Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1To/55/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5609010337
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Bargel
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5609010337.1

Uznesenie

KrajskýsúdvŽiline,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.MartinaBargelaasudkýňJUDr.Adriany
Gallovej a JUDr. Dany Wänkeovej, na verejnom zasadnutí konanom 16. septembra 2014 prejednal
odvolania podané obžalovanými X. W. a P. W. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn.
1T/128/2009 z 27.2.2014 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných X. W. a P. W. z a m i e t a , pretože nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom boli obžalovaní X. W. a P. W. uznaní za vinných zo spáchania zločinu
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. (§ 138 písm. a/ Tr. zák.), ktorého sa dopustili
spolupáchateľstvom v zmysle § 20 Tr. zák., a to tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku
okresnéhosúdu.ZatietotrestnéčinybolobžalovanýP.W.odsúdenýpodľa§188ods.2,§41ods.2,§42
ods.1Tr.zák.nasúhrnnýtrestodňatiaslobodyvovýmere9rokov,navýkonktoréhobolpodľa§48ods.2

písm. a) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 42 ods. 2
Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Bratislava V, sp.zn. 3T/27/2007 zo 4.9.2007 v
spojenísrozsudkomKrajskéhosúduvBratislave,sp.zn.2To/94/2007,ktorýmbolobžalovanémuuložený
trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov so zaradením na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a súčasne mu bol uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
na dobu 4 roky. Súčasne zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, pokiaľ

vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Obžalovaný X. W. bol odsúdený podľa
§ 188 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36 písm. j) Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 7 rokov, na výkon
ktoréhobolpodľa§48ods.2písm.a)Tr.zák.zaradenýdoústavunavýkontrestusminimálnymstupňom
stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne škodu spoločnosti Jurki - Hayton, s.r.o., Prístavná 2, Bratislava, vo výške 750,85 Eur.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v podstate tak, že:
„Na základe vykonaného dokazovania, hodnotiac dôkazy jednotlivo aj v ich vzájomnom súhrne, mal
súd preukázaný nasledovný skutkový a právny stav. Obžalovaní X. W. a P. W. sú zhodne usvedčovaní
výpoveďami T. F. a P. F., ktorí v podstatných bodoch absolútne rovnakým spôsobom popísali spôsob, ako
boli prepadnutí na čerpacej stanici Jurki-Hayton. Hoci obžalovaný X. W. popieral spáchanie skutku a na
svojuobhajobutvrdil,žesanachádzalnainommiestevBratislave,aobžalovanýP.W.sa k

prejednávanej veci nevyjadril a využil právo na odopretie výpovede, spáchanie skutku je obidvom
obžalovaným preukázané najmä výpoveďami svedkov - poškodených T. F. a P. F., ktorí obdivoch
obžalovaných označili za mužov, ktorí boli dňa 3.8.2007 účastní na lúpežnom prepadnutí čerpacej
stanice Jurki-Hayton v Pribyline. Obidvaja poškodení spoznali a opakovane označili ako páchateľa, ktorý
vykonal lúpežné prepadnutie so zbraňou, obžalovaného X. W.. Súd upriamuje pozornosť aj na okolnosti
súvisiace s popisom postavy tohto obžalovaného poškodeným T. F.. Podľa neho bol X. W. pri lúpežnom

prepadnutí silnejšej, teda vyšportovanej postavy, kým v konaní pred súdom sa obhajoba obžalovaného
X. W., vzhľadom na aktuálny vzhľad jeho štíhlej postavy, snažila toto tvrdenie poškodeného spochybniť.Súdu neuniklo, že o postave X. W. sa v konaní vyjadroval i svedok O., ktorý okrem iného uviedol, že
v nasledujúcom roku po prejednávaných udalostiach, v januári, sa mu známi z futbalu smiali, že jediný
schudol, a teda je zrejmé, že po lúpežnom prepadnutí obžalovaný X. W. stratil na hmotnosti a jeho

postava bola v nasledujúcom období štíhlejšia, teda iná, ako ju vnímal poškodený T. F., keď
označil X. W. ako jedného z páchateľov. V konaní bolo preukázané, že s osobným motorovým vozidlom
BMW ev.č. BA 866PF disponovali obidvaja obžalovaní, čo vyplynulo nielen z výpovede obžalovaného
X. W., ale aj ich otca Q. W.. Skutočnosť, že obžalovaný P. W. bol osobou, ktorá bezprostredne pred
lúpežným prepadnutím čerpacej stanice bola fakticky preskúmať terén a situáciu, svedčí výpoveď

poškodeného P. F., ktorý pri opakovaných výpovediach uviedol, že tohto muža si zapamätal, a v konaní
P. W. i opakovane označil ako osobu, ktorá bola pred lúpežným prepadnutím v priestoroch
čerpacej stanice. Obidvaja páchatelia pri lúpežnom prepadnutí použili osobné motorové vozidlo, v tom
čase patriace obžalovanému X. W.. O tom, že práve vozidlo tohto obžalovaného viezlo páchateľov
lúpežného prepadnutia, svedčí nielen výpoveď poškodeného P. F., ale i záznam z telefonického hovoru
zo systému REDAT, z ktorého jednoznačne a bez pochybnosti vyplýva, že P. F. prenasledoval vozidlo,

na ktorom páchatelia unikali, a operačnému stredisku oznámil evidenčné číslo prenasledovaného
vozidla. Pri lúpežnom prepadnutí teda najskôr obžalovaný P. W. vykonal drobný nákup na čerpacej
stanici, obhliadol situáciu a následne X. W. s nezisteným ďalším páchateľom vošli do priestorov čerpacej
stanice, kde obžalovaný X. W. použil fyzické násilie voči obidvom poškodeným, najmä voči T. F.,
ktorému spôsobil i zranenia, ktoré ho neobmedzovali v obvyklom spôsobe života, držiac v ruke predmet

vzhľadu pištole, a páchateľ, ktorého totožnosť nebola zistená, zobral od pokladne čiernu peňaženku
v hodnote 3,32 Eur, patriacu T. F., v ktorej sa nachádzala tržba vo výške 723,63 Eur, a jeho mobilný
telefón v hodnote 39,83 Eur, ktorý sa neskôr našiel odhodený v blízkosti čerpacej stanice. Z príručného
skladu obžalovaný X. W. zobral kartóny cigariet značky MARLBORO v hodnote 27,22 Eur, obom
poškodeným nastriekal do tváre dráždivý aerosól a s odcudzenými vecami z priestoru čerpacej stanice

všetci páchatelia spoločne ušli. Obžalovaný X. W. na svoju obhajobu uvádzal, že nielenže sa nedopustil
skutku, ktorý mu kladie za vinu obžaloba, ale je nefajčiar a neexistuje logický dôvod, pre ktorý by mal
odcudziť cigarety. Uvedenú argumentáciu súd považuje za logickú snahu tohto obžalovaného odvrátiť
svoju trestnoprávnu zodpovednosť, pričom spôsob zvolenej argumentácie je na slobodnom rozhodnutí
každého obžalovaného. Presvedčivosť obhajobnej argumentácie obžalovaného X. W. je však oslabená

usvedčujúcimi dôkazmi, ktorými sú výpovede poškodených T. F. a P. F.. Obidvaja obžalovaní sa dopustili
v priamom úmysle násilného zločinu lúpeže ako spolupáchatelia, ktorí mali predchádzajúcu dohodu o
spôsobe spáchania skutku, a pri lúpežnom prepade použili predmet, ktorý vykazoval znaky skutočnej
zbrane, pričom pre účely trestnoprávnej zodpovednosti z hľadiska posudzovania kvalifikačného znaku
závažnejšieho spôsobu konania nie je podstatné, či išlo o skutočnú zbraň, alebo o

napodobeninu.
Obžalovaný X. W. doposiaľ nebol trestne stíhaný, súd u neho konštatuje prevahu poľahčujúcich
okolností, a to podľa ustanovenia § 38 ods. 3, § 36 písm. l) Tr. zák., pretože pred spáchaním trestného
činuviedolriadnyživot.ObžalovanýP.W.jepáchateľ,ktorýbolvminulostiodsúdený,apriprejednávanej
trestnej činnosti mu súd ukladal trest i za zbiehajúcu sa trestnú činnosť, za ktorú bol odsúdený Okresným

súdom Bratislava V, sp.zn. 3T/27/2007 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava, sp.zn.
2To/94/2007. V intenciách Ústavným súdom Slovenskej republiky korigovanej asperačnej (zostrovacej)
zásady danej ustanovením § 41 ods. 2 Tr. zák., mu súd ukladal súhrnný trest odňatia slobody. Z
hľadiska jednotlivých kritérií ukladania trestu súd považuje za primeraný trest odňatia slobody vo
výmere deväť rokov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom

stráženia, pretože pred spáchaním prejednávanej trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia
slobody pre inú úmyselnú trestnú činnosť, a súčasne súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu
BratislavaV,sp.zn.3T/27/2007zodňa4.9.2007vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduBratislava,sp.zn.
2To/94/2007, a taktiež zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzuje, pokiaľ
vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súhrnný trest odňatia slobody ukladá súd

z dôvodu, že prejednávanej trstenej činnosti sa obžalovaný dopustil skôr, ako bol vyhlásený citovaný
rozsudok Okresného súdu Bratislava V v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave.
Vo vzťahu k obžalovanému X. W., ktorý je prvýkrát trestne stíhaný a súdne trestaný, súd považuje za
primeranýtrestodňatiaslobodyvovýmeresedemrokov,sozaradenímdoústavunavýkontrestuodňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko v posledných desiatich rokoch pred spáchaním

trestnej činnosti nebol vo výkone trestu odňatia slobody za inú úmyselnú trestnú činnosť.
Podľa ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovaným povinnosť nahradiť spoločne a
nerozdielne škodu spoločnosti Jurki-Hayton s.r.o., Bratislava vo výške 750,85 Eur.“Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali riadne a včas odvolania obidvaja obžalovaní.

Obžalovaný X. W. v odvolaní uviedol: „Prvostupňový súd zhodnotil dôkazy vykonané na hlavnom

pojednávaní, a to spôsobom, ktorý odporuje zásade voľného hodnotenia dôkazov, tieto vyhodnotil
tendenčne, a to jednoznačne v môj neprospech, čím porušil ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Súd prvého
stupňa precenil dôkazy svedčiace v môj neprospech, žiadnym spôsobom nezobral do úvahy dôkazy
svedčiace v môj prospech, vôbec žiadnym spôsobom sa nevysporiadal s rozpormi v
týchto dôkazoch, a žiadnym spôsobom sa súd nevysporiadal s mojimi námietkami ohľadne podstatných

skutočností dôležitých pre trestné konanie, ktoré som uvádzal vo svojej záverečnej reči ako aj
záverečnej reči môjho obhajcu, čím jednoznačne došlo aj k porušeniu ust. § 168 ods. 1 Tr. por., ako aj
práva na spravodlivé súdne konanie. Dávam do pozornosti odvolacieho súdu nasledovné skutočnosti,
s ktorými sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. V prípravnom konaní, ako aj na
hlavnom pojednávaní a dokonca už aj ako svedok v trestnom konaní som vypovedal, že už viac ako dva
roky chodievam pravidelne, t.j. každý piatok, s kamarátmi hrávať futbal do telocvične. A keďže v čase

skutku som hral ako každý piatok futbal v Bratislave, nemohol sa nachádzať v Pribyline,
vzdialenej od Bratislavy cca 300 km!
K samotnému skutku viem uviesť len to, že v tom čase mal moje osobné motorové vozidlo zn. BMW
požičanébratP.W.,čopotvrdilajnášotec-svedokQ.W.,pričomtentoajpopísal,akodošlokodovzdaniu
vozidla môjmu bratovi a za akým účelom, pričom až následne bol kontaktovaný príslušníkmi

PZ ohľadom prehliadky osobného motorového vozidla. Výpoveď tohto svedka k týmto skutočnostiam
však súd prvého stupňa nezohľadnil. Je potrebné poukázať na skutočnosť, že vykonané rekognície sú
nezákonné. Už počas prípravného konania obhajoba namietala viaceré porušenia ustanovení Trestného
poriadku, ktoré podľa názoru obhajoby zmarili vykonanie ďalších podstatných dôkazov, ktoré by vylúčili
akékoľvek pochybnosti ohľadne spáchania skutku mojou osobou. Súd prvého stupňa však v žiadnom

prípade nezohľadnil výpovede vykonané na hlavnom pojednávaní v môj prospech a týmito sa
podrobnejšie nezaoberal. Ide o svedecké výpovede svedkov Ing. P. P., P. M., P. P., U. P., H. O., P. T., X. F.,
Y. T.. Títo svedkovia, hoci len jeden z nich, a to P. P. vyslovene potvrdil, že som sa v tom čase nachádzal
na futbale, pretože ten deň bol on odcestovaný a ja som vyberal poplatky za telocvičňu za neho. Ostatní
sa síce vyjadrili, že nevedia presne uviesť, či ten deň som bol hrať futbal, ale to len vzhľadom na časový

odstup od skutku. Zhodne sa však vyjadrili, že práve obžalovaný zvolával na futbal telefonicky svoju
polovicu partie, a nevedia uviesť, že by niekedy chýbal. Práve ja som mal z nich chodiť pravidelne.
Rovnako uviedli, že na futbal sa skladali a zoznam viedol svedok P. P.. Prví svedkovia boli vypočutí v
trestnom konaní po viac ako roku od spáchania skutku, niektorí až na hlavnom pojednávaní, t.j. tri roky
od spáchania skutku. Teda od týchto svedkov nie je možné ani dôvodne očakávať, aby si konkrétne

pamätali, či práve v ten deň boli hrať futbal a či som bol prítomný na futbale alebo nie. Po pár týždňoch,
resp.mesiacochmožnobysavedeliktejtoskutočnostivyjadriť,alenie vtakomčasovomodstupe
ako v tomto prípade. Uvedené bolo namietané viackrát v danom konaní, pričom samotné
prieťahy skonštatoval aj dozorový prokurátor. Súd prvého stupňa pochybil pri hodnotení dôkazov potom
aj v tom smere, že mal za preukázané, že aj pri telefónnom čísle XXXXXXXXXX neboli zaznamenané

hovory z tohto alebo na toto telefónne číslo. Takýto záver súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní,
nakoľko takýto dôkaz vykonaný nebol. Ďalším pochybením orgánov činných v trestnom konaní, a to
najmä vyšetrovateľov zasahujúcich priamo na mieste činu, ktoré má podľa môjho názoru vplyv na riadne
zistenie skutkového stavu veci, je skutočnosť, že nezobrali odtlačky prstov na daktyloskopické skúmanie
z miest, ktorých sa páchateľ dotýkal, a ktoré by vedeli páchateľa jednoznačne identifikovať. Je potrebné

uviesť, že na mieste činu sa nenašli ani žiadne ďalšie dôkazy (mechanické alebo biologické stopy), ktoré
by ma mali usvedčovať zo spáchania skutku, ktorý sa mi v obžalobe kladie za vinu a z ktorého ma súd
prvého stupňa uznal vinným. Do pozornosti odvolacieho súdu dávame aj skutočnosť,
že som nebol nikdy trestne stíhaný, vediem riadny život, podnikal som v danom čase a nepotreboval
som si zabezpečovať finančné prostriedky trestnou činnosťou. V danom konaní absentuje motív pre

moje údajné konanie. Motív neskúmal ani prvostupňový súd. Povšimnutia-hodná je aj skutočnosť, že
som nefajčiar, čo potvrdili aj ďalší svedkovia, preto v mojom údajnom konaní by
absentovala logika, prečo by som mal odcudziť z pumpy práve kartóny cigariet. Potom mám za to,
že skutkový stav nie je napriek vykonanému dokazovaniu na hlavnom pojednávaní zistený v takom
rozsahu a kvalite, aby poskytoval dostatok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu veci a zákonu

zodpovedajúce spravodlivé rozhodnutie. Navrhujem, aby krajský súd napadnutý rozsudok okresného
súdu zrušil a vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.“Obžalovaný P. W. v odvolaní uviedol: „Považujem za potrebné opätovne zdôrazniť, že v rámci trestného
konania neexistuje žiadny priamy a dovolím si povedať, že ani nepriamy dôkaz, na základe ktoré by
súd mohol konštatovať, že by som bol usvedčený zo spáchania skutku, ktorý je popísaný vo výrokovej

časti rozsudku Okresného súdu Lipovský Mikuláš. S ohľadom na výpovede svedkov poškodených sa
nemôžem stotožniť so závermi súdu, nakoľko svedecké výpovede nie sú jednoznačné. Poškodený
síce uviedol, že jeden z dvojice mužov, ktorí boli na čerpacej stanici, si bol asi pred tou udalosťou
na pumpe kúpiť dobošku a malinovku. Z zvedeného však nemožno predsa vyvodiť záver, že ja
som bol jedným z mužov, ktorých popisovali poškodení, a že som bol bezprostredne pred lúpežným

prepadnutím na čerpacej stanici, a to za účelom „fakticky preskúmať terén“. Nielenže namietam, že
by som bol v inkriminovaný deň na predmetnej pumpe, zároveň považujem za neprijateľné tvrdenie,
že keď niekto ide na čerpaciu stanicu, automaticky to znamená, že si ide obhliadnuť terén. Mám
za to, že nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by som sa akýmkoľvek spôsobom podieľal na
spáchaní skutku, ktorý sa mi kladie za vinu. Vo vzťahu ku procesu vykonávania dokazovania je potrebné
poukázať na skutočnosť, že vykonané rekognície sú nezákonné, nakoľko boli porušené ustanovenia

Trestného poriadku, kedy vyšetrovateľ postupoval v rozpore s ustanoveniami § 138 Tr. por. s poukazom
na ustanovenie § 126 Tr. por., čo bolo v podstate potvrdené aj svedeckou výpoveďou samotného
vyšetrovateľa C.. Vyšetrovateľ nielenže nevyzval svedkov, aby po vykonaní rekognície v prípade
opoznania do zápisnice uviedli, na základe akých skutočností či znakov došlo k opoznaniu, ale zároveň
ani nezabezpečil účasť nezúčastnenej osoby. Z judikatúry pritom vyplýva, že príslušník PZ nemôže byť

v žiadnom prípade nezúčastnenou osobou, preto na tieto dôkazy nemožno v tomto trestnom konaní
prihliadať. Tiež je potrebné v kontexte celého konania a vykonaného dokazovania poukázať na to,
že tvrdenia uvedené v obžalobe sú založené na subjektívnych dojmoch a dohadoch, pričom nie sú
podložené žiadnymi relevantnými dôkazmi. V rámci konania nebolo objektívne preukázané, že by som
naplnil znaky skutkovej podstaty trestného činu lúpeže, a teda že by som sa dopustil v

priamom úmysle násilného zločinu lúpeže ako spolupáchateľ, kde na základe predchádzajúcej dohody
o spôsobe spáchania skutku a pri lúpežnom prepade použil predmet, ktorý vykazoval znaky skutočnej
zbrane. Vo vzťahu k mojej osobe neexistuje žiadny priamy ani žiadny relevantný nepriamy dôkaz.
Nijakým dôkazom nebola preukázaná ani existencia akejkoľvek dohody medzi mnou a druhým spolu-
obžalovaným. Rovnako neexistuje žiadny relevantný dôkaz, že by som mal sedieť v

aute, ktorým odišli páchatelia z miesta činu. Opäť ide len o nejaké subjektívne dohady. Mám za to,
že prokurátor neuniesol dôkaznú núdzu a nedoložil do spisu žiadne dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia
podporili. V neposlednom rade je tiež potrebné poukázať na základné zásady trestného konania, a to
najmänazásaduprezumpcieneviny,akoajzásadunáležitéhozisteniaskutkovéhostavubezdôvodných
pochybností, ktoré však neboli v rámci konania vedeného voči mojej osobe zachované.

Vo vzťahu k zásade prezumpcie neviny je potrebné poukázať na to, že súd má obvineného oslobodiť,
ak nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný, ako aj na pravidlo in dubio pro reo - v prípade
pochybností v prospech veci. S odkazom na uvedené mám za to, že ma súd odsúdil bez náležitého
zistenia skutkového stavu bez dôvodných pochybností a bez akceptovania základných zásad trestného
konania. Mám za to, že konanie malo podstatné chyby, ktoré predchádzali výroku súdu, pričom boli

porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Súd sa zároveň nevysporiadal so
všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie a jeho skutkové zistenia sú nejasné a neúplné.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že sú splnené všetky dôvody na zrušenie napadnutého
rozhodnutia.Navrhujempreto,abyodvolacísúdnapadnutýrozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš
v zmysle ust.§ 285 Tr. por. zrušil a spod obžaloby ma v plnom rozsahu oslobodil z dôvodu, že nebolo

dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.“

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Mal pritom na
zreteli aj povinnosť prihliadnuť na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie

dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a zistil, že odvolania obidvoch obžalovaných nie sú dôvodné.

Po splnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu
rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por.,
najmä zásady zákonného procesu - § 2 ods. 7, práva na obhajobu - § 2 ods. 9, voľného hodnotenia

dôkazov-§2ods.12,rovnostistrán(kontradiktórnosti)-§2ods.14Tr.por.Odvolacísúdtedakonštatuje,
že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade
so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.Okresný súd po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného
stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým
vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a

tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný
záver, že obžalovaní spáchali skutok tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozsudku súdu prvého
stupňa.
Právna kvalifikácia súdeného skutku ako zločinu lúpeže podľa § 20, § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr.
zák. (§ 138 písm. a/ Tr. zák.) aj podľa názoru krajského súdu zodpovedá správnym úvahám súdu prvého

stupňa v tomto smere a všetkým zákonným predpokladom na posúdenie prejednávaného skutku práve
podľa vyššie uvedeného zákonného ustanovenia.

V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd stručne, jasne, zrozumiteľne a presvedčivo vysvetlil,
ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných a akými

právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení
zákona v otázke viny a trestu. Odôvodnenie rozsudku teda učinil súd prvého stupňa v súlade s
ustanovením § 168 Tr. por.

Závery okresného súdu prezentované vo výrokovej časti rozsudku, týkajúce sa výroku o vine a

vysvetlenie týchto záverov v odôvodnení napadnutého rozsudku si v celom rozsahu krajský súd osvojil,
a preto v zásade na odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa odkazuje.

K výroku o vine môže krajský súd len stručne dodať, že výpovede svedkov T. F. a P. F. vytvárajú taký
silný usvedčujúci dôkazný stav, z ktorého nemožno vyvodiť iné, len to, že stíhaný skutok sa stal a že

ho spáchali obžalovaní X. W. a P. W.. Krajský súd nezistil žiadny dôvod ani motív, pre ktorý by títo
svedkovia mali klamať alebo uvádzať nepravdivé okolnosti v neprospech obžalovaných, a preto ich
výpovede považuje za zrozumiteľné, logické, úprimné a vierohodné. Týmto konštatovaním sú zároveň
vyvrátené tvrdenia obžalovaného X. W. a jeho odkaz na výpovede spoluhráčov vo futbale o jeho
prípadnej účasti v čase činu na futbale v Bratislave. K argumentom obhajoby, v rámci ktorých namietajú

nesprávnosť vykonania rekognície v prípravnom konaní, krajský súd poznamenáva, že Ústavný súd
SR v uzneseniach I. ÚS 21/2000 a I. ÚS 74/2001 vyslovil, že trestné konanie predstavuje od svojho
začiatkuažpokoniecorganickýcelok,vktoromsavrámcivykonávaniajednotlivýchúkonovarealizáciou
garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov činných v trestnom konaní a súdov môžu a majú
naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných

práv a slobôd. Z tohto pohľadu je podstatným to, že rozsudok má byť založený výlučne na dôkazoch,
ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní v prítomnosti obžalovaného a jeho obhajcu, ktorí v tomto
konaní majú a mali reálnu možnosť jednotlivých svedkov, znalcov vypočúvať, klásť im otázky, čo v
predmetnej veci bolo naplnené, keď poškodení celkom jednoznačne na hlavnom pojednávaní ukázali
na X. W. ako na osobu, ktorá vykonala stíhaný trestný čin, zároveň i na P. W., ktorý bol účastný nie

samotného aktu, ale predchádzajúcej situácie a následne odvozu obžalovaných z miesta činu. Preto
keď v určitom štádiu došlo nesprávnym postupom vyšetrovateľa k obmedzeniu práva obžalovaného
na obhajobu alebo k akémukoľvek procesnému nedostatku v rámci vyšetrovania, toto bolo postupom
okresného súdu v celom rozsahu napravené.

So zreteľom na vyššie uvedené krajský súd uzatvára, že výrok o vine má podklad vo veľmi silnom
usvedčujúcom dôkaznom stave, z ktorého nebolo možné vyvodiť iné, len to, že skutok sa stal a že ho
spáchali obidvaja obžalovaní spôsobom uvedeným vo výroku o vine napadnutého rozsudku.

Pokiaľ ide o výrok o treste u obidvoch obžalovaných, ani tu okresný súd nepochybil, keď pri ukladaní

trestu, a to jeho druhu i výmery, postupoval v súlade so všetkými základnými pravidlami dôležitými
pri ukladaní trestu.

Medzi ne v prvom rade patrí ustanovenie § 34 ods. 1 Tr. zák. zakotvujúce účel trestu, podľa ktorého
trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej

činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, a súčasne iných odradí
od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.Trest je opatrením štátneho donútenia, ktoré v mene štátu, na základe a v medziach zákona ukladajú
v predpísanom konaní na to povolané súdy páchateľovi za spáchaný trestný čin. V tejto definícii je
vyjadrená zásada „nulla poena sine lege, sine crimine, sine iudicio“. Trest ako právny následok trestného

činu môže priamo postihnúť len páchateľa trestného činu (zásada personálnosti trestu), tak aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu (§ 34 ods. 3 Tr. zák.).

Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v
tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného

činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -
potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti).

Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom

výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli
dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou.

Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov, vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých
občanov, robí z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest pritom nesmie byť

prostriedkom na riešenie iných spoločenských problémov. Preto Trestný zákon vychádza z myšlienky,
že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol
riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov

od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov
spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie,
za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti
a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a
generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi

jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na
páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.

Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. V treste je teda
obsiahnuté aj spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, a to tak právne,

ako aj etické.

Ďalším ustanovením, ktoré musí súd aplikovať pri úvahách týkajúcich sa ukladania trestu, je § 34 ods. 4
Tr.zák.,podľaktoréhopriurčovanídruhutrestuajehovýmerysúdprihliadnenajmänaspôsobspáchania
činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Výmerou trestu sa rozumie nielen určenie trestu v rámci sadzby tam, kde je trest takto kvantifikovaný,
ale aj určenie rôznych modalít alebo obsahu trestov, ak je toto určenie vyhradené súdu (napríklad
určenie druhu a rozsahu zakázanej činnosti, rozsahu majetku, ktorý prepadá v prospech štátu,

určenie podmienok, obmedzení pri treste zákazu pobytu, pri podmienečnom odsúdení). Práve rozpätie
zákonom stanovej trestnej sadzby pri určitých trestoch umožňuje a zároveň ukladá súdu povinnosť
individualizovať ukladaný trest. Súd je povinný vo výmere uloženého trestu zohľadniť všetky okolnosti
uvedené v ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 Tr. zák..

Osobu páchateľa treba hodnotiť vo všetkých súvislostiach. V rámci hodnotenia osoby páchateľa
nemožno obísť ani možnosti jeho nápravy.

Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy
a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri

náležitomzhodnoteníosobypáchateľa.Možnosťnápravypáchateľakonkretizujejehoosobuvovšetkých
zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa
na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom,
vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľkývýznam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k
spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v
plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a občanom

pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Pri ukladaní trestov treba zároveň vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to
z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu.

Trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu
okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy.

Súd prvého stupňa uložil obžalovanému X. W. trest na spodnej hranici trestnej sadzby, keď zohľadnil
všetky dôležité a podstatné okolnosti prípadu i správne zhodnotil osobu obžalovaného. Krajský súd
poznamenáva, že obžalovaný X. W. mal veľkú šancu v rámci konania dohody o vine a treste docieliť

zmiernenie trestu, ak by samozrejme využil túto možnosť. Keďže sa tak nestalo a okresný ani krajský
súd nezistili dôvody na zmiernenie trestu, neostalo okresnému súdu iné, len obžalovanému uložiť trest
odňatia slobody vo výmere 7 rokov, a to na spodnej hranici trestnej sadzby.

V súvislosti s trestom, ktorý bol uložený obžalovanému P. W. ako súhrnný trest odňatia slobody vo

výmere 9 rokov, aj v tejto časti súd prvého stupňa rozhodol správne, keď zohľadnil všetky okolnosti
prípadu, primerane zohľadnil bohatú kriminálnu minulosť obžalovaného, ktorý už bol 6-krát súdne
postihnutý, a správne uložil aj súhrnný trest, pretože na takéto rozhodnutie boli splnené všetky zákonom
predpokladané podmienky.

S ohľadom na vyššie uvedené a k tomu, že súd prvého stupňa nepochybil ani vo výrokoch o zaradení
obžalovaných do ústavu na výkon trestu a nepochybil ani vo výroku o náhrade škody, rozhodol
krajský súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolania obžalovaných zamietol
ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.