Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. september 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/66/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010126
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7814010126.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
DudíkaaJUDr.ZoltánaSzalaya,vtrestnejveciobžalovanéhoĽ.Š.preprečinublíženianazdravípodľa§
156ods.1Tr.zák.,naneverejnomzasadnutídňa24.septembra2014vKošiciachosťažnostiprokurátora
okresnej prokuratúry proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.4.2014, sp. zn. 1T/49/2014
takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods.1 písm. c) Tr. por. z a m i e t a sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Rožňava zo dňa 25.4.2014, sp. zn. 1T/49/2014 bola podľa §
280 ods.2 Tr. por. trestná vec obžalovaného Ľ. Š., stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1 Tr. zák., ktorý mal spáchať tak, že

dňa 11.5.2013 v čase okolo 17,00 hod. v G. Ú. O. F., časť D., v čiastočne oplotenej záhrade, po

predchádzajúcej slovnej hádke, fyzicky napadol poškodeného Ing. B. S. tak, že ho päsťou udrel do
oblasti tváre a rebier, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa, pomliaždenia hlavy v temenno-
spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo, pomliaždenia a odreninu prednej steny hrudnej vľavo, ktoré
zranenia si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou v trvaní do 26.5.2013, t.j. 16 dní,

postúpená Obvodnému úradu v Rožňave na prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 288 ods.3 Tr. por. poškodení Ing. B. S. a S.Á. R. A., V..Z.. G. boli odkázaní s nárokom na náhradu
škody na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť prokurátor okresnej prokuratúry (ďalej len „sťažovateľ“) a to
bezprostredne po jeho vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní.

V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku sťažovateľ poukazuje na nesprávny záver
súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, najmä vo vzťahu
k otrasu mozgu u poškodeného, nakoľko na základe vykonaného dokazovania súd tvrdí, že vyplynuli
závažné pochybnosti o tom, či k takému zraneniu - otrasu mozgu poškodeného - vôbec došlo. Nesúhlasí
preto so záverom prvostupňového súdu, pokiaľ tento na základe vykonaného dokazovania dospel k

záveru, že vyplynuli závažné pochybnosti, či k takému zraneniu vlastne došlo, pretože i keď znalec
z odboru zdravotníctva MUDr. A. S. síce potvrdil, že poškodený mal utrpieť ľahký otras mozgu, ktorý
vznikáúderomdohlavy, totozranenienemožnoobjektivizovať,leboideopríznakysubjektívne,udávané
poškodeným. Diagnostikovanie otrasu mozgu je možné len na základe klinického vyšetrenia, anamnézypacienta a skúseností lekára. Ďalej súd uvádza, že sú pochybností o vzniku tohto poranenia vzhľadom
na skutočnosť, že poškodený po incidente riadil motorové vozidlo a sám priznal, že nešlo o silný úder.
Nakoľko medzi poškodeným a obžalovaným pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody ohľadom pozemkov,

nie je možné vylúčiť, že poškodený chcel obžalovanému priťažiť. Súd vychádzajúc zo zásady „in
dubioproreo“dospelkzáveru,žekzraneniu(otrasumozgupoškodeného)nedošloaostatnéspôsobené
zranenia si vyžiadali dobu liečenia a práceneschopnosti do 7 dní.

Pokiaľ zastáva súd uvedené stanovisko, tak s týmto sťažovateľ nesúhlasí. Poukazuje na závery
znaleckého posudku znalca z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie Chirurgia, na obsahu ktorého

zotrval znalec i na hlavnom pojednávaní. Vychádzajúc zo zdravotnej dokumentácie spisového materiálu
a lekárskych správ znalec dospel k záveru, že poškodený utrpel v skutku uvedené poranenia, vrátane
otrasu mozgu ľahkého stupňa. Najzávažnejším zranením bol otras mozgu ľahkého stupňa, pri ktorom
sa nevyžaduje veľká intenzita útoku smerujúceho na hlavu a nevylúčil vznik otrasu mozgu. Preto
z týchto skutočností vyplýva, že poranenie - otras mozgu ľahkého stupňa - u poškodeného bolo
preukázané už spomínaným znalcom. Všetky vzniknuté poranenia si tak vyžiadali dobu liečenia spojenú

s práceneschopnosťou v trvaní do 26.5.2013, t.j. 16 dní, teda boli naplnené ako po stránke objektívnej,
tak i po stránke subjektívnej zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156
ods.1 Tr. zák. Sťažovateľ preto navrhol, aby krajský súd zrušil napadnuté uznesenie a súdu prvého
stupňa prikázal, aby vo veci znovu konal a rozhodol.

Obžalovaný - prostredníctvom svojho obhajcu - k sťažnosti sťažovateľa zaslal nasledujúce vyjadrenie.

V sťažnosti sťažovateľa sa poukazuje len na záver znaleckého posudku a výpoveď znalca MUDr. A.
S., ktorý dospel k záveru, že otras mozgu ľahkého stupňa poškodený utrpel a zranenia mohli vzniknúť
tak, ako to uvádza poškodený. Závery aj výpoveď znalca boli súdu známe, a tento sa s nimi aj náležite
vysporiadal. Nesúhlasí s názorom, že výpoveď poškodeného možno považovať za pravdivú, nakoľko
bola vyvrátená výpoveďou celého radu svedkov, ktorí i keď sú mojimi zamestnancami, vypovedali po

príslušnom zákonnom poučení. Ďalej svedkyňa L. G. nepotvrdila tvrdenie svedkyne Ing. D. S. vo vzťahu
k začervenaniu poškodeného v oblasti tváre, resp. vypľúvania krvavých slín, pričom aj znalec sa vyjadril,
že poškodený neudával, že vypľúval krvavé sliny a sfarbenie na fotografii poskytnutej poškodeným sa
môže prejaviť už polhodiny po údere, teda nie okamžite. Stotožňujem sa so závermi súdu prvého stupňa
a poškodený bol hospitalizovaný po dobu 3 dní, preto moje konanie nemožno hodnotiť ako trestný

čin. Nezhody medzi poškodeným a mnou sú aj predmetom rozhodovania v občianskoprávnom konaní.
Navrhujem, aby krajský súd sťažnosť prokurátora okresnej prokuratúry zamietol.

Krajský súd, ako súd sťažnostný (§ 190 ods.2 písm. b) Tr.por.) najprv skúmal, či sťažnosť je prípustná
alebo či nebola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala, alebo
ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým vzala späť a zistil, že sťažnosť - opravný prostriedok je

prípustný (§ 185 ods.2 Tr.por.), bol podaný oprávnenou osobou (§ 186 ods.1 Tr.por. ), včas - v zákonom
stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok podať (§ 187 ods.1 Tr.por.).

Krajskýsúd(ďalejlen„sťažnostnýsúd“)postupovalvzmysleustanovenia§192 ods.1písm.a),písm.b)
Tr.por. a pri rozhodovaní o sťažnosti sťažovateľa preskúmal ako nadriadený orgán tak správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorému podal sťažovateľ sťažnosť, ako i konanie, ktoré predchádzalo

výroku napadnutého uznesenia.

Z obsahu spisového materiálu sťažnostný súd zistil nasledovné:

Okresný súd na hlavnom pojednávaní na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že to bol
obžalovaný, ktorý po predchádzajúcej hádke fyzicky napadol poškodeného a to tak, že ho najmenej
raz udrel do tváre v temenno- spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo a raz do prednej steny

hrudnej vľavo. Táto skutočnosť je preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného a to tak z
prípravného konania, ako i na hlavnom pojednávaní a je objektivizovaná lekárskymi správami o jehoprvotnom lekárskom ošetrení, ktorému sa podrobil krátko po tom ako došlo k napadnutiu. Aj podľa
záveru znaleckého posudku mechanizmus vzniku zistených poranení pri prvotnom vyšetrení zodpovedá
tvrdeniu poškodeného.

Vo vzťahu k zraneniam, ktoré mal poškodený utrpieť, znalec popísal typické príznaky poranenia -
ľahkého otrasu mozgu - na základe ktorého mala doba liečenia a práceneschopnosti trvať 16 dní. Ale
práve, vo vzťahu k uvedenému zraneniu z vykonaného dokazovania vyplynuli závažné pochybnosti, či
k takémuto poraneniu vôbec došlo. Poškodený mal utrpieť ľahký otras mozgu, ktorý vzniká úderom do
hlavy, resp. nárazom hlavy na tupý predmet zanechávajúci stopy na hlave. Nebolo možné objektivizovať

typické príznaky uvedeného poranenia, tieto príznaky sú zisťované na základe subjektívnych informácií
udávaných postihnutým t.j. poškodeným a to len na základe klinického vyšetrenia, anamnézy pacienta
a skúseností lekára.

Pokiaľ ide o ostatné zranenia t.j. pomliaždenie a odreninu prednej steny hrudnej vľavo, toto zranenie si
vyžiadalo dobu liečenia a práceneschopnosti do 7 dní.

Sťažnostný súd po preskúmaní ako obsahu spisového materiálu tak i napadnutého uznesenia dospel v

zhode s prvostupňovým súdom k záveru, že konanie Ľ. Š. v žalovanom skutku je potrebné kvalifikovať
ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods.1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Pre zvýraznenie doteraz uvedeného považuje sťažnostný súd za potrebné uviesť nasledovné:

V zmysle § 8 Tr. zák., trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v predmetnom zákone,

ak tento zákon neustanovuje inak. Najvyššou formou protiprávneho konania je trestný čin, z hľadiska
delenia poznáme prečin a zločin.

Žalovaný skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.1 Tr. zák.

Aktuálny Trestný zákon pri prečinoch pripúšťa možnosť, ak by aj pri naplnení znakov skutkovej podstaty
trestného činu, ak bude závažnosť činu nepatrná, u mladistvého malá, nepôjde o trestný čin.

Závažnosť činu predstavuje materiálny korektív týkajúci sa výlučne protiprávnych činov, ktoré vykazujú
znaky prečinov, a ktorý má napomôcť odlíšiť napr. priestupky od prečinov. Môže mať štyri stupne, ktoré
majúvýznampreprávnukvalifikáciuprotiprávnehočinu,vdanomprípadeakjezávažnosťčinunepatrná,
nejde o prečin, pričom však môže ísť o priestupok.

Závažnosť činu je určená:

a) spôsobom vykonania činu a jeho následkom,

b) okolnosťami, za ktorý bol čin spáchaný (najmä okolnosti uvedené v § 36 a v § 37 Tr. zák.),

c) mierou zavinenia a pohnútkou páchateľa.

Z uvedeného pohľadu v tomto konkrétnom prípade mal byť spôsob vykonania úder obžalovaným do
oblasti tváre a rebier poškodeného s následkom vo forme spôsobených poranení. V danom prípade

však nemožno prihliadnuť k ustanoveniam § 36, resp. § 37 Tr. zák., nakoľko ani sťažnostný
súd nedošiel k záveru, že bol spáchaný trestný čin. Napokon, pokiaľ sa týka miery zavinenia a pohnútky
obžalovaného, išlo tu o úmysel bezprostredne daný a to vo forme nepriameho úmyslu - § 15 písm. b)
Tr. zák.Preto pri hodnotení podľa uvedených kritérií dospel v zhode s prvostupňovým súdom i sťažnostný súd
k záveru, že žalované konanie obžalovaného Ľ. Š. pri hodnotení závažnosti činu je nepatrného stupňa,
preto nejde o prečin, ale priestupok v zmysle § 49 ods.1 písm. d) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch

v znení neskorších predpisov, a preto postupujúc v zmysle ustanovenia § 193 ods.1 písm. c) Tr. por.
sťažnosť sťažovateľa - prokurátora okresnej prokuratúry - zamietol ako nedôvodnú.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr.por.).