Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. august 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/29/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6113226180
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6113226180.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v právnej veci navrhovateľky S. Z., nar. XX. XX. XXXX,
trvalebytomI.F.XXX/X,XXXXXH.,t.č.H.X,XXXXXN.N.,právnezastúpenejJUDr.DanielomJanšom,
advokátom, Advokátska kancelária so sídlom C. X, XXX XX N. N., proti odporcovi O. Z., nar. XX. XX.
XXXX, trvale bytom C. M. XXX, XXX XX Z. C., o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletému H. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako navrhovateľka, zastúpenému kolíznym

opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v N. N., na čas po rozvode, na základe odvolania
navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 31P/305/2013-53 zo dňa 26. 03.
2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľky,

ktorým sa domáhala rozvodu manželstva uzavretého dňa XX. XX. XXXX a úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému H. Z., nar. XX. XX. XXXX zamietol. Zároveň rozhodol, že
žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov konania nepriznáva.

V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že manželstvo účastníkov nie je síce celkom
usporiadané, avšak sa jedná len o krátkodobé nezrovnalosti medzi účastníkmi. Navrhovateľka podala
návrh hneď po tom, ako odporca opustil spoločnú domácnosť. Podľa okresného súdu v danej veci

nemožnokonštatovaťhlbokýanajmätrvalýrozpad vovzájomnomvzťahuúčastníkov,ktorí
si musia uvedomiť svoje povinnosti vyplývajúce im zo zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších
právnychpredpisov(ďalejaj„ZR“)ato, žehlavnoufunkcioumanželstvajevýchovaaopateramaloletého
dieťaťa, ktoré má právo na usporiadaný spôsob rodinného života. Návrhy účastníkov
na úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu považoval za neuvážené,
pretože ich menili a neboli medzi nimi dostatočne dobrým spôsobom ujasnené. Podľa okresného

súdu navrhovateľka podala návrh predčasne, neuvážene, nakoľko vzájomné vzťahy účastníkov nie sú
dlhodobo rozvrátené, preto návrh zamietol.

Protirozsudkuokresnéhosúdupodalanavrhovateľkavzákonnejlehoteodvolanie.Navrhla,abyodvolací
súd rozsudok okresného súdu zrušil a zároveň vydal rozsudok týkajúci sa rozvodu manželstva a schválil
dohodu rodičov ohľadne výkonu ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu. Poukázala
na to, že obaja účastníci súhlasia s rozvodom manželstva, nežijú v spoločnej domácnosti a ani nemajú

spoločné bydlisko. Manželstvo je od júla r. 2013 nefunkčné a je len formálne. Účastníci stratili voči
sebe všetok citový vzťah. Podľa nej sú vzťahy medzi nimi vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom
manželstvo si neplní a už ani do budúcnosti nemôže plniť svoj účel. Ďalej uviedla, že obaja účastníci
žijú s inými partnermi, a teda nie je možné očakávať, že výchova maloletého dieťaťa bude prebiehať v
lepšej kvalite ak zostane manželstvo zachované.Odporca, ani kolízny opatrovník maloletého dieťaťa sa k odvolaniu navrhovateľky nevyjadrili.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O. s. p.“), vec
prejednal v medziach daných odvolaním, v rozsahu určenom ustanovením § 212 ods. 1

O. s. p, bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok okresného
súdu podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. zrušil a vec mu vrátil podľa § 221 ods. 2 O. s. p.
na ďalšie konanie a to z týchto dôvodov:

Podľa ustanovenia § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v
odôvodnených prípadoch.

Podľa ustanovenia § 23 ods.1, 2, 3 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov

rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne
prihliada.Súdprirozhodovaníorozvodevždyprihliadnenazáujemmaloletýchdetí.Súdpriposudzovaní
miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p., s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Manželstvo je možné rozviesť len vtedy, ak vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo
rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd vždy prihliadnuť na záujem maloletých

detí. Z tohto vyplýva, že zákon neviaže možnosť rozvodu manželstva na jednotlivé v zákone konkrétne
vypočítané dôvody, ale ako jediný dôvod uvádza vážny a trvalý rozvrat vzájomných vzťahov medzi
manželmi. Zákon o rodine sa neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje určitý
kvalifikovaný stupeň rozvratu medzi manželmi. Rozvrat medzi manželmi teda musí byť vážny a trvalý, čo
znamená, že trvá dlhší čas a trvale znemožňuje manželom vytvárať zdravé rodinné prostredie. Intenzitu

rozvratu je treba posudzovať aj z toho hľadiska, či si ešte manželstvo môže plniť svoj účel a či od
manželov možno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu dospel k jednoznačnému záveru, že účastníci nežijú
v spoločnej domácnosti od septembra r. 2013, spolu nehospodária nezabezpečujú spoločne výchovu
maloletého dieťaťa, intímne sa nestýkajú, teda manželstvo účastníkov si neplní žiadnu funkciu a to

funkciu ekonomickú, biologickú a ani výchovnú. Podľa názoru odvolacieho súdu aj z postoja účastníkov
v priebehu konania vyplýva, že v manželstve účastníkov existuje kvalifikovaný rozvrat z titulu, že vzťahy
medzi manželmi sú vážne a trvale rozvrátené, účastníci vzájomne voči sebe stratili citovú náklonnosť,
nemajú záujem na vytvorení zdravého rodinného prostredia a priaznivých podmienok pre realizáciu
všetkých členov rodiny ani na obnovení manželského spolužitia.

Za tohto stavu je perspektíva zlepšenia vzájomných vzťahov v manželstve nereálna, pretože rozvrat
manželstva je veľmi hlboký a ani jeden z manželov už nemá úprimnú snahu o obnovu manželského
spolužitia, resp., možnosť obnovenia funkčného manželského spolužitia obidvaja odmietajú.

Z uvedených dôvodov preto dospel odvolací súd k záveru, že manželstvo účastníkov je už len čisto
formálnym vzťahom, ktorého umelé udržiavanie nemá spoločenský význam, a keďže v rámci takéhoto

vzťahu nemôže byť plnohodnotne realizovaná ani výchovná funkcia manželstva, neexistujú žiadne
relevantné skutkové a právne dôvody na to, aby nedošlo k rozvodu ich manželstva, pričom podľa
odvolacieho súdu rozvod manželstva nebude v rozpore so záujmami maloletého dieťaťa.

I napriek jednoznačnému záveru odvolacieho súdu, že v tomto prípade existujú dôvody na rozvod
manželstva účastníkov, nemohol odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zmeniť amanželstvo účastníkov rozviesť, pretože z manželstva pochádza maloleté dieťa a v takom prípade je
konanie o rozvod manželstva spojené s konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom (§ 113 ods. 1 O. s. p.). Ak by totiž odvolací súd zmenil rozsudok okresného

súdu a manželstvo rozviedol, musel by (s ohľadom na uvedené zákonné spojenie
konaní) súčasne rozhodnúť i o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode, hoci túto otázku okresný (prvostupňový) súd neriešil a nerozhodoval o nej. Tým by však
zbavil účastníkov možnosti použitia ich práva na podanie opravného prostriedku, čo by bolo v rozpore
so zásadou dvojinštančnosti konania.

„Ak súd prvého stupňa návrh na rozvod manželstva rodičov maloletého dieťaťa zamietol, odvolací
súd nemôže takýto rozsudok zmeniť, manželstvo rozviesť a vec vrátiť súdu prvého stupňa iba na úpravu
práv a povinností manželov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode“ (R1/1983, Zbierka
súdnych rozhodnutí a stanovísk, čiastka 2-3, ročník 1983).

Z uvedeného dôvodu preto musel odvolací súd rozsudok okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého
stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 226 O. s. p.).

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.