Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/204/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314010549
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Tencer
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2314010549.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr.
Daniely Šramelovej a JUDr. Mariána Jarábka, v trestnej veci proti odsúdenému T. P., v konaní o návrhu
odsúdeného na povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu
v Galante zo dňa 30.07.2014 sp.zn. 1Nt/17/2014, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 30.10.2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného T. P., nar. XX.XX.XXXX, z
a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 399 odsek 2 Trestného poriadku odmietol návrh na
povolenie obnovy konania podaný v prospech odsúdeného T. P. proti rozsudku Okresného súdu v
Galante sp. zn. 3T/120/2008 zo dňa 17.12.2008, právoplatného 17.12.2008, pretože neboli zistené

podmienky obnovy konania podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania súd dospel
k záveru, že neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394 odsek 1
Trestného poriadku.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť odsúdený, ktorou sa domáhal zrušenia
napadnutého uznesenia a povolenie obnovy konania nakoľko má za to, že v danom prípade boli
splnené všetky podmienky preto, aby obnova konania v predmetnej veci bola povolená. V rozsiahlych
písomných dôvodoch sťažnosti poukázal na to, že názor okresného súdu vyslovený v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia považuje za formalistickú interpretáciu ustanovenia § 399 Trestného poriadku
pričom podrobne ustanovenie § 399 Trestného poriadku analyzuje. Poukazuje na to, že okresný

súd pri vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní dňa 30.07.2014 po vyhodnotení a posúdení
dôkazného stavu sa neriadil dôsledne základnými zásadami trestného konania na povolenie obnovy
konania podľa § 394 Trestného poriadku, ktoré boli súdu predložené a tvorili úplne ucelenú reťaz
dôkazov, súdu skôr neznámych, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi
už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine a treste alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený
trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa. V súvislosti s tým poukázal

na judikáty Najvyššieho súdu SR ako i na ďalšie rozhodnutia či už Najvyššieho súdu SR ako i Krajského
súdu v Žiline. V ďalších dôvodoch podrobne rozoberá dôkazy, ktoré boli v pôvodnom konaní vykonané
pričom poukazuje na nezákonnosť vykonania dôkazov či už sa jedná o vykonanie osobnej prehliadky v
zmysle § 102 odsek 4 Trestného poriadku ako i zákonu služobného zákroku pred obmedzením osobnej
slobody podľa § 85 odsek 2 Trestného poriadku ako i nezákonnosti celého radu ďalších dôkazov, ktoré
v predmetnej veci boli vykonané. Odvoláva sa na rozhodnutia ústavného súdu ako i iných súdov ktoré

v dôvodoch sťažnosti cituje. Poukazuje na to, že rozhodnutie okresného súdu v pôvodnom konaní je
rozhodnutím súdu, ktoré je založené na dôkazoch, ktoré neboli vykonané zákonným spôsobom keďževecný dôkaz nebol získaný v súlade so zákonom o policajnom zbore. V ďalšej časti dôvody sťažnosti
tvoria obsah návrhu na povolenie obnovy konania, ktorý veľmi podrobne okresný súd v dôvodoch
napadnutého rozhodnutia rozoberá.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 odsek 1 Trestného poriadku preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým mohol sťažovateľ
podať sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto predchádzalo a tak zistil, že sťažnosť
odsúdeného nie je dôvodná.

Podľa § 394 odsek 1 Trestného poriadku, obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom,
alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti, alebo dôkazy súdu skôr
neznáme, ktoré by mohli samy osebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi
odôvodniť iné rozhodnutie o vine, alebo vzhľadom na ktoré, by pôvodne uložený trest bol v zrejmom
nepomere k závažnosti čin, alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom

rozporesúčelomtrestu,alebovzhľadom,naktoréupustenieodpotrestania,aleboupustenieoduloženia
súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by
bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

V zmysle ustálenej súdnej praxe skutočnosťou predtým neznámou v zmysle § 394 Trestného poriadku

sa rozumie objektívne existujúci jav, ktorý je v tej istej veci dôkazom, ale ktorý môže mať vplyv na zistenie
skutkového stavu veci. Nové skutočnosti v konaní o povolení obnovy konania treba zvyčajne preukázať
novými dôkazmi.

Predtým neznámym dôkazom sa rozumie predovšetkým dôkaz, ktorý nebol vykonaný v pôvodnom

konaní napríklad výpoveď predtým nevypočutého svedka, ale aj dôkaz síce v pôvodnom konaní
vykonaný, ale s novým obsahom napríklad zmena výpovede tzv. spolupracujúceho svedka a podobne.

Iným rozhodnutím o vine v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku sa rozumie napríklad zistenie
nových skutočností alebo dôkazov, po vykonaní a vyhodnotení, ktorých by mohol byť vyslovený

odsudzujúcirozsudoknamiestooslobodzujúcehorozsudkuanaopak,prípadne,akbymohlobyťkonanie
páchateľa posúdené ako priestupok, či zistenie podmienok umožňujúcich zastavenie trestného stíhania
a podobne.

K samotnému obsahu sťažnosti odsúdeného je potrebné uviesť, že odsúdený tak ako v návrhu tak i

v sťažnosti žiadal opakovane prehodnotiť už vo veci vykonané dôkazy bez uvedenia ďalších nových
skutočností, ktoré by mohli byť v súlade s ustanovením § 394 odsek 1 Trestného poriadku. V tejto
súvislosti preto krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil s názorom I. stupňového súdu, že v konaní
o povolení obnovy konania nemožno preskúmávať vecnú správnosť rozsudku vydaného v základnom
konaní. Toto konanie sa v zmysle § 394 odsek 1 Trestného poriadku obmedzuje predovšetkým na

riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré pre súd
sú nové a skôr neznáme. Takéto skutočnosti ako i dôkazy však ponúknuté zo strany odsúdeného či už
v návrhu alebo samotnej sťažnosti ponúknuté neboli.
Je potrebné v tejto súvislosti tiež dať za pravdu I. stupňovému súdu v tom smere, že v konaní o povolení
obnovy konania v zásade neplatí revízny princíp pričom súd v konaní o návrhu na povolenie obnovy

konania riešil len otázku či v návrhu sú uvedené skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by
samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami alebo dôkazmi už známymi mohli odôvodniť inú zmenu.
Krajský súd však obdobne ako okresný súd nevzhliadal žiadne dôvody preto, aby obnovu konania v
súlade s ustanovením § 394 odsek 1 Trestného poriadku mohol povoliť. Je potrebné uviesť, že okresný
súd v dôvodoch napadnutého uznesenia veľmi podrobne rozoberá celý skutkový stav, rozoberá návrh,

rozoberápôvodnérozhodnutieI.stupňovéhosúduzčohojezrejmézaakýchokolnostídošlokodsúdeniu
a rozoberá i dôkazy ktoré sú napádané zo strany odsúdeného, preto krajský súd v podrobnostiach v
tomto smere poukazuje na dôvody I. stupňového rozhodnutia.

Záverom je však potrebné skonštatovať, že ani krajský súd nezistil žiadne okolnosti ktoré by mohli mať

za následok zmenu I. stupňového rozhodnutia, a preto sťažnosť odsúdeného T. P., ako nedôvodnú v
zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.