Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 22. august 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/611/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111234489
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4111234489.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1./ B. B., nar. XX. XX. XXXX a manželka 2./ B. B., nar.
XX. XX. XXXX, obaja bydliskom J. M., J. C. XXX/XX, zastúpení JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom
so sídlom Nitra, Štefánikova 22, proti odporcom: 1./ B. K. a 2./ I. K., obaja bydliskom I., M. XX, zastúpení
Advokátskou kanceláriou Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Topoľčianky, Žitavanská 20, IČO: 36 858 722,
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o náhrade trov konania, o odvolaní navrhovateľov v 1. a

2. rade proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k. 15C/204/2011-131 zo dňa 3. októbra 2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 15C/204/2011-131 zo dňa 3. októbra 2013 p o t
v r d z u j e.

Odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa uložil navrhovateľom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a

nerozdielnezaplatiťodporcomv1.a2.radenáhradutrovkonaniavsume303,21eura,ktorépozostávajú
z náhrady trov právneho zastúpenia, to všetko právnemu zástupcovi odporcov v 1. a 2. rade - spoločnosti
Advokátska kancelária Gabriel Orlík, s.r.o., so sídlom Žitavanská 20, Topoľčianky, IČO: 36 858 722, v
lehote troch dní od nadobudnutia právoplatnosti napadnutého uznesenia.

Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 137, § 146 ods. 2 a § 149 ods. 1 OSP,
konštatujúc po preskúmaní spisového materiálu a zvážení celkových okolností sporu ako aj skutočností,
ktoré tomu predchádzali, že odporcovia majú právo na úplnú náhradu trov konania voči navrhovateľom.

Uviedol, že v tejto právnej veci došlo k zastaveniu konania z dôvodu späťvzatia návrhu na začatie
konanianavrhovateľmi,hocizostranyodporcovnedošlokuspokojeniunárokunavrhovateľov,ktoréhosa
domáhali. Týmto z procesného hľadiska navrhovatelia zavinili, že konanie muselo byť súdom zastavené.
Súd prvého stupňa na strane odporcov nezistil žiadne také skutočnosti, na základe ktorých by bolo
dôvodné konštatovať, že konanie bolo zastavené pre správanie sa odporcov. Dôvodom pre priznanie
náhrady trov konania odporcom je najmä skutočnosť, že trovy, ktoré odporcom v tomto konaní vznikli,

boli vynaložené účelne. Súd prvého stupňa konštatoval aj to, že po preskúmaní spisového materiálu
ako aj doterajšieho priebehu súdneho konania, nezistil žiadne také okolnosti hodné osobitného zreteľa,
ktoré by čo i len čiastočne odôvodňovali nepriznanie náhrady trov konania odporcom.

Proti tomuto uzneseniu podali navrhovatelia v 1. a 2. rade v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
žiadajúc ako nedôvodné jeho zrušenie v celom rozsahu. Namietali, že súd prvého stupňa opomenul
tri podstatné skutočnosti. Dňa 12. 04. 2012 a 04. 04. 2013 opakovane príslušný sudca, ktorý vec

pojednával pred samotným dokazovaním navrhovateľom navrhoval, aby zobrali návrh späť, lebo
nebudú v návrhu úspešní. Uznesením 15C/204/2011 súd vyzval navrhovateľov, aby doplnili návrh,čoho sa domáhajú, označili dôkazy a listinné dôkazy. Navrhovatelia svoj návrh doplnili, na čo súd
návrh zamietol a opakovane boli navrhovatelia presviedčaní, že v konaní nebudú úspešní, napriek
tomu, že neboli vykonané dôkazy. Z uvedeného vyplýva, že navrhovatelia boli uvedení do omylu

v tom, že ak zoberú návrh späť, nebudú znášať žiadnu náhradu trov konania. V druhom rade
poukázali na to, že samotný odporca v 1. rade na pojednávaní povedal, že nevidí v čom je problém
a nemá problém sporne nadobudnutý pozemok navrhovateľom manželom predať. Nepovedal za akú
cenu a v zápisnici sa dohovor nenachádza. Táto skutočnosť do doby spísania odvolania nenastala.
Preto sa navrhovatelia cítia opätovne byť podvedení. V treťom rade poukázali na to, že v konaní

nevypovedal notár, ktorý predmetnú nehnuteľnosť osvedčoval na základe nepravdivých údajov, ktoré
poskytli manželia K.. Samotná notárska zápisnica zo dňa 01. 10. 2010 bola vydaná na základe absolútne
nepravdivého tvrdenia dedičiek po pani Q. a podľa názoru navrhovateľov neboli splnené podmienky
§ 1345 Občianskeho zákonníka, a to je reálna nepretržitá, dobromyseľná držba po dobu 10 rokov. Z
uvedených dôvodov mali za to, že navrhovatelia podľa § 146 ods. 2 OSP nezavinili, že sa konanie
muselo zastaviť a z toho dôvodu nie je možné spravodlivo priznať náhradu trov konania v zmysle § 146

ods. 2 OSP.

Odporcovia v 1. a 2. rade sa k odvolaniu navrhovateľov v 1. a 2. rade nevyjadrili.

Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1
OSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia

dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade nie je dôvodné.

Podľa § 146 ods. 2 OSP, ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Podľa § 146 ods. 1 písm. c/ OSP, žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho

výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd

výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či
účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone,
ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípade doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Koncepcia ustanovenia § 219 OSP vychádza zo zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu. Ak má

odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa (úplne)
správne argumentačne vysporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie s náležitosťami podľa § 157 ods. 2 OSP, ale sa len obmedzí na konštatovanie
správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody
na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Využitie tohto oprávnenia získava takmer

charakter povinnosti v prípade, ak účastník v odvolaní, ktorého dôvodmi je odvolací súd viazaný (§
212 ods. 1), uvedie úvahy, či už vo väzbe na skutkový stav alebo právne posúdenie, s ktorými sa
prvostupňový súd nezaoberal. Veľakrát ide o vyjadrenia, ktoré sú už reakciou na závery prvostupňového
súdu, preto logicky predstavujú novú argumentačnú bázu. V tomto smere je potrebné zdôrazniť,
že právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako nedeliteľnej súčasti práva na spravodlivý súdnyproces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky argumenty účastníka, ale len na argumenty
zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúcu.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne

posúdil po právnej stránke, preto odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil (§ 219
ods. 1 OSP). Odvolací súd sa plne stotožňuje s dôvodmi súdu prvého stupňa uvedenými v napadnutom
uznesení, na tieto poukazuje ako na správne, a preto ich nebude opakovať (§ 219 ods. 2 OSP).

V tomto prípade sa navrhovatelia v 1. a 2. rade svojím návrhom na začatie konania doručeným súdu
prvého stupňa dňa 11. 11. 2011 domáhali učenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uvedenej v návrhu.
Na pojednávaní konanom dňa 04. 04. 2013 vzali navrhovatelia v 1. a 2. rade svoj návrh v plnom rozsahu

späť a žiadali konanie zastaviť. Odporcovia v 1. a 2. rade so späťvzatím návrhu na pojednávaní súhlasili.
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 15C/204/2011-119 zo dňa 04. 04. 2013, právoplatným dňa 04. 04.
2013, rozhodol tak, že konanie zastavil, navrhovateľom v 1. a 2. rade vrátil zaplatený súdny poplatok a o
náhrade trov konania rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením. Následne súd prvého
stupňa rozhodol napadnutým uznesením.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade súd
prvého stupňa správne aplikoval ustanovenie § 146 ods. 2 OSP, konštatujúc zavinenie navrhovateľov
v 1. a 2. rade na zastavení konania.

Späťvzatie návrhu (žaloby) je dispozitívny procesný úkon, ktorý v občianskom súdnom konaní patrí
výlučne navrhovateľovi (žalobcovi). Navrhovateľ ako dominus litis (pán v spore), ktorému svedčí právo

podať návrh vo veci, tento môže na základe vlastnej úvahy i bez uvedenia dôvodu vziať späť. Späťvzatie
návrhu ako procesný úkon je prejavom vôle navrhovateľa, s ktorým procesné normy spájajú ukončenie
súdneho konania, teda je takou subjektívnou skutočnosťou, ktorá bezprostredne vedie k zastaveniu
konania. Účinky späťvzatia návrhu nastávajú v okamihu, keď sa dostane do dispozície adresáta, t.j.
súdu. V prípade ak sa tak stane, nie je možné späťvzatie návrhu vziať ďalším úkonom späť.

V tomto prípade súd prvého stupňa konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil v celom rozsahu, nakoľko
navrhovatelia v 1. a 2. rade vzali návrh v celom rozsahu späť pred začatím prvého pojednávania.

Vo vzťahu k náhrade trov konania odvolací súd konštatuje, že aj v tomto prípade je potrebné aplikovať
zodpovednosť za procesné zavinenie na zastavení konania v zmysle ustanovenia § 146 ods. 2 prvá veta
OSP. Predmetné konanie bolo zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľmi v 1. a 2. rade, teda

z dôvodu takej subjektívnej (zavinenej) skutočnosti, ktorá bezprostredne viedla k zastaveniu konania.
Preto ak navrhovatelia v 1. a 2. rade vezmú návrh späť a nejedná sa o prípad podľa § 146 ods. 2
druhá veta OSP z procesného hľadiska platí, že zavinili zastavenie konania, a preto sú povinní nahradiť
odporcom v 1. a 2. rade trovy konania, ktoré vynaložili v súvislosti s predmetným konaním. Pokiaľ teda
dôjde k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o

trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách
a definitívne ju vyriešiť najmä v súvislosti s § 146 ods. 2 druhá veta OSP. Aplikácia ustanovenia § 146
ods. 1 písm. c/ OSP dopadá len na také prípady zastavenia konania, v ktorých neprichádza do úvahy
aplikácia § 146 ods. 2 veta druhá OSP.

V tomto prípade odvolací súd, stotožniac sa so závermi súdu prvého stupňa v konaní navrhovateľov

v 1. a 2. rade vzhliada ich procesné zavinenie na zastavení konania, nakoľko ako vyplýva z obsahu
súdneho spisu, navrhovatelia v 1. a 2. rade vzali svoj návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia
dôvodu. Z procesného hľadiska tak zavinili zastavenie konania, a preto súd prvého stupňa rozhodol o
náhrade trov konania vecne správne, aplikujúc ustanovenie § 146 ods. 2 OSP. Vo vzťahu k tvrdeniam
navrhovateľov v 1. a 2. rade uvádzaným v odvolaní, odvolací súd uvádza, že o tom, že by ich mal

príslušný sudca navádzať na pojednávaniach konaných dňa 12. 04. 2012 a 04. 04. 2013 opakovane
navrhovať, aby zobrali navrhovatelia návrh späť, lebo nebudú v konaní úspešní, navrhovatelia v 1. a 2.rade nepreukázali a nevyplýva to z ani obsahu súdneho spisu a ani z obsahu zápisníc spísaných na
predmetných pojednávaniach. Ani námietka navrhovateľov v 1. a 2. rade ohľadom tvrdenia odporcu v 1.
rade, že nemá problém sporne nadobudnutý pozemok navrhovateľom predať, prípadne skutočnosť, že

súd v konaní vypočul notára, ktorý predmetnú nehnuteľnosť osvedčoval na základe nepravdivých údajov
nemá v tomto štádiu konania právnu relevanciu, nakoľko konanie je právoplatne zastavené a predmetom
odvolacieho konania je náhrada trov konania a nie vec sama. Odvolací súd tak nemá preukázané ani
jedno z tvrdení uvedených v odvolaní.

Taktiež odvolací súd nevzhliadol ani dôvod na aplikáciu ustanovenia § 150 ods. 1 OSP, keďže dôvody

hodné osobitného zreteľa navrhovatelia v 1. a 2. rade nijakým spôsobom nepreukázali.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1
OSP a úspešným odporcom v 1. a 2. rade nepriznal náhradu trov odvolacieho konania nakoľko si žiadne
neuplatnili a ani im žiadne nevznikli.

Na podklade vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia.

Toto uznesenie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.