Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. október 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5CoE/52/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211292
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Babjak
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211292.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so
sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: P. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: C.
X, N. X., vedenej pod sp. zn. EX 10857/13, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 1417,91-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
5Er/453/2013-17 z 06.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj ako „exekučný súd“) podľa § 44 ods.2 zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR
05467/12 zo dňa 27.11.2012. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc prejednať a rozhodnúť spor
medzi účastníkmi konania z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v dohode o uznaní dlhu uzatvorenej
medzi oprávneným a povinným dňa 21.12.2011 . Súd posúdil predmetnú dohodu o uznaní dlhu
(dvojstranný právny úkon) ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods.1 a nasl. Občianskeho zákonníka
(ďalej len ako „OZ“). Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“). Rozhodcovská doložka
v prejednávanej veci nebola individuálne dojednaná, resp. núti spotrebiteľa podrobiť sa právomoci
rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný zo strany
dodávateľa, a preto je neprijateľná a neplatná. Rozhodcovský rozsudok vydal súd, ktorý na to nemal
právomoc a ním vydaný rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom, preto súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom splnomocneného zástupcu v zákonnej
lehote odvolanie. V odvolaní v podstate namietal nesprávne právne posúdenie veci. Nesúhlasil so
záverom okresného súdu, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je
neprijateľnou podmienkou. V prejednávanej veci súd prekročil rámec svojej preskúmavacej právomoci,
ktorý mu zveruje Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť
exekučného titulu, ale skúma iba materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. V tomto smere
poukázal na rozhodnutie ASTURCOM s tým, že súdy podľa neho často vychádzajú z nesprávneho
prekladu tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je
právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon

exekúcie. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky podľa oprávneného nie je možné konštatovať ani s
odvolaním sa na ustanovenie Smernice Rady č. 93/13/EHS v kontexte úvah vyplývajúcich z prílohy 1
písm. q), ktorá hodnotí, čo možno považovať za neprijateľnú podmienku. Z originálu tohto ustanovenia
je zrejmé, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú podmienku, nakoľko
rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného práva.
Vzhľadom na uvedené preto nemožno zo slovenského ani z európskeho práva za súčasného stavu
vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť
tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným postupom
a rozhodovaním súdu potom podľa oprávneného dochádza k neoprávnenému zásahu do základného
práva oprávneného na súdnu ochranu a k porušovaniu právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne
uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného
exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. V závere
odvolania tiež oprávnený poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo
dňa 26.09.2011, z ktorého vyplýva právny názor, že pokiaľ ide o spotrebiteľské zmluvy, preskúmanie
správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné len pokiaľ ide o dôvod uvedený v §
45 ods. 1 písm. c) zák. č 244/2002 Z.z. (ďalej aj ako „ZoRK“). S poukazom na uvedené preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 17.06.2013 bol pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaný návrh na vykonanie
exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn.: SR
05467/12 zo dňa 27.11.2012, právoplatného dňa 31.12.2012 a vykonateľného dňa 03.01.2013. Právny
predchodca oprávneného (SLSP, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 02.03.2007 zmluvu o vydaní a používaní
platobnej karty. V zmysle rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode 4 Dohody o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.12.2011 (ďalej aj ako „Dohoda“) medzi oprávneným a povinným,
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z Dohody, vrátane sporov o jej platnosť,
výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. alebo pred
príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ods.1). Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (ods.2).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 ZoRK, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému
bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský

rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na
základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZoRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ex offo dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia
vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu
práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka
odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí,
pretože je v zrejmom rozpore s § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov účinky ako právoplatný
rozsudok. Podľa ZoRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZoRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade
s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného
titulu so zákonom nie sú právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy.

Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
6. októbra 2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice. Odvolací súd poukazuje na
rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej Smernice v danej veci
úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t. j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať
v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského
rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými
okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej
v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych
procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov
vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho
podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou
doložkou viazaný“.

Odvolacia námietka oprávneného, že dojednanie rozhodcovskej doložky nemožno považovať za nekalú
podmienku neobstojí. Rozhodcovskú doložku koncipovanú v takom znení, ako vyplýva z bodu 4. Dohody,
exekučný súd správne právne posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku obsiahnutú v spotrebiteľskej
zmluve.

Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do predtlače vopred pripravenej dohody. Celkom

zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej dohody ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu
zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako
absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že
rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Dohody.
Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať možnosť svoj dlh splácať v splátkach, kvôli čomu Dohodu
uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu
vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské
konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu),
ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie
sporu ním vybratými rozhodcami, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej dohody, spôsobuje
tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom. Exekučný
súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku, ktorá je neplatná a
spotrebiteľa nezaväzuje.

Navyše rozhodcovská doložka uvedená v bode 4 Dohody sa týka len riešenia sporov, ktoré vzniknú
z tejto Dohody, keďže v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, ak žalujúca
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o., Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade
so Štatútom a rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Z takejto formulácie rozhodcovskej doložky v kontexte s uvedenou Dohodou vyplýva, že uzatvorená
rozhodcovská doložka sa nevzťahuje na spory vzniknuté zo zmluvy o úvere ako takej (na vymáhanie
záväzku), ale len na spory týkajúce sa, resp. vzniknuté z uzavretej Dohody (t.j. forma splácania záväzku
v splátkach).

Takáto rozhodcovská zmluva nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
rozhodcovského rozsudku, a tento nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.