Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. júl 2014

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 3Er/278/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514202734
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Saloňová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2014:8514202734.1

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752 proti povinnému: R. H., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX U. C.
XXX, v konaní o vymoženie 2 512,96 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a žiadosť súdneho exekútora JUDr. Jána Ondáša, Exekútorský úrad Košice so sídlom
Mlynárska 16, 040 01 Košice, EX 1049/2014 zo dňa 14.5.2014 o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.5.2014 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to na podklade návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 29.4.2014 a
exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského
súdu Victoria rozhodcovský súd v Žiline, so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 Žilina (ďalej len

„rozhodcovský súd“), spisová značka RK-PC-97/14-LP zo dňa 13.01.2014 (ďalej len ,,rozhodcovský
rozsudok“). Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2014 a vykonateľnosť dňa 19.2.2014.
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáha proti povinnému vymoženia istiny vo výške 2
512,96 EUR s príslušenstvom, a to zmluvnej pokuty vo výške 0,065 % denne a úroku z omeškania vo
výške 1,775 % ročne zo sumy 58,56 EUR od 19.3.2013 do 22.4.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.4.2013
do 29.5.2013, zo sumy 16,36 EUR od 30.5.2013 do 25.6.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.5.2013 do

25.6.2013, zo sumy 16,32 EUR od 26.6.2013 do 30.7.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.6.2013 do
30.7.2013, zo sumy 16,32 EUR od 31.7.2013 do 13.10.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.7.2013 do
13.10.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.8.2013 do 13.10.2013, zo sumy 53,44 EUR od 14.10.2013 do
zaplatenia, zo sumy 58,56 EUR od 19.9.2013 do zaplatenia, zo sumy 2 400,96 EUR od 23.9.2013 do
zaplatenia tak, že ak zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1 140,00
EUR, odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy úrok z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 2

512,96 EUR do zaplatenia, súdny poplatok za vydanie poverenia 16,50 EUR, poplatok za rozhodcovské
konanie vo výške 31,80 EUR, trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 EUR. Oprávnený k návrhu
na vykonanie exekúcie doložil aj Zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2013
(ďalej len ,,Zmluva“), Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o. (ďalej len ,,Zmluvné dojednania“), Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa
22.1.2013 (ďalej len ,,rozhodcovská zmluva“).

Exekučným titulom - rozhodcovský rozsudok, bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému
sumu 2 512,96 EUR, zmluvná pokuta vo výške 0,065 % denne a úrok z omeškania vo výške 1,775 %
ročne zo sumy 58,56 EUR od 19.3.2013 do 22.4.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.4.2013 do 29.5.2013,
zo sumy 16,36 EUR od 30.5.2013 do 25.6.2013,
zo sumy 58,56 EUR od 19.5.2013 do 25.6.2013, zo sumy 16,32 EUR od 26.6.2013 do 30.7.2013, zo

sumy 58,56 EUR od 19.6.2013 do 30.7.2013, zo sumy 16,32 EUR od 31.7.2013 do 13.10.2013, zo sumy
58,56 EUR od 19.7.2013 do 13.10.2013, zo sumy 58,56 EUR od 19.8.2013 do 13.10.2013, zo sumy53,44 EUR od 14.10.2013 do zaplatenia, zo sumy 58,56 EUR od 19.9.2013 do zaplatenia, zo sumy
2 400,96 EUR od 23.9.2013 do zaplatenia tak, že ak zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania
dosiahne celkovo sumu 1 140,00 EUR, odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy úrok

z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 2 512,96 EUR do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie
vo výške 31,80 EUR, trovy právneho zastúpenia vo výške 392,61 EUR, a to všetko do troch dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Z odôvodnenia exekučného titulu vyplýva, že pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o revolvingovom

úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.1.2013. Na základe predmetnej Zmluvy žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 990,00 EUR. Poskytnutý úver spolu s úrokom sa žalovaný zaviazal zaplatiť v 48
mesačnýchsplátkachvrátaneúrokovvovýške58,56EURvtermínochsplatnostidohodnutýchvZmluve.
Ďalej z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku vyplýva, že Rozhodcovský súd Victoria odvodil svoju
právomoc rozhodovať vo veci a priznať žalobcovi v jeho návrhu požadované plnenia z Rozhodcovskej
zmluvy zo dňa 22.1.2013, podľa znenia ktorej sa veriteľ a dlžník dohodli, že akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
Zmluvy o revolvingovom úvere, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou, budú riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich
stálych rozhodcovských súdov podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., IČO: 44 130 481, so sídlom Krížna

56, 821 08 Bratislava, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka
č.: 52189/B, Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter s.r.o., IČO:
44 826 460, so sídlom Zvolenská cesta 37, 974 01 Banská Bystrica, zapísaný v obchodnom registri
Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel: Sro, vložka č. 16626/S. Výber rozhodcovského súdu, ktorý
bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, bude spočívať na zmluvnej strane podávajúcej žalobný

návrh. Zmluvné strany sa ďalej dohodli, že rozhodcovské konanie bude vedené v slovenskom jazyku
pred jedným rozhodcom zapísaným v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského súdu s tým, že
každý z účastníkov rozhodcovského konania má právo v lehote určenej stálym rozhodcovským súdom
navrhnúť za rozhodcu ktorúkoľvek z osôb zapísaných v zozname rozhodcov stáleho rozhodcovského
súdupodľasvojhovlastnéhouváženia.Vprípade,ževšetkysporovéstranynavrhnúvuvedenejlehoteza

rozhodcu rovnakú osobu, vec prejedná a rozhodne táto osoba. V prípade, že sporové strany v uvedenej
lehote nenavrhnú za rozhodcu rovnakú osobu alebo ak niektorá zo sporových strán v uvedenej lehote
nenavrhnezarozhodcužiadnuosobu,akojavprípade,akvzniknúodôvodnenépochybnostiotom,ktorú
osobu sporové strany určili ako rozhodcu, ustanoví rozhodcu, ktorý vec prejedná a rozhodne, predseda
stáleho rozhodcovského súdu. Okrem uvedeného, veriteľ v uzatvorenej Rozhodcovskej zmluve vyhlásil,

že jej uzatvorenie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere a dlžník
nie je povinný návrh na uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy prijať a o tejto skutočnosti bol jasne a
zrozumiteľne zo strany veriteľa informovaný. Veriteľ pred uzatvorením Rozhodcovskej zmluvy dlžníka
rovnako poučil o jej dôsledkoch, a teda o možnosti riešenia sporov vyplývajúcich alebo súvisiacich s
ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s jej porušením, ukončením či neplatnosťou,

v rozhodcovskom konaní. Okrem toho môžu byť spory riešené aj v súdnom konaní, pričom výber jednej
z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov

(ďalej len ,,EP“), podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 44 ods. 2 EP súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh
na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do
15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí,
ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietne.
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade

rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších
predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,ObZ“), touto časťou
zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku
alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej

zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§
673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§
700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa § 497 ods. 1 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho

prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§23azákonaFZČSFRč.634/1992Zb.oochranespotrebiteľavzneníúčinnomvčaseuzatvorenia
Zmluvy (ďalej len ,,z. o ochrane spotrebiteľa“), spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým

znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase

uzatvorenia Zmluvy (ďalej len ,,z. o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto
zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi.

Podľa § 1 ods. 8 z. o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia
Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

Podľa § 2 písm. a) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon

zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. b) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej
podnikateľskej činnosti.

Podľa § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ účinného v čase uzatvorenia Dohody, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené
určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory
s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa čl. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretia Zmluvy čl. 153 ods. 1 Zmluvy
o založení Európskeho spoločenstva), Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú

úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov
spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich
záujmov.

Podľa čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 05. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa čl. 2. písm. a) smernice, na účely tejto smernice: nekalé podmienky znamenajú zmluvné
podmienky definované v článku 3.

Podľa čl. 3 ods. 1 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.

Podľa čl. 3 ods. 3 smernice, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré
môžu byť považované za nekalé.

Podľa prílohy smernice 93/13/EHS ods.1 písm. q/, neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo mu brániť
v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä vyžadovať
od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou, nevhodne
obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by podľa práva,
ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane.

Použitie citovaných ustanovení smernice ako normatívneho aktu práva EÚ sa opiera o nepriamy
účinok na právne poriadky členských štátov za účelom ich konformného výkladu. Nejde teda o
priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie výsledku
stanoveného smernicou, pričom voľba foriem a metód je ponechávaná vnútroštátnym orgánom

jednotlivých členských štátov.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA
proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžadujestanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ
sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa María Mostaza Claro
proti Centro Móvil Milenium SL bod 38, povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza
ochrana, ktorú smernica (93/13/ES) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny
súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá
existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt.
proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 43, vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú
podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/ES) ako nekalú. Podľa bodu 32
tohto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany,
ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje

právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe
zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je
súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil
otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti.

Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-40/08 zo dňa 6.10.2009 Asturcom Telecomunicationes
SL c/a Cristine Rodriguez Nogueiro smernica číslo 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

V prvom rade sa súd zaoberal otázkou aplikácie ustanovení príslušných právnych predpisov. V zmysle
citovaných ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch je oprávnený ako veriteľ právnickou osobou, ktorá,
okrem iného, poskytuje spotrebiteľský úver z vlastných zdrojov v rámci svojej podnikateľskej činnosti
tak, ako to vyplýva z výpisu z obchodného registra a súčasne vystupuje v pozícii dodávateľa v zmysle

§ 52 ods. 3 OZ a povinnej ako dlžníkovi bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania a súčasne je potrebné ju aj v zmysle ustanovenia § 52 ods.
4 OZ považovať za spotrebiteľa. Vzhľadom na to, že uzatvorenou Zmluvou sa podnikateľský subjekt
zaviazal dočasne poskytnúť peňažné prostriedky na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
revolvingu a povinná ako spotrebiteľ sa zaviazala tieto vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so

spotrebiteľským úverom, Zmluva spĺňa fundamentálne
náležitosti spotrebiteľského úveru podľa ustanovenia § 2 písm. d) z. o spotrebiteľských úveroch, keď sa
zároveň v zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 nejedná o prípad, kedy by táto bola spod jurisdikcie zákona
vylúčená. Z uvedeného potom vyplýva, že právny vzťah je nevyhnutné posudzovať v intenciách z.
o spotrebiteľskom úvere účinného v čase uzatvorenia Zmluvy. Vychádzajúc zo zásady lex specialis

derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna úprava v podobe ustanovení z. o spotrebiteľských úveroch a
ustanovení § 52 a nasl. OZ účinného v čase uzatvorenia Zmluvy má prednosť pred všeobecnou, ktorou
je Obchodný zákonník, je nutné predmetný právny vzťah posudzovať podľa príslušných citovaných
ustanovení Občianskeho zákonníka a z. o spotrebiteľských zmluvách.

Súd ďalej podrobil kontrole, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský
súd oprávnený prejednať vzniknutý spor. Pri riešení tejto otázky nie je exekučný súd viazaný
záverom rozhodcovského súdu. V tomto prípade rozhodcovský súd, ako to vyplýva z odôvodnenia
rozhodcovského rozsudku, svoju právomoc rozhodovať vo veci odvodil z Rozhodcovskej zmluvy zo dňa
22.1.2013.

Po podaní žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia súd podľa citovaného ustanovenia § 44 ods.
2 EP obligatórne preskúmava žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul čo do ich súladu so zákonom. V tejto fáze posudzovania splnenia zákonnýchpredpokladov pre vydanie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie sa súd, okrem iného,
zaoberá i tým, či k návrhu na vykonanie exekúcie bol pripojený exekučný titul opatrený doložkou
vykonateľnosti, či rozhodnutie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či rozhodnutie je

z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj
materiálnej. Vychádza sa pritom z tvrdení oprávneného v návrhu na vykonanie exekúcie a z exekučného
titulu. V rámci tohto skúmania súd nedisponuje právomocou posudzovať vecnú správnosť exekučného
titulu (skutkové a právne závery). Exekučný súd rovnako nie je oprávnený rušiť či meniť rozhodnutie,
ktoré je exekučným titulom, t.j. nemôže ani naprávať jeho chyby a nedostatky. Pokiaľ oprávnený v

návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je súd v duchu
príslušných ustanovení Exekučného poriadku oprávnený a zároveň povinný posúdiť, či tento nie je v
rozpore so zákonom, a teda prioritne sa vysporiadať s otázkou, či rozhodcovské konanie prebehlo na
základe v súlade s právnym poriadkom platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej
doložky.

Hlavným cieľom rozhodcovskej zmluvy je zmluvné prenesenie a zároveň obmedzenie právomoci
občianskoprávneho súdu na nesúdny orgán - rozhodcu ako na súkromnú osobu, ktorý koná a rozhoduje
vsúladespravidlamirozhodcovskéhokonania.Ideodohodumedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetky
alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom
vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva môže mať formu samostatne

dojednanej zmluvy alebo formu doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva sa musí obligatórne uzavrieť
v písomnej forme, v opačnom prípade je neplatná. Častokrát sa takáto rozhodcovská zmluva vyjadrí
len v podobe rozhodcovskej doložky, ktorá splýva s ostatnými podmienkami uvedenými v štandardnej
zmluve. V porovnaní s ostatnými zmluvnými podmienkami je predsa len význam rozhodcovskej doložky
singulárny, pretože v sporových situáciách arbiter rozhodne o právach a právom chránených záujmoch

s cieľom dosiahnuť nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej
zmluvy. Ak v zmluvnom vzťahu nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky, v súlade s
právnym poriadkom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nebol oprávnený
o spore rozhodnúť.

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta OZ je uvedená generálna klauzula s povahou kogentnej právnej normy. Tá
dodávateľom výslovne zakazuje použiť v spotrebiteľských zmluvách také dojednania, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán na úkor spotrebiteľa. Občiansky
zákonník tak dodávateľom bráni zneužívať svoje postavenie pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv,
a to najmä pri tvorbe svojich zmluvných formulárov, ktoré predkladajú potenciálnym spotrebiteľom

pri uzavieraní spotrebiteľských zmlúv ako oferty na ich uzavretie. V § 53 ods. 4 OZ je obsiahnutý
exemplifikatívny výpočet možných neprijateľných podmienok zakomponovávaných do spotrebiteľských
zmlúv. Výpočet je zo strany zákonodarcu dopĺňaný a precizovaný. S účinnosťou od 01.01.2008 je medzi
neprijateľnými podmienkami výslovne uvedená i tá, ktorá vyžaduje od spotrebiteľa v rámci dojednanej
rozhodcovskej doložky spory s dodávateľom riešiť výlučne v rozhodcovskom konaní. S účinnosťou od

01.01.2008 zákonodarca zaviedol i pojem individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, ktoré, ak sú
individuálnym dojednaní opatrené, prestávajú byť nositeľom neprijateľnosti a v konečnom dôsledku sú
platné. Občiansky zákonník s neprijateľnými podmienkami spája sankciu absolútnej neplatnosti, pričom
ide o neplatnosť pôsobiacu bez ďalšieho ex lege, na ktorú musí súd prihliadať z úradnej povinnosti.
Zmyslom a cieľom úpravy spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku je poskytnúť spotrebiteľom

na Slovensku minimálny štandard ochrany, aký stanovuje Smernica Rady č. 93/13/EHS. Smernica
odporúčajúcim spôsobom vypočítava aj niektoré neprijateľné zmluvné podmienky, pričom neopomína
ani inštitút rozhodcovskej doložky. Je nutné ju vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd rozhodujúci
o nútenom výkone práva priznaného rozhodcovským rozsudkom, vydaným aj za neúčasti spotrebiteľa,
musí, pokiaľ má k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť

neprimeranosť rozhodcovskej doložky, na základe ktorej rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc
vo veci rozhodnúť. Ak dospeje k názoru, že sa jedná o doložku neprijateľnú, prislúcha mu podľa
vnútroštátneho práva vyvodiť všetky dôsledky. Z uvedeného je zrejmé, že ochrana spotrebiteľa je
kladená nad nečestné zmluvné podmienky na úroveň pravidiel, na ktorých musí štát bezvýhradne trvať.

V tomto konaní sa oprávnený domáha vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým
je rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Victoria
legal arbiter s.r.o. so sídlom v Banskej Bystrici. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, na základe
ktorej rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc prejednať spor, je vo forme samostatnéhoformuláru,ktorýoprávnenývrámcisvojejpodnikateľskejčinnostipoužívavprípadochuzatváraniadohôd
rovnakého druhu a neurčitého počtu. Podľa názoru súdu je však dojednanie Rozhodcovskej zmluvy
pri spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou podmienkou, ktorá je v spojení s ustanovením § 53 ods. 5 OZ

neplatná. Svoj názor opiera o skutočnosť, že spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v
znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti. Táto situácia
ho následne vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené bez toho, aby mohol podstatným
spôsobomovplyvniťichobsah.Ajvpredmetnomprípadepovinnýnemalmožnosťpodstatnýmspôsobom
obsah Rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, nakoľko táto bola spísaná na predtlačenom formulári. Povaha

Rozhodcovskej zmluvy je teda adhézna, a preto ju
spotrebiteľ mohol buď prijať ako celok alebo odmietnuť. Obsah Rozhodcovskej zmluvy bol oprávneným
vopred pripravený. Rozhodcovský súd je teda v predmetnej Rozhodcovskej zmluve vopred zakotvený
ešte pred samotným doplnením ďalších údajov, a teda pred samotným vznikom tej ktorej Rozhodcovskej
zmluvy. Len s ťažkosťami možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov, ktoré
so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie a to i vzhľadom na jeho poučenie zo strany veriteľa,

ktoré sa dotklo okrajovo len skutočnosti, že dôsledkom uzatvorenia Rozhodcovskej zmluvy je riešenie
sporov v rozhodcovskom konaní, resp. aj v konaní súdnom.

Občiansky zákonník pripúšťa výnimku z ustanovení o neplatnosti neprijateľných zmluvných podmienok
dojednaných v štandardných spotrebiteľských zmluvách, a to v prípadoch ak ide o predmet plnenia,

cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Individuálne dojednanie
rozhodcovskej doložky nebolo v danom prípade žiadnym spôsobom preukázané, t.j. nevyplýva,
že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať takýto návrh spolu s jasnými a
zrozumiteľnými informáciami - predovšetkým čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní
a aké sú jeho dôsledky. Rozhodcovská zmluva, resp. doložka, uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť

právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch
zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje predovšetkým informácie o možnosti voľby medzi viacerými
riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená. V súvislosti s rozhodcovskou
doložkou, treba poukázať zároveň na ustanovenie § 53 ods. 3 OZ účinného v čase uzavretia Dohody,
podľa ktorého, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom

a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. V danom prípade oprávnený individuálne
dojednanie rozhodcovskej doložky, ako vyplýva z vyššie uvedených skutočností, nepreukázal.

Keďže cieľom a účelom právnych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom
minimálne takú úroveň ochrany, aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny

súd je povinný vykladať predmetné ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol
dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou smernicou. Svoj názor o neprimeranej povahe predmetnej
rozhodcovskej doložky súd opiera aj o stanovisko Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa
04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erzsébet Sustikné Győrfi bod 40, v ktorom Súdny dvor konštatuje,
že vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi spotrebiteľom a dodávateľom v zmysle

smernice (93/13/ES), ktorá nebola individuálne dohodnutá a ktorá priznáva právomoc pre všetky
spory vyplývajúce zo zmluvy súdu, v obvode ktorého sa nachádza sídlo predajcu alebo dodávateľa,
spĺňa všetky podmienky, aby mohla byť z hľadiska smernice 93/13/EHS kvalifikovaná ako nekalá. V
rozhodovanej veci teda už len skutočnosť, že podmienka rozhodcovskej doložky bola vopred stanovená
v Dohode oprávneným a nebola individuálne dohodnutá, je nekalá. Ak sa teda v zmysle rozhodcovskej

doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní
vopredpaušálnestanovenýchrozhodcov,bránitomu,abynazákladenejvydanýrozhodcovskýrozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom. V danej veci spotrebiteľ síce mal možnosť vybrať
si medzi rozhodcovským a všeobecným občianskoprávnym súdom, ale ak by podľa tejto doložky
začalo rozhodcovské konanie na návrh oprávneného, povinný ako spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému
konaniu. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu
štátnym súdom, ak dodávateľ ešte pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde. To
je pravdepodobne aj najčastejšia situácia, pretože oprávnený sa v prípade porušenia zmluvných
podmienok zo strany povinného snaží získať exekučný titul. Súd dodáva, že v samotnej Dohode niet

o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi občianskoprávnym a rozhodcovským súdnym procesom ani
zmienka. S dôrazom na vyššie uvedené a taxatívnosť výpočtu neprijateľných zmluvných podmienok
teda súdu nebráni, aby judikoval neprijateľnosť zmluvnej podmienky aj pre prípady ustanovením § 53
ods. 4 OZ neupravené.Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospel k záveru, že dojednaná Rozhodcovská zmluva
zo dňa 22.1.2013 je neprijateľnou podmienkou, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného a je v rozpore s vyššie citovanými
ustanoveniami § 52 a nasl. OZ ako aj Smernicou Rady 93/13/EHS. Zároveň je takto dojednaná
Rozhodcovská zmluva v rozpore s dobrými mravmi a podľa § 53 ods. 5 OZ je neplatná.

Súd chce záverom podotknúť, že na to, aby rozhodcovská zmluva alebo doložka pri spotrebiteľskej

zmluve spĺňala znak individuálneho dojednania, spôsob jej individuálneho dojednania nesmie
vzbudzovať pochybnosti o zrozumiteľnom a určitom prejave vôle, z ktorého bude jasné, že spotrebiteľovi
boli poskytnuté všetky potrebné informácie čo znamená riešenie sporov rozhodcovskom konaní a
spotrebiteľ bude mať možnosť výberu prijať alebo neprijať návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky,
čo musí byť na ťarchu dodávateľa aj náležite preukázané.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. V prípade ak by exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,
akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného contra legem - nevykonateľného, majúceho účinky
tzv. paaktu. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti

rozhodcovskej zmluvy má za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského
rozsudku.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody a citovanú zákonnú úpravu rozhodol súd tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde v lehote 15
dní odo dňa doručenia písomného vyhotovenia tohto uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.