Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6To/28/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711010166
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emil Dubňanský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8711010166.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Emila Dubňanského a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Petra Farkaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 13. novembra 2014, v
trestnej veci obž. Ing. K. P., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
a iné, o odvolaní obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn.
2T/33/2011 zo dňa 19.11.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie z a m i e t a odvolania obžalovaného Ing. K. P. a prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T/33/2011 zo dňa 19.11.2013 bol obžalovaný Ing. K. P.
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona
a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zákona, na tom
skutkovom základe, že

- dňa 27.10.2008 v čase okolo 23.00 hod. na R. námestí v J. - R. R. násilím, a to chytením za ľavú
ruku stiahol S. L. do svojho vozidla Citroen, EČ: KE-099DH na miesto spolujazdca vpredu, vozidlom
hneď na to pohol a centrálnym uzamykaním rýchlo uzamkol dvere a pokračoval v jazde po R. R. v
smere na Ul. B. X., pričom počas jazdy jej vulgárne nadával, následne s vozidlom zastavil, kde začal
opätovne na ňu kričať, pričom ju rukami chytil za vlasy a zozadu ju za hlavu tlačil o palubnú dosku auta,

v dôsledku čoho sa poškodená viackrát udrela, následne ju žiadal o jej mobilný telefón, ktorý skôr ako na
to zareagovala, jej zobral zo sedadla vedľa nej v úmysle prehľadať zaslané sms-správy a volané hovory,
pričom medzitým pohol s vozidlom, kde po niekoľkých metroch na Ul. B. X. zastavil a v zlosti mobilný
telefón zn. Samsung SGH-X480 hodil o cestu, potom osobné motorové vozidlo viedol na parkovisko k
Zimnému štadiónu v J., kde jej opätovne vulgárne nadával a vyhrážal sa jej, že ju utopí v rieke, následne
v presne nezistenom čase medzi 23.00 - 24.00 hod. sa s autom presunul na miesto, kde poškodil mobilný

telefón, s cieľom ho nájsť a vystúpil z vozidla, čo poškodená využila a z vozidla vystúpila a utekala
smerom do R. R., kde ju obvinený dostihol a ťahaním za vlasy a ruky sa ju snažil naložiť do auta, pričom
poškodená začala kričať a tak ju pustil a ďalej ju prenasledoval v aute, kde popred križovatkou v R. R. ju
opätovne týmto spôsobom ťahal do auta a na volanie o pomoc ju pustil a odišiel, čím poškodenej S. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom N., L. č. XX/XX, N., spôsobil pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy v spánkovej
časti oblasti vľavo, podvrtnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie mäkkých tkanív s krvnými podliatinami v

driekovej oblasti vľavo a vnútorných častí oboch stehien s dobou liečenia od 28.10.2008 do 16.11.2008,
s obmedzením na obvyklom spôsobe života bolesťami hlavy a krčnej chrbtice a obmedzeným pohybom
krčnejchrbtice,následnýmužívanímliekovprotibolestiauvoľneniesvalstvapodobu3týždňov,nosením
molitanového goliera po dobu 1 týždňa, podliatinami na stehnách a v driekovej oblasti vľavo, bolestivými
na dotyk po dobu 14 dní.

Za to bol obžalovanému uložený podľa § 156 ods. 2 Tr. zákona a§ 36 písm. j/ Tr. zákona, § 37 písm. h/ Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1 Tr.
zákona úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm.
a/ Tr. zákona podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona bola určená skúšobná doba v

trvaní 18 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodenej S. L., nar.
XX.X.XXXX, sumu 936,40 Eur.

Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bola poškodená S. L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaná na
občianske súdne konanie.

Zároveň bol obžalovaný podľa § 285 písm. a/ Tr. por. oslobodený spod obžaloby okresného prokurátora
Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 2Pv 929/08 zo dňa 8.4.2011 pre skutky právne kvalifikované
ako zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zákona a zločin obmedzovania osobnej slobody

podľa § 183 ods. 1, 2 písm. a), d) Tr. zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že

- v presne nezistenom dni v mesiaci január 2008 s cieľom zamedziť manželke S. E. L., nar. XX.X.XXXX,
bytom N., L. č. XX/XX, N., návštevu jej rodičov na N. s mal. dcérou R. H., nar. XX.X.XXXX, vytrhol z jej
cestovného pasu stranu so zápisom ich mal. dcéry R., taktiež jej vzal sobášny list a rodný list dcéry R.

H. a po návrate manželky z N. v presne nezistenom dni v máji 2008 s novým pasom, jej tento vzal s tým,
že pas bude u neho a keď bude chcieť ísť domov, tak jej pas vydá, pričom sa vyhrážal, že ak to oznámi,
zabezpečí jej vycestovanie na N. bez dieťaťa a zároveň príde o dcéru,

- v presne nezistenom období na jar v roku 2008, potom, čo odmietol ísť na prechádzku s mal. dcérou

R. H., nar. XX.X.XXXX, na reakciu manželky S. L., že pôjde na prechádzku s dcérou bez neho, ju za
vlasy vtiahol do izby, kde ju zamkol a asi po piatich minútach ju odomkol,

-potom,čodňa22.8.2008manželkeS.L.povedala,žesimápobaliťveciaodísťzdomu,ktoráodmietala
odísť bez dcéry a povedala mu, že to oznámi polícii, sa jej vyhrážal, že ak to urobí, rozvedie sa s ňou,

zoberú jej povolenie na trvalý pobyt a dieťa už neuvidí, následne jej doniesol do izby tašku, kde jej začal
baliť veci, potom sa poškodená dobalila sama, pretože jej povedal, ak sa nezbalí sama, urobí to on,
dal jej do ruky cestovný doklad a povedal, aby odišla autobusom preč a keď mu povedala, že nikde
nejde, chytil ju za ruku a vyviedol z domu na autobusovú zastávku v obci R. Y., kde poškodená S. L. do
autobusu odmietla nastúpiť, preto ju násilím odtiahol do vozidla a odviezol ju na železničnú stanicu J.-

V., kde jej kúpil cestovný lístok na vlak do F., ktorý jej dal a povedal jej, aby odišla a že ak tak neurobí,
tak zariadi zrušenie povolenia na jej pobyt a dcéru viac neuvidí,
pretože nebolo dokázané, že sa skutky, pre ktoré je obžalovaný stíhaný, stali.

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný a okresný prokurátor.

Obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu napadol len výrok, ktorým bol uznaný za vinného. Súd
nevzal do úvahy okolnosti, ktoré jednoznačne svedčia o tom, že celá vec zo strany poškodenej bola
vykonštruovaná tak, aby bol trestne stíhaný bez akéhokoľvek dôvodu, pretože sú v rozvodovom konaní.
Okolnosti uvádzané poškodenou sú zveličené tak, aby sa poškodená v súvislosti s úpravou práv a

povinností k ich dcére dostala do výhody. Od samého počiatku vznikali vážne pochybnosti, či sa
vôbec skutky stali. Súd v jednej časti poškodenej neuveril a v inej časti, aj keď na to nebol dôvod,
jej uveril, pričom z hľadiska vierohodnosti jej výpovede mal vziať do úvahy výpoveď poškodenej ako
celok. Vyhodnotenie dôkazov sa má vykonať jednotlivo, ale zároveň súhrnne, aby bolo jednoznačne
preukázané, že skutky, pre ktoré je stíhaný, sa vôbec nestali. Nikdy by sa proti obžalovanému neviedlo

trestné stíhanie, ak by nebolo rozvodové obdobie a boj o výchovné prostredie maloletej dcéry. Požiadal,
aby v tej časti, v ktorej bol uznaný za vinného, ho súd oslobodil podľa ust. § 285 písm. a/ Tr. poriadku.

Okresný prokurátor podal odvolanie do výroku, ktorým bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený a
súčasne aj do výroku o vine a treste. V dôvodoch svojho odvolania mimo iného uvádza, že súd neúplne,

a teda nesprávne kvalifikoval skutok zo dňa 27.10.2008, ktorý vykazuje aj znaky zločinu obmedzovania
osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, ods. 2 písm. a/, d/ Tr. zákona. Obžalovaný obmedzil manželku
na osobnej slobode tým, že potom, čo mu povedala, že nenastúpi do vozidla, ju chytil za ľavú ruku
a násilím ju stiahol do osobného motorového vozidla, pričom sa buchla hlavou o dvere, vozidlo hneďna to pohol a centrálnym uzamykaním rýchlo uzamkol dvere a neskôr v konaní pokračoval, kedy po
úteku poškodenej z vozidla, utekal za ňou, dostihol ju a chytil ju za vlasy a ruky a ťahal ju za ne, s
cieľom dostať ju opätovne do vozidla. Poukazuje na fyzické disproporcie obžalovaného a poškodenej, jej

strach z vyhrážok zabitím, ktoré sprevádzali útok obžalovaného v aute. Súd teda nesprávne kvalifikoval
konanie obžalovaného, čím naplnil odvolací dôvod podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. zákona,
pretože trestnú činnosť je potrebné posudzovať podľa všetkých skutkových podstát trestných činov,
ktorého znaky boli naplnené. Má za to, že čas spáchania skutku je síce identifikačným znakom skutku
ako takého, avšak v žiadnom prípade nie je znakom konkrétneho trestného činu. Čas skutku môže

byť v priebehu dokazovania ustaľovaný, čo nebolo súdom vykonané. Je absolútne irelevantné dávať
do súvisu presne neustálený čas útokov obžalovaného so závažnosťou jeho konania a stavom jeho
rozvodového konania. Vykonanými dôkazmi nemožno vyvodiť záver o účelovosti podania trestných
oznámení poškodenou v súdom prezentovanom smere. V ďalšom rozoberá konanie obžalovaného
z pohľadu naplnenia skutkových podstát ním uvádzaných trestných činov a poukazuje aj na závery
znalkyne PhDr. D. vo vzťahu k poškodenej. Má za to, že postup súdu, t.j. oslobodenie spod obžaloby,

vzhľadom na vykonané dokazovanie, nemá oporu v zákone a obžalovaný mal byť uznaný za vinného
zo všetkých žalovaných skutkových podstát trestných činov a mal mu byť uložený úhrnný trest odňatia
slobody za použitia asperačnej zásady, v zmysle § 41 ods. 2 Tr. zákona, podľa § 189 ods. 2 Tr. zákona.
Zo zisteného stavu veci jednoznačne vyplýva, že k spáchaniu skutkov došlo. Navrhol zrušiť napadnutý
rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Na základe podaných odvolaní obžalovaným a okresným prokurátorom krajský súd v zmysle
ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo. Pretože odvolania smerovali proti všetkým výrokom napadnutého rozhodnutia, súd

preskúmal napadnutý rozsudok v celom rozsahu a zistil, že odvolania nie sú dôvodné.

Vdanejveciužodvolacísúdrazkonalarozhodol,pričomuznesenímsp.zn.6To1/2013zodňa12.6.2013
zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a
rozhodol z dôvodov bližšie uvedených v tomto uznesení.

Je potrebné konštatovať, že okresný súd na hlavných pojednávaniach vykonal rozsiahle dokazovanie
týkajúce sa skutkov uvedených v obžalobe okresného prokurátora. Vo vzťahu ku skutkom boli vykonané
dôkazy v rozsahu potrebnom na zistenie a ustálenie skutkového stavu veci a to zákonným spôsobom.
Zabezpečené dôkazy boli okresným súdom vyhodnotené v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 12

Tr. poriadku a skutkové zistenia uvedené v napadnutom rozsudku sú odrazom výsledkov dokazovania,
s ktorými sa krajský súd stotožnil a tieto považuje za správne. Rozsudok okresného súdu obsahuje
odôvodnenie, v ktorom je vyložené, ktoré skutočnosti boli vzaté za dokázané a o ktoré dôkazy sa
prvostupňový súd opieral a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov. S týmto odôvodnením
sa stotožnil aj krajský súd a v celom rozsahu naň odkazuje.

Okresný súd svoje rozhodnutie o tom, že nebolo dokázané, že sa stali skutky, pre ktoré bol
obžalovaný spod obžaloby oslobodený, odôvodnil tým, že u nich nevzhliadol také konanie, ktoré by
nasvedčovalo tomu, že tieto skutky sa stali. Poukazuje na popis skutkovej vety obžaloby, ktorý dáva
pochybnostiozávažnostikonaníobžalovanéhoaktorésvojouvšeobecnouformulácioupopisujekonanie

obžalovaného. Je zrejmé, že vždy počas „aktivít“ obžalovaného a následne úkonov súdu v civilných
veciach reagovala poškodená trestnými oznámeniami o neumožňovaní kontaktu a styku s maloletou
dcérou. Poukazuje na spolužitie obžalovaného s poškodenou a neskoršie nezhody, ktoré vyústili do
podania návrhu na rozvod manželstva. Odchod poškodenej z tohto rodinného prostredia nebol násilný,
ale dobrovoľný. Viaceré výpovede poškodenej hodnotí súd ako protichodné, kedy raz mala byt zbalená

výlučne obžalovaným, inokedy si mala začať veci baliť sama a nakoniec jej vyjadrenie, že si veci zbalila.
Taktiež odchod zo spoločnej domácnosti nebol násilný v tom smere, aby odmietla ísť autobusom, čo mal
obžalovaný riešiť chytením za ruku a vyvedením z domu na autobusovú zástavku a neskorším násilným
odtiahnutím do vozidla a odvezením na železničnú stanicu v J.. Z vyjadrenia poškodenej vyplýva, že
obžalovaný s ňou šiel k autobusu, na ktorý nechcela nastúpiť a následne ju odviezol autom do J. a na

železničnej stanici jej kúpil lístok. Obmedzovanie ciest na N. obžalovaným je tvrdením poškodenej, ktoré
súd neakceptoval v jej ponímaní, pretože aj svedok Y. bol s ňou viackrát na N. a raz aj s jej maloletou
dcérou. Okresný súd dáva do súvisu spolužitie obžalovaného s poškodenou, zintenzívnenie konfliktov
medzi nimi práve v čase rozvodového konania a zvereniu dcéry do výchovy. Súd preto aplikoval zásadu„in dubio pro reo“, pretože skutky sú popísané všeobecne, sú tu nezrovnalosti a zjavné pochybnosti,
ktoré sa vykonaným dokazovaním nepodarilo ustáliť tak, aby bolo nepochybné, že došlo k ich spáchaniu
a že ich spáchal obžalovaný.

Suvedenýmhodnotenímsastotožnilajkrajskýsúd.Jenutnévdanomprípadeuviesť,žebolatosamotná
poškodená, ktorá pri svojich viacerých výsluchoch v prípravnom konaní vypovedala rozdielne o priebehu
jednotlivých skutkov, spod ktorých bol obžalovaný oslobodený. Konanie obžalovaného vo vzťahu k
predpokladanému násiliu, ale hrozbe násilia alebo inej ťažkej ujmy, tak ako to predpokladá skutková

podstata trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zákona, preto nemohlo byť jednoznačne ustálené. Aj
keď prokurátor v dôvodoch odvolania poukazuje aj na výpoveď poškodenej z hlavného pojednávania,
krajský súd v tomto smere konštatuje, čo ušlo asi pozornosti prokurátora, že táto nebola vykonaná
v súlade s príslušnými ustanoveniami Tr. poriadku, čo bolo aj jedným z dôvodov predchádzajúceho
zrušenia napadnutého rozsudku, a teda nie je možné na ňu vôbec prihliadať. Keďže poškodená po
zrušení a vrátení veci na hlavnom pojednávaní odmietla vypovedať, súd správne oboznámil iba jej

výpovede z prípravného konania a tieto aj, k oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku, zákonným
spôsobom vyhodnotil. Bolo úlohou príslušných orgánov činných v trestnom konaní, aby tieto rozpory
vo výpovediach poškodenej boli odstránené alebo vysvetlené už v prípravnom konaní, pretože inak
sa vystavujú hrozbe, že osoba majúca právo odmietnuť vypovedať, v zmysle § 130 Tr. por., uvedené
právo využije, čo nakoniec nastalo aj v tomto prípade, čím sa vystavia riziku dôkaznej núdze, prípade

nemožnosti súdom odstraňovať vzniknuté rozpory a následného použitia zásady v pochybnostiach v
prospech obvineného.

Odvolací súd ani po vykonaní všetkých do úvahy prichádzajúcich možných dôkazov a na základe
výsledkov vykonaného dokazovania nemôže spoľahlivo /teda bez rozumných a dôvodných pochybností/

uzavrieť, že sa stali skutky, pre ktoré bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. Z popísanej dôkaznej
situácie vyplýva, že na jednej strane stojí výpoveď poškodenej S. E. L. a na druhej strane výpoveď
obžalovaného, teda sa jedná o situáciu „tvrdenia proti tvrdeniu“. Existencia rozporov medzi jednotlivými
dôkazmi či skupinami dôkazov nie je neobvyklá, pokiaľ však nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z
variant skutkového stavu odpovedá skutočnosti, je potrebné pri zachovaní zásady „in dubio pro reo“

zvoliť variantu pre obžalovaného najpriaznivejšiu.

Povinnosťou obžalovaného nie je dokazovať svoju nevinu, pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje,
aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné bremeno. Vykonané dôkazy musia jednoznačne a
s najvyšším stupňom istoty preukazovať, že skutok uvedený v obžalobe, sa stal a že práve obžalovaný

je osobou, ktorá sa žalovaného skutku dopustila. V prípade existencie akýchkoľvek rozumných
pochybností je ich potrebné vykladať v prospech obžalovaného a nie naopak. Ani vysoký stupeň
podozrenia sám o sebe nevytvára zákonný podklad pre odsudzujúci výrok.

Na druhej strane sa odvolací súd stotožnil s hodnotením dôkazov vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bol

obžalovaný uznaný za vinného. V danom prípade výrok o vine nebol ustálený len na základe samotnej
výpovede poškodenej, ale ide o súhrn tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno
vyvodiť jednoznačný a bezpečný záver, že obžalovaný sa daného konania, pri ktorom fyzicky ublížil
svojej manželke a vyhrážal sa jej smrťou, dopustil. Okrem už spomenutej výpovede poškodenej, ktorá
popísala začiatok a priebeh incidentu, správanie sa obžalovaného pri ňom, jej fyzické napadnutie,

rozbitie mobilného telefónu, vyhrážanie sa, možno poukázať aj na výpoveď svedka E. H., ktorý potvrdil,
že v priebehu kritického večera, poškodená mala niekoľko telefonátov a dostávala sms-správy, ohľadne
jej dcéry a následne uviedol, že pri odvoze do penziónu, kde v tom čase bývala poškodená, na ňu
tam čakalo auto obžalovaného, pričom neskôr im toto motorové vozidlo zablokovalo cestu a poškodená
vystúpila z jeho vozidla a šla k vozidlu obžalovaného, opýtať sa, čo je s dcérou, kedy videl, že do

tohto vozidla poškodená nasadla, nevedel však uviesť, či to bolo násilím. Zo zdokumentovaných správ
je zrejmé, že na mobilný telefón poškodenej bolo doručených viacero sms- správ, ktoré sa týkali
zdravotného stavu maloletej dcéry poškodenej a obžalovaného, že je s ňou problém, dokonca, že
sú v nemocnici, čo nebola pravda. Svedok H. Y. v tejto súvislosti vypovedal o tom, že kritickej noci
prišla poškodená do penziónu, pričom on sa nachádzal na recepcii, kde mu poškodená povedala,

že ju obžalovaný - manžel zbil, že si chce zavolať na políciu, lebo mobilný telefón jej rozbil manžel.
Aj keď si zranenia na poškodenej nevšimol (boli zapnuté len tlmené svetlá), povedala mu, že ju
niečo bolí a bola rozrušená a vystrašená. Vo vzťahu k zraneniam, ktoré poškodená L. utrpela pri
útoku obžalovaného, bol spracovaný znalecký posudok MUDr. B. P., znalca v odbore zdravotníctvoa farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý popísal zranenia poškodenej, ktoré sú konkretizované v
skutkovej vete, pričom mechanizmus ich vzniku zodpovedá tomu, ako ich uviedla poškodená. Bez
významu taktiež nemôže ostať ani ohliadka miesta činu, kde bol nájdený na niekoľko častí rozbitý

mobilný telefón poškodenej a jej SIM-karta a to presne na tom mieste, kde to popísala poškodená pri
svojej výpovedi. Opomenúť nemožno ani znalecký posudok znalkyne PhDr. V. J. z odvetvia klinickej
psychológie detí a dospelých, ktorý odzrkadľuje osobnosť obžalovaného, a zo záverov ktorého je
zrejmé, že obžalovaný afektívne napätie odvádza neadekvátnym, prekvapivým spôsobom, so sklonom
k jednoznačným riešeniam a nekompromisnosti. Svoje emócie sa obžalovaný snaží regulovať, ale v

prípade nadmerného nahromadeného napätia môže u neho dochádzať k prekvapivému správaniu, čo
môžu byť výbuchy hnevu alebo naopak k stiahnutiu, ale vždy ide o neadekvátne správanie v situácii. Pri
presadzovaní svojich požiadaviek v takýchto situáciách sa môže správať nátlakovito.

Správne a zákonu zodpovedajúce sú preto právne závery okresného súdu, pokiaľ ide o výrok o vine
napadnutého rozsudku, a rovnako tak aj pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu konania obžalovaného Ing. K.

P., keď takéto konanie obžalovaného posúdil ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2
písm. a/ Tr. zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr.
zákona. Obžalovaný fyzicky zaútočil na poškodenú v motorovom vozidle a spôsobil jej zranenia s dobou
liečenia od 28.10 do 16.11.2008, pričom sa jej vyhrážal utopením v rieke, čo v nej vzbudilo dôvodnú
obavu o svoj život, a takýto čin spáchal na chránenej osobe závažnejším spôsobom konania.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa zaoberal aj poľahčujúcimi a priťažujúcimi
okolnosťami, pričom vyhodnotil existenciu poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zákona
(obžalovaný viedol riadny život) a priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 písm. h/ Tr. zákona (spáchal
viac trestných činov) a pri ukladaní trestu postupoval v zmysle § 38 ods. 2 Tr. zákona.

Prvostupňový súd nepochybil ani pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Dokazovaním boli zistené
skutočnosti k osobe obžalovaného, ktorý podľa odpisu z registra trestov doposiaľ nebol súdne trestaný.
Z podanej charakteristiky obce R. Y. vyplývajú len skutočnosti všeobecného charakteru, na verejnosti
sa obžalovaný správa slušne a neboli na neho podané žiadne sťažnosti. V registri priestupkov má

obžalovaný viacero záznamov, avšak všetky sa týkajú porušovania pravidiel cestnej premávky.

S poukazom na hore uvedené skutočnosti možno konštatovať, že okresný súd v rámci všeobecných
zásad platných pre ukladanie trestov dostatočne vyhodnotil všetky okolnosti, ako aj momenty, ktoré
ovplyvňujú požiadavku ochrany spoločnosti a občanov pred páchaním takejto trestnej činnosti, pričom

zvážil aj okolnosti na strane obžalovaného.

Krajský súd sa preto stotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadne výšky trestu a má za to, že
uložený podmienečný trest odňatia slobody v trvaní 18 mesiacov, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1
písm. a/ Tr. zákona podmienečne odložený a stanovenia skúšobnej doby na 18 mesiacov, zodpovedá

zásadám pre ukladanie trestov, ako z pohľadu individuálnej, tak aj z pohľadu generálnej prevencie.
Obžalovaný v priebehu plynutia tejto skúšobnej doby spôsobom svojho života a svojím správaním
preukáže, či účel trestu sa dosiahne aj bez nariadenia výkonu trestu.

Okresný súd nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, keď poškodenej S. L. priznal nárok podľa ust. §

287 ods. 1 Tr. por., ktorá si ho uplatnila riadne a včas a to z titulu bolestného vo výške 936,40 Eur. Keďže
však poškodená žiadala o priznanie vyššej sumy a to aj napr. náklady spojené s právnym zastupovaním
poškodenej zvoleným splnomocnencom (2.380,- Eur), čo je v tomto štádiu trestného konania v rozpore
s ust. § 558 ods. 1 Tr. por., správne postupoval súd prvého stupňa, ak poškodenú zo zvyškom nároku
na náhradu škody v zmysle § 288 ods. 2 Tr. por. odkázal na občianske súdne konanie.

Vo vzťahu k dôvodom odvolania obžalovaného poukazuje krajský súd na vyššie uvedené skutočnosti
a okolnosti, ktorými sa riadil pri preskúmavaní napadnutého výroku o vine, pričom na základe z hora
uvedených dôkazov, mal aj odvolací súd za preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku, z ktorého
bol uznaný za vinného. Aj keď obžalovaný namieta, že súd postupoval nesprávne, ak časti výpovede

poškodenej uveril a časti nie, je potrebné poukázať, že vo vzťahu k oslobodzujúcej časti napadnutého
rozsudku okresný súd mal pochybnosti najmä vo vzťahu k závažnosti konania obžalovaného voči
poškodenej, či takéto konanie dosiahlo taký stupeň, ktorý predpokladajú jednotlivé skutkové podstaty
zažalovanýchtrestnýchčinovkvyvodeniutrestnejzodpovednostipáchateľa.Keďžepoškodenáodmietlavypovedať,čímboloznemožnenéodstraňovanievzniknutýchrozporovapreukázaniapotrebnejintenzity
závažnosti konania obžalovaného vo vzťahu k poškodenej, prvostupňový súd správne uvedené rozpory
vyhodnotil v prospech obžalovaného. Odlišná situácia však nastala pri skutku, za ktorý bol obžalovaný

uznaný za vinného. Poškodená vo vzťahu k nemu vypovedala konzistentne, bez žiadnych významných
rozporov a ňou uvádzané skutočnosti a okolnosti spáchanej trestnej činnosti boli verifikované aj ďalšími
vo veci vykonanými dôkazmi- výsluchy svedkov, ohliadka miesta činu, sms-správy, znalecké posudky.

K jednotlivým odvolacím námietkam okresného prokurátora, pokiaľ ide o samotné hodnotenie dôkazov

v oslobodzujúcej časti napadnutého rozsudku, krajský súd na základe preskúmania odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a na základe štúdia predloženého spisového materiálu
dospel k záveru, že okresný súd sa správne, logicky a presvedčivo vysporiadal so všetkými okolnosťami
významnými pre jeho rozhodnutie. Na tomto mieste preto aj odvolací súd upriamuje pozornosť
prokurátora na vyššie uvedené skutočnosti. K namietanej právnej kvalifikácii konania obžalovaného vo
vzťahu k skutku, za ktorý bol uznaný vinným, je potrebné uviesť nasledovné. Okresný súd prvýkrát v tejto

trestnej veci rozhodol na hlavnom pojednávaní dňa 6.9.2012, pričom obžalovaného v tomto skutku uznal
za vinného len zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zákona a
prečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1,ods.2písm.a/,písm.b/Tr.zákona.Prokurátorbol
vdanomčaseprítomnýprivyhlasovanítohtorozsudku,pričompojehoodôvodneníapoučeníomožnosti
podať opravný prostriedok doslovne uviedol, že zahlasuje odvolanie voči oslobodzujúcemu výroku vo

vzťahu k vine a vo vzťahu k výroku o treste v neprospech obžalovaného. Dôvody odvolania zašle po
doručení písomného vyhotovenia. Zo spisu je tiež zrejmé, že dôvody odvolania boli na prvostupňový
súd okresnou prokuratúrou osobne podané dňa 19.12.2012, pričom v ňom bol, okrem iného, napádaný
aj výrok o vine a treste vo vzťahu ku skutku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, kedy prokurátor
namietal, že toto konanie malo byť posúdené aj ako zločin obmedzovania osobnej slobody podľa §

183 ods.1,2 písm. a/, d/ Tr. zákona. Vychádzajúc z ust. § 309 ods.1 a § 310 ods. 1,2 Tr. poriadku
má prokurátor možnosť podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku (teda v tomto prípade do
21.9.2012 vrátane) a s ním, najmä pokiaľ ide o rozsah a výroky, ktoré chce ešte napádať, ak neboli
dovtedyopravnýmprostriedkomnapadnuté,manipulovať.Ajkeďbolvneskoršomkonanítentorozsudok
v celom rozsahu zrušený aj na podklade odvolania prokurátora, neznamená to, že v ďalšom konaní sa

neprihliada na ust. § 322 ods. 3 Tr. poriadku. Z obsahu odvolania podaného prokurátorom na hlavnom
pojednávaní totiž nevyplýva, aby napádal aj výrok o vine vo vzťahu k odsúdenému skutku, pričom
napádal výrok o vine len ohľadne oslobodenej časti a vo všeobecnosti výrok o treste. Aj keď následne
v dôvodoch odvolania napáda aj tento výrok, nemožno na to už prihliadať z dôvodu uplynutia zákonom
stanovenejlehoty,doktorejmoholnapadnúťajtentovýrok.Nemoholpretoaniokresnýanikrajskýsúdna

takto uvádzanú (aj keby bola správna) právnu kvalifikáciu konania obžalovaného prihliadať, pretože by
to bolo v neprospech obžalovaného (zákaz zmeny k horšiemu). Uvedené možno vyvodiť aj z odvolania
prokurátora podaného vo vzťahu k tomuto rozsudku, kde výslovne v písomnom podaní uviedol, že
odvolanie podáva do výroku o vine a treste v neprospech obžalovaného a do oslobodzujúceho výroku
taktiež v neprospech obžalovaného. Teda presne špecifikoval, ako a ktoré výroky napáda.

To boli podstatné dôvody, pre ktoré odvolací súd riadny opravný prostriedok okresného prokurátora a
obžalovaného vyhodnotil ako nedôvodný a ich odvolania zamietol postupom podľa § 319 Tr. poriadku.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.