Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/342/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112224174
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212224174.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska
5, IČO: 35 724 803, zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613
843, proti odporkyniam: 1/ G. F., narodená XX.X.XXXX, bytom F., H. V. XXXX/XX, v konaní zastúpenej
opatrovníčkou C. T., zamestnankyňou Okresného súdu Trnava a 2/ E. L., narodená XX.X.XXXX, bytom
H., H. XXX/X, H. H., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkýň: Združenie na ochranu občana

spotrebiteľa HOOS, Prešov, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zastúpeného: advocatius, s. r. o., Bratislava,
Palackého 12, IČO: 36 868 752, o zaplatenie 386,08 eur s príslušenstvom, o odvolaní vedľajšieho
účastníka proti uzneseniu Okresného súdu Trnava z 25. februára 2013 č. k. 10C/32/2013-51, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania r u š í a vec mu v r a c i a na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie o návrhu navrhovateľa voči
odporkyni 1/ a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie vo výroku o zastavení konania odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 a 3 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) a späťvzatím návrhu navrhovateľa proti odporkyni 1/ 13.2.2013
pred začatím pojednávania, z ktorého dôvodu nebol potrebným ani súhlas odporkyne 1/ so späťvzatím

návrhu. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. a
zastavením konania.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, výroku o trovách konania, podal odvolanie vedľajší účastník na
strane odporkýň, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby navrhovateľovi bola uložená povinnosť zaplatiť
vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 114,12 eur a uplatnil si aj trovy odvolacieho

konania vo výške 33,27 eur. Argumentoval tým, že v prípade rozhodovania o trovách konania pri
zastavení konania je nevyhnutné posudzovať len procesné kritériá úspechu a neúspechu účastníkov
v konaní. Uviedol, že po vznesení námietky premlčania, navrhovateľ vzal voči odporkyni 1/ návrh
späť, pričom nebolo preukázané, že by odporkyne svojim správaním zapríčinili späťvzatie návrhu.
Navrhovateľ vzal návrh na začatie konania voči odporkyni 1/ späť bez uvedenia dôvodu s tým, že
nedosiahol úspech v konaní, t. j. to, čo od odporkýň žiadal návrhom. Poukázal na to, že jeho vstup

do konania bol opodstatnený, nakoľko až po jeho vstupe vzal navrhovateľ návrh späť voči odporkyni
1/. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie § 137 O. s. p.,
podľa ktorého trovy konania sú aj náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v
konaní podľa osobitného predpisu. Poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22.12.2010 vo veci
DEB proti Spolková republika Nemecko C-279/09, podľa ktorého zásada účinnej súdnej ochrany, ako
je stanovená v čl. 47 Charty základných práv EÚ, sa má vykladať v tom zmysle, že nie je vylúčené,

aby sa jej dovolávali právnické osoby a pomoc poskytnutá na základe tejto zásady môže zahŕňať najmä
oslobodenie od platenia trov konania alebo zastupovanie advokátom. Podľa názoru odvolateľa, ak bynemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na plnú náhradu trov konania, de facto by to znamenalo
nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov v súdnych konaniach. Uviedol tiež, že ústavný rozmer práva
účastníka na náhradu trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z viacerých nálezov Ústavného

súdu SR.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka navrhol v zmysle § 219 O. s. p. uznesenie
súdu prvého stupňa vo výroku o trovách konania potvrdiť a uplatnil si aj náhradu trov odvolacieho
konania vo výške 26,30 eur. Uviedol, že vedľajší účastník musí byť sám z podstaty svojej existencie

schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže samotné
združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie. Samotné združenie podľa § 25
zákona č. 250/2007 Z. z. má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Vyslovil názor, že právne
zastúpenie vedľajšieho účastníka je neúčelné a nadbytočné. Podľa navrhovateľa trovy vedľajšieho
účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom
hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 O. s. p.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) prejednal vec v medziach odvolania, bez
pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom ustanovených prípadov potreby
prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie
je dôvodné pre vady konania, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O. s.

p.), ktorým sa účastníkom konania postupom súdu odňala reálna možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania sú trovy konania.

Konanie v danej veci začalo doručením návrhu súdu 23.11.2012. Vedľajší účastník oznámil 19.12.2012

svoj vstup do konania. Vedľajší účastník na strane odporkýň 30.1.2013 vo vyjadrení vzniesol námietku
premlčania navrhovateľovho nároku. Dňa 13.2.2013 navrhovateľ vzal späť návrh voči odporkyni 1/ bez
uvedenia dôvodu. Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení konania o návrhu navrhovateľa
voči odporkyni 1/ nadobudlo právoplatnosť 20.7.2013.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa uviedol, že rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. c)
Občianskeho súdneho poriadku z dôvodu, že konanie bolo zastavené.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a
ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípad, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok
konania.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa
hmotnéhopráva.Preto,akvzalnavrhovateľnávrhspäť,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,žekonanie
muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia navrhovateľa, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania
odporcovi. Osobitne je upravený prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, aj keď bol podaný
dôvodne. V tomto prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca. Predpokladom pre vyslovenie

povinnosti k náhrade trov odporcovi, je dôvodne podaný návrh a tiež chovanie odporcu, pre ktoré sa stal
návrh po svojom podaní bezdôvodným. Obe podmienky musia byť splnené súčasne.

Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie o správanie
niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať

z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh
je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj
vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie,
ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy saodporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka
navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne)
rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto

prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie
svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú
ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z
uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil
zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom

domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného
dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru,
že odporca zastavenie konania zavinil.

Pokiaľ súd prvého stupňa uviedol, že postupoval pri rozhodnutí o trovách konania podľa § 146 ods.
1 písm. c) O. s. p., nakoľko konanie bolo zastavené, jeho rozhodnutie nie je správnym. K zastaveniu

konania prišlo na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, t. j. zastavenie konania bolo následkom
späťvzatia návrhu navrhovateľom, nebyť tohto úkonu, konanie by nebolo zastavené. Potrebným je preto
postupovať podľa § 146 ods. 2 O. s. p.
Následne, ak by postupoval súd prvého stupňa podľa správneho ustanovenia právneho predpisu, bol
by nepochybne vyhodnotil dôvod späťvzatia návrhu, ktorý navrhovateľ neuviedol žiadny. V ďalšom mal

porovnať dôvod späťvzatia návrhu (žiadny) s tým, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal
(podľapetitu)vočiodporkyni1/.Lenzuvedenéhohľadiskazavineniazastaveniakonaniamalpostupovať
súd prvého stupňa pri rozhodnutí o trovách konania.

V danej veci súd prvého stupňa svoj myšlienkový postup odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm.

c) O. s. p., ktoré však na danú vec nemožno aplikovať, nakoľko sa na daný prípad vzťahuje ustanovenie
§ 146 ods. 2 O. s. p., ku ktorému nevykonal dostatočným spôsobom dokazovanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h) O. s. p. súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak súd
prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu
a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemohlo byť žiadnej pochybnosti o tom, že opísanou vadou
bolo postihnuté i napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v prejednávanej veci. S prihliadnutím na
uvádzané, ide o prípad kedy súd prvého stupňa použil na vec nesprávne ustanovenie Občianskeho
súdneho poriadku, v dôsledku ktorého nesprávneho postupu nevykonal dokazovanie k zodpovedaniu

otázky procesného zavinenia na zastavení konania.

Odvolací súd nemal inú možnosť, než podľa § 221 ods. 1 písm. h) a ods. 2 O. s. p. uznesenie súdu
prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je
podľa § 226 O. s. p. viazaný a v prípade opätovného rozhodnutia postupovať podľa zásad uvedených
vyššie.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004

Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.