Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/217/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414203645
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8414203645.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne M. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, A.
A. Z., zastúpenej JUDr. Tiborom Bašistom, advokátom so sídlom v Poprade, Štefánikova č. 8, proti
žalovanému B. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, A. A. Z., o zdržanie sa konania brániaceho
vstupudobytuajehoužívaniusprísl.,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniuOkresnéhosúduKežmarok
zo dňa 17.06.2014 č.k. 2C 144/2014 - 23 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zdržať sa bránenia vstupu
žalobkyne do bytu č. X, nachádzajúceho sa na ulici Z. XXX/XX v A. A. Z., ktorý majú v spoločnom nájme
a taktiež zdržať sa bránenia užívania predmetného bytu žalobkyňou až do právoplatného skončenia
konania vo veci samej.

V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 76 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Mal za
zistené, že žalobkyňa osvedčila, že ako spoločná nájomníčka daného bytu má právo tento byt užívať
spoločnesožalovaným.Obmedziťužívacieprávoniektoréhozmanželovkbytu,alebohozužívaniabytu
v spoločnom nájme manželov vylúčiť úplne, môže len súd a to na návrh jedného z manželov za situácie,
ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby takýmto násilím vo vzťahu k

manželovi ako spoločnému užívateľovi alebo blízkej osoby, stalo ďalšie spolužitie v byte neznesiteľným
(§ 705a Občianskeho zákonníka).

V danom prípade však takémuto správaniu žalobkyne nič nenasvedčuje, pričom žalovaný sám v návrhu
na rozvod manželstva uviedol, že byt užíva v súčasnosti výlučne on. Za danej situácie skonštatoval,
že právo žalobkyne na užívanie bytu vyplývajúce zo spoločného nájmu bytu manželmi je porušované

a žalobkyňa má právo na súdnu ochranu tohto práva. Zdôraznil, že týmto predbežným opatrením sa
nevytvorí nenávratný stav medzi účastníkmi, nakoľko žalovaný je povinný zdržať sa takéhoto konania
len dočasne a teda kým nedôjde k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej.

Súd prvého stupňa sa stotožnil s dôvodmi návrhu na vydanie predbežného opatrenia a v tejto súvislosti
poukázal na ustanovenie § 76 ods. 4 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol
uznesenie zmeniť tak, aby návrh žalobkyne na nariadenie predbežného opatrenia bol zamietnutý.
Má za to, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci. Poukázal na ustanovenie § 705a
Občianskeho zákonníka. Zdôrazňuje, že od času, kedy žalobkyňa opustila spoločnú domácnosť, aj
počas prebiehajúceho rozvodového konania sa jeho zdravotný stav zhoršil. Žalovaný ešte počas

spolunažívania so žalobkyňou bol po ňou vyprovokovaných hádkach prevezený rýchlou zdravotnou
pomocou na neurologické oddelenie Nemocnice v O., kde mu bol zistený nábeh na mozgovo-cievnu príhodu a od toho času sa lieči na vysoký krvný tlak a užíva antidepresíva. O zdravotnom
stave žalovaného žalobkyňa vedela a napriek tomu po prepustení žalovaného do domácej liečby ho
opakovane slovnej aj fyzicky napádala, čo vyústilo do opätovnej hospitalizácie. Po tom, čo žalobkyňa

opustila spoločnú domácnosť, žalovaného pravidelne navštevovala a provokovala ho k ďalším hádkam.
Počas jednej hádke z dôvodu výmeny zámkov na byte bola privolaná policajná hliadka žalobkyňou a
počas spisovania zápisnice na Policajnom oddelení boli nútení príslušníci polície privolať žalovanému
rýchlu zdravotnú pomoc, a to kvôli vysokému krvnému tlaku. Žalobkyňa o jeho zdravotnom stave vie,
zneužíva ho a z obavy o svoj zdravotný stav považuje žalovaný ďalšie spolužitie za neznesiteľné. Myslí

si, že deti nesúhlasia s návratom žalobkyne do spoločnej domácnosti. V prípade ak sa žalobkyňa vráti
do bytu, ich synovia odmietajú sa vrátiť s ňou, pretože nechcú ďalej trpieť v dôsledku hádok. Po opustení
spoločnej domácnosti žalobkyňa odišla bývať spolu so synmi ku svojmu otcovi a počas prvých dvoch
mesiacov žalovaného nenavštívila, ani neprejavila záujem o spolužitie. V zmysle týchto dôvodov navrhol
žalovaný podanému odvolaniu vyhovieť.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v zmysle zásad vyjadrených v ustanovení § 212 O.s.p.
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 102 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov

alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e/, f/ O.s.p., predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby
nenakladal s určitými vecami alebo právami, niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie v zmysle citovaných zákonných ustanovení je zabezpečovacím civilno-procesným
prostriedkom. Nie je konečným rozhodnutím o veci a jeho účelom je len dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej
úpravy právnych pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Rozhodnutie o predbežnom opatrení

predpokladá aspoň osvedčenie danosti práva a osvedčenie ohrozenia tohto práva, ktoré neprejudikuje
práva a povinnosti účastníkov, v dôsledku čoho nemôže nahrádzať konečné rozhodnutie vo veci samej
a poskytnúť účastníkom definitívnu ochranu.

Z obsahu spisu vyplýva, že účastníci konania uzatvorili manželstvo dňa 19.09.1992, z ktorého

pochádzajú dve deti a to B. W., nar. XX.XX.XXXX a mal. M. W., nar. XX.XX.XXXX. V súčasnom období
prebieha vo vzťahu medzi účastníkmi konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu na Okresnom súde Kežmarok sp. zn. 6P 130/2013 a v súčasnosti je vec v štádiu
odvolacieho konania, ktoré ukončené nebolo (sp. zn. 11CoP 8/2014 Krajského súdu Prešov).

Obaja účastníci nepopierali, že od júla 2013 nežijú v spoločnej domácnosti, v dôsledku existencie
vzájomných problémov a nedorozumení. Účastníci spoločne obývali byt nachádzajúci sa v A. A. Z. na
ulici Z. XX je zrejmé, že ide o družstevný byt, ktorý zápisnicou o dohode o odovzdaní a prevzatí bytu
nadobudol žalovaný 18.06.1992. Uzavretím manželstva vznikol účastníkom spoločný nájom bytu a ako
už bolo uvádzané, o rozvode ich manželstva v prebiehajúcom konaní doposiaľ právoplatne rozhodnuté

nebolo (§ 704 ods. 1, § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Bolo osvedčené, že v súčasnosti žalovaný
bráni žalobkyni užívať predmetný byt a z jeho strany došlo k výmene zámku na vchodových dverách
bytu, čo žalovaný v tomto konaní nepoprel.

Vychádzajúc z uvedeného tak treba konštatovať, že žalobkyňa osvedčila svoje práva k predmetnému

bytu a zároveň osvedčila ohrozenie týchto práv, keďže žalovaný jej odmieta sprístupniť tento byt, čím
boli splnené zákonom určené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia. Obmedziť užívacie
právo jedného z manželov k bytu alebo ho vylúčiť z užívania bytu, ktorý je v spoločnom nájme manželov,
možno v prípade splnenia predpokladov ustanovenia § 705a Občianskeho zákonníka. Je potrebné
uviesť, že takéto konanie žalobkyne zistené nebolo a pokiaľ v tejto súvislosti poukazuje žalovaný na

svoje zdravotné problémy, nemožno bez ďalšieho ustáliť, že by ich existencia súvisela so správaním sa
žalobkyne voči jeho osobe.Odvolací súd ďalej uvádza, že preskúmavaným predbežným opatrením bola poskytnutá ochrana práv
žalobkyne v podobnom rozsahu, ako sa týchto oprávnení domáha v konaní o veci samej o zdržanie sa
konania v bránení jej vstupu do bytu a užívania predmetného bytu. Aj keď vo všeobecnosti predbežné

opatrenie nemá prejudikovať práva a povinnosti účastníkov, s ohľadom na povahu prejednávanej veci
keď nie je možné vzhľadom na predmet konania ochranu inak poskytnúť, možno nariadiť predbežné
opatrenie zakazujúce určité konanie obdobne ako petit žalobného návrhu o zdržanie sa takéhoto
konania.

S ohľadom na všetky tieto dôvody odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods.
1 O.s.p.

O trovách konania účastníkov rozhodne v konečnom rozhodnutí o veci samej (§ 145 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.