Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/74/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814010320
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814010320.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov
JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Ondreja Samaša v trestnej veci proti obžalovanému T. U. pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm.
a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. prejednal na verejnom zasadnutí dňa 16.
októbra 2014 odvolanie obžalovaného T. U. proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 6. augusta

2014, sp. zn. 2T/95/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. d/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j ú sa v rozsudku súdu prvého
stupňa výroky o uloženom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. sa vec vracia súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Výrok o vine a uloženom treste prepadnutia veci zostáva týmto zrušením nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 6.augusta 2014, sp. zn. 2T/95/2014 bol obžalovaný T.
U. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm.
b/ Tr. zák. v spojení s § 138 písm. a/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák., § 127 ods. 4 Tr. zák. na

tom skutkovom základe, že

dňa 03.03.2014 okolo 9:20 h v W., v byte číslo X na L. XX po predchádzajúcom slovnom konflikte sa
vyhrážalsvojmuotcoviU.U.zabitímnožomanáslednesavyhrážal,žemuvystrelímozogzhlavy,pričom
mieril krátkou ručnou expanznou zbraňou - samonabíjacou pištoľou, zn. EKOL Firat Magnum, kalibru
9 mm P.A., ktorá je určená na vystreľovanie nábojok so stredovým zápalom laborovaných špeciálnou

látkou, poplašných nábojok a pyrotechnických zloží - ohňostrojov, na jeho hlavu, pritom bol agresívny a
rozzúrený a u poškodeného vzbudil obavu, že vyhrážky uskutoční, preto poškodený zavolal políciu.

Za tento prečin bol obžalovaný T. U. odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 4, § 37
písm. m/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere 17 mesiacov nepodmienečne, na výkon ktorého bol
podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd uložil obžalovanému T. U. trest prepadnutia veci a to krátkej
ručnej expanznej zbrane - samonabíjacej pištole, zn. EKOL Firat Magnum, kalibru 9 mm P. A.K, výrobné
číslo EF-XXXXXXX a jedného kusa zásobníka, ktoré sa nachádzajú na Okresnom riaditeľstve PZ v
Prievidzi, odbore poriadkovej polície, oddelení dokladov, ulica Košovská cesta č. 14, pod evidenčným
číslom PP-13/2014 s tým, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stáva štát.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej
lehote napadol odvolaním obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V písomnom odôvodnenínamietal správnosť napadnutého rozsudku vo výroku o vine ako aj o treste vzhľadom na to, že
už v prípravnom konaní vznikli pochybnosti o zdravotnom stave obžalovaného a o jeho trestnej
zodpovednosti, bolo nariadené znalecké dokazovanie a do konania boli pribratí znalci, ktorí vyšetrili jeho

zdravotný stav a konštatovali, že u obžalovaného v čase skutku nebola zistená psychická porucha, v
dôsledku ktorej by nedokázal rozpoznať následky svojho konania a svoje konanie ovládnuť a preto je
plnezasvojekonanietrestnezodpovedný.Zozáverovznaleckéhoposudkuvšakvyplýva,žeobžalovaný
netrpí duševným ochorením v pravom slova zmysle, ale trpí na svoju osobnostnú odchýlku - abnormne
štruktúrovanú osobnosť od svojho útleho detstva s prihliadnutím na organické poškodenie mozgu pri

narodeníalebokrátkoponarodení.TaktiežsvedkyňaMUDr.K.uviedla,žeobžalovanýmáťažkúporuchu
osobnosti a jeho agresívne stavy môžu byť spojené s výpadkami pamäte. Obžalovaný nepopiera, že dňa
03.03.2014 sa dostal do slovného konfliktu so svojimi rodičmi, s ktorými má už dlhodobo veľmi zlé vzťahy
a to najmä so svojím otcom, ktorý ho často provokuje a privádza do stavov zúrivosti. Medzi sebou mávajú
často hádky kvôli peniazom, keď neprispieva na domácnosť. Tak tomu bolo aj dňa 03.03.2014, keď sa
do hádky zapojil otec obžalovaného, ktorý svojim nevhodným správaním obžalovaného dostal do takého

stavu zúrivosti, že skutočne obžalovaný na niektoré okamžiky tohto konfliktu si nemôže pamätať. Takéto
názory prezentovali aj svedkovia, obaja rodičia obžalovaného, ktorí poznajú od malička zdravotný stav
svojho syna, osobne boli viackrát svedkami takých udalostí, kedy u syna pozorovali výpadky pamäte a
teda sú presvedčení, že ich syn trpí psychickým ochorením, v dôsledku ktorého nedokáže vo vypätých
situáciách ovládať svoje konanie. Otázku nepríčetnosti obžalovaného súd posudzoval len na základe

záverov znaleckého posudku a nezobral do úvahy aj ďalšie vykonané dôkazy a to svedecké výpovede
rodičov obžalovaného ako aj MUDr. K. o možných výpadkoch pamäte obžalovaného v čase extrémneho
rozrušenia ako tomu bolo aj 3.3.2014. Psychický stav obžalovaného postupne gradoval od večera
dňa 02.03.2014 a vyvrcholil dňa 03.03.2014 ráno, keď do hádky obžalovaného s matkou sa zapojil
jeho otec, ktorý svojim nevhodným správaním ako to aj sám na hlavnom pojednávaní priznal, priviedol

obžalovaného do takého stavu zúrivosti, že v tomto okamihu mal znížené rozpoznávacie a ovládacie
schopnostiamoholkonaťvstavenepríčetnosti,minimálnevstavezmenšenejpríčetnosti.Ztohtodôvodu
malokresnýsúdnepríčetnosťobžalovanéhoposudzovaťvsúvislostisovšetkýmiostatnýmirelevantnými
dôkazmi a mal vysloviť jeho nepríčetnosť, prípadne minimálne posúdiť konanie obžalovaného ako
konanie v stave zmenšenej príčetnosti. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby krajský súd v

zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a sám podľa
§ 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že obžalovaného oslobodí spod obžaloby, prípadne podľa § 321 ods. 1
písm. e/ Tr. por. zruší rozsudok vo výroku o treste a sám v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodne tak,
že s prihliadnutím na zmenšenú príčetnosť obžalovaného uloží mu podľa ustanovenia § 39 ods. 2 písm.
c/ Tr. zák. trest odňatia slobody pod dolnú hranicu upravenej trestnej sadzby s tým, že uložený trest mu

podmienečne odložený so skúšobnou dobou a zároveň mu v zmysle § 51 Tr. zák. uloží probačný dohľad,
v rámci ktorého sa v skúšobnej dobe bude podrobovať psychoterapii a psychologickému poradenstvu
za účelom získania návykov ako správnou liečbou regulovať svoje správanie.

Obžalovaný vo svojom písomnom odôvodnení odvolania, že v predvolaní na hlavné pojednávanie dňa

23.7.2014 bolo uvedené, že malo ísť o konanie pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2, 3 písm. a), b) Tr.
zák., hoci išlo o prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zák.. Obžalovaný
ďalej namietal, že hlavné pojednávanie dňa 23.7.2014 bolo odročené na deň 6.8.2014 bez doručenia
podľa § 66 Tr. por., v dôsledku čoho nebola „dodržaná lehota § 370 a nedoručené predvolanie na
hlavné pojednávanie“. V uvedenom obžalovaný vidí porušenie zákona a práv na obhajobu. Obžalovaný

v ďalšom písomnom podaní poukázal aj na diagnostikované organické poškodenie mozgu a výpadky
krátkodobej pamäte v dôsledku čoho navrhol uložiť ochranné liečenie, ktoré podľa jeho názoru lepšie
splní účel.

Krajský súd v Trenčíne, ako odvolací súd, podľa § 326 ods. 1 Tr. por. prejednal odvolanie obžalovaného

proti napadnutému rozsudku na verejnom zasadnutí, pričom preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku o vine a treste, ako aj správnosť postupu
konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. por. V medziach svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že odvolanie proti napadnutým

výrokom rozsudku o uloženom treste odňatia slobody je dôvodné.

Preskúmaním správnosti postupu konania, predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozsudku, odvolací
súd nezistil v postupe súdu prvého stupňa chyby, ktoré by už samé osebe zakladali dôvod pre jehozrušenie.Pokiaľobžalovanývodvolanínamietal,ženapredvolanínahlavnépojednávaniebolouvedené
paragrafové označenie prečinu o ktorom sa malo konať, v rozpore s obžalobou a že na odročené
pojednávanie dňa 6.8.2014 nebol predvolaný písomne, odvolací súd tieto okolnosti nepovažoval za

dôvod, pre ktorý by bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok.

Obžalovaný preukázal, že v predvolaní na hlavné pojednávanie okresný súd uviedol nesprávne
paragrafovéoznačenieprečinu,oktoromsamalokonaťnahlavnompojednávaní.Zospisuvšakvyplýva,
žeobžalobavpredmetnejvecibolariadneavčasobžalovanémudoručená,čoobžalovanýnerozporoval,

nebola mu doručená žiadna iná obžaloba, takže začatie prejednávania predmetnej veci na hlavnom
pojednávanídňa23.7.2014nemohlobyťpreobžalovanéhoprekvapujúce,znemožňujúceobžalovanému
pripraviť sa naň. Preto odvolací súd nepovažoval uvedené pochybenie okresného súdu pri príprave
hlavného pojednávania za také, v dôsledku ktorého by obžalovanému boli pri prejednávaní veci na
hlavnom pojednávaní upreté práva na riadnu obhajobu.

Pokiaľ obžalovaný namietal, že na odročené hlavné pojednávanie dňa 6.8.2014 nebol osobitne
písomne predvolaný, zo zápisnice o hlavnom pojednávaní dňa 23.7.2014 vyplýva, že samosudca
vyhlásil uznesenie o odročení hlavného pojednávania na uvedený deň v prítomnosti obžalovaného, v
dôsledku čoho bolo obžalovanému podľa § 179 ods. 1 Tr. por. oznámené toto uznesenie, ktoré netreba
vyhotovovať podľa § 177 ods. 1 Tr. por. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval postup okresného

súdu v súvislosti s odročovaním hlavného pojednávania na deň 6.8.2014 za súladný s príslušnými
ustanoveniami Trestného poriadku.

Na základe preskúmania správnosti výroku o vine napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil
pochybenia v postupe okresného súdu. Pokiaľ obžalovaný popieral spáchanie skutku tak, ako bol skutok

vymedzený v obžalobe, okresný súd oprel svoj záver o spáchaní uvedeného skutku obžalovaným o
výpovede svedkov s poukazom na to, že svedkovia (rodičia obžalovaného) vypovedali zhodne, ich
výpovede na seba nadväzovali a nevykazovali rozpory. V súlade s uvedenými výpoveďami boli aj
výpovede ostatných svedkov. Keďže tieto závery okresného súdu mali oporu v spisovom materiáli,
podľa názoru odvolacieho súdu niet dôvodu vytknúť okresnému súdu pri hodnotení dôkazov nesprávnu

aplikáciu ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. (zásada voľného hodnotenia dôkazov).

Pokiaľobžalovanýpoukazovalnasvojezdravotnéťažkosti,odvolacísúdnezistilskutočnosti,prektoréby
vznikladôvodnápochybnosťosprávnostizáveruokresnéhosúduoabsenciinepríčetnostiobžalovaného
v čase činu aj napriek pozitívne znalcami zistenej poruche osobnosti obžalovaného. Odvolací súd

nezistil skutočnosti, pre ktoré by bolo možné dospieť k rozumnej pochybnosti o správnosti záverov
znalcov ohľadne zachovania rozpoznávacích schopností obžalovaného v čase činu. Okolnosti prípadu
tiež nenasvedčujú tomu, že by v čase činu boli u obžalovaného vymiznuté ovládacie schopnosti (patický
afekt). Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval za správny záver okresného súdu o absencii
nepríčetnosti obžalovaného podľa § 23 Tr. zákona v čase činu, z ktorého dôvodu je obžalovaný

za tento čin trestne zodpovedný. Keďže odvolací súd považoval za správne aj právne posúdenie
skutku okresným súdom, nepovažoval za dôvodné odvolanie obžalovaného v časti, týkajúcej sa výroku
napadnutého rozsudku o vine.

Odvolací súd však považoval za dôvodné odvolanie obžalovaného proti výrokom rozsudku okresného

súdu o uloženom treste odňatia slobody z dôvodu odvolaním namietanej prípadnej možnosti zníženej
príčetnosti obžalovaného v čase činu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že prípadná
znížená príčetnosť nemá vplyv na trestnoprávnu zodpovednosť páchateľa, avšak môže mať podstatný
vplyv na uloženie trestu, pričom posudzovanie príčetnosti je právnou otázkou, ktorej posúdenie patrí
súdu na základe zistených skutočností.

V predmetnej veci bol znalcami vypracovaný znalecký posudok za účelom vyšetrenia duševného
stavu obžalovaného. V záveroch písomného posudku znalci konštatovali, že obžalovaný trpí poruchou
osobnosti(odpoveď1.),ktoroutrpelajvčasečinu(odpoveď2.),sozáveromozachovanírozpoznávacích
(odpoveď 3.) a ovládacích (odpoveď 4.) schopností obžalovaného v čase činu, pričom podľa záverov

znalcov pozitívne zistená duševná porucha obžalovaného nemala forenzne významný vplyv na jeho
rozpoznávacie a ovládacie schopnosti.Vzhľadom na špecifiká znaleckého dokazovania v trestnom konaní odvolací súd považuje za potrebné
poukázať na to, že znalecký posudok nemá medzi dôkazmi v trestnom konaní privilegované postavenie
a podľa § 2 ods. 12 Tr. por. je súd aj tento dôkaz povinný hodnotiť ako každý iný dôkaz jednotlivo a v

súhrne. Špecifikum hodnotenia znaleckého posudku vychádza z ustanovenia § 141 ods. 1 Tr. por., podľa
ktorého súd nie je oprávnený sám posudzovať odborné otázky, na ktoré sú potrebné odborné znalosti
ani v prípade, že by takýmito odbornými znalosťami disponoval. Súd môže preverovať len správnosť
skutkových okolností, z ktorých znalec vychádza, či závery znalca majú oporu v správne zistených
skutkových okolnostiach, či sú závery znalca náležite odôvodnené, logické a úplné. To znamená, že

hoci nie je súd oprávnený sám posudzovať odborné otázky, pri hodnotení tohto dôkazu podľa § 2 ods. 12
Tr. por. nesmie len mechanicky preberať závery znaleckého dokazovania. V tejto súvislosti odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že znalci (odborníci vo svojom odbore) majú povinnosť podávať znalecké
posudky aj laikom zrozumiteľným spôsobom.

Spoukazomnapríslušnosťsúdunaposudzovanieotázkypríčetnostiakoprávnejotázkysapodľanázoru

odvolacieho súdu okresný súd v prejednávanej veci nedostatočne vyporiadal pri posudzovaní uvedenej
otázky so všetkými skutočnosťami, ktoré vyšli najavo.

Zo spisového materiálu vyplýva, že obžalovaný od detstva trpí zdravotným postihnutím, ku ktorému
boli pri rôznych odborných vyšetreniach priradené diagnózy, vyjadrené aj kódmi podľa medzinárodnej

klasifikácie chorôb (ďalej len MKCH), ako F 43.2, F 61, F 70.1, F 10, F 19, F 12. Niet zrejme pochýb
o tom, že MKCH je všeobecne medzinárodne uznávaná klasifikácia ochorení. MKCH tiež obsahuje v
V. kapitole kódy duševných porúch a porúch správania (kódy F 00 až F 99). Keďže MKCH obsahuje
zoznam duševných porúch a porúch správania, z ktorých niektoré boli diagnostikované odborníkmi
(psychiatrami) u obžalovaného a vychádzajúc z toho, že psychiatria sa zaoberá rozpoznávaním a

liečením duševných porúch, javí sa ako nedostatočne odôvodnený záver znalcov o tom, že obžalovaný
netrpí duševnou poruchou v pravom slova zmysle. Logicky potom vyvstáva doposiaľ v konaní
nezodpovedaná otázka, čo znalci považujú za poruchu v pravom slova zmysle, keď u obžalovaného boli
zistené diagnózy, spadajúce do piatej kapitoly MKCH., teda podľa tejto klasifikácie diagnózy, ktoré by
logicky nad rámec normy u zdravých ľudí mali ovplyvňovať psychickú stánku osobnosti obžalovaného.

Poľa názoru odvolacieho súdu dokazovaním pred okresným súdom nebola riadne objasnená diagnóza
obžalovaného. Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalci označili diagnózu obžalovaného len kódom
F 61 (podľa MKCH Poruchy správania spojené s fyziologickými poruchami a somatickými faktormi -
Zmiešané a iné poruchy osobnosti). Zo znaleckého dokazovania nevyplýva, ako sa znalci vyporiadali so

závermi iných odborníkov o pozitívnom zistení aj iných diagnóz podľa V. kapitoly MKCH u obžalovaného
(či tieto poruchy skutočne existovali, ako sa vyvíjali a či existovali aj v čase činu). V súvislosti so
záveromznalcovodiagnózeF61absentujúzávery,sakýmikonkrétnymifyziologickýmiporuchamialebo
konkrétnymi somatickými faktormi je spojená porucha osobnosti obžalovaného. Otázna je tiež správnosť
záverov znaleckého dokazovania o mentálnej subnorme obžalovaného, čo by podľa znalcov malo byť

pásmo medzi normou a ľahkou mentálnou retardáciou (č. l. 91, 1. otázka), keď podľa obsahu znaleckého
posudku MUDr. K. (č. l. 83) a Nemocnica pre obvinených a odsúdených Trenčín v súvislosti s prijatím
obžalovaného od 9.4.2014 (č. l. 84) konštatovali u obžalovaného aj diagnózu F 70 - ľahká duševná
zaostalosť (Duševná zaostalosť - mentálna retardácia - F70 až F 79).

Ajspoukazomnauvedenépodľanázorusenátuodvolaciehosúdunazákladeskutočností,vyplývajúcich
z vykonaných dôkazov okresný súd si nekriticky osvojil záver znalcov, podľa ktorého obžalovaný mohol
svoje konanie ovládať (odpoveď na otázku č. 4), i keď zo slovnej formulácie odpovede znalcov na
položenú otázku nie je zrejmá konkrétna miera zachovania ovládacej schopnosti obžalovaného v
rozhodnej dobe (znalci konštatujú zachovanie ovládacej schopnosti, avšak bez výslovného vymedzenia

rozsahu). Podľa vyjadrení znalcov, ako aj MUDr. K., pritom obžalovaný má zrejme v dôsledku svojej
poruchy nízky prah pre uvoľnenie agresie, má sklony k skratovému konaniu, pričom by mal užívať
lieky, tlmiace túto jeho impulzivitu a agresivitu. Ak teda na jednej strane je u obžalovaného odborníkmi
diagnostikovaná porucha osobnosti, označená kódom podľa MKCH, ktorá porucha má byť spojená
s impulzivitou a agresivitou mimo normy zdravého človeka a ktorú impulzivitu a agresivitu je možné

tlmiť medikamentózne, podľa názoru senátu odvolacieho súdu sa javí, že okresný súd pri existencii
uvedených skutočností nedostatočne odôvodnil záver, podľa ktorého obžalovaný mal v čase činu,
ktorý čin navonok vykazoval známky agresie zo strany obžalovaného, úplne zachovanú aj ovládaciu
schopnosť. V tomto smere nemôže byť zanedbateľný ani záver vypočutých odborníkov (znalcov a MUDr.K.), podľa ktorého by mal obžalovaný užívať lieky tlmiace jeho impulzivitu a agresivitu, s čím sa okresný
súd nevyporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku.

Keďže prípadná znížená príčetnosť je skutočnosťou, ktorá môže mať podstatný význam pre uloženie
sankcie podľa Trestného zákona, pričom aj ochranné opatrenie je podľa § 31 ods. 1 Tr. zákona takouto
sankciou, s poukazom na uvedené, senát odvolacieho súdu dospel k záveru, že okresný súd sa
nevyporiadal so všetkými okolnosťami, významnými pre uloženie sankcie podľa ustanovení Trestného
zákona podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por., vznikli pochybnosti o správnosti skutkových zistení

okresného súdu v súvislosti s ukladaním sankcií obžalovanému podľa § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por., z
ktorých dôvodov boli porušené ustanovenia § 34 a § 35 Tr. zákona podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por..
Preto odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o uloženom treste odňatia
slobody a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu
prejednal a rozhodol.

Po vrátení veci bude úlohou okresného súdu doplniť dokazovanie za účelom odstránenia vyššie
uvedených rozporov so zameraním na objasnenie vplyvu poruchy osobnosti obžalovaného a s ňou
spojenou impulzivitou a agresivitou na jeho konanie v čase činu, na objektívne možnosti tlmenia
impulzivity a agresivity medikamentózne (prípadná možnosť aj injekčnej liečby s dlhodobejším účinkom)
a na možnosti zabezpečenia dodržiavania liečebného režimu zo strany obžalovaného aj vo vzťahu

k forme prípadného ochranného liečenia. Až po objasnení týchto skutočností bude možné posúdiť,
určenie akých sankcií v zmysle § 31 ods. 1 Tr. zák. je spôsobilé zabezpečiť spravodlivé potrestanie
obžalovaného v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona aj s ohľadom na zabezpečenie
ochrany spoločnosti pred jeho správaním.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.