Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/8/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8713010284
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8713010284.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr.
Vladimíra Monoka a JUDr. Evy Rešatkovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 15.10.2014 v trestnej
veci proti obž. T. D., pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák., o
odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 2T 21/13 zo dňa 3.9.2013 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného T. D..

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obž. T. D. vinným z prečinu poškodzovania cudzej veci podľa
§ 245 ods. 1,2 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 14.11.2012 v čase okolo 02.00 hod. v F., na ulici N., na parkovisku pred vchodom bytového domu
3585/3, nezisteným spôsobom podpálil zadnú časť osobného motorového vozidla značky Seat Toledo,
čiernej metalízy, evidenčné číslo PP 486CE, kde pri požiari došlo k zhoreniu predných, ako aj zadných

sedadiel vozidla, batožinového priestoru, čalúnenia stropu vozidla, prístrojovej dosky, zadného ľavého
kolesa spolu s diskom, ďalšej výbavy motorového vozidla a zároveň v dôsledku pôsobenia sálavého
tepla došlo k poškodeniu laku vozidla, čím vlastníkovi vozidla P. D. bola spôsobená škoda vo výške
8.054,- €

Za to mu podľa § 245 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. uložil trest odňatia slobody vo

výmere 7 mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. b/ Tr. zák. mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák.
určil skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obžalovanému povinnosť uhradiť poškodenému P. D., nar. XX.X.XXXX,

trv. bytom F., ul. N. č. XXXX/X, zastúpenému opatrovníkom Úrad práce, soc. vecí a rodiny Poprad,
náhradu škody vo výške 8.054,- eur.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, obžalovaný odvolanie, ktoré následne aj písomne odôvodnil. V

dôvodoch odvolania uvádza, že s rozhodnutím nesúhlasí, pričom súčasne žiada, aby mu bol ustanovený
obhajca z radov advokátov (ten mu bol následne aj ustanovený). Ďalej uvádza, že vznáša námietku proti
sudcovi, ktorý viedol pojednávanie, v ktorom ho bez priamych dôkazov spolu s prokurátorom obvinil zo
skutku, ktorý nespáchal a obvinil ho z poškodzovania cudzej veci. Poškodená vec bola jeho, on hnuteľný
majetok, ktorý kúpil za svoje zarobené peniaze a je predmetom BSM, ktoré nebolo do dnešného dňa
vysporiadané, vozidlo SEAT Toledo po rozvode bez jeho súhlasu užívala exmanželka, toto vozidlo bolo

dňa 3.12.2007 prihlásené na meno P. D. a bez jeho vedomia a povolenia bolo toto vozidlo dňa 2.12.2008
vyradené z cestnej premávky, dňa 3.4.2009 bolo znova uvedené do premávky a dňa 7.4.2009 bolavykonaná zmena na nového vlastníka. Tieto skutočnosti si má súd overiť na Dopravnom inšpektoráte
v F. a zvážiť koho bol vlastne majetok poškodený a ako ho bývalá exmanželka chcela o tento hnuteľný
majetokbezvyplateniapripraviť.Odmietavyčíslenúškoduvsume8.054,-€vyplatiťakožepoškodenému

P. D., ktorý je akože vlastníkom. Túto sumu žiada vyplatiť jemu ako pravému vlastníkovi, pretože toto
vozidlo kúpil zo svojich peňazí a ak mu nebude preukázaná a dokázaná vina skutočnými dôkazmi, ako je
napríkladvideozáznamzbezpečnostnýchkamier,ktoréhopriamousvedčia,budežiadaťajodškodnenie
za krivé obvinenie na jeho osobu a poškodzovanie jeho mena sudcom JUDr. U. O. a prokurátorom JUDr.
E. P., ktorí ho takto arogantne a neúctivo obvinili.

Na základe podaného odvolania preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317
ods. 1 Tr. por., podľa ktorého ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1, alebo
nezruší napadnutý rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by

odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1, dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie
je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci boli v konaní pred súdom prvého stupňa, podľa názoru krajského súdu, vykonané
dôkazy v takom rozsahu, ako to ust. § 2 ods. 10 Tr. por. vyžaduje, bolo teda postupované tak, aby

bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
rozhodnutie.

Vykonané dôkazy okresný súd vyhodnotil spôsobom uvedeným v § 2 ods. 12 Tr. por., a takýmto
postupom dospel k správnym skutkovým aj právnym záverom.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, ktoré konkrétne dôkazy boli vo veci vykonané, ktoré skutočnosti
z jednotlivých dôkazov vyplývali, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov a prečo obrane obžalovaného prezentovanej v konaní
pred súdom a sčasti aj v prípravnom konaní, keď spáchanie skutku popieral, neuveril. Odôvodnenie

napadnutého rozsudku považuje krajský súd za správne, ako také si ho osvojuje a v podrobnostiach na
dôvody napadnutého rozsudku v tomto smere aj poukazuje.

Ajpodľanázorukrajskéhosúdubolovykonanýmidôkazmipreukázané,žeskutoktak,akojevovýrokovej
časti napadnutého rozsudku ustálený, sa stal a že tento skutok obžalovaný spáchal, aj keď, ako je to

už vyššie uvedené, v konaní pred súdom, aj vo svojej poslednej výpovedi v prípravnom konaní, poprel,
že by ho bol spáchal, aj keď v prípravnom konaní vo svojich výpovediach dňa 14.11.2012 a 15.11.2012
sa k spáchaniu skutku priznal. Vtedy uvádzal, že deň predtým prevzal rozhodnutie Krajského súdu v
Prešove,ktorýmbolzamietnutýjehonávrhnapriznanie83.000,-eurabolzaviazanýknáhradetrov600,-
eur a keď sa s týmto rozsudkom oboznámil, vošiel doňho amok, dostal strašné nervy na svoju bývalú,

preto sa rozhodol, že pôjde urobiť škodu na vozidle, ktoré zakúpil koncom roka 2007 zo svojich peňazí a
vlastníkom ktorého je momentálne syn P. a držiteľom bývalá manželka, rozhodol sa, keďže bol zúfalý, že
svoje vozidlo podpáli. Okolo polnoci prišiel do dielne, zobral benzín a keď prišiel k predmetnému vozidlu,
ktoré bolo odparkované na vyhradenom mieste a nacúvané k múru, polial zadné koleso na pravej strane
aj pravý podbeh kolesa a zapálil ho zapaľovačom. Tento skutok vykonal, lebo si stále myslí, že vozidlo

je jeho a bol pod obrovským tlakom. V prípravnom konaní sa dňa 7.1.2013 obžalovaný dostavil sám na
políciu s tým, že svoju výpoveď zmenil, tvrdil, že bol krivo obvinený exmanželkou, vozidlo nepodpálil, má
za to, že si ho dala podpáliť sama z dôvodu, že potrebuje nové vozidlo, nakoľko môže každých 6 rokov
žiadať o príspevok. V tejto výpovedi tvrdil, že 14.11.2012 okolo 02.00 hod. sa nachádzal doma, družka
bola v obývačke, sledovala televíziu, predtým okolo 01.00 hod. sa bol na vozidle Deawoo previezť kvôli

poruche kúrenia, po príchode zobudil družku, dali si kávu, na N. ulici vôbec nebol. K rozporom vo svojich
výpovediach sa vtedy vyjadroval v tom smere, že to, čo predtým uviedol, bolo z jeho strany vymyslené,
aby bol oslobodený od cely predbežného zadržania. Na hlavnom pojednávaní tvrdil, že jeho priznanie,
ktoré bolo zaprotokolované na polícii, bolo pod nátlakom vyšetrovateľov, vyšetrovatelia mu rozprávali čo
má vravieť, aby nerobil zbytočné problémy, zastrašovali ho, že ho môžu zavrieť do cely predbežného

zadržania a že majú dôkazy, že on sa dopustil skutku.

Aj keď je pravdou, že priamo pri čine obžalovaného nikto nevidel, teda nikto nevidel, že by to bol práve
on, kto podpaľoval uvedené vozidlo, mimo skutočností, na ktoré poukazuje prvostupňový súd, sú tu ajďalšie okolnosti, vzhľadom na existenciu ktorých nebol dôvod priznaniu obžalovaného, urobenému v
priebehu prípravného konania v jeho prvých výpovediach, neveriť.

Ohliadnuc od faktu, že prvostupňový súd vypočul aj poverených príslušníkov PZ, ktorí obžalovaného
vypočúvali dňa 14.11.2012 a 15.11.2012 a osoby, ktoré boli pri podpise, resp. výsluchu prítomné a tí
rozhodne popreli, že by bol na obžalovaného vykonávaný akýkoľvek nátlak, zhodne tvrdili, že výsluch
obžalovaného prebiehal štandardným spôsobom, po zákonnom poučení, protokolované bolo to, čo
obžalovaný vypovedal, zápisnica mu bola prečítaná a túto bez výhrad podpísal, je potrebné poukázať

aj na ďalšie skutočnosti, plynúce z prvotných výpovedí obžalovaného, ktoré zodpovedajú skutočnosti
a ktoré mohli byť známe len
páchateľovi. Je to predovšetkým čas, kedy malo k spáchaniu skutku dôjsť, ďalej spôsob akým bolo
motorové vozidlo zaparkované, ale hlavne miesto, ktoré bolo ohniskom požiaru. V súlade s prvotnými
výpoveďami obžalovaného je totiž tak z výpovedí svedka P. D., T. D., ako aj správy Okresného
riaditeľstva hasičského a záchranného zboru v Poprade zrejmé, že vozidlo začalo horieť v jeho

zadnej časti, z výpovede svedkov konkrétnejšie plynie, že od zadného kolesa na strane spolujazdca,
a to zodpovedá prvotným výpovediam obžalovaného, keď uvádzal, v ktorej časti motorové vozidlo
polial benzínom a zapálil. Naviac zo znaleckého posudku Kriminalistického expertízneho ústavu PZ
plynie, že vykonaným skúmaním na predložených predmetoch, konkrétne ohorenej sutine, zaistenej
zo zeme na mieste, kde bolo v čase požiaru odstavené motorové vozidlo, bola zistená prítomnosť

stôp automobilového benzínu, čo je látka, ktorú obžalovaný sám podľa svojej výpovede na poliatie
motorového vozidla pred zapálením použil.

To, že vozidlo podpálil obžalovaný, je teda z vykonaných dôkazov zrejmé.

Napriek presvedčeniu a tvrdeniam obžalovaného je z obsahu dôkazov zrejmá aj skutočnosť, že
predmetné motorové vozidlo bolo vo vzťahu k obžalovanému cudzou vecou. Aj keď obžalovaný tvrdí,
že vozidlo zakúpil on zo svojich peňazí, je k tomu potrebné uviesť, že podľa jeho vlastnej výpovede sa
tak stalo za trvania manželstva, takže už len z uvedeného dôvodu by nemohlo byť vozidlo výlučne jeho
vecou, pretože by patrilo do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Z obsahu spisu je však zrejmé,

že vozidlo nebolo zakúpené výlučne z takých prostriedkov, ale rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Poprad zo dňa 5.11.2007 bol na zakúpenie osobného motorového vozidla priznaný P.
D. peňažný príspevok vo výške 200.000,- Sk,t.j. 85% z celkovej ceny osobného motorového vozidla.
Podstatným je však fakt, že podľa evidenčnej karty uvedeného vozidla, je vlastníkom vozidla P. D. a
vedomosť o tejto skutočnosti obžalovaný nepochybne mal, čo z jeho prvotných výpovedí aj plynie.

Výška spôsobenej škody je preukázaná na základe odborných vyjadrení a z nich plynie, že náklady na
uvedenie vozidla do pôvodného stavu predstavujú 8.000,- € a hodnota veci, ktoré boli zničené alebo
poškodené a tvorili súčasť výbavy vozidla predstavuje sumu v čase skutku 54,- €. Uvedená suma
presahuje sumu 2.660,- € a je teda potrebné ju v zmysle ust. § 125 ods. 1 Tr. zák. považovať za škodu

väčšiu.

Keďže túto škodu obžalovaný spôsobil úmyselným konaním tým, že poškodil cudziu vec, správne jeho
konanie kvalifikoval súd prvého stupňa ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1,2 písm.
a) Tr. zák.

Vo vzťahu k výroku o treste je potrebné uviesť, že tu nezistil krajský súd také pochybenie, ktoré by bolo
možné napraviť v prospech obžalovaného. Okresný súd v rozsudku uviedol, že pri rozhodovaní o druhu
trestu a jeho výmere prihliadal na následok konania obžalovaného, spôsob spáchania skutku, možnosť
nápravy a pomery páchateľa, nezistil pritom ani jednu poľahčujúcu, ani jednu priťažujúcu okolnosť a

mal za to, že účel trestu splní a na nápravu páchateľa bude postačovať trest vo výmere 7 mesiacov s
podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú
dobu v trvaní 16 mesiacov. Vzhľadom na fakt, že za prečin, pre ktorý bol obžalovaný uznaný vinným, je
možné podľa zákona uložiť trest odňatia slobody vo výmere od 6 mesiacov do 3 rokov, je trest uložený
blízko dolnej hranice trestnej sadzby, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu, ktorá

jetakistoblízkodolnejhranicetrestnejsadzby,najmävzhľadomnaokolnostiprípadu,predovšetkýmfakt,
že obžalovaný poškodil motorové vozidlo, ktoré jeho ťažko zdravotne postihnutý syn zrejme nevyhnutne
potrebuje pravidelne užívať, (vzhľadom na svoj zdravotný stav najmä na návštevy lekárov a akýkoľvek
presun), potrebné považovať za trest skôr mierny, ale vzhľadom na to, že odvolanie bolo podané vprospechobžalovaného,nemoholkrajskýsúdtrest,ajkeďsprihliadnutímnatietookolnosti,jezávažnosť
konania obžalovaného a tým aj samotného prečinu vyššia, meniť uložený trest v jeho neprospech.

Pochybenie nezistil krajský súd ani pri rozhodovaní o výroku o náhrade škody. Nárok na náhradu škody
bol riadne a včas uplatnený, výška škody bola náležitým spôsobom preukázaná, a preto je rozhodnutie
aj vo výroku, ktorým bola obžalovanému uložená povinnosť škodu spôsobenú trestným činom nahradiť,
správne.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný