmus pri zamietnutí jej návrhu bez rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa,

ktorý je prvoradým hľadiskom týkajúcim sa všetkých záležitostí, do ktorých sú maloleté deti zapojené
alebo ktoré sa ich týkajú. V tomto smere poukázala na čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa,
ktorý dáva dieťaťu právo na to, aby jeho najlepšie záujmy boli posúdené a zohľadnené ako hlavné
kritérium posudzovania pri všetkých činnostiach a rozhodnutiach, ktoré sa ho týkajú a to vo verejnej aj v
súkromnej sfére. Pojem najlepšieho záujmu dieťaťa je zameraný na sféru úplného a účinného uplatnenia

všetkých práv známych v Dohovore v záujme celostného vývoja dieťaťa. Dohovor neobsahuje žiadnu
hierarchiu práv, všetky práva stanovené Dohovorom sú prijaté v najlepšom záujme dieťaťa a žiadne
právo nemôže byť ani kompromisne vykladané vo svetle negatívnej interpretácie najlepšieho záujmu
dieťaťa. Úplné uplatnenie koncepcie najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje prístup založený na právach,
zapojenie všetkých aktérov, zabezpečeniu komplexnej fyzickej, psychologickej, morálnej a duchovnej

integrity dieťaťa podporujúce jeho ľudskú dôstojnosť. Ďalej uviedla, že výbor pre práva dieťaťa pri OSN
zdôrazňuje, že najlepší záujem dieťaťa má trojaké poňatie a to a/ poňatie hmotného práva, podľa ktorého
dieťa má právo na to, aby jeho najlepšie záujmy boli posúdené a prijaté v primárnej úvahe, b/ základná
interpretačná právna zásada, podľa ktorej, ak právny predpis pripúšťa viac ako jeden výklad, treba
zvoliť výklad, ktorý najefektívnejšie slúži najlepšiemu záujmu dieťaťa, c/ pravidlo konania, podľa ktorého,

pokiaľ je potrebné vydať rozhodnutie, ktoré bude mať vplyv na konkrétne dieťa, rozhodovací proces musí
zahŕňať posúdenie možného vplyvu tohto rozhodnutia (pozitívneho, negatívneho) na to, ktoré konkrétne
dieťa, stanovenie najlepšieho záujmu dieťaťa vyžaduje procesné záruky.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odolaniu matky uviedol: „Zo zásady úmernosti životnej úrovne dieťaťa

a jeho rodičov vyplýva, že výživné môže byť určené v zodpovedajúcej miere aj na zvýšené potreby
dieťaťa vyplývajúce z tejto úmernosti a to pre súčasnú dobu ako aj pre budúcnosť. V konaní o úpravu
rodičovských práv a povinností navrhujeme stanoviť výživné primerane veku a potrebám maloletých detí
s ohľadom na majetkové možnosti a schopnosti otca.“.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 2 písm.a/ O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého

stupňa, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.
Doposiaľ zistené skutočnosti totiž nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého zásahu súdu vo forme
predbežného opatrenia a predbežné určenie vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom. V zmysle
ust. § 76 ods. 1 písm.a/ O.s.p. možno predbežným opatrením uložiť povinnej osobe povinnosť platiť
výživné len v nevyhnutnej miere tak, aby to postačovalo aspoň na uhrádzanie nevyhnutných životných

nákladov oprávneného. Z návrhu matky, ako aj jej odvolania vyplýva, že otec si dobrovoľne plní
vyživovaciu povinnosť a prispieva na maloleté deti spolu 100 € mesačne. Pokiaľ matka poukazuje na
uznesenieOkresnéhosúduKošiceIz8.7.2013č.k.22P94/2013-29,ktorýmbolimaloletédetipredbežne
zverené do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu každého dieťaťa po100 € mesačne, odvolací súd konštatuje, že uvedené predbežné opatrenie bolo zmenené rozhodnutím
odvolacieho súdu 7CoP 313/2013-74 z 23.9.2013, ktorým bola u maloletých detí nariadená striedavá
osobná starostlivosť a otec bol zaviazaný predbežne prispievať na výživu každého z detí po 50 €

mesačne, pričom v čase tohto rozhodnutia bola matka nezamestnaná. Pre úplnosť je potrebné dodať,
že uvedené predbežné opatrenie bolo zmenené uznesením Okresného súdu Košice II z 24.10.2013 č.k.
23P 209/2013-34, ktorým bola dočasná striedavá osobná starostlivosť detí zrušená a maloleté deti boli
predbežne zverené do osobnej starostlivosti matky s tým, že dopĺňacím uznesením z 12.2.2014 č.k. 23P
154/2013-150 súd návrh matky na určenie výživného zamietol. Uvedené uznesenie spolu s dopĺňacím

uznesením bolo potvrdené odvolacím súdom uznesením č.k. 8CoP 113/2014-159 z 31.3.2014. V tomto
smere je potrebné poukázať na to, že v čase rozhodnutia o uvedenom predbežnom opatrení už bola
matka zamestnaná od 1.11.2013 vo Východoslovenskom onkologickom ústave a.s.. Odvolací súd sa
stotožňuje s argumentáciou matky, že v zmysle zásady vyplývajúcej z ust. § 120 ods. 2 O.s.p. je
potrebné prihliadať a brať do úvahy aj iné dôkazy nachádzajúce sa v spise, ako aj týkajúcou sa
saturovania základných potrieb dieťaťa, ktoré nie sú len základné biologické, ale aj emocionálne,

psychické, sociálne, morálne, náučné a podobne, a tiež uplatňovania princípu posudzovania najlepšieho
záujmu dieťaťa, ktorý je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo veciach týkajúcich sa maloletého
dieťaťa. Z uvedeného dôvodu teda nie je možné neprihliadať na ďalšie skutočnosti vyplývajúce z
obsahu spisu a to, že matka bez súhlasu otca zmenila bydlisko maloletých detí, bez súhlasu otca
zmenila školské zariadenia maloletých detí, nerešpektuje právo detí na výchovu a starostlivosť zo

strany obidvoch rodičov, ako aj právo detí na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho
osobného styku s obidvoma rodičmi, to znamená aj s ich otcom, odôvodňujúc to odmietavým postojom
maloletých detí vo vzťahu k otcovi s tým, že v spoločnej domácnosti otec zabezpečoval rodine všetky
hmotné podmienky, nakoľko matka bola nezamestnaná, z čoho nie je možné vyvodiť iný záver, len
ten, že matka sa svojím svojvoľným rozhodnutím sama vystavila okolnostiam, z ktorých vyvodzuje

nevyhnutnosťpredbežnejúpravyvýživnéhoodotcapremaloletédeti.Rovnakoniejemožnénepoukázať
na to, že otec maloletým deťom zriadil platobné karty, na ktoré vkladá finančné prostriedky v prípade,
ak by si deti chceli niečo kúpiť (správa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach z 15.5.2014).
Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj s prihliadnutím na tú skutočnosť, že matka má vlastný príjem,
žije v spoločnej domácnosti s priateľom, ktorý sa podieľa na nákladoch domácnosti primerane svojmu

podielu na nákladoch tejto domácnosti, otec prispieva na výživu maloletých detí dobrovoľne, čím sú
zabezpečené životné potreby detí v nevyhnutnom rozsahu, nebola osvedčená naliehavosť predbežnej
úpravy pomerov účastníkov konania, preto je rozhodnutie súdu prvého stupňa správne a zákonné a
preto ho odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil a podľa ods. 2 tohto
ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.