Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Senica

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Magdaléna Krajčovičová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/396/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2712203458
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2712203458.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so sídlom Bratislava, Metodova
8, IČO: 35 697 270, zastúpeného advokátom: Mgr. Martin Katriak, so sídlom Bratislava, Dr. Vladimíra
Clementisa 10, proti žalovanému: H. Q., nar. XX.XX.XXXX, O. XXX/XX, O., t.č. W. XXX, O., za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovaného: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, Bratislava,
Seberíniho 9, IČO: 42 264 979, o zaplatenie 1.200,50 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 13. septembra 2012, č.k. 1C/145/2012-61 v spojení s
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 17. decembra 2013, č.k. 1C/145/2012-103 v jeho zamietajúcej časti a
včítane závislého výroku o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach, ktorým bol návrh vo zvyšku
zamietnutý a ktorým súd určil zmluvné podmienky za neprijateľné, včítane závislého výroku o náhrade
trov konania, r u š í a v zrušenom rozsahu vec v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 362,32 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 07.08.2010 do zaplatenia,
do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Ďalšou časťou výroku súd konanie v časti týkajúcej sa
384,18 Eur zastavil. Tretím odsekom výroku žalobu vo zvyšku zamietol a napokon o trovách konania
rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Dopĺňacím rozsudkom určil,

že zmluvná podmienka uvedená v čl. 2.5 Zmluvy o pripojení - č. zmluvy: A4653752 a jej dodatku z
22.10.2009,č.zmluvyA4653881ajejdodatkuz22.10.2009: ,,Vprípadeporušenianiektorejzpovinností
Účastníka uvedenej v bode 2.3 alebo 2.4 tohto článku (najmä ale nielen nezaplatenie splatnej ceny
za Služby, nedodržanie záväzku uvedeného v bode 2.2 tohto článku, jednostranné ukončenie platnosti
Zmluvy alebo tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti, vykonanie úkonu smerujúceho k ukončeniu
platnosti tohto Dodatku pred uplynutím doby viazanosti bez ohľadu na skutočnosť, či naozaj dôjde k

ukončeniu jeho platnosti) je Účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 331,94 Eur
(10.000,02 Sk) a vo výške 487,91 Eur (15.000,04 Sk)“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ust. § 51 a § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 153 ods. 4 O.s.p., § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., § 43 ods. 1 a 2 zák.
č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, pričom o náhrade trov rozhodol podľa § 142 ods. 2.
O.s.p. Vecne prvostupňový súd argumentoval tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že

medzi žalobcom a žalovaným vznikol záväzkový právny vzťah dňa 22.10.2009, keď účastníci uzavreli
dve Zmluvy o pripojení č. A4653752, A4653881 s Dodatkami zo dňa 22.10.2009, ktorých neoddeliteľnou
súčasťou sú Všeobecné podmienky. Na základe Zmlúv o pripojení v znení dodatkov žalobca predal
žalovanému 2 ks mobilného telefónu zn. Sony Ericsson W595s a Nokia 6500 slide každý za kúpnu
cenu 1,- Eur, pričom v prípade porušenia zmluvných podmienok bola dohodnutá v každom dodatku
zmluvná pokuta v sume 331,94 Eur a 497,91 Eur. Žalovaný sa zaviazal v zmysle bodu 2.3 dodatku

zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu 24 mesiacov, nepožiadať o vypojenie z prevádzky, nedopustiťsa takého konania, alebo nedať svojim konaním žiaden taký podnet a ani neumožniť také konanie,
na základe ktorého by vzniklo dodávateľovi právo odstúpiť od zmluvy alebo právo vypovedať zmluvu.
Žalovaný nezaplatil cenu poskytnutých služieb riadne a včas za čas od 22.10.2009 do 16.12.2009, teda

hneď od začiatku vzniku zmluvného vzťahu, čím porušil zmluvné povinnosti a v zmysle Dodatkov k
Zmluvám. Pokusom o pokonávku zo dňa 23.07.2010 žalobca oznámil žalovanému sumu neuhradených
faktúr a výšku zmluvnej pokuty. Podľa čl. 4 VP ukončil platnosť Zmlúv. Žalovaný žiadnym spôsobom
nereagoval. Predloženými listinnými dôkazmi - faktúrami za poskytované služby mal súd preukázané, že
fa č. 1006226728 splatnou do 30.12.2009 žalobca fakturoval žalovanému sumu 1,33 Eur za upomienku

a sumu 1,- Eur ako mesačný poplatok poistenia faktúr. Súd z vykonaného dokazovania vyvodil, že
medzi účastníkmi vznikol právny vzťah titulom uzavretých spotrebiteľských zmlúv o pripojení a dodatku
k zmluvám. V zmluvách a dodatku boli dohodnuté podmienky medzi účastníkmi a zmluvy boli uzavreté
platne. Žalovaný nezaplatením splatných faktúr za hovorné porušil dohodnuté podmienky zmluvy, čo
malo za následok, že žalobca mu zaslal výzvu na dodatočné plnenie. V dôsledku zrušenia zmluvy
pre správanie sa žalovaného vznikla mu povinnosť zaplatiť neuhradenú cenu za služby poskytované

žalobcom. Súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť cenu poskytovaných služieb podľa predložených
faktúr v sume 368,32 Eur.

Súd vo zvyšku uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobu zamietol. Súd v tejto časti
uplatnenej, čo aj zníženej zmluvnej pokuty poukázal na rozsudok Okresného súdu Prešov z 13.08.2010,
č.k. 17C/23/2010-65 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove z 29.06.2011, č.k. 2Co/137/2010,

ktorým bola zmluvná pokuta rovnakého významu ako dohodnutá v tomto konaní čl. 2.5 Dodatkov k
zmluvám vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Obdobne aj vo veci Okresného súdu Prešov
zo dňa 16.08.2010, č.k. 17C/112/2010-35 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa
09.05.2011, č.k. 18Co/136/2010. V predmetnom konaní žalobca uplatnil nárok titulom zmluvnej pokuty,
ktorá bola vyhlásená za neprijateľnú a teda táto podmienka je absolútne neplatná. Neplatne dojednanú

zmluvnú podmienku však nemožno moderovať znížením zmluvnej pokuty a preto súd žalobu vo zvyšku
uplatneného nároku na zníženú zmluvnú pokutu s príslušenstvom zamietol. Právoplatné rozhodnutie
o neprijateľnej podmienke v časti zmluvnej pokuty bolo rozhodnuté rozsudkami z roku 2010 a teda
žalobca nemôže objektívne túto zmluvnú podmienku nepoužívať v zmluvách, ktoré boli uzavreté do roku
2010, ale je povinný neuplatňovať voči spotrebiteľovi plnenie z neprijateľnej podmienky. Rozhodnutie o

neprijateľnej zmluvnej podmienke potom odôvodnil i v dopĺňacom rozsudku s použitím § 166 ods.
1 O.s.p. a § 153 ods. 4 O.s.p..

V ďalšom konštatoval, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu a to dňom
nasledujúcim po dátume, keď mu žalobca dodatočne poskytol možnosť na zaplatenie žalovanej sumy.
Výška úroku z omeškania v súlade s Nar. vl. č. 87/1993 Z.z., keď podľa § 3 ods. 1, 2 je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.O trovách konania rozhodol v zmysle § 142 ods. 2 a § 146 ods. 2 prvá veta
O.s.p., keď v časti zastavenia konania žalobca zavinil, že konanie bolo zastavené a v časti priznaného
plnenia mal žalobca pomerný úspech (priznaná suma 368,32 Eur a zamietnutá suma 448,- Eur) a preto
súd žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku v časti výroku, ktorým súd návrh (žalobu) vo zvyšku zamietol a v časti výroku o
náhrade trov konania, podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca, ktorým sa
domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

Ako odvolacie dôvody uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci tým,

že súd nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. V úvode
odvolateľ uviedol, že použitie Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, ako aj ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v Občianskom zákonníku na zistený skutkový
stav nenamieta, keďže medzi účastníkmi konania bola uzavretá spotrebiteľská zmluva, kde žalobca je
v pozícii dodávateľa a žalovaný v pozícii spotrebiteľa. Nesúhlasí však s takou aplikáciou a vyvodením

takých právnych záverov, ku ktorým dospel prvostupňový súd.S poukazom na ust. § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka a čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS
poukázal na to, že súd posudzujúci neprijateľnosť tej-ktorej podmienky si musí pre tento účel zabezpečiť
všetky potrebné dôkazy a na základe zhodnotenia dôkazov, môže pristúpiť ku konštatovaniu absolútnej

neplatnosti v danom konkrétnom prípade. Je vylúčené a v rozpore s Ústavou SR, aby súd v konkrétnej
prejednávanej veci len poukázal na skoršie rozhodnutie iného súdu v obdobnej veci, kde nie je daná
totožnosť účastníkov, ani skutkový základ. Súd sa nedostatočne zaoberal okolnosťami, za ktorých
bol posudzovaný dodatok uzatvorený, najmä či nebola daná podmienka dojednaná individuálne a
či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti. Zdôraznil, že žalovaný porušil svoju základnú
povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení a z dodatkov tým, že nezaplatil vyúčtovanú cenu za
poskytnuté služby, čo bolo v konaní preukázané. Dôvodom uzatvorenia dodatkov k zmluve bola pre
žalovaného možnosť získať za veľmi výhodnú cenu mobilný telefón a zariadenie, za ktoré by v prípade
kúpy v rámci maloobchodných cien musel zaplatiť omnoho vyššiu cenu. Zároveň mohol získať ďalšie
zvýhodnenie v cenách za telekomunikačné služby oproti platnému cenníku. Výška zmluvnej pokuty

pritom závisela predovšetkým od ceny za dohodnutý telefón. Súd sa nezaoberal skutočnosťou, že
daný mobilný telefón mohol žalovaný kúpiť rovnako aj bez akejkoľvek hrozby sankcie za nedodržanie
riadnehoplneniasvojichpovinnostípočasdobyviazanosti,resp.aknechcelbyťviazanýhrozbousankcie
v takejto výške, mohol si vybrať lacnejší mobilný telefón, taktiež za symbolickú cenu, s ktorým by bola
spojená zmluvná pokuta v nižšej sume. V nadväznosti na zistený skutkový stav poukázal na to, že

prvostupňový súd opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne
ovplyvniť zmluvnú podmienku. Ďalej opomenul aplikovať čl. 4 ods. 1 Smernice 93/13 (zároveň § 53
ods. 9 Občianskeho zákonníka): „Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných
podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená
a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné

podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.“ Súd pri skúmaní neprijateľnosti zmluvnej
podmienky vôbec neprihliadol na funkcie zmluvnej pokuty ako takej, teda jej preventívnu, reparačnú a
sankčnú. V časti posúdenia zmluvnej podmienky je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, nakoľko nie
je zrejmé z akých dôvodov súd považuje dojednanie o zmluvnej pokute za neprijateľnú podmienku.
Nestačí poukázať na predchádzajúce rozhodnutia súdov, nakoľko ako som už uvidela vyššie nie je

daná ani totožnosť účastníkov konania, ani skutkový základ prejednávanej veci. Medzi účastníkmi bola
uzatvorenákonkrétnazmluvazakonkrétnychpodmienokavinomčasovomobdobíakovrozhodnutiach,
na ktoré súd poukazuje. Poukázal na to, že žalobca si v prípade porušenia zmluvných povinností
uplatňuje voči svojim zákazníkom zmluvnú pokutu, ktorá by mala byť preskúmaná z hľadiska jej
prijateľnosti podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka. Navrhol súdu, aby v rámci súdneho prieskumu

odvolací pristúpil k posúdeniu tejto zmluvnej podmienky z hľadiska okolnosti pri uzatváraní zmluvy, aby
zohľadnil poskytnuté výhody, ktoré spotrebiteľ získa, čo by malo zodpovedať riadne plnenie si jeho
povinností, a v prípade zistenia, že zmluvná pokuta bola dohodnutá zjavne nevýhodne pre spotrebiteľa
vzhľadom na okolnosti pri uzatvorení zmluvy navrhol, aby súd pristúpil k jej priznaniu v odôvodnenej
výške, resp. k úplnému zamietnutiu.

Vzhľadom na rozsah na žalobcom podaného odvolania, rozsudok prvostupňového súdu sa vo
vyhovujúcej a zastavujúcej časti stal právoplatným, predmetom prieskumu odvolacieho súdu potom bola
tá časť rozsudku, ktorým bol návrh vo zvyšku v časti zaplatenia zmluvnej pokuty zamietnutý a dopĺňací
rozsudok, ktorou súd určil označené zmluvné podmienky za neprijateľné, včítane závislého výroku o
náhrade trov konania.

Žalovaný odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu sa písomne nevyjadril.

V priebehu odvolacieho konania oznámil vstup do súdneho konania vedľajší účastník na strane
žalovaného: Združenie na podporu práv spotrebiteľov, občianske združenie.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má
zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonomprípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, teda v rozsahu čiastočného zamietnutia žaloby,
určenia neprijateľných podmienok ako i v závislom výroku o náhrade trov konania (§

212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel
k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je nevyhnutné zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na
ďalšie konanie.

V zmysle § 153 O.s.p. súd môže v rozsudku, ktorý sa týka sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu
vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná

(ods. 3 - účinný od 15.10.2008). Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky,
nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd
uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie, súd aj bez návrhu výslovne uvedie túto zmluvnú podmienku do výroku
rozhodnutia (ods. 4 - účinný od 01.03.2010). V zmysle § 372s O.s.p. na konania začaté do 28.02.2010

sa použijú predpisy účinné od 01.03.2010.

V zmysle § 53a Občianskeho zákonníka, účinného od 01.03.2010, ak súd určil niektorú zmluvnú
podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že
spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje, alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky alebo nepriznal plnenie

dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky
alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú
povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné
obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má
aj právny nástupca dodávateľa (ods. 1). Ak sa rozhodnutie súdu podľa ods. 1 týka len časti zmluvnej

podmienky, dodávateľ je povinný splniť povinnosť uvedenú v ods. 1 v rozsahu tejto časti (ods. 2).
Týmto ustanovením sa v zmysle § 879l Občianskeho zákonníka spravujú aj právne vzťahy vzniknuté
do 28.02.2010, avšak vznik týchto právnych vzťahov ako aj nároky z nich uplatnené pred 01.03.2010
sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Z cit. § 153 ods. 3 cit. ust. vyplýva, že súd môže o neprijateľnosti podmienky použitej v spotrebiteľskej

zmluve rozhodnúť tak na návrh ako aj bez návrhu. Predpokladmi na to, aby súd takto rozhodol aj bez
návrhu je, že musí ísť o sporové konanie, v ktorom právny dôvod žaloby skutkovo a právne spočíva na
spotrebiteľskej zmluve, pričom žalobcom môže byť spotrebiteľ, dodávateľ alebo aj združenie, výsledkom
dokazovania je to, že podmienka alebo podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Ods. 4
cit. ust. súdu ukladá, aby v súlade s hmotnoprávnym ust. § 53a Občianskeho zákonníka uviedol vo

výrokurozsudkupresnézneniepodmienky,ktorábolavyhlásenázaneplatnúzdôvodujejneprijateľnosti.
Účelomtakéhotovýroku,ktorýmôžebyťprijatýajnanávrhajbeznávrhuúčastníkakonania-spotrebiteľa
je to, aby dodávateľovi vznikla povinnosť zdržať sa používania takej podmienky vo všetkých zmluvách
so spotrebiteľmi, resp. aj podmienky s rovnakým významom. Výrok by mal opísať znenie podmienky
tak, ako je uvedené v zmluve. Tento výrok, ale nepredstavuje prekážku rozsúdenej veci (res iudicatae)

pre spory tohto dodávateľa s inými spotrebiteľmi, ktorí neboli účastníkmi tohto konania.

Podľa § 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania. Stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal,
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec

právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
v zmysle citovaného § 157 ods. 2 O.s.p., pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné
zásadné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné

rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka a povinnosť súdu na náležité odôvodneniesúdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je esenciálnou
náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenie sa totiž chápe aj z hľadiska práv
účastníka na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, ktorého imanentnou súčasťou je

aj právo na súdne konania spĺňajúce garancie spravodlivosti a toto ustanovenie treba vykladať a
uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len ESĽP,
porovnaj napr. rozsudok Garciaruiz v Španielsko z 21.01.1999) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť
presvedčivé a dostatočné dôvody, na základe ktorých je založené, rozsah tejto povinnosti sa môže
meniť podľa povahy rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra ESĽP

teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia,
ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve
na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29.05.1997, Hikgins c. Francúzsko z 19.02.1998). Ústavný
súd Slovenskej republiky opakovane vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé
konanie podľa článku 45 ods. 1 Ústavy a článku 36 ods. 1 Listiny je aj právo účastníka konania na
také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a

skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takémuto uplatneniu. Ústavný súd vo svojom uznesení z 23. júna 2004, sp. zn. III. ÚS 209/04
vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
SR a článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpovede na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.“

S poukazom na vyššie uvedené je zrejmé, že prvostupňový súd sa náležitosťami odôvodnení súdnych

rozhodnutí v zamietajúcej a zároveň i odvolaním napadnutej časti rozsudku dôsledne neriadil. Z
preskúmavaného rozsudku nie je možné zistiť, na základe ktorých ustanovení, na základe ktorých
skutkových okolností a na základe akých úvah súd dospel k záveru že dané zmluvné podmienky
obsiahnuté v uvedených zmluvách a dodatkoch sú neprijateľné. K takémuto záveru nijako nemôže
postačovať púha citácia zákonného ustanovenia, prípadne obsahu zmluvy či dodatku. V odôvodnení

absentujú úvahy súdu, ktoré okolnosti danej veci pri prijatí daného záveru zohľadnil a ako potom
k predmetnému záveru dospel. Okrem toho s poukazom na citované znenia § 153 O.s.p. a 53a
Občianskeho zákonníka je vhodnejšie vo výroku vysloviť, nielen že určitá podmienka v spotrebiteľskej
zmluve je neprijateľná, ale že je neplatná z dôvodu neprijateľnosti.

Z odôvodnenia preskúmavaného rozsudku nie je teda možné zistiť pre rozhodnutie súdu podľa

aplikovaných zákonných ustanovení relevantné skutočnosti ohľadne uplatnenej zmluvnej pokuty, v
dôsledku čoho je rozsudok nielen nepreskúmateľným odvolacím súdom, ale zároveň má znaky
arbitrárnosti. Nie je postačujúce totiž, aby súd len stručne uviedol zákonné ustanovenie a následne
poukázal na obsah rozhodnutia iného súdu v obdobnej veci, kde ani podmienky, za ktorých došlo k
dohodnutiu zmluvnej pokuty nemusia byť totožné. Argumentácia žalobcu v odvolaní je v tomto smere

dôvodná.

V dôsledku toho neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonným ust. citovaného § 157 ods. 2
O.s.p. došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a tým k odňatiu účastníkov možnosť konať pred
súdom. Následkom toho odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutých častiach,
ktorou bol návrh vo zvyšku zamietnutý a ktorými boli určené zmluvné podmienky za neprijateľné, ako i v

závislom výroku o náhrade trov konania, s použitím ust. § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. zrušil a podľa ods.
2 citovaného ustanovenia vec v zrušenom rozsahu vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Povinnosťou prvostupňového súdu bude v rozsahu zrušenej časti rozhodnutia opätovne vo veci konať a
žalobou uplatnený návrh žalobcu posúdiť v zmysle príslušných ustanovení, následne vo veci opätovne
rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodniť. V

novom rozhodnutí rozhodne prvostupňový súd i o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 3
O.s.p.).Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.