Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. september 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/93/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213210134
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kalmanová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4213210134.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Astrová 2/A,
Bratislava, IČO: 45 869 464, zastúpený: verita, s.r.o., so sídlom Karpatská 18, Bratislava, IČO: 35
940 875, proti povinnej: P. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.. D. XXX/XX, T. X., o vymoženie sumy
1.393,07 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č.
k. 15Er/736/2013-24 zo dňa 20. februára 2014, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote,
Kálmana Mikszatha 268, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd rozhodol s poukazom na
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“), § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, ods.
4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 879j zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky
zákonník“), § 25 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 1, ods. 2

zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej
rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov. V odôvodnení
rozhodnutia uviedol, že oprávnený požiadal podaním zo dňa 14.04.2013 súdneho exekútora JUDr. Ing.
Jána Gaspera, PhD. o vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku sp.
zn.IDB12100165zodňa28.10.2011vydanéhoStálymrozhodcovskýmsúdomzriadenýmprispoločnosti
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s. Súdny exekútor následne požiadal dňa 07.05.2013 Okresný

súd Komárno o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie voči povinnému. Pre posúdenie materiálnej
stránky exekučného titulu súd skúmal zmluvu o úvere č. 5984949007 zo dňa 6.12.2007, na základe
ktorej bol vydaný exekučný titul. Súd zistil, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, na
ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Z obsahu zmluvy vyplýva, že sa jedná o spotrebiteľský
úver (zmluva o spotrebiteľskom úvere § 2 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch - ZSU), lebo
veriteľ - oprávnený je podnikateľom v danom predmete (podľa výpisu z obchodného registra) a považuje

sa za dodávateľa a dlžníci - povinní (ďalej len "dlžník - povinný") sú jednoznačne spotrebiteľmi, a to v
súlade s § 52 odsek 3, 4 OZ a § 3 odsek 1, 2 ZSU), pričom veriteľ dočasne poskytol dlžníkovi peňažné
prostriedky vo forme odloženej platby, úveru, pôžičky alebo v inej právnej forme (podľa § 2 písm. a/ ZSU).
Z tohto dôvodu sa na uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, konkrétne
zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a ustanovenia Občianskeho zákonníka č. 40/1964
Zb. o spotrebiteľských zmluvách v § 52 až 54, t.j. ide o právne normy spotrebiteľského práva. Súd

preskúmaním Obchodných podmienok pre úver verzia 1/2007, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
oúvere,nazákladektorejbolvydanýexekučnýtitulzistil,ževtýchtovčlánku11.Prechodnéazáverečnéustanovenia v bode 11.2 je obsiahnutá neprijateľná podmienka, a to rozhodcovská doložka v zmysle §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd zistil, že v tomto prípade sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah,
na ktorý sa preto musí použiť spotrebiteľské právo. Podľa názoru súdu je však dojednanie rozhodcovskej

doložky uvedenej v danom článku obchodných podmienok pre úver neprijateľnou podmienkou, ktorá je
zmysle § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 335/2007 Z. z. neplatná. Táto doložka
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť

vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské
konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo
podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka
umožňujúca dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochrane spotrebiteľa.
Rozhodcovskú doložkou si spotrebiteľ osobne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými štandardnými podmienkami. Mal len možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť

sa všetkým úverovým podmienkam, a teda aj tomu, že prípadný spor sa bude riešiť v
rozhodcovskom konaní. Podľa názoru súdu už len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce
na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky
na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola
spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu.

Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto
doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej
doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Súd
svoj názor o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky oprel aj o judikatúru Európskeho súdneho
dvora (C-240/98, C-168/2005, C-243-2008), pričom súd taktiež dal do pozornosti rozsudok Európskeho

súdneho dvora vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez Nogueira,
v ktorom bola riešená otázka, ktorá sa týkala smernice 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o neprijateľných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v tom zmysle, že súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený
výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí i bez návrhu
uplatniť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve. Zo záveru tohto rozsudku vyplýva

povinnosť exekučného súdu prihliadnuť aj z úradnej moci na neprijateľné podmienky upravené v
rozhodcovskej doložke. Nekalú povahu rozhodcovskej doložky súd má preskúmavať v rozsahu, v
akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných
opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Na základe vyššie uvedených skutočností súd
dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods.

2 Exekučného poriadku zamietnuť.

Uvedené uznesenie napadol včas podaným odvolaním oprávnený. Domáhal sa zmeny napadnutého
rozhodnutia tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd
vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov

dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený
skutkový stav, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené. Namietal,
že v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konať, odňatie
mu možnosti konať pred súdom. Poukázal na to, že podľa ust. § 44 ods. 2 prvá a druhá veta
Exekučného poriadku, je súd oprávnený skúmať a vykonať ako dôkazy výlučne žiadosť o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak je exekučným
titulom rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu nie je vecne
príslušný vo veci konať či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci o opravnom
prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Uviedol, že exekučný súd je oprávnený skúmať
rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej

doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne
posúdená. Dal do pozornosti, že v zmysle ustanovenia II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných
podmienok, Poštová banka, a.s. postupovala v súlade s § 93 b) zákona o bankách, ktorý jej ukladal
povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s tým, že v predmetnom bode je klientovi
daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. To, že ju neodmietol je prejavom jeho osobnej

a zmluvnej slobody. Súd konštruoval nový skutkový stav bez účasti oprávneného a odňal mu možnosť
vyjadriť sa k vykonaným dôkazom a skutkovému stavu. Uviedol, že záver o neplatnosti rozhodcovskejdoložky nie je možné oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS, nakoľko tento nepriamy normatívny akt, je
aktom výlučne sekundárnej povahy, ktorého priamy normatívny význam pre výklad národného zákona
je výlučne indikatívny, a v žiadnom prípade interpretačný. Oprávnený v odvolaní poukázal napr. na nález

Ústavného Súdu Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 153/07 z 18. októbra 2007, nález Ústavného Súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III.ÚS 171/06 z 05. apríla 2007. Záverom uviedol, že exekučný súd svojím
postupom znemožnil uplatniť právo priznané exekučným titulom, ktoré účinky sa v zásade zhodujú s
účinkami právoplatného rozsudku.

K odvolaniu oprávneného nebolo podané písomné vyjadrenie.

Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu

oprávneného vyhovieť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel k
záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie začalo dňa 22.04.2013, kedy bol
súdnemu exekútorovi JUDr. Ing. Jánovi Gasperovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., sp. zn. IDB12100165 zo dňa 28.10.2011, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 17.01.2012 a vykonateľnosť dňa 21.01.2012. Súdny exekútor dňa

07.05.2013doručilnasúdžiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,kuktorejdoložilnávrhna
vykonanie exekúcie, plnomocenstvo, exekučný titul, zmluvu o úvere č. 5984949007 zo dňa 06.12.2007,
obchodné podmienky pre úver verzia č. 1/2007. Na výzvu súdu oprávnený predložil zmluvu o postúpení
pohľadávok č. 1/2010 zo dňa 15.12.2010 uzatvorenú medzi Poštovou bankou, a.s. ako postupcom a
spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom a zmluvu o postúpení pohľadávok

č. 5/2011 zo dňa 24.02.2011 uzatvorenú medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako
postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Následne súd prvého stupňa
obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal napadnuté uznesenie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a

exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné

odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26
zákonač.231/1999Z.z.oštátnejpomocivzneníneskoršíchpredpisov,exekučnýtitulsanepreskúmava.

Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon
rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel k záveru,
že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil
aj správny právny záver a svoje rozhodnutie aj správne odôvodnil, preto odvolací súd sa v danej

právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa,
preto sa v odôvodnení rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 OSP.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že v zmysle ustanovenia §
45 Zákona o rozhodcovskom konaní, exekučný súd je oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok

tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v
ustanovení § 45 citovaného zákona. Exekučný súd je teda oprávnený a zároveň aj povinný posudzovať,
či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Preto, ak súd prvého stupňa posudzuje rozhodcovský
rozsudok v tomto zmysle, nekoná nad rozsah zákona a pre toto posudzovanie potrebuje predloženie

dokladov, na základe ktorých bol vyhotovený rozhodcovský rozsudok, ktorými v danom prípade je
úverová zmluva.

Podľa Zákona o rozhodcovskom konaní, ak bolo zistené, že povinní boli zaviazaní k plneniu,
ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, exekučný súd konanie zastaví a podľa
Exekučného poriadku, ak zistí rozpor exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie uznesením zamietne a až následne konanie zastaví. Uvedené posudzuje exekučný
súd ako predbežnú otázku predtým, ako vydá poverenie súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52 Občianskeho
zákonníka ako každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podmienkou pre posudzovanie zmlúv ako spotrebiteľských je najmä tá skutočnosť, že

zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ a jej charakteristickým znakom
je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom za podmienok,
ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Tieto
zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny.

Vychádzajúc z obsahu spisu, zmluvu o úvere zo dňa 06. 12. 2007 súd prvého stupňa správne posúdil
ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, platného v čase jej uzatvorenia, ako aj správne na ňu aplikoval ustanovenia § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení v čase uzatvárania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné

odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú
na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorým sa
mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bolo novelizované ust. § 52 ods. 1
Občianskeho zákonníka a od účinnosti tohto zákona, t.j. 1. januára 2008 podľa § 52 ods. 1 Občianskeho
zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. Keďže ustanovenie § 879j zák. č. 568/2007 Z.z. výslovneuvádza, že ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008;
treba posudzovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za zmluvu spotrebiteľskú a vzťah za
spotrebiteľský, a to i napriek tomu, že zmluva bola uzatvorená v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka.

V danej právnej veci ide teda o spotrebiteľský vzťah, pretože účastníci bez pochýb vystupujú v postavení
spotrebiteľa a dodávateľa. Súd je oprávnený aj bez návrhu v exekučnom konaní
skúmať rozpor rozhodcovskej doložky s vnútroštátnymi predpismi v oblasti verejného poriadku, ako
aj musí preskúmať aj bez návrhu nekalú povahu tejto doložky v súvislosti s článkom 6 Smernice rady

93/13/EHS. Článok 6 ods. 1 tejto smernice má kogentnú povahu.

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153 Zmluvy o založení
Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na našom území
a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách.

Rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré

spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodujú v rozhodcovskom konaní, ktoré môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom
konaní. Bez ohľadu na formu, ako aj znenie rozhodcovskej doložky uzatvorenej medzi dodávateľom a
spotrebiteľom je potrebné považovať rozhodcovskú doložku za neprijateľnú podmienku, ak vyznieva v

neprospech spotrebiteľa a to vtedy, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne dojednaná, čo
platí aj pre daný prípad. Ak je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok, súd i bez návrhu skúma aj
to, či zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom
nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Teda exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný riešiť

otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej (resp. platnej) rozhodcovskej doložky
(zmluvy) (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2012 sp. zn. 3 Cdo 122/2011).
Skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (v spotrebiteľskej veci) súd prvého stupňa v exekučnom
konaní nepreskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizoval svoje oprávnenie
vyplývajúce z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný

titul nie je v rozpore so zákonom (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012
sp. zn. 6 Cdo 1/2012). Odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.
III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiace s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky,
v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania. Jedným z

týchto predpokladov je aj relevantný exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať".
ÚstavnýsúdSRvcitovanomrozhodnutípoukázalajnaustálenújudikatúruNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky, ktorý v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v
Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len
na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej". V tomto smere odvolací súd

poukazujenarozsudokSúdnehodvoravoveciC-40/80,AsturcomTelecomunicacionesSLprotiCristina
RodríguezNogueirazodňa6.októbra2009.Zvýrokuuvedenéhorozsudkuvyplýva,ževnútroštátnysúd,
ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď potom, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na
tento účel, preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi

podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto
posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Taktiež § 45 ods.
2 Zákona o rozhodcovskom konaní umožňuje súdu i bez návrhu exekúciu zastaviť.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd nesúhlasí s námietkou oprávneného, že súd prvého
stupňa preskúmaval vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku. Uvedený postup súdu prvého stupňa

nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k "zrušeniu" alebo
k"zmene"tohtorozhodnutia;súdprvéhostupňa sitaktiežneosvojovalanipostavenieodvolaciehosúdu. Skúmal iba, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul,
medziiným, či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky
nebol súd prvého stupňa viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd (R 46/2012). Súd prvého stupňa

bol oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z
hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (viď IV. ÚS 78/2011 a
tiež uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 10. októbra 2012 sp. zn. 6 Cdo 105/2011, ktoré
bolo uznesením občianskoprávneho kolégia z 29. novembra 2012 navrhnuté na uverejnenie v Zbierke
stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky).

Okrem iného odvolací súd uvádza aj to, že týmto postupom bolo spotrebiteľovi
odňaté právo zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, pretože rozhodcovská doložka
mu bránila uplatniť a domáhať sa svojho práva na všeobecnom súde a nútila ho podrobiť sa rozhodnutiu,
ktorým došlo k zneužitiu práv dodávateľom.

Odvolací súd dodáva, že aj keď v čase uzavretia zmluvy medzi neprijateľnými podmienkami v
Občianskom zákonníku nebolo zahrnuté také ustanovenie, ktoré sa dotýka rozhodcovskej doložky,

nakoľko uvedené ustanovenie bolo doplnené až zákonom č. 568/2007 Z. z. účinným od 1. januára
2008, bolo potrebné uzatvoriť rozhodcovskú doložku tak, aby bola v súlade s ustanovením § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že právny predchodca oprávneného Poštová banka, a.s. a povinná

dňa 06.12.2007 podpísali Zmluvu o úvere č. 5984949007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Obchodné
podmienky pre úver verzia 1/2007, ktoré v článku 11. Prechodné a záverečné ustanovenia, bod 11.2
obsahovali rozhodcovskú doložku.

Podľa názoru odvolacieho súdu dojednaná rozhodcovská doložka je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou a s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

tým i absolútne neplatnou, keďže celkom zjavne spôsobuje značnú nerovnováhu medzi právami a
povinnosťami zmluvných strán, a to v neprospech spotrebiteľa. Táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dojednaná a celkom zjavne spotrebiteľ nemal reálnu možnosť ju ovplyvniť, resp. toto
dojednanie vylúčiť. Predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne (zmluvne) dojednaná, ale
bola (vsunutá) do obchodných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Sú preto

namieste obavy, že povinný si z takéhoto fakticky nerovnovážneho vzťahu ďalší postup vo veci, akým
je rozhodcovský proces, nedokázal náležite uvedomiť, pričom naviac ani nemal iný výber vzhľadom
na splynutie rozhodcovskej doložky s ostatnými štandardnými podmienkami, zmluvu ako celok buď
odmietnuť, alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam zmluvy, a teda aj rozhodcovskému
konaniu.

Odvolací súd reagujúc na námietky oprávneného dodáva, že pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného
poriadku sa vychádza z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného titulu,
pričom oboznamovanie s obsahom listín zamerané na posúdenie splnenia podmienok konania sa
nemusí vykonávať na pojednávaní a za prítomnosti oprávneného a povinného. Prekážku rozsúdenej
veci pre exekučné konanie netvorí rozhodcovský rozsudok vydaný v rozhodcovskom konaní, lebo

rozhodcovské konanie nemá charakter exekučného konania Ak sa exekúcia navrhuje na podklade
rozhodnutia takého rozhodcovského súdu, ktorý nemal právomoc vydať ho, zamietnutím žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sa oprávnenému neodopiera právo na
výkon rozhodnutia.

K námietke oprávneného, že právna predchodkyňa oprávneného Poštová banka, a.s. v danom prípade

predmetnou rozhodcovskou doložkou len plnila zákonnú povinnosť ustanovenú v § 93b ods. 1 zákon
č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere (ďalej len „Zákon o
bankách“), je potrebné uviesť, že doslovné znenie predmetného ustanovenia uvádza, že: „Banky a
pobočky zahraničných bánk sú povinné ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretierozhodcovskej zmluvy o tom, že ich prípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v
rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným podľa osobitného zákona.“ Osobitným
zákonom sa tu v zmysle poznámky pod čiarou 88k rozumie § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. o

platobnom styku a o doplnení a zmene niektorých zákonov. V zmysle § 67 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z.
sú banky a pobočky zahraničných bánk povinné spoločne alebo prostredníctvom svojho záujmového
združenia zriadiť stály rozhodcovský súd podľa osobitného zákona so sídlom v Bratislave; štatútom
tohto stáleho rozhodcovského súdu sa môžu zriadiť aj jeho pobočky. Podľa § 67 ods. 2 zákona č.
510/2002 Z.z. stály rozhodcovský súd podľa odseku 1 je príslušný rozhodovať predovšetkým spory

z platobného styku, ktoré vznikli medzi a) vykonávacími inštitúciami a ich klientmi pri vykonávaní
prevodov,b)vydavateľmielektronickýchplatobnýchprostriedkovaoprávnenýmidržiteľmielektronických
platobných prostriedkov pri vydávaní a používaní elektronických platobných prostriedkov. Citované
zákonné ustanovenia mali viesť právnu predchodkyňu oprávneného (Poštovú banku, a.s.) k tomu,
aby klientovi (povinnému) ponúkla neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom,
že ich prípadné spory zo zmluvy o úvere budú rozhodované: a) v rozhodcovskom konaní, b) pred

stálym rozhodcovským súdom, c) zriadeným bankami spoločne alebo prostredníctvom ich záujmového
združenia. V preskúmavanej veci spis nenasvedčuje tomu, že právna predchodkyňa oprávneného takto
postupovala. Zo spisu nevyplýva, že by sa rozhodcovská doložka, ktorá bola v danom prípade uzavretá,
týkala rozhodcovského konania pred takým rozhodcovským súdom, ktorý vykazuje vyššie uvedené
znaky. Predmetné zmluvné dojednanie sa podľa všetkého netýka stáleho rozhodcovského súdu

zriadeného bankami alebo ich záujmovým združením, ale iného stáleho rozhodcovského súdu, ktorý
bol ustanovený odlišným subjektom. V súvislosti s uvedeným odvolací súd poukazuje na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/6/2013 zo dňa 14. mája 2013.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom, že v danom prípade uzavretá rozhodcovská doložka - z dôvodov
vysvetlených už súdom prvého stupňa - je neprijateľná podmienka spotrebiteľskej zmluvy (§ 53 ods. 1

Občianskeho zákonníka), čo zakladá jej neplatnosť. Neplatná rozhodcovská doložka nemohla založiť
právomoc rozhodcovského súdu vydať označený rozhodcovský rozsudok, ktorý vzhľadom na to nie je
vykonateľný exekučný titul.

Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil. V ostatných dôvodoch poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvého stupňa ako na svoje vlastné.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.