Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/75/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811010090
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811010090.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Gáboríka v trestnej veci proti obžalovanému U.. O. D., nar. XX.XX.XXXX
v I., trvale bytom Z., A. XXX/XX, t.č. vo väzbe v Ústave na výkon väzby Ilava, pre zločin marenia
spravodlivosti podľa § 344 ods. 1 písm. b/ Tr.zák. a pre pokračovací prečin krivej výpovede a krivej
prísahy podľa § 346 ods. 1, 2 Tr.zák., prejednal na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. októbra

2014 odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/28/2011 zo dňa 13.
augusta 2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného U.. O. D. zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/28/2011, zo dňa 13. augusta 2014 bolo rozhodnuté
tak, že obžalovaný U.. O. D., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 3T/28/2011 zo dňa

09.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3To/85/2011 zo dňa 20.09.2011
uznaný vinným v bode 1) za zločin marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm. b) Trestného zákona
číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 650/2005 Z.z.; v bode 2) pre pokračovací prečin krivej výpovede
a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 Trestného zákona, pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa
§ 346 ods. 2 Trestného zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 650/2005 Z.z. vo výroku o
vine, právoplatným dňa 20.09.2011, na skutkovom základe obžaloby, sa odsudzuje podľa § 345 os. 2

Tr.zák., § 42 ods. 1 Tr.zák., § 41 ods. 2 Tr.zák., § 38 ods. 4 Tr.zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. k súhrnnému
nepodmienečnému trestu odňatia slobody v trvaní 4 roky a 7 mesiacov, na výkon ktorého trestu sa podľa
§48ods.2písm.a/Tr.zák.zaraďujedoústavunavýkontrestusminimálnymstupňomstráženia.Uložený
súhrnný trest zahrňuje aj odsúdenia rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/173/2011, zo dňa
27.03.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3To/53/2013, zo dňa 28.08.2013,
rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 2T/113/2012, zo dňa 30.10.2013 v spojení s uznesením

Krajského súdu v Trnave, sp.zn. 3To/128/2013, zo dňa 04.03.2014.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote napadol
obžalovaný odvolaním, ktoré podal do zápisnice o hlavnom pojednávaní ihneď po vyhlásení rozsudku
a následne prostredníctvom svojho obhajca aj písomne odôvodnil. V písomných dôvodoch odvolania
obhajca uviedol, že Okresný súd Prievidza nemohol ukladať v danej veci súhrnný trest vo vzťahu

k rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/173/2011, zo dňa 27.03.2013 a Okresného súdu
Piešťany, sp.zn. 2T/113/2012, zo dňa 30.10.2013, pretože zákon mu to nedovoľuje. Poukázal na to,
že prvostupňový súd takto postupoval v súlade s právnym názorom krajského súdu, vyjadreným v
rozhodnutí, č.k. 3To/50/2014-745, zo dňa 24.07.2014, ktorým bol okresný súd viazaný, pričom krajský
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na R 31/1989, v ktorom bola podľa názoru obhajoby
riešená celkom iná situácia, kedy pri povolení obnovy konania vo výroku o vine je potrebné zrušiť

aj výroky o treste aj ďalších obsahovo nadväzujúcich rozhodnutí vo výroku o treste. Toto v danej
veci už okresný súd rešpektoval v uznesení, sp.zn. 3Nt/1/2014 zo dňa 07.05.2014, keď zrušil týmtouznesením aj obsahovo nadväzujúce výroky, t.j. výroky o treste rozsudku Okresného súdu Prievidza,
sp.zn. 1T/173/2011, zo dňa 27.03.2013 a Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 2T/113/2012, zo dňa
30.10.2013. Obhajca poukázal na ustanovenie § 42 ods. 1 Tr.zák., podľa ktorého možno súhrnný trest

uložiť, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, a to podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.
Pri ukladaní súhrnného trestu musí byť skorší odsudzujúci rozsudok o inom trestnom čine páchateľa
právoplatný. Právoplatný musí byť aj výrok o treste a nestačí, že právoplatnosť nadobudol výrok o vine.
Pojem odsudzujúci rozsudok, použitý v ustanovení § 42 ods. 1 Tr.zák., je zrejmý aj z ustanovenia § 42

ods. 2 Tr.zák. a nemožno pochybovať o tom, že obsahuje aj právoplatnosť výroku o treste. Okresný súd
preto nemohol ukladať súhrnný trest vo vzťahu k rozsudkom Okresného súdu Prievidza a Okresného
súdu Piešťany. Zatiaľ ich totiž nemožno považovať za odsudzujúce rozsudky v zmysle ustanovenia
§ 42 ods. 1 Tr.zák, pretože ich výroky o treste boli uznesením Okresného súdu Prievidza, sp.zn.
3Nt/1/2014 zo dňa 07.05.2014 o povolení obnovy konania zrušené. Obhajca ďalej poukázal na to, že za
danej situácie tak okresný súd vo veci nerozhodol vo vzťahu k rozsudkom Okresného súdu Prievidza a

Okresného súdu Piešťany o treste, ako príslušný súd a obžalovanému bolo odňaté právo na zákonného
sudcu. Pri takomto postupe bol obžalovaný neprimerane znevýhodnený najmä vo vzťahu k posúdeniu
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pretože Okresný súd Piešťany pri rozhodovaní vo veci zo dňa
30.10.2013 nedospel k záveru o prevahe priťažujúcich okolností a neurčoval dolnú hranicu trestnej
sadzby výmerou 4 roky a 8 mesiacov, ako to urobil Okresný súd Prievidza v napadnutom rozsudku, z

ktorého dôvodu okresný súd v prejednávanom prípade postupoval v rozpore so zásadou reformationis in
peius. Ak sa aj odvolací súd nestotožní s námietkami obhajoby vo vzťahu k možnosti alebo nemožnosti
ukladania súhrnného trestu, vzhľadom na použitie zvýšenia hornej hranice trestnej sadzby okresným
súdom aj tak nie je možné použiť ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák a zvyšovať dolnú hranicu zákonom
ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (na 4 roky a 8 mesiacov), ako to urobil okresný súd, pretože

tomu bráni ustanovenie § 38 ods. 7 Tr.zák. a rozširovanie podmienok trestnosti je neprípustné. Dolná
hranica trestnej sadzby u obžalovaného je preto v danej situácii predstavovaná sadzbou 3 roky a nie
sadzbou 4 roky a 8 mesiacov. Obhajca poukázal na to, že obžalovaný pred spáchaním skutkov nemá
záznam v registri trestov. Preto pri ukladaní trestu v jeho prípade pripadá do úvahy predovšetkým
uloženie podmienečného trestu odňatia slobody a nie nepodmienečného trestu vo výmere 4 roky a 7

mesiacov, ktorý trest je neprimerane prísny a v rozpore so základnými zásadami ukladania trestov podľa
§34Tr.zák.Zasituácie,keďjedolná hranicatrestuurčovanátrestnousadzbou3roky,čoumožňujesúdu
uložiť podmienečný trest odňatia slobody, obhajoba považuje uloženie nepodmienečného trestu odňatia
slobody vo výmere 4 rokov a 7 mesiacov za mimoriadne prísny a neprimeraný trest, ktorý nevytvára
podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, vytvára podmienky na pocit krivdy

u obžalovaného, čo nie je účelom trestu, ale je to len neprimeraná odplata. Navrhol, aby odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr.por. a podľa § 322 ods.
3 Tr.por. vo veci rozhodol sám tak, že uloží obžalovanému trest odňatia slobody blízko dolnej hranice
trestnej sadzby s podmienečným odkladom na primeranú skúšobnú dobu.

Krajský súd na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí v rozsahu a z dôvodov podľa §
317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o treste, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných
chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že

odvolanie obžalovaného proti napadnutým výrokom rozsudku okresného súdu nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku, z obsahu odvolania obžalovaného vyplýva, že odvolanie neobsahuje žiadne námietky
voči procesnému postupu okresného súdu, pričom odvolací súd nezistil v postupe okresného súdu

chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Pokiaľ ide o správnosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o treste, odvolací súd v súvislosti
sdôvodmiodvolania,vktorýchobhajobanamietasprávnosťaplikácieustanovenia§42Tr.zák.považuje
za potrebné poukázať na genézu prejednávaného prípadu.

Okresný súd Prievidza rozsudkom pod sp.zn. 3T/28/2011 dňa 09.05.2011 uznal obžalovaného U.. O. D.
vinným zo spáchania v bode 1) zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344 ods.1 písm. b) Trestného
zákona číslo 300/2005 Z.z. v znení Zákona číslo 650/2005 Z.z., v bode 2)zo spáchania pokračovacieho prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.1 Trestného
zákona, zo spáchania prečinu krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods.2 Trestného zákona číslo
300/2005 Z.z. v znení zákona číslo 650/2005 Z.z. a podľa § 344 ods.1 Trestného zákona, § 41 ods. 2

Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného zákona mu súd uložil úhrnný nepodmienečný trest odňatia
slobody v trvaní 4 roky a 7 mesiacov, pričom pre výkon uloženého trestu ho súd podľa § 48 ods.2 písm.
a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Voči rozsudku podal odvolanie obžalovaný U.. O. D. a uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn. 3To
85/2011, zo dňa 20.09.2011 bolo odvolanie obžalovaného zamietnuté, v dôsledku čoho sa stal rozsudok

právoplatným dňa 20.9.2011, ktorým dňom nadobudol charakter odsudzujúceho rozsudku.

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 1T/173/2011, zo dňa 27. marca 2013 bol obžalovaný
U.. O. D. uznaný vinným zo spáchania pokračovacieho zločinu marenia spravodlivosti podľa § 344
ods.1 písm. b) Trestného zákona, zo spáchania pokračovacieho prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods.1 písm. f) Trestného a bol mu podľa § 344 ods.1 Trestného zákona, § 42

ods.1 Trestného zákona, § 41 ods.2 Trestného zákona, § 38 ods. 4 Trestného zákona, § 37 písm. h)
Trestného zákona uložený súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 5 rokov so zaradením
na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň
bol zrušený výrok o treste v rozsudku Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/28/2011 zo dňa 09.05.2011.
Obžalovaný bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod obžaloby prokurátora

Okresnej prokuratúry Partizánske, č. Pv 321/2011 pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia
podľa § 348 ods.1 písm. f) Trestného zákona. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp.zn.
3To/53/2013 zo dňa 28.08.2013 bol zrušený rozsudok Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 1T/173/2011
vo výroku o uložení súhrnného trestu a podľa § 44 Trestného zákona bolo upustené od uloženia
súhrnného trestu odňatia slobody, vzhľadom na uložený trest rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi,

sp.zn. 3T/28/2011 zo dňa 09.05.2011, v dôsledku čoho sa stal rozsudok právoplatným dňa 28.8.2013,
ktorým dňom nadobudol charakter odsudzujúceho rozsudku.

Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, sp.zn. 2T/113/2012, zo dňa 30.10.2013 vyplýva, že obžalovaný
U.. O. D. bol uznaný vinným pre pokračovací zločin krivého obvinenia podľa § 345 ods.1, 2 písm.

a) Trestného zákona a podľa § 44 Trestného zákona súd upustil od uloženia súhrnného trestu
odňatia slobody, vzhľadom na odsúdenie rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi, sp.zn. 3T/28/2011
zo dňa 09.05.2011, pričom tento rozsudok bol potvrdený uznesením Krajského súdu v Trnave, sp.zn.
3To/128/2013, zo dňa 04.03.2014, v dôsledku čoho sa stal rozsudok právoplatným dňa 04.03.2014,
ktorým dňom nadobudol charakter odsudzujúceho rozsudku.

Okresný súd Prievidza, vzhľadom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky na verejnom
zasadnutí, konanom dňa 07. mája 2014 uznesením pod sp.zn. 3Nt 1/2014 podľa § 400
ods.1 Trestného poriadku povolil obnovu konania v prospech obžalovaného Ing. O. D. v trestnej veci
Okresného súdu Prievidza, sp.zn. 3T/28/2011 a zároveň zrušil výrok o treste v rozsudku Okresného

súdu Prievidza, sp.zn. 3T/28/2011, zo dňa 09.05.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne,
sp.zn. 3To/85/2011 zo dňa 20.09.2011, právoplatným dňa 20.09.2011, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia
nazrušenérozhodnutiaobsahovonadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratili
svoj podklad.

Z dôvodu právoplatne povolenej obnovy konania, okresný súd v prejednávanej veci na hlavnom
pojednávaní vykonal dokazovanie, súvisiace s výrokom o treste a rozhodol vo veci napadnutým
rozsudkom.

Pokiaľ ide o vyššie uvedené dôvody odvolania, namietajúce správnosť aplikácie ustanovenia § 42

Tr. zák., odvolací súd sa nestotožnil so správnosťou argumentácie obhajoby. Zo spisového materiálu
nepochybne vyplýva, že rozsudok Okresného súdu Prievidza zo dňa 27.03.2013, sp.zn. 1T/173/2011
(ďalej len rozsudok Okresného súdu Prievidza, ak nie je uvedené inak) a rozsudok Okresného súdu
Piešťany zo dňa 30.10.2013, sp.zn. 2T/113/2012, (ďalej len rozsudok Okresného súdu Piešťany, ak
nie je uvedené inak), ktorými bolo upustené od uloženia súhrnného trestu vo vzťahu k rozsudku

Okresného súdu Prievidza zo dňa 09.05.2011, sp.zn. 3T/28/2011 (ďalej len rozsudok v pôvodnom
konaní, ak nie je uvedené inak), nadobudli charakter odsudzujúcich rozsudkov. Právoplatným povolením
obnovy konania a s tým súvisiace zrušenie právoplatného výroku o treste pôvodného rozsudku, ako aj
v dôsledku aplikácie ustanovení o súhrnnom treste, súvisiace zrušenie aj právoplatných nadväzujúcichvýrokov o treste rozsudkov Okresného súdu Prievidza a Okresného súdu Piešťany (viď aj R 31/1989),
predstavuje v obnovenom konaní nanovo otvorený predmet konania, ktorým je v prejednávanom
prípade potreba ukladania trestu za viac trestných činov. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za

potrebné zdôrazniť, že povolením obnovy konania, v rozsahu podľa právoplatného rozhodnutia, súd
konajúci v obnovenom konaní má výlučnú právomoc rozhodnúť o všetkých otvorených otázkach v
zmysle § 404 ods. 2, 3 Tr. por. Podľa právneho názoru senátu odvolacieho súdu, otvorením pôvodne
právoplatne rozhodnutého predmetu konania, v rozsahu determinovanom ustanoveniami o súhrnnom
treste,vdôsledkumimoriadnehoopravnéhoprostriedku,ktorýmjeobnovakonania,vobnovenomkonaní

nedochádza k zániku zákonných dôvodov pre aplikáciu ustanovení Trestného zákona o súhrnnom
treste, nakoľko právoplatné rozhodnutie o povolení obnovy konania je nerozlučne spojené s obnoveným
konaním a zrušenie výrokov o treste v pôvodných konaniach, pri ktorých boli aplikované ustanovenia
o súhrnnom treste, má z toho dôvodu nerozlučnú spojitosť v zmysle § 42 ods. 2 Tr. zák. vo vzťahu k
rozsudku, vydanému v obnovenom konaní. Ak by rozhodnutie o povolení obnovy konania nemalo takéto
hmotnoprávneúčinky,sčímsaodvolacísúdnestotožňuje,spoukazomnaustanovenie§404ods.2,3Tr.

por., by v takom prípade muselo byť pristúpené k priamej aplikácii ustanovenia § 41 Tr. por., na použitie
zásad ktorého odkazuje ustanovenie § 42 ods. 1 Tr. zákona pri ukladaní súhrnného trestu. Z uvedených
dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd pri ukladaní trestu obžalovanému napadnutým
rozsudkom správne aplikoval ustanovenia o súhrnnom treste a správne osobitným výrokom (vzhľadom
na obsah výroku právoplatného uznesenia o povolení obnovy konania) poukázal na rozhodnutia, na

ktoré sa vzťahuje rozhodnutie o uložení súhrnného trestu.

S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd nestotožnil ani s názorom obhajoby v odvolaní, podľa
ktorého malo byť obžalovanému odňaté právo na zákonného sudcu z dôvodu, že v prejednávanom
prípade okresný súd ukladal trest aj za trestnú činnosť, z ktorej bol obžalovaný uznaný vinným

rozsudkom Okresného súdu Prievidza pod sp.zn. 1T/173/2011 a rozsudkom Okresného súdu Piešťany.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné zopakovať, že právoplatným obnovením konania,
vedeného na Okresnom súde Prievidza pod sp.zn. 3T/28/2011, sa stal súd, konajúci po povolení
obnovy konania, príslušným na prejednanie a rozhodnutie celého predmetu konania v rozsahu, ktorý
bol otvorený rozhodnutím o povolení obnovy konania.

Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd v prejednávanom prípade pri ukladaní druhu a výmery
trestu dôsledne prihliadal na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce
okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy v zmysle
§ 34 ods. 4 Tr. zák. s prihliadnutím na účel trestu v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. Odvolací súd považuje

za potrebné poukázať na to, že na okolnosti, uvedené v ustanovení § 34 ods. 4 Tr. zák., nie je možné
prihliadať mechanicky, ale v kontexte prejednávaného prípadu je potrebné priradiť im rozumný význam
pre potreby naplnenia účelu trestu. Podľa názoru odvolacieho súdu, okresný súd pri ukladaní trestu
postupoval v zmysle uvedeného.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd okrem iného uviedol, že u obžalovaného nezistil
poľahčujúcu okolnosť. Priťažujúcou okolnosťou je tá skutočnosť, že sa dopustil viacerých trestných
činov. Motívom konania obžalovaného bola snaha zakryť svoju trestnú činnosť a snaha zakryť trestnú
činnosť jeho otca. K osobe obžalovaného okresný súd zistil, že t.č. je vo výkone väzby. V mieste
bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Pred spáchaním trestnej činnosti bol osemkrát riešený

v priestupkovom konaní pre priestupok proti občianskemu spolunažívaniu a bol päťkrát riešený
v priestupkovom konaní v oblasti cestnej dopravy. Z uvedených dôvodov okresný súd nepriznal
obžalovanému poľahčujúcu okolnosť, t.j. že by pred spáchaním trestnej činnosti viedol riadny život
človeka. Okresný súd tiež zistil, že obžalovaný pred spáchaním trestnej činnosti súdne trestaný nebol.

Odvolací súd dospel k záveru, že vyššie uvedené skutkové zistenia okresného súdu majú oporu
vo výsledkoch vykonaného dokazovania, a preto považuje za správny a súladný so zákonom záver
okresného súdu, podľa ktorého u obžalovaného je daný dôvod pre aplikáciu ustanovenia § 38 ods. 4 Tr.
zákona,zdôvoduexistenciepriťažujúcejokolnostipodľa§37písm.h)Tr.zák.,neexistenciepoľahčujúcej
okolnosti podľa § 37 Tr. zák. a z ktorého dôvodu sa u obžalovaného zvyšuje dolná hranica trestnej

sadzby o jednu tretinu. K argumentácii obhajoby v odvolaní, podľa ktorej vo veci vedenej na Okresnom
súde Piešťany pod sp.zn. 2T/113/2012 súd nedospel k záveru o prevahe priťažujúcich okolností, keďže
neurčoval dolnú hranicu s výmerou 4 roky a 8 mesiacov, pozornosti odvolacieho súdu neušlo, že napriek
ustanoveniu § 38 ods. 2 Tr. zák. v rozhodnutiach súdov oboch stupňov absentujú akékoľvek záveryo existencii priťažujúcich a poľahčujúcich okolností, ako aj úvahy v súvislosti s ustálením konkrétnej
trestnej sadzby, z ktorej vychádzal Okresný súd Piešťany pri rozhodovaní o upustení od uloženia
súhrnného trestu. Naopak, v súvislosti s ustálením existencie pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností, rozhodnutia súdov vo veciach vedených pod sp.zn. 3T/28/2011 a 1T/173/2011 obsahujú
zistené konkrétne skutočnosti a z nich vyvodené závery o poľahčujúcich a priťažujúcich okolnostiach,
ktoré zistené skutočnosti a závery sú v úplnej zhode so zistenými skutočnosťami a závermi v odôvodnení
napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o námietku obhajoby v odvolaní, podľa ktorej mal okresný súd v rozpore s ustanovením §
38 ods. 7 Tr. zák. aplikovať na prejednávaný prípad ustanovenie § 38 ods. 4 Tr.zák., odvolací súd v
tejto súvislosti poukazuje na právny názor okresného súdu v odôvodnení napadnutého rozsudku, podľa
ktorého Nálezom Ústavného súdu zo dňa 28.11.2012, na základe ktorého nálezu bola povolená obnova
tohto konania, došlo k zániku možnosti použitia tohto ustanovenia (§ 38 ods. 7 Tr. zák.), pretože toto
ustanovenie bolo možné použiť len pri použití ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona v znení

účinnom pred účinnosťou vyhlásenia protiústavnosti časti § 41 ods. 2 Tr.zák. Odvolací súd sa s týmto
právnym názorom okresného súdu stotožňuje. Považuje však za potrebné dodať, že ide o faktickú, nie
formálnu nemožnosť použitia ustanovenia § 38 ods. 7 Tr. zák., na základe v súčasnosti platného a
účinného znenia ustanovenia § 41 ods. 2 Tr. zák. V zmysle ústavného princípu, podľa ktorého právne
normy je nutné vykladať podľa ich účelu, nie je možné opomenúť, že účelom ustanovenia § 38 ods. 7 Tr.

zák. bolo poskytnutie zákonnej možnosti zmierniť trestnú sadzbu vo vzťahu k dolnej hranici pri súbehu
trestných činov, z ktorých aspoň jeden je zločinom, určenej na základe aplikácie ustanovenia § 41 ods. 2
Tr. zák. v znení pred účinnosťou vyššie uvedeného nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, pokiaľ
by sa viacnásobné zvyšovanie dolnej hranice trestnej sadzby podľa pôvodného ustanovenia § 41 ods.
2 Tr. zák. a súčasne aj podľa ustanovení § 38 ods. 4 až 6 Tr. zák. javilo byť v tom - ktorom prípade

zjavne v rozpore so zásadou proporcionality ukladania trestov. S poukazom na uvedené aj podľa názoru
odvolacieho súdu sa ustanovenie § 38 ods. 7 Tr. zák. po účinnosti Nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky zo dňa 28.11.2012, sp.zn. PL. ÚS 106/2011, stalo z hľadiska jeho účelu prakticky obsolentným
ustanovením (bez reálneho uplatnenia).

S poukazom na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav
veci a vec správne právne posúdil. Výroky napadnutého rozsudku podľa názoru odvolacieho súdu v
plnom rozsahu rešpektujú aj ustanovenie § 405 písm. b) Tr. por., podľa ktorého ak bola povolená obnova
konania len v prospech obvineného, nesmie mu byť novým rozsudkom uložený trest prísnejší, než aký
mu bol uložený v pôvodnom konaní.

Podľa § 319 Tr. por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preto rozhodol tak,
ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.