Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. október 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2Tos/91/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3114011147
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3114011147.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr.
Ondreja Samaša a JUDr. Petra Tótha v trestnej veci proti odsúdenému Z. G. pre pokus trestného činu
vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a iné prejednal
na neverejnom zasadnutí 2.októbra 2014 sťažnosť odsúdeného Z. podanú proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 17.júla 2014, sp. zn. 1Pp 57/2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c/ Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného Z. G. z a m i e t a, pretože
nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

OkresnýsúdTrenčínuznesenímzodňa17.júla2014,sp.zn.1Pp/57/2014zamietol podľa§415Tr.por. s
použitím § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. ako nedôvodný návrh odsúdeného Z. G. o jeho podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 13.augusta 1998, sp. zn. 3T/36/97 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 10.decembra 1998, sp. zn. 2To/81/98 pre pokus trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1, § 219
ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 vo výmere 18 rokov so zaradením na jeho výkon
do tretej nápravnovýchovnej skupiny a rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 10.decembra
1993, sp. zn. 51T/78/93 pre trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do
31.12.2005 vo výmere 4 a pol roka so zaradením na jeho výkon do nápravnovýchovného ústavu pre

mladistvých, z výkonu ktorého bol podmienečne prepustený a vzhľadom k tomu, že v skúšobnej dobe,
ktorá mu bola určená sa neosvedčil, uznesením Okresného súdu Martin zo dňa 14.mája 1999, sp. zn.
Pp/92/96 bolo rozhodnuté, že zvyšok trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, 5 mesiacov a 19 dní si
vykoná. Rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín, naposledy uznesením z 30.septembra 2013, sp. zn.
3Nt/96/2013 bol odsúdený Z. G. pre ďalší výkon trestu odňatia slobody preradený do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto uzneseniu ihneď po jeho vyhlásení podal odsúdený Z. G. sťažnosť. V jej podrobnom
písomnom odôvodnení namietal správnosť napadnutého uznesenia s poukazom na to, že podľa jeho
názoru spĺňa podmienky na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože počas
doteraz vykonanej časti trestu sa venoval rozvoju svojej osobnosti a vzdelávaniu a osvojil si aj prácu
s počítačom. Rešpektoval a dodržiaval ústavný poriadok, časový rozvrh dňa a personál rešpektoval a

zrejme aj na podklade jeho všestranne pozitívneho hodnotenia bol v septembri 2013 na ďalší výkon
trestu odňatia slobody preradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, kde
sa úplne stotožnil s dodržiavaním ústavného poriadku a program zaobchádzania plnil k spokojnosti
svojich nadriadených s uvedomením si svojej zodpovednosti za konanie, pre ktoré mu bol uložený
teraz vykonávaný trest odňatia slobody. Podľa jeho názoru za doposiaľ vykonaných 18 rokov trestu
odňatia slobody dostatočne prejavil nápravu svojej osobnosti, keď okrem iného úspešne absolvoval

aj protialkoholické liečenie, nakoľko v minulosti pod vplyvom alkoholu spáchal trestný čin. Keďže
do úplného vykonania trestu mu zostáva vykonať 20 mesiacov a doposiaľ vykonaná časť trestu vdĺžke 18 rokov u neho preukázala splnenie oboch podmienok § 34 ods. 1 Tr. zák. a tiež preukázala
nápravu i predpoklad následne riadne vedeného života, domáhal sa zrušenia napadnutého uznesenia
a podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Krajský súd na podklade podanej sťažnosti, ktorá mu spolu so spisom bola predložená 23.septembra
2014, preskúmal v zmysle § 192 ods.1 Tr. por. správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie
predchádzajúce napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného Z. G. nie je
dôvodná.

Okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdeného Z. G. o podmienečné prepustenie z výkonu
trestu odňatia slobody ako nedôvodnú zamietol podľa § 66 ods. 1, 2 Tr. zák. Z ustanovenia § 66 ods.1,
2 Tr. zák. vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody aj
u odsúdeného Z. G. je súčasné splnenie troch podmienok a to, že odsúdený vykonal už dve tretiny
uloženého trestu, vo výkone trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie a môže

sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, pričom sa prihliada aj na to, v akom ústave
na výkon trestu odsúdený trest vykonáva. V posudzovanom prípade však všetky zákonom vyžadované
podmienky neboli splnené. Výkon dvoch tretín uloženého trestu, pozitívne hodnotenie správania
odsúdeného a plnenie jeho povinností vo výkone trestu ešte samo osebe nepostačuje pre záver o
splnení zákonných podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného. Zmysel podmienečného

prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie, prípadne za dobrú
prácu vo výkone trestu bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej doby bez ohľadu
na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a
ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený
povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Ustanovenie § 66 ods.1 Tr. zák. vyjadruje totiž predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho
správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a
musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený
po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom
zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a

osobných pomerov s prihliadnutím aj na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, aké sú
sociálne pomery odsúdeného a aké podmienky má vytvorené pre prechod do normálneho života na
slobode. Správanie odsúdeného vo výkone trestu sa musí pritom hodnotiť v súvislosti s charakterovými
vlastnosťami odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve

tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo
ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin. Ustanovenie § 66
ods. 2 Tr. zák. sleduje totiž to, aby dosiahnutý stupeň nápravy bol posudzovaný nielen podľa plnenia
povinností a správania sa odsúdeného vo výkone trestu, ale tiež so zreteľom na to, či sa odsúdený
zbavil všetkých záporných vlastností a sklonov, ktoré viedli k trestnému činu, pre ktorý bol odsúdený,

a či sa podmienkam a požiadavkám výkonu trestu neprispôsobil len formálne. Závažnosť spáchaného
trestného činu, rovnako ako skutočnosť, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva (do
ktorej nápravnovýchovnej skupiny je odsúdený zaradený), je treba hodnotiť v súvislosti s otázkou, či
vzorné správanie odsúdeného vo výkone trestu a plnenie jeho povinností je výrazom jeho skutočného
polepšenia a či je teda možné od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.

Okresný súd sa v posudzovanom prípade týmito hľadiskami riadil dôsledne, prihliadol na všetky
okolnosti, ktoré majú význam pre rozhodnutie o tom, či sú splnené všetky podmienky pre podmienečné
prepustenie odsúdeného Z. G., t. j. pre záver, že odsúdený plnením svojich povinností a správaním
vo výkone trestu preukázal nielen polepšenie, ale aj či možno od neho tiež dôvodne očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život, a dospel preto k správnemu záveru.

Odsúdený Z. G. bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 13.augusta 1998, sp. zn. 3T/36/97
v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 10.decembra 1998, sp. zn.
2To/81/98 uznaný za vinného z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k § 219 ods. 2 písm.

c/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (pod bodom 1/) ako obzvlášť nebezpečný recidivista podľa § 41
ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005, z pokusu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 8 ods.
1 k § 222 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a trestného činu výtržníctva podľa § 202 ods. 1 Tr.
zák. účinného do 31.12.2005 (pod bodom 2/) a z pokusu trestného činu vraždy podľa § 8 ods. 1 k §219 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 (pod bodom 3/) a za tieto mimoriadne závažné
trestné činy bol odsúdený na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18 rokov so zaradením na výkon
trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny, pričom postupne bol na výkon trestu preradený až do ústavu

na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Z citovaných rozhodnutí, najmä však z citovaného
uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva, že u odsúdeného Z. G. je najmä vzhľadom
na jeho agresivitu možnosť nápravy obzvlášť sťažená, stupeň nebezpečnosti ním spáchaných trestných
činov pre spoločnosť je veľmi vysoký a rovnako veľmi vysoká je aj pravdepodobnosť recidívy obdobných
trestných činov u obžalovaného. Odsúdený Z. G. pritom predmetné trestné činy spáchal v skúšobnej

dobe po podmienečnom prepustení z výkonu iného trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený tiež
za trestný čin vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. účinného do 31.12.2005! Vzhľadom
na uvedené okolnosti, charakterizujúce nielen vysokú závažnosť a spôsob vykonania činov, ale aj už
spomenutépovahovévlastnostiodsúdenéhoZ.G.,bolopotrebnéporovnaťahodnotiťplneniepovinností
a správanie odsúdeného počas celého výkonu trestu odňatia slobody, pretože len za tohto predpokladu
možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu už dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých

charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti, či vo výkone
trestu plnením svojich povinností a správaním preukázal polepšenie, či je odôvodnený predpoklad, že
odsúdený povedie aj na slobode riadny život a či tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko jeho recidívy.

Vzhľadom k týmto skutočnostiam i s prihliadnutím na vysoké riziko sociálneho zlyhania po výkone trestu

u odsúdeného ako aj jeho nepriaznivú resocializačnú prognózu, aj krajský súd dospel k záveru, že
odsúdený Z. G. nespĺňa všetky zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu
odňatia slobody, pretože v súčasnej dobe od neho nemožno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie
riadny život tak, ako to predpokladá ustanovenie § 66 ods. 1 Tr. zák., preto námietky odsúdeného
uvedené v písomnom odôvodnení jeho sťažnosti nepovažoval za opodstatnené a neakceptoval ich.

Na základe uvedených dôvodov krajský súd sťažnosť odsúdeného Z. G. podľa § 193 ods. 1 písm. c/
Tr. por. ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.