Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. október 2014

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Er/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4613200278
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Bc. Hana Žitňanská
ECLI: ECLI:SK:OSTO:2014:4613200278.3

Uznesenie

Okresný súd Topoľčany v exekučnej veci oprávneného: Profidebt Slovakia, s.r.o., IČO: 35 925
922, Mliekarenská 10, 821 09 Bratislava, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GUNIŠ &
PARTNERS s.r.o., IČO: 36 862 657, Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, proti povinnému: P. P., nar.
XX.X.XXXX, bytom D. XXX/XXX, XXX XX P., o vymoženie sumy 324,09 eur s príslušenstvom, vedenej u
súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa, Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava pod sp. zn. Ex 11/2013,

takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora Mgr. Drahomíra Kriváňa o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
zo dňa 8.1.2013 z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie (NZ: 4922334075
zo dňa 29.11.2012) na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho

súdu zriadeného Slovak arbitration court, s.r.o., Krížna 56, Bratislava sp. zn. 79/06/12 zo dňa 24.9.2012
(ďalej len rozhodcovský rozsudok). Vymáhať oprávnený žiadal sumu 324,09 eur, zmluvnú pokutu vo
výške 0,065% denne zo sumy 232,37 eur od 22.3.2012 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 232,37 eur od 21.6.2008 do 21.3.2012, úrok z omeškania vo výške 1,775% ročne zo
sumy 232,37 eur od 22.3.2012 do zaplatenia a to tak, že úrok z omeškania a zmluvná pokuta spolu
neprevýšia sumu 464,71 eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dosiahnutí tejto sumy len 8,5% ročný

úrok z omeškania zo sumy 232,37 eur do zaplatenia, trovy rozhodcovského konania v sume 60,- eur,
trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní v sume 78,08 eur a všetky účelne vynaložené trovy
exekúcie. Súdny exekútor požiadal na základe návrhu oprávneného a exekučného titulu o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí

rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len ZoRK) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na

návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon
rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise, 17)b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 ZoRK súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon
rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní
nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Oprávnený môže podať u súdneho exekútora návrh na vykonanie exekúcie, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 EP). Rozhodnutie, na základe ktorého
oprávnený žiada exekúciu vykonať je exekučným titulom. Súdny exekútor, u ktorého oprávnený podal

návrh na vykonanie exekúcie, je povinný požiadať o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd,
ktorý je povinný preskúmať súlad tejto žiadosti, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so
zákonom a o žiadosti rozhodnúť (udeliť exekútorovi poverenie resp. jeho žiadosť zamietnuť - ak zistí
rozpor so zákonom). Medzi exekučné tituly patria aj rozhodcovské rozsudky vydané v rozhodcovskom
konaní podľa ZoRK, pričom súd má povinnosť skúmať ich podľa hľadísk ustanovených v § 45 ods. 1

ZoRK (t. j. má povinnosť skúmať, či sú tu nedostatky uvedené v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, alebo
či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne
nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom), a to už pri rozhodovaní o žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Ak sú tu totiž už v štádiu podania žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie splnené podmienky pre zastavenie exekúcie, tak by vyvstalo ako

nelogické (aj nehospodárne), aby exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie a až následne
exekúciu zastavil.

Okresný súd Topoľčany podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 ZoRK preskúmal
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul a
uznesením č. k. 4Er/32/2013-25 zo dňa 11.2.2014 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie zamietol. Proti uzneseniu podal oprávnený odvolanie. Odvolací súd o podanom
odvolaní rozhodol tak, že uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Súd prvého stupňa s poukazom na rozhodnutie odvolacieho súdu opätovne preskúmal exekučný titul
ako aj ďalšie písomnosti, ktoré sú základom právneho vzťahu účastníkov a z ktorých rozhodcovský
súd vychádzal pri rozhodovaní sporu účastníkov - dohodu o uznaní dlhu č. 4922334075 so splátkovým

kalendárom zo dňa 15.12.2011 (ďalej aj len dohoda o uznaní dlhu alebo dohoda) vrátane zmluvných
ustanovení zo dňa 15.12.2011 (ďalej aj len zmluvné ustanovenia), rozhodcovskú zmluvu č. 4922334075
zo dňa 15.12.2011 (ďalej aj len rozhodcovská zmluva), zmluvu o pôžičke č. 11165534 zo dňa 26.2.2007
(ďalej aj len zmluva o pôžičke) vrátane všeobecných obchodných podmienok (ďalej aj len všeobecné
podmienky alebo VP), kartu klienta zo dňa 28.1.2013 (ďalej aj len karta klienta). V intenciách odvolacieho

súdu bol súčasne vykonaný výsluch povinného za účelom zistenia jeho reálnej vôle pri uzatváraní
rozhodcovskej zmluvy, t. j. za účelom zistenia, či sa skutočnosti uvedené v rozhodcovskej zmluve
zakladajú na pravde.

Vo veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, ktorým bola povinnému uložená povinnosť
zaplatiť oprávnenému nároky uplatnené návrhom na vykonanie exekúcie. Z rozhodcovského rozsudku

vyplýva, že právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi
právnym predchodcom oprávneného a povinným, pričom rozhodcovský súd priznal oprávnenému
nároky vyplývajúce z dohody o uznaní dlhu.

Zo zmluvy o pôžičke č. 11165534 zo dňa 26.2.2007 vyplýva, že bola uzavretá medzi Consumer Finance
Holding, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok (spoločnosť) ako veriteľom a povinným (klient) ako

dlžníkom, pričom jej predmetom bola dohoda o poskytnutí pôžičky na kúpu predmetu pôžičky - píly.
Podľa zmluvy bola dohodnutá akontácia vo výške 66,39 eur, splátka vo výške 8,30 eur, počet splátok
48, celková cena 464,71 eur (akontácia + 48 splátok po 8,30 eur) a RPMN 20,67%.Z dohody o uznaní dlhu č. 4922334075 so splátkovým kalendárom zo dňa 15.12.2011 bolo zistené,
že povinným bola podpísaná dňa 28.11.2011. V dohode sú označené zmluvné strany - oprávnený
(ako veriteľ) a povinný (ako dlžník). V dohode je konkretizovaná postúpená pohľadávka označením

spoločnosti - Consumer Finance Holding, a. s., čísla zmluvy - 3482362, výška pohľadávky - 232,37 eur,
výška záväzku 232,37 eur, dátum od ktorého sa uplatňuje úrok z omeškania - 20.6.2008, výška úroku
8,50%. Dohoda obsahuje aj údaje o splátkovom kalendári a to počte mesačných splátok - 11, splatnosti
splátok 22. dňa v mesiaci a výške mesačnej splátky 21,12 eur. Z dohody tiež vyplýva, že jej neoddeliteľnú
súčasť tvoria zmluvné ustanovenia na zadnej strane listu dohody. Zmluvné ustanovenia pozostávajú z

dvoch strán, pričom každá je podpísaná veriteľom aj dlžníkom.

Zkartyklientazodňa28.1.2013vyplýva,žeúverovázmluvauzavretámedziConsumerFinanceHolding,
a. s. a povinným dňa 21.2.2007 pod číslom 3482362 je u oprávneného vedená pod číslom 4922334075.
K postúpeniu pohľadávky zo zmluvy z Consumer Finance Holding, a. s. (postupca) oprávnenému
(postupník) došlo dňa 12.9.2011. Ďalej z karty klienta vyplýva výška pohľadávky 324,09 eur, výška
odkúpenej pohľadávky 435,49 eur a aktuálna výška dlhu 725,06 eur a tiež dátum zosplatnenia úveru

dňa 20.6.2008.

Povinný na výsluchu dňa 10.7.2014 uviedol, že mu bola poskytnutá pôžička na kúpu píly, ktorú prestal
splácať, pretože sa dostal do zlej finančnej situácie, keďže bol prepustený zo zamestnania a chodil
po nemocniciach, pretože je psychicky chorý. Potvrdil, že podpísal dohodu o uznaní dlhu, zmluvné
ustanovenia a aj rozhodcovskú zmluvu, pričom k podpisu týchto písomností došlo tak, že k nemu

bez predchádzajúceho ohlásenia prišiel pán, ktorý mu povedal, že je poverený vymáhaním dlhov za
oprávneného.Spýtalsaho,čivie,žemávočioprávnenémudlhaakotochceriešiťanavrholmumožnosť
dlh splatiť v splátkach. Povedal mu tiež, že bude lepšie, keď dohodu podpíše, pretože horšie bude, keď
to dajú na súd. On (povinný) o dlhu vedel, nevedel však jeho presnú výšku. Dlh chcel splatiť, preto s
dohodou o splátkach súhlasil. Čo konkrétne spolu s dohodou podpísal nevie. Podpísal to, pretože si

myslel, že ide o dohodu o splátkach. O tom, že podpisuje zmluvné ustanovenia, v ktorých sú upravené
aj sankcie - zmluvné pokuty, nevedel a ani pán, s ktorým jednal, mu skutočnosť, že podpisuje aj iné
ako dohodu o splátkach, nevysvetlil. Taktiež nevedel, že by dlh mohol byť premlčaný a nepovedal mu to
ani pán, s ktorým jednal. Pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, nevie, čo to znamená, túto podpísal preto,
že mu bola predložená spolu s dohodou o splátkach. Ten pán mu povedal, že sú to dodatočné listy k

dohode o splátkach a on ich preto podpísal. O tom, čo znamená rozhodcovská zmluva a aké sú dôsledky
jej uzatvorenia, nebol poučený a ani nevie rozlíšiť, čo znamená rozhodcovský a všeobecný (štátny)
súd a aký je medzi nimi rozdiel. Taktiež nevedel, že od rozhodcovskej zmluvy môže odstúpiť, čo ani
nevyužil, keďže ani nevedel, čo rozhodcovská zmluva znamená. Chcel uzavrieť iba dohodu o splátkach.
Ďalej povinný uviedol, že pri podpise dohody o splátkach (dohody o uznaní dlhu), zmluvných ustanovení

a rozhodcovskej zmluvy mu nebolo pánom, ktorý ho v mene oprávneného navštívil, povedané, že
podpísanie listín je podmienkou zavretia dohody o splátkach, on si však myslel, že všetky uvedené listiny
sú súčasťou dohody a že to je nejaká poistka a takto je chránený. K rozhodcovskej zmluve mu nebolo
nič povedané, iba mu bola daná na podpis. Napokon uviedol, že celá komunikácia sa uskutočnila pred
jeho bydliskom (bytovkou) a aj k podpisu písomností došlo pri aute toho pána, pričom celé to trvalo

cca 15 minút.

Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj len ZoSÚ) na účely tohto zákona
sa rozumie

a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,

b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej aj len OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa 53 ods. 1, 2, 3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia

sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve

sa považujú najmä ustanovenia, ktoré napr.

a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,

i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,

o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú
právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,

r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil
výlučne v rozhodcovskom konaní,

v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy

preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ
nedostáva dohodnuté protiplnenie.

Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom
na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s
uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú

zmluvu, od ktorej závisí.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov

nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Pri opätovnom rozhodovaní exekučný súd vychádzal z toho, že právny vzťah medzi účastníkmi je
spotrebiteľským a pôžička (úver) poskytnutá povinnému je spotrebiteľským úverom podľa zákona č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to z nasledovných dôvodov. Veriteľ zo zmluvy je podnikateľ,

pričom medzi predmety jeho činnosti patrí aj poskytovanie úverov, pri uzatváraní zmluvy teda konal v
rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a mal preto postavenie dodávateľa (či už podľa § 52 ods. 2
OZ alebo podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o povinného, ktorý je dlžníkomzo zmluvy, je nepochybné, že zmluvu uzatváral ako fyzická osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetom zmluvy o pôžičke bolo dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme pôžičky. Z celkového formátu zmluvy o pôžičke vyplýva,

že ide o rovnaký typ, aký veriteľ používal pri poskytovaní pôžičiek fyzických osobám, pričom ide o zmluvy
vrátane všeobecných podmienok, ktoré boli vopred veriteľom pripravené pre veľký počet dlžníkov, ktorí
pri ich uzatváraní nemohli ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Dôvod, pre
ktorý by sa zákon o spotrebiteľských úveroch na zmluvu nevzťahoval (§ 1 ods. 2) zistený nebol.

Na spotrebiteľské vzťahy, o ktorý ide aj v prípade vzťahu medzi účastníkmi konania, sa aplikujú

spotrebiteľské právne normy, preto sa vždy použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve a ustanovenia,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie a v jeho prospech (§ 52 ods. 2, § 54 OZ) a to bez ohľadu na
to, podľa akých zákonov bola spotrebiteľská zmluva uzavretá a bez ohľadu na to, či došlo k tzv. voľbe
práva (§ 262 ods. 1 ObZ), alebo či sa jedná o tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 ObZ). Právne normy
upravujúce spotrebiteľské právne vzťahy sú pritom kogentnými právnymi normami, ktoré teda nie je
možné zmeniť dohodou zmluvných strán a ani inak.

Rozhodcovský súd priznal oprávnenému nároky vyplývajúce z dohody o uznaní dlhu podpísanej
odporcom vrátane zmluvných ustanovení, ktoré sú jej súčasťou. Dohodu o uznaní dlhu však súd
vyhodnotil za neplatnú a právne neúčinnú.

Právny vzťah medzi oprávneným a povinným je vzťahom zo spotrebiteľskej zmluvy, na ktorý je potrebné
aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia je

potrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu a teda
aj na právny úkon uznania dlhu. Použitie ustanovení spotrebiteľského práva zahŕňa tiež prednostné
použitie ustanovení Občianskeho zákonníka, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva, a to na celý režim právneho vzťahu (t. j. vrátane premlčania, zmluvnej
pokuty a pod.).

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi v predpísanej písomnej forme.
Uznanie dlhu podľa § 558 OZ zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase uznania trval. K
tomu, aby uznanie dlhu malo účinky, je potrebné, aby a) dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh, b)
v písomnom uznaní bol dlh určený (uznaný) čo do dôvodu a výšky. Uznanie dlhu nespôsobuje zánik
pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania. Uznať podľa § 558 OZ

je možné aj premlčaný dlh. Takéto uznanie však zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase
jeho uznania len vtedy, ak dlžník, ktorý dlh uznal, vedel o premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či
pre skutkový alebo právny omyl, napr. pretože nepoznal ustanovenia o premlčaní, nemá jeho uznanie
spomenuté právne následky. Aj uznanie premlčaného dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku, preto
sa dlžník môže brániť námietkami, že dlh nevznikol, alebo že v čase uznania neexistoval. Uznanie dlhu

spôsobuje okrem vzniku právnej domnienky, že dlh v čase uznania trval, aj prerušenie premlčania a
začiatok novej 10 ročnej premlčacej doby podľa ustanovenia § 110 ods. 1 OZ. Pod premlčaním sa
rozumie oslabenie práva - súdnu nevymáhateľnosť práva, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote
(premlčacej dobe) za podmienky, že dlžník vznesie námietku premlčania (s výnimkou podľa ustanovenia
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z., ktorý však v čase podpísania uznania dlhu resp. rozhodovania

rozhodcovského súdu nebol platný).

Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný. Ak právny úkon
trpí vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne) alebo trpí vadami prejavu vôle (nebol urobený určite
a zrozumiteľne) je absolútne neplatný. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona
(ex lege) a pôsobí od začiatku (ex tunc) voči každému. Súd musí na absolútnu neplatnosť prihliadať z

úradnej povinnosti (ex officio). Právny úkon je nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne,
že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a 3 OZ nemožno ustáliť, čo sa ním chcelo vyjadriť.
Právny úkon je neurčitý, keď je síce zrozumiteľne vyjadrený, avšak jeho obsah je nejasný a existujúce
vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu nemožno odstrániť ani prostredníctvom
interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3 OZ.Vychádzajúc zo znenia dohody o uznaní dlhu súd konštatuje, že ide o formulárový, oprávneným vopred
pripravený dokument, ktorý mal zdanlivo pôsobiť ako ústupok povinnému vo forme povolenia splátok
dlhu, ktorého skrytým cieľom však bolo dosiahnutie uznania dlhu, a tým predĺženie premlčacej lehoty

na uplatnenie žalobného nároku a súčasne prenesenie dôkazného bremena ohľadom preukazovania
existencie dlhu na povinného. Z textu dohody je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používal
vo viacerých prípadoch so spotrebiteľmi (sú v ňom vopred vypísané jeho údaje) vo vzťahu k neurčitému
počtu dlžníkov (údaje o dlžníkoch a záväzkoch sú následne dopisované do formulára rukou). Uznanie
dlhu predstavuje cieľ sledovaný veriteľom a nie dlžníkom, pričom súd nemá pochybnosti, že ak dlžník

podpisuje dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom neurobí to z dôvodu, aby uznal svoj dlh a
tým si zhoršil svoje postavenie, ale aby dosiahol splatenie dlhu formou splátok.

Platí to aj v tejto veci. Výsluchom povinného bolo totiž zistené, že tento listiny, ktoré mu boli predložené
osobou konajúcou v mene oprávneného, podpísal v úmysle uzavrieť dohodu o splátkach, nie uznať dlh,
dohodnúť zmluvné pokuty, prípadne aj uzavrieť rozhodcovskú zmluvu.

Uznanie dlhu podpísané povinným dňa 28.11.2011 súd považuje za neplatný právny úkon podľa

ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 558 Občianskeho
zákonníka, pretože nie je určité a zrozumiteľné, nakoľko vznikajú pochybnosti o obsahu prejavu vôle
dlžníka. Uznanie dlhu, t. j. vyhlásenie dlžníka, že uznáva záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky,
nie je obsahom samotnej dohody, ale nachádza sa až v zmluvných ustanoveniach (čl. 2.2). Tie sú písané
drobným písmom a neprehľadne - jedno ustanovenie odkazuje na ďalšie, takže skutočné oboznámenie

sa s obsahom jednotlivých zmluvných ustanovení a ich pochopenie pre bežného spotrebiteľa je
minimálne značne sťažené a v spojení so spôsobom, akým k podpisu dohody povinným došlo (pred
bydliskom povinného pri aute osoby konajúcej za oprávneného), aj nemožné. Povinný mal podľa dohody
a zmluvných ustanovení uznať dlh čo do dôvodu a výšky voči veriteľovi (oprávnenému), ktorý sa stal
nadobúdateľom pohľadávky na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 12.9.2011, uzatvorenej

so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s. (bez uvedenia jej sídla a identifikačného čísla) ako
právneho nástupcu spoločnosti TatraCredit, a. s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorá spoločnosti
vznikla z titulu zmluvy o prenájme číslo 3482362. Základom právneho vzťahu účastníkov je však zmluva
o pôžičke, ktorú povinný uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., Hlavné Námestie
12, Kežmarok, IČO: 35923130, pričom táto zmluva má číslo 11165534. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je neplatný.
Podmienkou uznania dlhu je, že musí ísť o dlh určitý, teda dlh musí byť jednoznačne identifikovaný
tak, aby nebol zameniteľný s iným dlhom (záväzkom). Z dohody o uznaní dlhu podpísanej povinným
nemožno jednoznačne, bez pochybností, určiť, aký dlh mal povinný vlastne uznať. Dôvod dlhu, ktorým
by mala byť zmluva o pôžičke, z dohody nevyplýva, naopak zmluvné ustanovenia odkazujú na zmluvu

o prenájme. Rovnako nesúhlasí ani číslo zmluvy - zmluva o pôžičke má číslo 11165534 a v dohode
je uvedené číslo 3482362. Určitosť prejavu vôle uznať právo čo do dôvodu a výšky, musí byť daná
obsahom listiny, na ktorej je zaznamenaný, nestačí, že dlžníkovi, ktorý jednostranný právny úkon urobil,
prípadne veriteľovi, ktorému bol právny úkon adresovaný, boli dôvod a výška uznaného práva jasné, ak
nie sú poznateľné z obsahu listiny. Určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto

prejav vôle by nemal vzbudzovať odôvodnené pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Takéto
pochybnosti však uznávací prejav vôle povinného vyvoláva.

Uznanie dlhu (záväzku) odporcom v dohode zo dňa 15.12.2011 považuje súd aj za právne neúčinné.
Uznať možno aj premlčaný dlh, takéto uznanie má však s poukazom na ustanovenie § 558 OZ právne
účinky, len pokiaľ ten, kto dlh uznal, o premlčaní vedel. Z listín predložených oprávneným nemožno

vyvodiť, že by bol povinný pred podpisom dohody oboznámený s tým, že dlh je premlčaný, pričom
výsluchom povinného bolo naopak zistené, že poučený o premlčaní dlhu nebol a o tomto ani nevedel.
Skutočnosť, že dlh bol ku dňu podpisu dohody o uznaní dlhu premlčaný má súd za preukázanú.
Premlčanie znamená, že právo, ktoré sa neuplatnilo v stanovenej lehote, nemožnosť súdne vymáhať.
Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu na súde. Úver

poskytnutý povinnému bol podľa karty klienta zosplatnený dňa 20.6.2008, uplatniť právo na zaplatenie
dlhu na súde žalobou mal tak oprávnený (resp. jeho právny predchodca) možnosť už dňa 21.6.2008
(od tohto dňa si uplatňuje oprávnený aj úrok z omeškania). Najneskôr dňom 21.6.2008 začala plynúťtrojročná premlčania lehota (§ 101 OZ), ktorá uplynula dňa 21.6.2011 a dohodu o uznaní dlhu zo dňa
15.12.2011 povinný podpísal dňa 28.11.2011.

Smernica Rady (Európskej únie) č. 93/13/EHS z 5.4.1993 považuje riešenie sporov zo spotrebiteľských

zmlúv v rozhodcovskom konaní za ustanovenie neprimerané, pričom zákaz neprimeranosti je tu treba
chápať tak, že podnikateľ ako druhá zmluvná strana spotrebiteľskej zmluvy nesmie zneužívať svoje
silnejšie postavenie - dané logicky tým, že spotrebiteľ nie je fakticky schopný presadiť akékoľvek zmeny
formulárových zmluvných podmienok a že u úverových zmlúv, spotrebiteľ koná pod tlakom finančnej
tiesne - k získaniu nefair výhody. Súd pritom nepochybuje o tom, že takouto výhodou je prenesenie sporu

zo sústavy nezávislých súdov k rozhodcovi, s ktorým podnikateľ dlhodobo spolupracuje, poskytuje mu
zdroj príjmu, v konaní nie je nutné nariaďovať pojednávanie, sú vylúčené opravné prostriedky atď.

Rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc rozhodnúť spor účastníkov z rozhodcovskej zmluvy
uzavretej medzi oprávneným a povinným dňa 15.12.2011, podľa ktorej akékoľvek spory, nezrovnalosti
alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami dohody, s
porušením, ukončením, či neplatnosťou dohody (ďalej len spory) budú riešené cestou príslušného súdu

v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní pred niektorým z dvoch stálych
rozhodcovských súdov vymenovaných v rozhodcovskej zmluve s tým, že výber rozhodcovského súdu
oprávneného vec prejednať a rozhodnúť spočíva na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh (bod
5 rozhodcovskej zmluvy). V rozhodcovskej zmluve dlžník vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí, že jej
uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania dohody o uznaní dlhu, že nie je povinný

prijať návrh rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, o čom bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne
informovaný (body 1, 2 rozhodcovskej zmluvy). Podľa bodu 3 rozhodcovskej zmluvy veriteľ pred jej
uzatvorenímpoučildlžníka,žedôsledkomuzatvoreniarozhodcovskejzmluvyjemožnosťriešeniasporov
vyplývajúcich alebo súvisiacich s ustanoveniami dohody, v rozhodcovskom konaní, že spory môžu byť
riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Rozhodcovská zmluva (v bode 7) upravuje aj možnosť odstúpenia od tejto zmluvy bez uvedenia dôvodu
do štrnástich dní od uzavretia zmluvy s tým, že oznámenie o odstúpení od zmluvy je dlžník povinný
vykonať v písomnej forme.

Pri posudzovaní rozhodcovskej zmluvy predloženej oprávneným súd v prvom rade skúmal, či bola
dojednaná individuálne, pretože práve táto skutočnosť je podstatnou z hľadiska vyslovenia absolútnej

neplatnosti rozhodcovskej zmluvy z dôvodu, že je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy
(§ 53 ods. 1, 2, 3 OZ). Oprávneným predložená rozhodcovská zmluva - dohoda zmluvných strán
o právomoci rozhodcovského súdu, bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej zmluvy (na
samostatnej listine). Táto skutočnosť podľa názoru exekučného súdu ešte neodôvodňuje záver, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá individuálne a svedčí o vôli povinného pristúpiť na túto osobitnú

zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné podmienky,
ale aj predformulované znenie rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy
nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v tejto veci, ktoré má povahu formulára obdobného
tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany uzavreli samotnú zmluvu o úvere. Oprávnený vopred
formuloval všetky ustanovenia zmluvy (pri jej uzatváraní boli do oprávneným pripraveného tlačiva

dopísané iba údaje o povinnom (rodné číslo a bydlisko) a oprávnenom (sídlo a IČO). Z návrhu
rozhodcovskej zmluvy (jej celkového charakteru) nevyplýva, že by spotrebiteľ mal reálnu možnosť
obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Súd s poukazom na uvedené zastáva názor, že rozhodcovská zmluva, aj keď bola uzavretá na
samostatnej listine, individuálne dojednaná nebola. Tento názor zastáva aj napriek tomu, že dlžník podľa

rozhodcovskej zmluvy (čl. III) vyhlásil, že s jej uzatvorením súhlasí, že jej uzatvorenie nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania dohody o uznaní dlhu a bol osobitne poučený o dôsledkoch uzavretia
rozhodcovskej zmluvy. Za adekvátne poučenie však súd nepovažuje, ak je spotrebiteľovi oznámené, že
spory môžu byť riešené v rozhodcovskom konaní, ale aj v súdnom konaní, pričom výber z týchto dvoch
možností spočíva na žalobcovi. Takéto poučenie totiž neposkytuje spotrebiteľovi dostatočné informácie

o tom, či vôbec bude mať sám možnosť výberu typu konania, resp. že takúto možnosť ani nebude
mať, ak žalobcom bude oprávnený a predovšetkým o tom, čo znamená výlučné riešenie prípadného
sporu v rozhodcovskom konaní. Súd má zato, že ak nie je spotrebiteľ náležite informovaný o dôsledkoch
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, nemožno za zhojenie individuálneho dojednania rozhodcovskej zmluvypovažovať ani skutočnosť, že zmluva obsahuje vyhlásenie o tom, že s ňou súhlasil. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že rozhodcovská zmluva bola povinnému predložená na podpis pri podpise dohody
o uznaní dlhu, ktorej súčasťou je dohoda o splátkovom kalendári. Výsluchom povinného bolo pritom

zistené, že mal záujem uzavrieť výlučne dohodu o splátkach a rozhodcovskú zmluvu podpísal iba preto,
že sa domnieval, že ide o listinu, ktorá je súčasťou dohody o splátkach. Pokiaľ aj z rozhodcovskej
zmluvy vyplýva, že povinný bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia, povinný uviedol, že takéto poučenie
mu nebolo poskytnuté, pričom súdu ani nevedel uviesť rozdiel medzi rozhodcovským a všeobecným
súdom. Súd posúdením všetkých okolností, za ktorých bola uzavretá rozhodcovská zmluva dospel k

záveru, že reálnou vôľou povinného nebolo uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, ale túto podpísal, pretože
sa mylne domnieval, že ide (spolu s ďalšou listinou - zmluvnými ustanoveniami) o súčasť dohody o
splátkach. Rozhodcovskú zmluvu povinný neuzavrel slobodne a vážne, ale v omyle, že ide o iný právny
úkon a aj keď zmluva obsahuje prehlásenia povinného, že s ňou súhlasí, že bol informovaný o možnosti
návrh rozhodcovskej zmluvy neprijať, prípadne od nej odstúpiť, obsah tejto zmluvy vrátane uvedených
vyhlásení, nemal v skutočnosti, vzhľadom na rozsah listín, ktoré mu boli predložené na podpis, možnosť

zistiť. Pokiaľ ide o možnosť povinného jednostranne odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy (aj bez udania
dôvodu), do 14 kalendárnych dní od jej uzavretia, súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v
prípade, že je platná. Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá - ak je zmluva od začiatku
neplatná (ex tunc), nie sú splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež iba tým,
že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť, sa rozhodcovská

zmluva nestáva individuálne dohodnutou. Súd má zato, že pri podpise rozhodcovskej zmluvy vôľa
povinného a jej prejav neboli vo vzájomnom súlade. S poukazom na uvedené súd rozhodcovskú zmluvu
vyhodnotil za absolútne neplatnú aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie v zmluve, ktoré vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v
rozhodcovskom konaní, je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 OZ) z dôvodu, že právo na súdnu ochranu je

zaručené Ústavou SR (čl. 46), ako aj v súlade s právom na spravodlivý súdny proces zaručený článkom
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je SR viazaná.

Podľa formulácie rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve (čl. 5) môžu byť spory medzi
zmluvnými stranami riešené v rozhodcovskom konaní alebo v súdnom konaní, z čoho by vyplývalo,
že rozhodcovská doložka nevyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ). V skutočnosti však rozhodcovská doložka v
rozhodcovskej zmluve spotrebiteľovi skutočnú alternatívu riešenia sporov prakticky neposkytuje, keďže
výber medzi rozhodcovským alebo súdnym konaním je ponechaný na žalobcovi. Súdu je pritom z
jeho činnosti známe, že vzhľadom na charakter sporov zo zmlúv o pôžičke (úvere) k výberu konania
spotrebiteľom ani nedôjde, pretože žalobcom, t. j. iniciátorom konania, v ktorom sa rieši spor zo zmluvy

o pôžičke, je spravidla dodávateľ. Tak to bolo aj v tomto prípade, keď výber predpokladaný v čl.
5 rozhodcovskej zmluvy uskutočnil oprávnený podaním žaloby na rozhodcovskom súde. Po tomto
výbere už povinný nemal faktickú možnosť podať návrh na začatie konania pred všeobecným súdom a
musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k porušeniu Ústavou SR garantovaného práva
každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a nestranným súdom (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR).

Spornosť vo vyváženosti vzájomného zmluvného vzťahu, pokiaľ ide o rozhodcovskú zmluvu, navyše
vyvolávaajskutočnosť,žepriamovpredtlačenejrozhodcovskejzmluve,súvopredurčenédvakonkrétne
rozhodcovské súdy, ktoré sú oprávnené rozhodnúť spory z dohody o uznaní dlhu (výber jedného z nich
je na žalobcovi, ktorý podaním žaloby rozhodne aj o forme konania). Povinnému tak bolo odňaté nielen
právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva pred všeobecným alebo rozhodcovským

súdom, ale aj právo výberu konkrétneho rozhodcu či rozhodcovského súdu, ktorý by spor podľa voľby
spotrebiteľa rozhodol. Okrem už uvedeného, je rozhodcovská zmluva v neprospech povinného ako
spotrebiteľa aj z dôvodu miesta rozhodcovského konania, pretože v prípade riešenia sporu štátnym
súdom by bol miestne príslušný všeobecný súd povinného, t. j. súd, v ktorého obvode má povinný
(spotrebiteľ) bydlisko, čo neplatí v prípade rozhodcovského konania.

Súd dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva, nebola dojednaná individuálne a spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, v neprospech spotrebiteľa (rozhodcovskou zmluvou
tak bolo v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo
všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na rozhodcovskom súde), pričom aj keďide o spotrebiteľa menej bdelého, či nečinného, je namieste mu poskytnúť súdnu ochranu. Súd je
toho názoru, že nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na nekalosť zmluvnej podmienky
(ako to vyplýva aj z judikatúry súdneho dvora - Oceáno), t. j. zostane nečinný, nie je zanedbateľné.

Oprávnený nemôže žiadať, aby exekučný súd, napriek explicitnej zákonnej úprave, neposkytol ochranu
spotrebiteľovi a iba „odklepol“ nútené postihnutie majetku povinného. Pri posudzovaní rozhodcovskej
zmluvy súd nemohol vychádzať iba zo skutočnosti, že táto bola koncipovaná na samostatnej listine,
ale prihliadal aj na celkový charakter rozhodcovskej zmluvy, okolností, za ktorých bola uzavretá (pred
bydliskom povinného, pri aute osoby konajúcej v mene oprávneného, ktorá sa vopred neohlásila,

pričom povinnému boli ako súčasť dohody o splátkach dané na podpis viaceré listiny) a tiež schopnosti
povinného pochopiť význam tak dôležitého dojednania, akým rozhodcovská zmluva je (zistené
bolo, že povinný nerozlišuje ani medzi rozhodcovský a všeobecným súdom, nieto ešte samotným
rozhodcovským a súdnym konaním) a napokon aj možnosť, resp. nemožnosť, povinného ako slabšej
zmluvnej strany ovplyvniť obsah rozhodcovskej zmluvy (§ 53 ods. 2 OZ). Súd pritom prihliadal aj na to,
že v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa priaznivejší (§ 54

ods. 2 OZ).

Rozhodcovským rozsudkom boli oprávnenému priznané plnenia vyplývajúce z dohody o uznaní dlhu
vrátane zmluvných ustanovení. Ide o sumu 232,37 eur predstavujúcu istinu záväzku, ktorá je uvedená
priamo v dohode, a ďalšie plnenia - úrok vo výške 68,98 eur, pokutu za omeškanie vo výške 4,15
eur, pokutu za vypovedanie zmluvy vo výške 18,59 eur, ale aj zmluvnú pokutu a úrok z omeškania

určené percentuálnou výškou zo sumy 232,37 eur, ktoré vyplývajú zo zmluvných ustanovení. Tieto
zmluvné ustanovenia, však súd posúdil za neplatný právny úkon podľa § 37 Občianskeho zákonníka
a to z rovnakých dôvodov ako dohodu o uznaní dlhu a rozhodcovskú zmluvu. Výsluchom povinného
bolo zistené, že zmluvné ustanovenia podpísal domnievajúc sa, že ide o dohodu o splátkach, resp.
súčasť takejto dohody, t. j. k uzavretiu zmluvných ustanovení došlo v omyle, a teda nie slobodne a

vážne, v dôsledku čoho sú podľa § 37 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné. Keďže plnenia,
ktoré bol povinný rozhodcovským rozsudkom zaviazaný zaplatiť, vyplývajú z neplatného právneho
úkonu, sú právom nedovoleným plnením, a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak boli od povinného
vymáhané v rámci exekúcie. Pokiaľ ide o úrok vo výške 68,98 eur, z rozhodcovského rozsudku ani
ďalších predložených písomností nemožno zistiť, o aký konkrétny úrok ide, t. j. v akej výške, z akej sumy

a za aké obdobie, bol vyčíslený, ani či a v akej výške bol vôbec dohodnutý. Rovnako by bolo v rozpore
s dobrými mravmi, ak by mal povinný platiť trovy rozhodcovského konania, keď rozhodcovský rozsudok
je v rozpore so zákonom a preto ani nemôže byť podkladom pre vykonanie exekúcie.

Súd s poukazom na všetky uvedené dôvody žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodol tak z dôvodu, že zistil rozpor exekučného titulu so zákonom,

pretože rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom je exekučný titul, vychádza absolútne neplatnej
rozhodcovskej zmluvy (podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka aj podľa § 37 Občianskeho
zákonníka, pretože je v rozpore s dobrými mravmi). Na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej
zmluvy rozhodcovský súd nemal právomoc rozhodovať spor účastníkov konania a vydať exekučný titul.
Rozhodcovský rozsudok tiež zaväzuje povinného na právom nedovolené plnenia a plnenia, ktoré sú v

rozpore s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie aj po opätovnom preskúmaní zamietnutá.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd
Topoľčany, písomne v troch vyhotoveniach.

Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané
a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.