Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 6. október 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/284/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2111209661
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2111209661.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: PhDr. R. G., rod. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.,
U. X, zastúpená: Mgr. Viera Laczová, advokátka, Trnava, Dolné bašty 2, proti odporcovi: Ing. Z. G.,
nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpený: Mgr. Zuzana Jedličková, advokátka, Piešťany, Royova 9, o
vyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovporozvode,oodvolaníodporcuprotiuzneseniu
Okresného súdu Trnava z 10. mája 2013 č. k. 18C/70/2011-382, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku V. r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním pribral do konania Ing. Petra Rosenbergera, O.,
P. XX, znalca z odboru doprava cestná, odvetvie odhad hodnoty cestných vozidiel, na zodpovedanie
otázky trhovej hodnoty osobného motorového vozidla zn. Ford Fiesta 1,4 TDCi ku dňu zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov k 9.9.2009. Uložil mu, aby znalecký posudok vypracoval v

3 vyhotoveniach v lehote 60 dní a povolil mu prizvať si znalcov z iných odborov a udelil mu súhlas na
použitie osobného motorového vozidla. Zároveň uložil účastníkom dostaviť sa na výzvu znalca, podať
mu potrebné vysvetlenia, umožniť mu prehliadku osobného motorového vozidla a dať mu k dispozícii
podklady potrebné ne vyhotovenie znaleckého posudku. Obom účastníkom konania uložil povinnosť
zložiť preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku vo výške 200 eur každému na účet
súdu.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 169 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.)
a tým, že uvedené uznesenie je svojim charakterom uznesením o vedení konania, preto jeho písomné
vyhotovenie neobsahuje odôvodnenie.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal odvolanie odporca, ktorý navrhol zmenu uznesenia vo výroku

I. tak, aby súd uložil znalcovi vypracovať znalecký posudok, v ktorom určí trhovú hodnotu osobného
motorového vozidla zn. Ford Fiesta 1,4 TDCi, EČV : TT 868 CN, vrátane príslušenstva motorového
vozidla, ku dňu zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov k 9.9.2009, t. j. navrhol výrok doplniť
o evidenčné číslo vozidla a príslušenstvo vozidla. Zároveň navrhol zmenu výroku V. uznesenia tak, aby
obom účastníkom bola uložená preddavková povinnosť vo výške 70 eur namiesto 200 eur. Odvolanie
odôvodnil tým, že predmetné posudzované vozidlo by malo byť v uznesení dostatočne identifikované,

aby nemohlo prísť k jeho zámene s iným vozidlom, minimálne evidenčným číslom vozidla. Uviedol
tiež, že pre ocenenie veci je rozhodujúci stav, v akom bola táto vec v čase zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (z hľadiska kvality, veku, miery opotrebenia). K bodu V. uviedol, že výška
preddavku sa javí neprimerane vysokou a nezodpovedajúcou predpokladanej výške trov znaleckého
dokazovania (znalečného), ktoré možno považovať za obvyklé a primerané vzhľadom k úlohe znalca.
Podľa odvolateľa, primeraným je 100 eur , pričom z preddavkov zložených účastníkmi na trovy spojené

so znaleckým posudkom na ohodnotenie nehnuteľností zostalo nevyčerpaných 93 eur z každého
preddavku.Navrhovateľka vo vyjadrení k odvolaniu odporcu navrhla rozhodnúť o preddavku na trovy spojené s
podaním znaleckého posudku v rovnakej výške pre oboch účastníkov konania.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 O. s. p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), po zistení, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolania, bez pojednávania, pretože nešlo o vec samu a ani o žiaden zo zákonom
ustanovených prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní (§ 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O. s. p.)
a dospel k záveru, že súd prvého stupňa odňal účastníkom možnosť konať pred súdom.

Predmetom konania je povinnosť zložiť preddavok na trovy dôkazu.

Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú
podmienky pre oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol
alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.

Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú splnené podmienky na oslobodenie od súdneho poplatku

v zmysle podmienok § 138, a to aj v prípade, ak je účastník osobne oslobodený alebo ide o konanie
vecne oslobodené od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol, ktorý nariadil
súd o ním uvedených skutočnostiach, alebo ktorý nariadil súd v jeho záujme. Pri hodnotení toho, či
sú splnené podmienky na oslobodenie od poplatku, ak sa rozhodlo o oslobodení od súdneho poplatku

podľa § 138 O. s. p., súd z takéhoto rozhodnutia vychádza a neuloží povinnosť zložiť preddavok. Ak
nebolo rozhodnuté o oslobodení od súdneho poplatku podľa § 138 O. s. p., súd skúma podmienky
na oslobodenie ako predbežnú otázku a na tom základe rozhodne. Povinnosť zložiť preddavok ukladá
súd uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie. Uznesením sa ukladá povinnosť zložiť preddavok
(povinnosť na plnenie), a preto je podľa § 171 ods. 1 a 2 O. s. p. vykonateľné uplynutím paričnej lehoty,

t. j. spravidla po troch dňoch od doručenia, ak v uznesení nie je uvedená dlhšia lehota. Možno ho
nútene vymáhať až po uplynutí tejto lehoty na dobrovoľné plnenie. Ak súd neuloží účastníkovi konania
povinnosť, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, tieto trovy platí štát.

Podľa § 138 ods. 1 O. s. p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od

súdnychpoplatkov,aktopomeryúčastníkaodôvodňujúaaknejdeosvojvoľnéalebozrejmebezúspešné
uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie
a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.

Preposúdeniedôvodnostipriznaniaoslobodeniaodsúdnychpoplatkovbudúrozhodujúcepredovšetkým

majetkové a sociálne pomery účastníka, ale aj výška súdneho poplatku a povaha nároku. Zohľadniť
je potrebné aj výšku odmeny za prácu, príjmy rodinných príslušníkov, výšku dôchodku, vlastníctvo
nehnuteľností a hnuteľných vecí vyššej hodnoty a pod. O svojvôľu pôjde spravidla vtedy, ak by išlo o
šikanu, teda zneužitie práva, ktoré by inak účastníkovi náležalo. O zrejmé bezúspešné uplatňovanie
práva ide vtedy, keď už z tvrdení obsiahnutých v návrhu, aj keby boli pravdivé, nárok nemožno dovodiť.

O zrejmú bezúspešnosť ide vtedy, keď účastník bude vyvracať skutočnosti vyriešené záväzne v inom
konaní.

Súd prvého stupňa sa uvedenými ustanoveniami neriadil, pretože v odôvodnení svojho rozhodnutia
nezodpovedal otázku oslobodenia oboch účastníkov od súdneho poplatku a tiež otázku, ktorý z

účastníkov navrhol vykonanie znaleckého dôkazu alebo ktorý z účastníkov uviedol skutočnosti, o ktorých
súdznaleckédokazovanienariadil,alebovzáujmektoréhoúčastníkasúdnariadilznaleckédokazovanie.
Vychádzal z nesprávneho záveru o tom, že uznesenie vo výroku o uložení preddavkovej povinnosti je
uznesením o vedení konania, ktoré v zmysle § 169 ods. 2 O. s. p. nemusí obsahovať odôvodnenie.

Podľa § 169 ods. 2 prvá veta O. s. p písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa celkom vyhovuje
návrhu, ktorému nikto neodporoval, alebo uznesenia, ktoré sa týka vedenia konania, nemusí obsahovať
odôvodnenie. Podľa § 171 ods. 1 O. s. p. lehota na plnenie začína plynúť od doručenia uznesenia; jejuplynutím je uznesenie vykonateľné. Podľa § 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. odvolanie nie je prípustné proti
uzneseniu, ktorým sa upravuje vedenie konania.

Ktoré uznesenia iba upravujú vedenie konania zákon nevymenúva ani nevymedzuje žiadnymi znakmi.
Považujú sa za ne rozhodnutia, ktoré nemajú vplyv na rozhodnutie vo veci samej, týkajú sa otázok, ktoré
v záujme hospodárneho vedenia konania vyžadujú rýchle riešenie, ale bez toho, aby odopretie možnosti
odvolania mohlo byť na ujmu práv účastníka alebo tretej osoby, a súd nimi nie je viazaný, čo znamená,
že ich možno zmeniť bez toho, aby bolo možné podať odvolanie. Ide napr. o uznesenia o vylúčení

veci (tiež aj vzájomného návrhu) na samostatné konanie (§ 112), uznesenie o odročení pojednávania
(§ 119 ods. 1), uznesenie, ktorým súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu (§ 120 ods. 1), uznesenie
o ustanovení znalca (§ 127 ods. 1), uznesenie o uložení povinnosti predložiť lekárske vysvedčenie o
duševnom stave vyšetrovaného, vydaní v konaní o spôsobilosti na právne úkony (§ 186 ods. 2) a pod.
Uznesenie, ktorým súd uložil účastníkom preddavkovú povinnosť však nemá charakter uznesenia o
vedení konania, len ktoré nemusí súd odôvodniť. Uvedené vyplýva aj z toho, že v prípade nepripustenia

možnosti odvolania, by bol účastník ukrátený na svojich právach, nakoľko by mu uznesením vznikla
povinnosť zaplatiť preddavok, i keď by podľa zákona túto povinnosť nemal, resp. mal by ju v inej výške.
Z uvedeného vyplýva, že uznesenie o uložení preddavkovej povinnosti musí v písomnom vyhotovení
obsahovať odôvodnenie.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa uvedie, čoho sa navrhovateľ
(žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník
konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z
ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil.Súddbánato,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 O. s. p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane
ustanovenia o rozsudku.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať kritériá uvedené v ust. § 157 ods. 2 O. s. p.,
ktoré v zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. platí aj pre uznesenie. Účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samostatne
ovplyvňujúcich sa súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodnenie súdneho
rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou náležitosťou

každého jurisdikčného aktu. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe z hľadiska práv účastníka na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ktorého imanentnou súčasťou je aj právo
na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti, a toto ustanovenie treba vykladať a uplatňovať aj
s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), porovnaj napr. rozsudok
Garcia Ruiz vz. Španielsko z 21.1.1999 tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a obsahovať

dostatočné dôvody, na ktorých je založené. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na
každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý
je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Geo Riadis
vz. Grécko z 23.5.1997, Higgins vz. Francúzsko z 19.2.1998). Aj Ústavný súd Slovenskej republiky

opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy a čl. 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na takéto odôvodnenie súdneho rozhodnutia,
ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne, skutkovo relevantné otázky súvisiace s
predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatňovaním nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu, a že
takéto odôvodnenie musí obsahovať aj rozsudok odvolacieho súdu (porovnaj uznesenie z 3.7.2003, sp.

zn. IV.ÚS 115/2003). Ústavný súd vo svojom uznesení z 23.6.2004, sp. zn. III.ÚS 209/2004 vyslovil,
že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky a čl. VI. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, tzn. s uplatnením nárokov a

obranou, proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky nastolené
otázky účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný vec, príp. dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia.Na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že v konaní došlo k vade v zmysle § 157
ods. 2 O. s. p., nakoľko súd prvého stupňa svoje rozhodnutie vo výroku o preddavkovej povinnosti
neodôvodnil žiadnym spôsobom, čo zakladá dôvod pre zrušenie napadnutého rozhodnutia, pretože

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom takouto procesnou vadou, nemôže byť považované za
správne rozhodnutie a odvolací súd svojou činnosťou nemôže nahrádzať činnosť zverenú do výlučnej
kompetencie súdu prvého stupňa.

Odvolací súd preto uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku V. o uložení preddavkovej povinnosti v

zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušil a podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu v ďalšom konaní bude v prípade potreby opätovne rozhodnúť o
preddavkovej povinnosti účastníkov a rozhodnutie o nej náležite v súlade s ustanovením § 157 ods. 2
O. s. p. odôvodniť.

Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.