Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. september 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/113/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6610201060
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Segeč
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6610201060.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: GE Money, a.s., so
sídlom Bottova 7, Bratislava, IČO: 17 324 220, zast. advokátska kancelária MCGA legal, s.r.o., so sídlom
Partizánska 2, Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnej: R. B., r.č. XXXXXX/XXX, bytom D. XXX/XX,
C., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Kamilom Líškom, Exekútorský úrad Bratislava, Ul. 29. augusta
2, o vymoženie 1.675,96 Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec

č. k. 13Er/76/2010-20 zo dňa 25.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd, konajúci ako súd exekučný, napadnutým rozhodnutím exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm.
g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vyhlásil
za neprípustnú a zastavil ju.

Rozhodol tak po preskúmaní exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok STÁLEHO
ROZHODCOVSKÉHO SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp.
zn. 0708041 zo dňa 21.08.2009. Exekučný súd mal za preukázané, že ten bol vydaný na základe Zmluvy
o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 07.03.2007, ktorej neoddeliteľnou súčasťou
boli aj Obchodné podmienky úverových produktov v zmysle ktorých sa zmluvné strany v bode 5.38
dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešené pred rozhodcom v rozhodcovskom

konaní. Exekučný súd ďalej uviedol, že v prebiehajúcom konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie
aj v dôsledku nejednotného výkladu ustanovení Exekučného poriadku vzťahujúcich sa k rozsahu
preskúmavacieho oprávnenia súdu vo fáze exekučného konania pred vydaním poverenia. V dôsledku
toho tak k preskúmaniu materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu prikročil až po vydaní poverenia
a to v zmysle § 45 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov. Z
povahy zmluvných strán ( podnikateľ vs. fyzická osoba nepodnikateľ), predmetu podnikateľskej činnosti

oprávneného a v konečnom dôsledku aj z obsahu zmluvy mal za to, že ide o spotrebiteľskú zmluvu a
teda vzťah medzi spotrebiteľom na jednej strane a dodávateľom na strane druhej v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka vyhodnotil ako vzťah spotrebiteľský. Rozhodcovskú doložku upravenú v zmluve
o úvere nepovažoval za individuálne dojednanú, čo podľa jeho názoru zjavne vyplýva z jej zaradenia
do Obchodných podmienok ako súčasti formulárovej zmluvy o úvere. Je zrejmé, že veriteľ od počiatku
sledoval takýmto koncipovaním rozhodcovskej doložky to, aby v prípade vzniku sporov zo zmluvy boli

tietovždyriešenénasúde,ktorýsanachádzavmiestejehosídla,zaúčelomminimalizáciejehonákladov
a reálneho sťaženia uplatnenia práv spotrebiteľa. Takto koncipovanou rozhodcovskou doložkou teda
napriek jej formálnemu zneniu reálne dochádza k narušeniu smernicou Rady 93/13/EHS z 5. Apríla
1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými
stranami a to samozrejme v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom zmluvy, obsahom ktorej
je aj takáto doložka, reálne vopred vzdáva práva na účinnú procesnú obranu (či už z nevedomosti

alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy), čo je v demokratickom zriadení a v podmienkach právnehoštátu neprijateľným javom. Na základe vyššie uvedeného mal exekučný súd v zmysle výkladu smernice
Rady 93/13/EHS z 5. Apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v rozsudku
Océano Grupo Editorial za to, že rozhodcovská doložka v zmluve o úvere bola v čase jej uzatvárania

neprijateľnou podmienkou a ako taká bola už od počiatku neplatnou v zmysle § 53 ods. 4 OZ účinného v
čase uzatvárania zmluvy. Rozhodcovské konanie, ktorého výsledkom bol exekučný titul, sa teda podľa
jeho názoru uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán a rozhodcovský rozsudok
vydaný v takomto konaní nemôže byť riadnym exekučným titulom na vykonanie exekúcie. V dôsledku
toho exekučný súd považoval exekučný titul za materiálne nevykonateľný a absenciu tejto jeho vlastnosti

za neodstrániteľnú prekážku brániacu vo vykonaní exekúcie.

Proti uzneseniu exekučného súdu podal odvolanie oprávnený. Odvolaciemu súdu dal do pozornosti
dôvodovú správu Národnej rady Slovenskej republiky k ustanoveniu § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho
zákonníka.Cieľomtejtoúpravybolopodľajehonázoruumožniťspotrebiteľomrozhodnúťsa,kdeuplatnia
svojepráva.Akbyniektorézustanovenírozhodcovskejdoložkyzakladalovýlučneprávomocrozhodovať
spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľne,

čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj
dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom
konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej
rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka,
ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú.

Ustanovenie rozhodcovskej doložky preto nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Na
základe uvedeného bol presvedčený, že nenastala ani jedna skutočnosť uvedená v § 45 ods. 1 zákona
o rozhodcovskom konaní, rozhodcovský rozsudok je vydaný podľa zákona a nespôsobuje neprijateľnú
podmienku. Nedochádza tu teda k vymáhaniu plnenia v rozpore s dobrými mravmi a návrh na vykonanie
exekúcie ako aj žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia boli v súlade s právoplatným a

vykonateľnýmrozsudkom,očomsvedčíajvydanépoverenienavykonanieexekúcie.Navrholnapadnuté
uznesenie okresného súdu zrušiť.

Povinná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd preskúmal vec v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p.
a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.. Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku; súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení
neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Z citovaného ustanovenia Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je predovšetkým povinný
skúmať či exekučný titul, na základe ktorého má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom
v zmysle zákonných ustanovení vzťahujúcich sa na exekučné konanie. Súd môže v tomto rozsahu
skúmať exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh ale aj bez návrhu) a v prípade
zistenia, že nie sú dané podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí

na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj adekvátne procesne reagovať. Právny predpis (Exekučný
poriadok), resp. jeho jednotlivé ustanovenia je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho
predpisu, a teda v ich vzájomných súvislostiach, a nie izolovane. (uznesenie Ústavného súdu SR z
24.2.2011, č. k. IV. ÚS 55/2011-19)Návrhom zo dňa 21.12.2009 sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na základe právoplatného a
vykonateľného exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok STÁLEHO ROZHODCOVSKÉHO
SÚDU zriadeného pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s. sp. zn. 0708041 zo

dňa 21.08.2009. Základný právny rámec nároku priznaného rozhodcovským rozsudkom bol nárok
oprávneného zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, súčasťou ktorej boli aj Obchodné podmienky
úverových produktov v zmysle ktorých sa zmluvné strany v bode 5.38 - Rozhodcovská doložka dohodli,
že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú budú riešené pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní.

Exekučný súd správne posúdil zmluvný vzťah medzi veriteľom (oprávneným) a dlžníkom (povinným)

ako spotrebiteľský vzťah, s ohľadom na predmet činnosti oprávneného ako aj postavenie povinného.

Rozhodcovská doložka je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná
o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor
súkromnou osobou. Spotrebiteľ sa vzdáva ústavného práva na prejednanie jeho veci pred štátnym
súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne chcel
a uzavrel rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej došlo k delegovaniu právomoci na prejednanie

sporu súkromnou osobou. Vzhľadom na obsah rozhodcovskej doložky, ktorý bol vopred pripravený
dodávateľom len ťažko možno predpokladať, že spotrebiteľ si bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Z obsahu spisu nevyplýva, že by rozhodcovská
doložka bola individuálne vyjednaná so spotrebiteľom a keďže ho núti podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu, je v neprospech spotrebiteľa. Spravidla spor vyvolá dodávateľ, lebo je to práve on, ktorý sa

snaží získať exekučný titul. Pokiaľ teda právomoc rozhodcovského súdu bola založená na absolútne
neplatnom zmluvnom dojednaní, je nesporné, že rozhodcovský rozsudok ako celok bol vydaný v rozpore
so zákonom a nemôže byť (a to ani sčasti) spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by
oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať.
Miesto konania ani zďaleka nespĺňa požiadavku predvídateľnosti a dostupnosti a o poučení spotrebiteľa

o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským súdnym procesom niet zmluve ani zmienky. Porovnaj
rozsudok Súdneho dvora v spojených prípadoch C-240/98 - C-244/98 Oceáno Grupo Editorial SA, Rocio
Murciano Quintero (C-240/98) v Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades (C- 241/98), José
Luis Copano Badillo (C-242/98), Mohammed Berroane (C-243/98), Emilio Vinas Feliu (C-244/98).

Na margo dôvodovej správy odvolací súd považuje za potrebné ozrejmiť, že oprávnený nesprávne

poukazuje na výklad zákonodarcu. V dôvodovej správe sa totiž píše inter alia, že ,,spotrebiteľ môže
svoje práva uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne,
aj v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle
navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú“.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na názor Kristiana Csacha uvedený v publikácii Štandardné

zmluvy, str. 214 ,Vydavateľ Aleš Čeněk: „Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie
jeho sporov prostredníctvom rozhodcovského konania mu „vnúti“ štandardná zmluvná klauzula, alebo
dodávateľ svojím konaním. Spotrebiteľ má byť chránený pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa
diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.“ Z uvedeného vyplýva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r/ OZ nie je len

o možnosti výberu medzi štátnym a súkromným súdom, ale o dôsledkoch, či doložka nenúti podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozhodnutie exekučného súdu,
ako vecne správne potvrdil.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0Poučenie:

Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.