Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Trenčín
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Roman Hargaš
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/88/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011201
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114011201.1
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti odsúdenému S. V., nar. XX.XX.XXXX
v K., trvale bytom K., O. XXX/XX, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom, pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1, 2 písm. a/, b/ Tr.zák.,
na neverejnom zasadnutí konanom dňa 27. októbra 2014, prejednal sťažnosť odsúdeného S. V. proti
uzneseniu Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4Pp/48/2014 zo dňa 17. septembra 2014 a takto
r o z h o d o l :
Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr.por. sa sťažnosť odsúdeného S. V. zamieta, pretože nie je dôvodná.
o d ô v o d n e n i e :
Uznesením Okresného súdu Trenčín, sp.zn. 4Pp/48/2014 zo dňa 17. septembra 2014 bolo rozhodnuté
tak, že podľa § 415 ods. 1 Tr.por. s použitím § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 2 Tr.zák. sa návrh odsúdeného
S. V. o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamieta.
Citované uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože bezprostredne po jeho vyhlásení bolo
napadnuté sťažnosťou odsúdeného bez odôvodnenia, ktorú však do rozhodnutia krajského súdu o
sťažnosti bližšie ani dodatočne písomne neodôvodnil. Prokurátor, prítomný na verejnom zasadnutí, sa
po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti rozhodnutiu sťažnosť.
Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b)
Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie predchádzajúce tomuto
výroku. Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného nie je
dôvodná.
Krajský súd zistil, že súd prvého stupňa postupoval procesne správne, keď o návrhu odsúdeného v
súlade s ustanovením § 415 ods. 1 Tr.por. rozhodoval na verejnom zasadnutí za účasti odsúdeného.
Odsúdený mal možnosť vyjadriť sa pred okresným súdom k svojmu návrhu na podmienečné
prepustenie, ako aj k ostatným vykonaným dôkazom.
Na základe preskúmania správnosti napadnutého uznesenia, krajský súd dospel k záveru, že okresný
súd rozhodol správne a zákonne, keď návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody zamietol. Krajský súd považuje za správne závery okresného súdu v odôvodnení
napadnutého uznesenia, podľa ktorých u odsúdeného nie sú splnené všetky zákonné podmienky pre
podmienečné prepustenie z výkonu trestu podľa ustanovenia § 66 ods. 1, 2 Tr.zák. Uvedené ustanovenie
podmieňuje podmienečné prepustenie splnením troch podmienok, a to vykonanie trestu v predpísanej
dĺžke, preukázanie polepšenia plnením svojich povinností a svojím správaním vo výkone trestu a
preukázanie dôvodnej možnosti očakávania, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada
aj na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V podrobnom odôvodnení svojho
rozhodnutia okresný súd správne uviedol, že odsúdený splnil formálnu podmienku, vykonanie zákonom
vyžadovanej časti trestu, avšak nebola kumulatívne u neho splnená podmienka v podobe pozitívnej
prognózy budúceho správania sa odsúdeného. Okresný súd správne poukázal na to, že očakávanie
riadneho života odsúdeného po jeho podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody musí
byť založené na všestrannom zhodnotení jeho osobnosti z hľadiska doterajšieho pôsobenia výkonu
trestu, možnosti jeho nápravy a osobných pomerov. S poukazom na pozitívne zistenie opakovanej
recidívy trestnej činnosti u odsúdeného, trestanej aj nepodmienečnými trestami odňatia slobody pred
súčasným výkonom trestu, okresný súd dospel k odôvodnenému záveru o existencii rizika ďalšieho
zlyhania odsúdeného. Toto riziko aj podľa názoru krajského súdu nedáva rozumný podklad k záveru o
možnosti očakávať od odsúdeného, že v budúcnosti povedie riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.
V prejednávanom prípade je nepochybné aj to, že odsúdenému už bola v minulosti poskytnutá možnosť
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, kedy zrejme tiež tvrdil súdu, že sa v
dôsledku výkonu trestu polepšil a trestnej činnosti sa nedopustí. Napriek tomu sa však opätovne
nachádza vo výkone trestu odňatia slobody. Preto krajský súd považoval za správny záver okresného
súdu, podľa ktorého nie je možné spoliehať sa na tvrdenia odsúdeného, že súčasný výkon trestu
odňatia slobody v ňom vyvolal skutočné, úprimné a nezlomné predsavzatie viesť riadny život a
ktoré predsavzatie by odsúdený skutočne dodržal v prípade vyhovenia jeho žiadosti o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Krajský súd, vzhľadom na uvedené, nepovažoval za dôvodnú sťažnosť odsúdeného proti napadnutému
uzneseniu, a preto ju ako nedôvodnú podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr.por. zamietol tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.