Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/94/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712010841
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6712010841.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 29. októbra 2014,
prejednal odvolanie obžalovaného G. G., proti rozsudku Okresného súdu Zvolen zo 07.04.2014 sp.zn.
3T/219/2012 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. G. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný G. G. uznaný za vinného z prečinu krádeže
podľa § 212 ods. 1,3 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presnejšie nezistenom čase v dobe odo dňa 01.01.2007 do dňa 06.11.2008 v obci F., C. F., okres G., z
priestorov stolárskej dielne súpisného čísla XXX v prenájme spol. Teddy, spol. s r.o. Bratislava, v ktorej

dielni vykonával pre uvedenú spoločnosť stolárske práce a mal do nej prístup, odcudzil stolárske náradie
sa tam nachádzajúce, a to striekaciu pištoľ zn. Wanger Pumpa 28-40 AC, kompresor AB 150-335, pílu s
príslušenstvom PMP 250 SV, klincovačku, stopkovú frézu a dve tesnenia atyp., kompresor, skrutkovač
s príklepom SX 18li-AKU, elektrickú vŕtačku BX 450e a mobilné odsávacie zariadenie k pásovej brúske
typ V2000, čím týmto svojím konaním spôsobil spol. DINOX, s.r.o., Platanova 14108/5, Bratislava, IČO:
36 714 488, škodu vo výške 5.782,63 Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 212 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon
ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. podmienečne odložený a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu bola určená skúšobná doba v trvaní osemnásť mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane DINOX,

s.r.o. Bratislava, škodu v sume 5.782,63 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal obžalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktorým
sa domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, nakoľko skutku, ktorý mu
je kladený za vinu, sa nedopustil. Tvrdenie okresného súdu v napadnutom rozsudku, že on mal jediný
kľúč od predmetného objektu stolárskej dielne nebol ničím podložený, naopak, svedeckú výpoveď M. S.,

bývaléhostarostuobce,sapreukázalo,žesvedokkľúčeodovzdávalspoločnostiTeddy,s.r.o.,pričomtáto
mohla mať neobmedzené množstvo exemplárov kľúčov. Ku krádeži mohlo dôjsť v období 01.01.2007 a
06.11.2008, a to podľa záverov súdu prvého stupňa a teda počas tohto obdobia mohol ktokoľvek, kto
má k dispozícii kľúče od budovy, odcudziť tieto hnuteľné veci. Súd prvého stupňa rozhodoval len na
základe domnienok, lebo nemá k dispozícii žiadny dôkaz o tom, že by veci odcudzil on. Je preukázané,
že spoločnosť DINOX s.r.o. mala kúpiť predmetné zariadenie 03.05.2007 a až v roku 2009 sa začali

zaujímať o veci nachádzajúce sa v budove, dovtedy boli tieto hnuteľné veci prevedené len papierov bez
ich odovzdania. Poukazuje tiež na skutočnosť, že spoločnosť Teddy s.r.o. ako bývalý nájomca priestorov,kde sa nachádzali odcudzené veci, sa stal nemajetným a po podaní návrhu na vyhlásenie konkurzu
bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra, ale stihla predať údajne odcudzené veci novému
vlastníkovi - poškodenému. Po spoločnosti Teddy s.r.o. zostali len dlhy voči prenajímateľovi, a to obci

Rykynčice. Keď navštívil on poslednýkrát spomínané priestory, kde sa mali nachádzať nástroje, bolo to
v novembri 2008 a vtedy odovzdal kľúče od dielne svedkyni Y., nástroje sa tam vtedy nachádzali. Žiadne
nástroje on z dielne nebral.

Pokiaľ mu je kladené na ťarchu, že neprijal ponuku svedkyne Chrančokovej po odovzdaní kľúčov, aby

sa zúčastnil súpisu vecí v dielni, on sa necítil byť povolaný vykonávať akýkoľvek súpis vecí, nakoľko
žiadne veci neprevzal v minulosti a len pracoval s niektorými nástrojmi, ktoré sa v dielni nachádzali.

Tiež bolo porušené jeho právo na obhajobu konaným súdom, keďže bolo vykonané v jeho neprítomnosti
a na poslednom pojednávaní nebol preto, lebo bol mimo územia SR a nestihol sa vrátiť do termínu
pojednávania. Súd toto vyhodnotil ako snahu o zmarenie hlavného pojednávania z jeho strany, i keď v

minulosti sa riadne dostavoval na všetky úkony. Súd ignoroval výpoveď svedka S., bývalého starostu
obce, ktorý potvrdil, že kľúčmi disponovala spoločnosť Teddy, s.r.o. a ktorá mu mala odovzdať iba jeden z
exemplárov kľúčov, pritom tiež poukázal, že mu bola ako cudzej osobe sprístupnená dielňa bez možnosti
kontroly a podobne.

Z uvedených dôvodov sa teda domáhal obžalovaný oslobodenia spod obžaloby v zmysle § 285 písm.
c) Tr. por.

Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku a konanie rozsudku predchádzajúce a zistil,

že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku v súlade s ust. § 168 ods. 1 Tr. por. vysvetlil,

ktoré skutočnosti mal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové a právne závery a akými
úvahamisaspravoval prihodnotenídôkazovjednotlivoivichsúhrne.Súhrnpriamych,alepredovšetkým
nepriamych dôkazov, rozvedených v dôvodovej časti napadnutého rozsudku, bol vyhodnotený súdom
prvéhostupňavzmyslezásadsprávnehomysleniaavnútornéhopresvedčeniavrozsahuust.§2ods.12
Tr. por. a takéto hodnotenie dôkazov potom vedie aj odvolací súd k záveru, že bolo nesporne preukázané

konanie obžalovaného v zmysle skutkových i právnych záverov výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi napadnutého rozsudku,
hodnotením dôkazov v odôvodnení písomného vyhotovenia dôkazov, tieto si osvojil a stotožňuje sa s
nimi, a preto v ďalšom na ne iba poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné reagovať iba na odvolanie obžalovaného, v podstate musí
zopakovať, že jeho úvahy a poukázania na dôkazy o jeho nevine, resp. spochybňujúce jeho vinu,
neobstoja, hlavne s prihliadnutím na fakty uvádzané starostkou obce, kedy malo dôjsť k odcudzeniu
predmetných súčiastok, resp. náradia, podľa ktorej svedkyňa Y. spolu s ďalšími svedkami krátko potom,

ako jej obžalovaný v roku 2008 odovzdal kľúče od dielne, kde sa nachádzalo náradie, vykonal súpis
vecí, nachádzajúcich sa v dielni a zjavne podľa tohto súpisu sa v tomto čase už v dielni nenachádzali
nástroje, ktoré sú uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku v skutkovej vete, pritom aj podľa
samotného obžalovaného mal s niektorými nástrojmi sám pracovať počas jeho prác a pobytu v tejto
dielni v minulosti. Objekt bol svedkyňou zapečatený a odpečatený až po prihlásení sa nového vlastníka

týchto vecí spoločnosti DINOX, s.r.o. Bratislava, keď súpis vykonaný v čase zapečatenia sa zhodoval
so súpisom v čase otvorenia, čiže v tomto období nedošlo k odcudzeniu týchto predmetom, ale to ešte
predtým, keď mal prístup do dielne obžalovaný a sám obžalovaný pred posledným odovzdaním kľúčov
starostke obce nehlásil zmenu, resp. stratu alebo odcudzenie predmetného náradia. Na túto skutočnosť
nadväzuje aj dôkaz vo forme svedeckej výpovede F. A., ktorý on v podstate dopredu vedel, že pri

otvorení dielne tam veci nebudú, keďže sa predtým stretol s obžalovaným, ktorý mu povedal, že tie
stroje, ktoré on kúpil od predchádzajúceho majiteľa, aj tak nedostane, pretože mu je spoločnosť Teddy
dlžná. Tiež potvrdil, že pri otváraní objektu v roku 2008 v prítomnosti starostky obce a ďalších svedkovneboli poškodené zabezpečovacie pásky s pečiatkou obecného úradu na oknách a dverách, teda o
zapečatenia nemohol nikto vniknúť do tohto objektu bez porušenia takéhoto zabezpečenia.

Vychádzajúc hlavne z týchto skutočností v spojení s ostatnými dôkazmi, rozvedenými v dôvodovej
časti napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k jednoznačnému záveru, že obžalovaný sa dopustil
predmetného skutku a správne jeho konanie bolo potom súdom prvého stupňa kvalifikované ako
prečin krádeže podľa § 212 ods. 1,3 písm. a) Tr. zák. spôsobený úmyselným konaním obžalovaného s
následkom spôsobenia väčšej škody poškodenej strane.

Odvolací súd nepovažuje za neprimerane prísny alebo nezákonný uložený trest z hľadiska druhu i
výmery a v zmysle napadnutého rozsudku, keď obžalovanému bol uložený trest pri dolnej hranici
zákonom stanovenej trestnej sadzby na primeranú skúšobnú dobu, teda ide o výchovný trest a
preventívne pôsobenie na obžalovaného do budúcna, aby sa neopakovalo obdobné protizákonné
konanie obžalovaného, tento trest zodpovedá ust. § 34 ods. 1,4 Tr. zák. a teda aj požiadavkám

individuálnej a generálnej prevencie. Z týchto dôvodov potom odvolací súd považuje napadnutý
rozsudok v celom rozsahu za zákonný a odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.