Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. október 2014

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/25/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113200531
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6113200531.2

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného I.. Q. B., M.. XX. XX. XXXX, Q. C. XXX/XX,
XXX XX Q., štátny občan SR, právne zast. JUDr. Petrom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom Horná
51, 974 01 Banská Bystrica, proti povinnému L. L.V., M.. XX. XX. XXXX, Q. P. X, XXX XX Q. Q., štátny
občan SR, na vymoženie pohľadávky vo výške 9.958,17 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, Exekútorský úrad Banská Bystrica, so sídlom Mičinská cesta 35,

974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 10/13, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 50,15 eura a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súd oprávnenému náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 9.958,17 eura s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného
rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Ro/229/2012-13 zo dňa 26.
09. 2012.

Poverením č. 5601 078663 * zo dňa 11. 01. 2013 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúciesúdnehoexekútoraJUDr.PetraKohúta,ExekútorskýúradBanskáBystrica,sosídlomMičinská
cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 10/13.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 14. 08. 2013, súdny exekútor podal podnet na

zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd z obsahu exekučného spisu, ako aj z predloženého exekútorského spisu, mal preukázané,
že u povinného subjektu bola vykonaná lustrácia majetku za spolupráce a pomoci osôb povinných
súčinnosťoupodľa§34Exekučnéhoporiadku,zktorejvyplynulaneexistenciamajetku,ktorýbypodliehal

exekúcii. Lustráciou katastra nehnuteľností súdny exekútor zistil, že povinný nie je vlastníkom žiadnych
nehnuteľností na území SR. Lustráciou evidencie motorových vozidiel súdny exekútor ďalej zistil, že
povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. Z oznámenia Sociálnej poisťovne
vyplýva, že povinný v súčasnej dobe nikde nepracuje, nepodniká a nepoberá žiadne dávky, ktoré
by podliehali exekúcii. Lustráciou bankových účtov súdny exekútor zistil, že jeden peňažný ústav
vedie účet povinnému. Do príslušného peňažného ústavu súdny exekútor doručil príkaz na začatie

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a v exekúcii proti tomu istému povinnému s nižším
poradovým číslom aj exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke,avšak na ich základe neboli získané žiadne finančné prostriedky. Z uvedeného vyplýva, že povinný
nevlastní hnuteľný ani nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky, z ktorých by sa mohla uspokojiť
pohľadávka oprávneného. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo

spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to
pre nemajetnosť povinného. Ďalšie pokračovanie v predmetnej exekúcii by bolo v rozpore so zásadou
hospodárnosti a účelnosti.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení

neskoršíchpredpisov(ďalejlen"Exekučnýporiadok")exekúciuzastavísúdnanávrhaleboajbeznávrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu podnetu súdneho

exekútora a z oznámení dožiadaných orgánov a inštitúcií, nachádzajúcich sa v exekútorskom spise, mal
v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Súd mal za preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 03. 01. 2013, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 243b ods. 1 Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 31. 05. 2014/ ak súd rozhodne o

zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 53,75 eura /z toho odmena
33,19 eura, náhrada hotových výdavkov 11,60 eura (poplatky za poskytnutie súčinností 1,08 eura,
cestovné náhrady 3,22 eura, poštovné 4,30 eura, telekomunikačné náklady 3,- eurá), 20 % DPH z celých

trov, t.j. 8,96 eura/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľaosobitnéhozákona,zvyšujesajehoodmenaanáhradyurčenépodľatohtozákonaodaňzpridanej

hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiťsúdnemuexekútorovivzniknutétrovyexekúcie,avšaknievtakejvýške,vakejsiichtentouplatnil.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval v súlade s Exekučným poriadkom a vyhláškou, keď si vyúčtoval odmenu
v minimálnej výške 33,19 eura (súdny exekútor preukázateľne vykonal minimálne jeden úkon, za ktorý
mu patrí odmena a to získanie poverenia na vykonanie exekúcie).

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky vyúčtované sumou 3,- eurá - predstavujúce telekomunikačné výdavky. Totiž tieto položky musia
byť hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu verifikované tak,
aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v exekútorskom spise
takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich

vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal (resp. ich nespochybniteľnú výšku). Ak by
tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia
a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov.
Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 50,15 eura /z toho odmena 33,19 eura, náhrada
hotových výdavkov 8,60 eura (poplatky za poskytnutie súčinností 1,08 eura, cestovné náhrady 3,22
eura, poštovné 4,30 eura), 20 % DPH z celých trov, t.j. 8,36 eura/.

Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na
účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil náhradu trov exekučného konania. Oprávnenému

však vzniká nárok na náhradu trov exekučného konania od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia uloženej povinnosti v
priebehu exekúcie. Keďže exekúcia bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného (t.j. oprávnený
nemal úspech v konaní), v danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného
zaviazať povinného. Súd preto o uplatnených trovách exekučného konania oprávneného rozhodol tak,

že ich oprávnenému nepriznal.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej OSP vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až
po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho

právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie

sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
protirozhodnutiusúdnehoúradníkaalebojustičnéhočakateľa,protiktorémuzákonodvolanienepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP).V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť

s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.