Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/139/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811201647
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7811201647.3

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu L. E., B. XX, P., proti žalovanému E. Z., M., C. Ú. X,
M.Q. P., o návrhu na povolenie obnovy konania, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Rožňava, č.k. 11C/29/2011-129 z 16.decembra 2013

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozhodol tak, že návrh na povolenie obnovy
konania zamietol.

Vychádzal zo zistenia, že Krajský súd Košice rozsudkom č.k. 1Co/305/2008-192 zo dňa 3. 12. 2009
potvrdil tento rozsudok v časti 194 100,-Sk a úroku z omeškania z tejto sumy a v prevyšujúcom
vyhovujúcom výroku žalobu zamietol (rozsudok 5C/17/2005). V odôvodnení tohto rozhodnutia súd
okrem iného uviedol, že rozsudok odôvodnil súd prvého stupňa tým, že na základe vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu v Spišskej Novej Vsi
č. k. 6T/140/1996 bol žalovaný ad1/ uznaný vinným z trestného činu porušovania domovej slobody
podľa § 238 ods. 1, 2 Tr. zákona a z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, 2 písm. a) ods. 4 Tr.
zákona, ktorý skutok spáchal dňa 31. 12. 1993 po 22.00 hod. v P. G. M. F. Č.. XX s úmyslom odcudziť
peniaze, keď v rodinnom dome žalobcu z uzamknutého kufríka odcudzil 7 100,-USD a 90 000,-Sk, čím
spôsobil žalobcovi škodu vo výške 320 750,-Sk. Žalobca bol so svojim nárokom na náhradu škody
odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Z ďalšieho právoplatného rozsudku Okresného
súdu v Spišskej Novej Vsi zo dňa 15. 2. 2000 sp. zn. 6T/140/1996 zistil, že týmto rozsudkom, ktorý
nadobudol právoplatnosť 8. 3. 2000, bol žalovaný ad2/ uznaný vinným z rovnakých trestných činov ako
žalovaný ad1/ a to v spolupáchateľstve s ním. Rovnako aj v tomto rozsudku bol žalobca ako poškodený
so svojim nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. Zo zhodných
výpovedí účastníkov konania mal súd prvého stupňa taktiež za preukázané, že zo strany žalovaného
ad1/ došlo k vráteniu sumy 7 100,-USD ako aj 15 000,-Sk žalobcovi. Tvrdenia žalovaného ad1/, že
tomuto vrátil aj ďalšie peňažné čiastky pochádzajúce z uvedeného vlámania súd prvého stupňa nemal
za preukázané. S poukazom na takto špecifikovaný nárok správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri
posudzovaní základu nároku na náhradu škody v súlade s ust. § 135 ods. 1 O.s.p. cítil sa byť viazaný
právoplatnými rozsudkami v trestných konaniach, ktorými boli žalovaní uznaní vinnými z trestných činov
porušovania domovej slobody a krádeže a to za skutok, ktorý tvorí skutkový základ aj pri nároku v tomto
konaní na náhradu škody. Správne sú závery súdu prvého stupňa v tom, že bol pri svojom rozhodovaní
viazaný právoplatným rozsudkom v trestnom konaní v to, že týmito rozsudkami bol preukázaný základ
nároku žalobcu na náhradu škody - teda solidárna zodpovednosť oboch žalovaných.

Súd citoval §§ 228 a § 230 ods. 1, O.s.p. a dôvodil, že podľa § 230 ods. 2 O.s.p. po troch rokoch od
právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v:

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom
súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. c),

c) § 228 ods. 1 písm. d),

d) § 228 ods. 1 písm. e).

Napadnutým uznesením prvostupňový súd zamietol návrh na obnovu konania vo veci sp.zn. 5C/17/2005
Okresného súdu Rožňava, ktorý žalobca (v uvedenej veci žalovaný v 1. rade) podal dňa 24.2.2011
so žiadosťou, aby boli vykonané dôkazy, ktoré nemohli byť vykonané v pôvodnom konaní. Spolu s
návrhom na obnovu konania žalobca doručil súdu aj predvolanie na verejné zasadnutie vo veci sp.zn.
5Nt/22/2008, ktorá sa týkala obnovy trestného konania č.k. 4To/243/98 Okresného súdu Spišská Nová
Ves, z ktorého pochádzal nárok na náhradu škody prejednávaný v uvedenom civilnom konaní. Aj v
trestnej veci prebieha obnova konania, považoval prvostupňový súd s poukazom na ust. § 135 ods. 2
O.s.p. návrh na obnovu konania v civilnej veci za predčasný, pretože doteraz je skutkový stav taký, ako
bol zistený v trestnom konaní. Pokiaľ bude obnova trestného konania povolená a v trestnom konaní
bude zistený iný stav, pri zachovaní lehôt bude výhodnejšie pre žalobcu podať aj návrh na obnovu
civilného konania. Preto tento návrh na obnovu konania bol zamietnutý, preto aj civilné konanie, ktorého
sa predmetný návrh na obnovu konania týka, je čo do základu závislé na trestnom konaní, však odvolací
súd zdôrazňuje, že v tomto konaní by dôvodom obnovy konania mohli byť len nové dôkazy ohľadne
výšky škody. Preto sa prvostupňový súd (okrem posúdenia včasnosti podania návrhu z hľadiska ust. §
230 ods. 1 O.s.p.) bude musieť v ďalšom konaní vysporiadať s tým, čoho sa označené nové dôkazy
týkajú. Ak by sa vzťahovali na skutočnosti, ktoré sa týkajú len základu nároku, t.j. porušenia právnej
povinnosti, o ktorej ako o trestnom čine je v tomto prípade rozhodované v trestnom konaní, nebolo
by možné návrhu na obnovu konania vyhovieť, pretože vzhľadom na ust. § 135 ods. 1 O.s.p. je súd
v občianskoprávnom konaní v tomto smere viazaný rozhodnutím trestného súdu. V takom prípade by
súd eventuálne mohol zvážiť prerušenie tohto konania podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. a vyčkať na
výsledky konania o obnove konania v trestnej veci, ale mohol by návrh aj zamietnuť, pretože pre prípad
povolenia obnovy konania v trestnej veci by skutočne mohol existovať dôvod aj pre podanie návrhu
na obnovu konania v civilnej veci, pre ktorý by podľa § 230 ods. 2 písm. a/ O.s.p. plynula výhodnejšia
lehota a žalobcovi by nebola odňatá možnosť konať pred súdom. Ak by sa však nové dôkazy uvádzané
v tomto konaní týkali len (alebo aj) výšky škody, zamietnutie terajšieho návrhu na obnovu konania v
civilnej veci len s poukazom na prebiehajúcu obnovu konania v trestnej veci by nebolo možné, pretože
to by mohlo prichádzať do úvahy bez ohľadu na výsledok obnovy konania v trestnej veci a pre prípad
zamietnutia návrhu by žalobcovi mohla uplynúť lehota pre podanie návrhu na obnovu konania z týchto
dôvodov. Bez toho, aby sa súd dôsledne vysporiadal s tým, akých skutočnosti sa nové dôkazy uvádzané
v tomto konaní majú týkať (či sa týkajú len základu nároku alebo výšky škody), teda nebolo možné o
návrhu navrhovateľa na obnovu konania v tejto veci uvedeným spôsobom rozhodnúť. Preto hodnotenie
prvostupňového súdu bolo predčasné. Uznesením OS Spišská Nová Ves č.k. 5Nt/22/2008-165 zo dna
30. 11. 2012 súd návrh na povolenie obnovy konania zamietol. V odôvodnení tohto uznesenia je okrem
iného uvedené, že súd dospel k záveru, že nakoľko na verejnom zasadnutí neboli produkované nové
dôkazy, svedkovia sa konania nezúčastnili a tí, ktorí na verejnom zasadnutí vypovedali, alebo ktorí sa
písomne súdu vyjadrili k veci, nevniesli do prípadu nové skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme,
ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť
iné rozhodnutie o vine alebo treste a teda súd nepokladal návrh na obnovu konania ani po vrátení veci
Krajským súdom na opätovné prejednanie za dôvodný a preto ho zamietol.

Uznesením KS Košice č.k. 4Tos/11/2013-187 zo dňa 28. 06. 2013 táto sťažnosť bola zamietnutá, ktorú
podal žalobca. V odôvodnení uznesenia KS v Košiciach je o. i. (okrem iného) uvedené, že správe
postupoval okresný súd, keď zamietol návrh na povolenie obnovy konania odsúdeného L. E. z dôvodov
uvedených v napadnutom uznesení, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a v podrobnostiach naň
odkazuje. Odvolací súd dodáva, že obnova konania prichádza do úvahy vtedy, keď dodatočne vyšli
najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu neboli známe, a teda v právoplatnom
rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne tieto nové skutočnosti musia byť tak závažné,
že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. V konaní o obnove
konania súd nie je oprávnený preskúmavať zákonnosť postupu v pôvodnom konaní v tom smere, či
sa súd pri rozhodovaní vysporiadal so všetkými okolnosťami a obhajobou obvineného. Odvolací súd

tiež dospel k tomu záveru, že okolnosti, za ktorých bol odsúdený L. E. unesený, kde v rámci svojho
únosu sa pred svedkami priznal, boli vyriešené v predchádzajúcich súdnych trestných konaniach, nie sú
novou skutočnosťou, ani novým dôkazom, preto sa nestotožnil s dôvodmi sťažnosti odsúdeného a jeho
sťažnosť podľa § 193 ods. 1 písm. c, Tr. por. ako nedôvodnú zamietol, a uznesenie č.k. 5Nt/22/2008-165
zo dňa 30. 11. 2012 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 6. 2013.

V podaní doručenom súdu dňa 12. 11. 2013 žalobca opisuje svoje názory na postup súdu a sudcov v
jeho konaniach, no neozrejmil súdu skutočnosti, na ktoré sa ho pýtal a ktoré sú potrebné pre rozhodnutie
o jeho návrhu. Uznesením tohto súdu č.k. 11C/29/2011 zo dňa 19. 06. 2012 súd žalobcovi priznal
oslobodenie od súdnych poplatkov. Podaním doručeným súdu dňa 26. 3. 2012 ( na čl. 67 spisu) žalobca
súdu oznámil, že nepotrebuje ustanoviť zástupcu z radov advokátov, bude sa zastupovať sám. Súd
považoval návrh na obnovu konania za podaný zrejme oneskorene (do rozhodnutia súdu žalobca
žiadnym spôsobom nepreukázal včasnosť podania tohto návrhu), preto návrh zamietol bez nariadenia
pojednávania v zmysle zákona.

Vo včas podanom odvolaní žalobca podľa obsahu odvolania žiadal, aby súd uznesenie zmenil tak,
obnova konania sa povolí, event. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal, že cíti krivdu, lebo jeho podania automaticky súdy zamietli, Okresný súd Rožňava o povolení
obnovy konania rozhodol vo veci 5C/17/2005 a v rámci obnoveného konania žiadal zrušiť rozhodnutie o
oslobodení jeho osoby od povinnosti nahradiť škodu. Domáhal sa vypočuť korunných svedkov, on bol u
pána M. a jeho manželky u nich v byte, v čase spáchania činu nemohol byť v mieste spáchania skutku.
V zmysle § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., preto súd neúplne zistil skutkový stav vo veci a vec nesprávne
právne posúdil s poukazom na § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Ďalej súdu uviedol dôkazy ďalších svedkov,
ktoré jeho skutočnosti môžu potvrdiť, a to M. Š., A. C. a ďalších, avšak súd tieto mená len prevzal do
odôvodnenia svojho rozhodnutia. S týmito dôkazmi sa nijako nevysporiadal. Lehota troch mesiacov od
toho času, keď ten kto obnovu navrhoval sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď mohol
tento dôvod uplatniť, bola splnená, návrh na obnovu konania podal v zákonnej lehote, a to hneď ako sa
dozvedel o dôvodoch obnovy. Dôrazne žiada, aby odvolací súd zobral do úvahy všetky dôkazy, ktoré
on predložil predsedovi krajského súdu.

Po vypracovaní predkladacej správy vo veci sp. zn. 11C/29/2011 prvostupňového súdu dňa 4.3.2014
správa krajského súdu postúpila podanie žalobcu do spisu, a to usmernením zo dňa 14.5.2014, pričom
na Krajský súd v Košiciach podanie podal 9.5.2014 žalobca podľa prezentačnej pečiatky (sám písal
podanie podľa jeho vyjadrenia 2.mája 2014, založené pod Spr. 85/2014).

O.i. sa sťažoval aj Generálnu prokuratúru Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti SR so
zreteľom aj na výkon zrážok z dôchodku Sociálnej poisťovne - Ústredia v Bratislave zo dňa 7.3.2014.

Odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) preskúmal
uznesenie súdu prvého stupňa s poukazom na § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a uznesenie potvrdil ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil
a jeho rozhodnutie je presvedčivé.

Súd postupoval v súlade so zásadami súdnej praxe, urobil záver, že návrh na povolenie obnovy konania
je potrebné zamietnuť, lebo v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2013, žalobca opisuje svoje názory na
postup súdu a sudcov v jeho konaniach, no neozrejmil súdu skutočnosti, na ktoré sa ho pýtal a ktoré sú
potrebné pre rozhodnutie o jeho návrhu. Uznesením zo dňa 19.6.2012 sp. zn. 11C/29/2011 súd žalobcovi
o.i. priznal oslobodenie od súdnych poplatkov a ďalej podaním doručeným súdu dňa 26.3.2012 na č.l.
67 spisu žalobca súdu oznámil, že nepotrebuje ustanoviť zástupcu z radov advokátov, lebo sa bude
zastupovať sám.

Odvolací súd poznamenáva, že v konaní o návrhu odporcu na obnovu konania vo veci sp. zn.
5C/17/2005 Okresného súdu Rožňava, právoplatne rozhodol Krajský súd v Košiciach uznesením č.k.
3Co/366/2012-112 z 18.6.2013 s tým, že napadnuté uznesenie prvostupňového súdu prerušilo konanie
až do ukončenia trestného konania vedeného pod sp. zn. 5Nt/22/08, ktoré sa týka obnovy trestného
konania č.k. 4To/243/98 Okresného súdu Spišská Nová Ves. Súd prvého stupňa pôvodným uznesením
(z odôvodnenia uznesenia sp. zn. 3Co/366/2012 odvolacieho súdu vyplýva) 1Co/273/11-55 zo dňa

23.novembra 2011 rozhodnutie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, vyslovil
právny názor, že je treba zvážiť prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. Keďže je
skutočnosťou, že uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 4Tos/11/2013-187 zo dňa 28.6.2013
sťažnosť žalobcu bola zamietnutá (totiž na verejnom zasadnutí v trestnom konaní neboli produkované
nové dôkazy, svedkovia sa konania nezúčastnili) a odvolací súd sa v trestnom konaní stotožnil v
podrobnostiach s napadnutým uznesením, obnova konania neprichádzala do úvahy. O obnovu konania
by išlo vtedy, keď by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy, ktoré v pôvodnom konaní súdu
neboli známe a teda v právoplatnom rozhodnutí sa ani nemohli brať do úvahy. Súčasne tieto nové
skutočnosti musia byť tak závažné, že odôvodňujú zásah do stability a nezmeniteľnosti právoplatného
rozhodnutia. Odvolací súd tiež dospel v uvedenej veci k záveru, že okolnosti, za ktorých bol odsúdený
L. E. unesený, kde v rámci svojho únosu sa pred svedkami priznal, boli vyriešené v predchádzajúcich
súdnych trestných konaniach, nie sú novou skutočnosťou.

Uznesenie sp. zn. 5Nt/22/2008 zo dňa 30.11.2012 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 28.6.2013
Okresného súdu Spišská Nová Ves. Prvostupňový súd si vypožičal a pripojil spis Okresného súdu
Spišská Nová Ves a dňa 31:10.2013 kvôli zákonnej lehote bol žalobca vyzvaný, aby uviedol z akého
dôvodu sa nemohli vykonať ním navrhnuté dôkazy. V podaní doručenom súdu 12.11.2013 žalobca znova
opisuje svoje názory na postup súdu a sudcov v jeho konaniach, avšak neodpovedal na otázku súdu a
neozrejmil skutočnosti, na ktoré sa ho pýtal a ktoré sú potrebné pre rozhodnutie o návrhu na povolenie
obnovy konania. Uznesením zo dňa 19.6.2012 súd prvého stupňa žalobcovi priznal oslobodenie od
súdnych poplatkov.

Odvolací súd dopĺňa, že podľa § 228 ods. 2 O.s.p. návrhom na obnovu konania môže účastník napadnúť
i právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ak možno dôvody obnovy podľa ods. 1 vzťahovať
i na predpoklady, za ktorých sa zmier schvaľoval;...

S poukazom na § 230 ods. 1 O.s.p., zák.č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, návrh na obnovu
konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten kto obnovu navrhol sa dozvedel o
dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Ďalšou zákonnou lehotou je zákonná lehota uvedená v § 230 ods. 2 O.s.p., lebo po troch rokoch od
právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a), v prípade,
že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý
bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

písm. b) § 228 ods. 1 písm. c) (bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu),

§ 228 ods. 1 písm. c), písm. d) (Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval),

písm. d) ,§ 228 ods. 1 písm. e) (ide o dôvod, ktorý sa týka rozporu s rozhodnutím Súdneho dvora
Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu európskych spoločenstiev.

Na základe uvedeného možno zhrnúť, že civilné konanie, ktorého sa predmetný návrh na obnovu
konania týka je čo do základu závislé na trestnom konaní, avšak v tomto konaní by dôvodom obnovy
mohli byť len také nové dôkazy ohľadne výšky škody, ktoré boli presvedčivé, vzhľadom na ust. §
135 ods. 2 O.s.p., lebo súd inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám, ak však bolo o takejto otázky vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza; v
riešenej veci nebolo možné o návrhu navrhovateľa na obnovu konania pozitívne rozhodnúť a uznesením
Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 5Nt/22/2008 zo dňa 30.11.2012 súd prvého stupňa v trestnom
konaní návrh na povolenie obnovy konania zamietol. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k.
4Tos/11/2013-187 zo dňa 28.6.2013 táto sťažnosť žalobcu bola zamietnutá, jednoznačne odvolací súd
dospel v trestnom konaní k záveru, že okolnosti, za ktorých bol odsúdený L. E. unesený, kde v rámci
svojho únosu sa pred svedkami priznal boli vyriešené v predchádzajúcich súdnych trestných konaniach
a nie sú preto novou skutočnosťou ani novým dôkazom, nemohol sa stotožniť s dôvodmi sťažnosti
odsúdeného a jeho sťažnosť podľa § 193 ods. 3 písm. c) Tr.por. ako nedôvodnú zamietol, uznesenie
č.k. 5Nt/22/2008-165 zo dňa 30.11.2012 prvostupňového súdu nadobudlo právoplatnosť 28.6.2013.
Zákonná lehota na podanie obnovy konania jednoznačne uplynula žalobcovi, lebo v podaní doručenom
prvostupňovému súdu v tejto veci dňa 12.11.2013 žalobca len opisuje a opakuje svoje názory na postup
súdu a sudcov v jeho konaniach.

Na základe uvedených skutočností preto žalobca ani nemohol preukázať dôvodnosť návrhu na
povolenie obnovy podľa § 228 O.s.p. a na ňom bolo dôkazné bremeno, aby preukázal aj že je dodržaná
lehota podľa § 230 ods. 1 O.s.p., t.j. zákonná lehota troch mesiacov.

Žiadosť o povolenie obnovy konania podal vo veci 11C/29/2011 žalobca podľa prezentačnej pečiatky
súdu 24.2.2011 (datované žalobcom 25.2.2011).

Odvolací súd len na zvýraznenie dôvodov uznesenia súdu prvého stupňa poukazuje na to, že ani
jeden z odvolacích dôvodov nebol preukázaný žalobcom v konaní o povolení obnovy konania a v
žiadnom prípade nemohol preukázať ďalšie dôvody obnovy podaním zo dňa 9.5.2014 žalobca keďže
píše a opakuje svoje závery o trestnom konaní po zákonom stanovenej odvolacej lehote 15 dní s
poukazom na § 204 O.s.p. Keďže skutkové a právne závery súdu prvého stupňa sú presvedčivé,
rozhodnutie nie je v rozpore s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a odôvodnenie uznesenia zodpovedá zákonnému
odôvodneniu podľa §§ 157 a 167 O.s.p., právne posúdenie bolo správne vykonané súdom prvého
stupňa, súd primeraným spôsobom opísal priebeh konania o obnovu konania, stanovisko žalobcu a
výsledky vykonaného dokazovania uviedol v rozhodnutí, citoval právne predpisy, na základe ktorých
rozhodol, v riešenej veci aplikoval správne právne predpisy na prejednávaný prípad a vyvodil správne
právne závery. Prijaté právne závery boli aj primerane vysvetlené.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. O nesprávne právne posúdenie veci ide vtedy, ak sa
dopustil súd omylu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, nesprávna právna aplikácia je daná vtedy,
ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval alebo zo skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

V riešenej veci tomu tak nebolo a žalobcovi bolo poskytnuté primerané poučenie, a to dotazom zo dňa
31.10.2013, ktorým bol vyzvaný, aby uviedol z akého dôvodu sa nemohli vykonať ním navrhnuté dôkazy
v pôvodnom trestnom konaní a kedy a akým spôsobom sa dozvedel o dôvode obnovy, a to v lehote 10
dní, na tento dôkaz primerane a relevantne žalobca nereagoval, len podaním zo dňa 12.11.2013 žalobca
opisoval svoje názory na postup súdu a sudcov.

Odvolací súd konštatuje, že riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, čo vyplýva jednoznačne z ustálenej judikatúry ESĽP, pričom judikatúra
tohto súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany a na taký, ktorý nie je pre rozhodnutie
významný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (rozhodnutie Luis Teria c/a Španielsko z
9.12.1994, séria A č. 303-A, § 29; Hirobalani c/a Španielsko z 9.12.1993 séria A č. 303-B, Higgins c/
a Francúzsko z 19.2.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril sa k povinnosti súdov riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III.ÚS/119/03-30, podľa názoru odvolacieho súdu rozhodnutie
súdu prvého stupňa zodpovedá kritériám ust. § 157 ods. 2 O.s.p. pre uznesenie a zabezpečuje tak obsah
základného práva na spravodlivý proces tak pre žalobcu ako účastníka konania v konaní o povolení
obnovy konania.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.