Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. júl 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/46/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114208054
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7114208054.4

Uznesenie

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
deti Q., M., N.. XX.X.XXXX a K., N.. X.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, na návrh matky J.. K. Q., N.. XX.X.XXXX, C. A. K., A. Č.. XX, W. A.
XX B. T., H., C., R., B. K. M. A.N. P. B. Í., zastúpenej JUDr. Jolanou Fuchsovou, advokátkou AK, so
sídlom Košice, Štúrova č. 20, za účasti otca M. Q., N.. X.XX.XXXX, A. S., K. Č.. XXX, zastúpeného

JUDr. Monikou Meňhertovou, advokátkou AK, so sídlom Košice, Floriánska č. 16, v konaní o nariadenie
návratu maloletých detí do krajiny obvyklého pobytu takto

r o z h o d o l :

N a r i a ď u j e otcovi M. Q., N.. X.XX.XXXX, A. S., K. Č.. XXX, aby navrátil maloleté deti
Q., M., N.. XX.X.XXXX a K., N.. X.X.XXXX do miesta ich obvyklého pobytu v B. K.
M. A. P. B. Í. v lehote 15. dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

V prípade, že otec maloleté deti v tejto lehote nenavráti do B. K. M. A. P. B. Í., je matka J.. K. Q., N..

XX.X.XXXX, A. C. XXX Q., R., XX, B. T., H., B. K.Ľ. o p r á v n e n á po uplynutí tejto lehoty maloleté deti
prevziať na území SR za účelom ich vrátenia do miesta ich obvyklého pobytu na území B. K. M. A. P. B. Í..

V prípade návratu otca a maloletých detí do miesta ich obvyklého pobytu je matka p o vi n n á im
zabezpečiť ubytovanie mimo svojho bydliska na svoje vlastné náklady po dobu jedného týždňa.

V prípade návratu otca s maloletými deťmi do B. K. M. A. P. B. Í. je matka p o v i n n á zdržať sa
odobratia maloletých detí otcovi do rozhodnutia príslušného súdu v konaní o úpravu práv a povinností

k maloletým deťom.

Žiaden z účastníkov ani štát n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka dňa 25.3.2004 doručila súdu návrh, v ktorom sa domáhala, aby súd rozhodol o návrate
maloletých detí M. a K. do krajiny ich obvyklého pobytu - B. K. M. A. P. B. Í.. Matka svoje podanie
odôvodnila tým, že otec maloletých detí využil jej neprítomnosť doma a keď bola v práci, bez jej súhlasu
a úplne nezávisle na jej vôli premiestnil ich deti natrvalo na územie Slovenskej republiky.

Otec maloletých detí tvrdil, že matka mu súhlas k vysťahovaniu dala a žiadal jej návrh zamietnuť.Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, spisom Okresného súdu Košice I č.
22P/11/2013, znaleckým posudkom Mgr. Lipanovej, pripojenými listinnými dôkazmi, výsluchom svedkov
a zistil nasledovný s k u t k o v ý s t a v :

Z návrhu a výpovede matky maloletých detí sa súd dozvedel, že rodičia maloletého uzavreli manželstvo
13.10.2001aichmanželstvostáletrvá. Odaugusta2007žilispoločnevmesteH.vprenajatomrodinnom
dome. Otec maloletých detí bol zamestnaný ako kontrolór v sklade, ona sa doma starala o deti až do júna
2012, kedy začala pracovať v spoločnosti Bradford Swissport cez pracovnú agentúru Single Resource
ako operátorka v sklade.

Ich maloletý syn M. navštevoval od roku 2007 do školského roku 2012/2013 školu Southville Infant and

Nursery School Bedfont Lane, Feltham TW 14 9 NP a dcéra od roku 2010 navštevuje tú istú školu.
M. v školskom roku 2013/2014 začal navštevovať školu Feltham Kommunity Kollege, Browell´s Lane,
Feltham, TW 13 7 EF.

Matka tvrdila, že deti tam mali vytvorené výborné podmienky, mali tam svoj domov a priateľov. Maloletá
je výbornou študentkou, bola členkou Rady školy. Maloletý navštevoval hodiny takewondo v Kranforde,

v ktorom dosiahol obrovský úspech. Deti tam boli šťastné. Vďaka práci, ktorú tam mali obaja rodičia,
dokázali deťom zabezpečiť dobrú životnú úroveň.

Otec dňa 9.2.2014 bez vedomia matky zobral ich maloleté deti z domova v Anglicku a odcestoval s nimi
na Slovensko. Týmto svojvoľným konaním celkom poprel matkine rodičovské práva, znemožnil jej ich
realizáciu, ale najmä vytrhol deti z ich doterajšieho prostredia a života. Otec tým, že deti svojvoľne bez

jej vedomia a súhlasu, bez akejkoľvek prípravy zobral na Slovensko, celkom rozvrátil dovtedajší život
detí a snaží sa zničiť jej vzťah s deťmi neustálym ponižovaním jej osoby, klamstvami, ktoré o matke
deťom hovorí. Deti sú teraz úplne v moci otca, ktorý ich neustále štve proti matke. K neoprávnenému
premiestneniu detí na Slovensko a k ich neoprávnenému držaniu na Slovensku došlo za nasledovných
okolností:

Matka pracuje pre firmu Bradford Swissport. Firma sa zaoberá dovozom tovaru pre letisko Heatrow. V
tejto súvislosti požiadala o vydanie špeciálneho letiskového preukazu, ktorý nevyhnutne potrebuje pre
svoju prácu. Jej pracovná agentúra si vyžiadala pasy jej detí, ktoré bolo potrebné k žiadosti doložiť.
Pasy od poslednej návštevy Slovenska ostali u otca maloletých detí. Keď ho žiadala, aby jej ich
poskytol, odmietol a tvrdil, že ich má v práci, neskôr povedal, že ich má odložené na bezpečnom mieste.

Opakovane ho žiadala a pripomínala mu, aby doniesol pasy domov, že ich súrne potrebuje aj z toho
dôvodu, že sa končila platnosť jej výpisu z registra trestov, ktorý je súčasťou žiadosti o vydanie preukazu.
V piatok 7.2.2014 prišla domov okolo 15,00 hod.. Celý deň manželovi volala, že je posledný deň na to,
aby odniesla detské pasy na overenie do jej agentúry. Navrhla mu, aby šiel do agentúry sám a odniesol
im tam pasy, že si ich prefotia, overia a pasy mu vrátia. Matka volala aj do agentúry, kde jej povedali,

že otec tam neprišiel. Nevedela, že v tom čase, keď sa vráti domov, bude doma a ani on nevedel, že
matka detí príde z práce skôr. Otec bol na odchode z domu. Matka sa postavila do dverí, aby nemohol
vyjsť a snažila sa na neho apelovať a vysvetliť mu, že je dôležité, aby jej pasy dal. Ignoroval ju a odišiel
do svojej izby, odkiaľ sa pokúšal ujsť oknom. Chytila jeho tašku, ktorú držal v ruke a rúčka na taške sa
roztrhla. Ako unikal oknom, zachytila časť jeho vetrovky a počula, ako sa táto roztrhla. Potom odišiel.

Vrátil sa s deťmi domov a neskôr okolo 20,00 hod. odišli všetci s tvrdením, že idú na nákup. Matka
zaspala vo svojej izbe. Zobudila sa o 02,00 hod. ráno a bolo jej čudné, že sa nezobudila, keď sa vrátili
z obchodu. Keď vstala z postele a pozrela sa von oknom, zistila, že jeho auto tam nebolo. Vyšla z izby
a uvidela, že detské izby boli otvorené a prázdne. Aj otcova izba na prízemí bola prázdna. Hneď mu
volala na mobil, ale on ho nedvíhal. Poslala mu SMS správu v znení, že keď telefón nezdvihne, zavolá

na políciu. Odpísal jej, že sú v hoteli a že prídu na druhý deň, čiže v sobotu ráno domov. Krátko na to
prišla polícia, ktorá ju zatkla. V cele strávila 13 hodín, kým ju vypočuli a prepustili. Otec detí matku udal
za jeho fyzické napadnutie a poškodenie jeho majetku. Po príchode domov v sobotu dňa 8.2.2014 okolo
16,00 hod. našla dom opäť prázdny. Telefonovala manželovi a pýtala sa ho, kde sú. Oznámil jej, že
zostane s deťmi ešte jednu noc v hoteli, pretože sa mu jej brat telefonicky vyhrážal. V nedeľu 9.2.2014

ráno matka odišla do práce. Cez obedňajšiu prestávku si prečítala SMS správu od manžela, že sa muvybíja mobil, že príde s deťmi zajtra, čiže v pondelok 10.2.2014 ráno a že má vyprať deťom veci do
školy. Keď mu hneď po prečítaní SMS správy volala, mobil mal už vypnutý. Okamžite volala na políciu,
ktorá ihneď začala vyšetrovanie a ešte v ten deň zistili, že jej manžel s deťmi opustil Anglicko a odletel

do Bratislavy. Obratom sa obrátila o pomoc na International Child Abduction & Contact Unit („ICACU“).
Ide o štátny orgán na pomoc v prípade únosov detí, resp. neoprávneného odchodu jedného z rodičov s
deťmi bez súhlasu druhého rodiča. Matka priložila do spisu jej žiadosť o sprostredkovanie návratu detí
z 11.2.2014 a list ICACU z 3.3.2014.

ICACU kontaktoval svojho slovenského partnera Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a

mládeže.

Listom Centra zo dňa 6.3.2014 bol otec detí vyzvaný na zaslanie jeho stanoviska, ale otec do stanovenej
lehoty 21.3.2014 na predmetný list písomne nereagoval.

Matka v návrhu uviedla, že otec svojím svojvoľným a nemorálnym konaním hrubo a svojvoľne porušuje
jej rodičovské práva a robí všetko preto, aby matku oddelil od detí a aby deti na ňu zanevreli. Poškodzuje
tým a narušuje ich psychický vývin a formovanie ich osobností. Je pre ňu nepredstaviteľne strašné, že

nemôže byť so svojimi deťmi, že vidí, ako sa jej pod vplyvom otca vzďaľujú, ako sa otec snaží celkom
zničiť jej obraz v očiach detí. Matka tvrdila, že k presídleniu detí otcom na Slovensko došlo nezákonným
spôsobom.NikdymunedalasúhlasnaodchodsdeťmizAnglicka.Svojnesúhlassichodchodomuviedla
aj vo svojom vyjadrení k návrhu na rozvod ich manželstva zo dňa 17.6.2013.

Otec maloletých detí dňa 22.1.2013 podal na Okresnom súde Košice I návrh na rozvod ich manželstva.

Toto konanie je vedené pod sp. zn. 22P/11/2013 a dňa 24.3.2014 sa uskutočnilo prvé pojednávanie,
ktoré bolo z dôvodu ňou vznesenej námietky nedostatku právomoci slovenských súdov odročené.

Tohto pojednávania sa matka osobne zúčastnila. V piatok 21.3.2014 pricestovala zo B. K. a hneď v
sobotu 22.3.2014 chcela navštíviť svoje deti, ktoré viac ako mesiac nevidela. Pricestovala za nimi aj so
svojou matkou, ktorá ich rovnako túžila vidieť. K domu rodičov otca prišla okolo 10,00 hod. a neskôr

okolo 13,00 hod. Otec ju k deťom nepustil s poukázaním na to, že jeho otec ako vlastník domu si neželá
jej prítomnosť na jeho pozemku. Nechcel s ňou pustiť deti na víkend do Levoče. Tvrdil, že deti sú choré.
Bolo jej umožnené vidieť ich len cez plot a cez plot im odovzdala dary a potraviny, ako aj vreckové. Ďalej
uviedla, že dom na adrese XX B. T., H., R. má stále aj po odchode otca s deťmi prenajatý. Naďalej v
ňom býva a platí zaň nájomné. Chce udržať deťom ich domov. V novej nájomnej zmluve ako nájomca

už figuruje len matka. Naďalej je zamestnaná v spoločnosti A. B., ale na inej pozícii ako na začiatku. V
súčasnosti pracuje ako asistentka kontroly a jej mesačný čistý príjem je v priemere 1.100,- Eur.

Deti by po návrate do B. K. pokračovali v štúdiu na škole H. K. K., A. R., H. C. XX X Z. (B.) a B. J. P.
N. B. A. R., H. C. XX X N. (F.), pričom M. do minulého školského roku túto školu tiež navštevoval a deti
sú tam veľmi dobre zapísané.

Deti plynule a výborne hovoria anglicky, keďže ide o jazyk, ktorý posledných šesť rokov používali. Po
anglicky hovoria lepšie ako po slovensky, čo tiež svedčí o ich obvyklom pobyte a väzbe k anglickému
jazykovému prostrediu.

Vzhľadom na všetky tieto uvedené okolnosti matka žiadala v zmysle Dohovoru o občianskoprávnych
aspektoch medzinárodných únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. októbra 1980 a Nariadenia

Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, aby Okresný súd Košice I nariadil
návrat maloletých detí M. a K.N. Q. do B. K. M. A. P. B. Í..

Z výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom uzavreli manželstvo v októbri roku 2001. Majú
spolu dve deti, syna M., ktorý bude mať 12 rokov a dcéru K., ktorá má 7 rokov. Od januára 2013 súv rozvodom konaní. V decembri roku 2006 otec ich detí odišiel za prácou do Spojeného kráľovstva,
ona bola v tom období s dcérou na materskej dovolenke. V auguste roku 2007 spolu s deťmi odišla
za ich otcom do Spojeného kráľovstva, kde od toho času nepretržite bývali na adrese, na ktorej aj

momentálne býva. Jej manžel po celý čas pracoval, ona bola s deťmi doma. Maloletý M. nastúpil do
školy v septembri roku 2007, krátko na to, ako prišli do B. K.. K. nastúpila do školy v septembri roku
2010. Začala tam chodiť prvý rok na tri hodiny denne. Neskôr po roku už bola v škole celý deň. Vtedy si
začala hľadať prácu. Zo začiatku to nebolo jednoduché, pretože nemala žiadne pracovné skúsenosti v
Spojenom kráľovstve. Bývajú v oblasti, kde väčšina pracovných možností je spojená s letiskom S., kde

zamestnávateľ vyžaduje od uchádzačov päťročnú pracovnú históriu. Zamestnala sa v júni roku 2012 a
odvtedy stále pracuje. Po príchode z práce po celý čas bola doma s deťmi, starala sa o nich, o rodinu
a o celý chod domácnosti. Vodila deti do školy, na krúžky, na tréningy, na zápasy. M. hral viac ako
päť rokov futbal. Posledný rok dostal tri ocenenia, jedno bolo za lojalitu, že viac ako päť rokov hral za
jeden tím. Dostal ocenenie manažéra roka a takisto aj ocenenie hráčmi. Skoro päť rokov sa venoval
bojovémuumeniu-takewondo.Ajjehotréneruviedol,žejeveľmitalentovaný,akonajmladšívSpojenom

kráľovstve dostal čierny opasok. Navštevuje športovo zameranú školu, ktorú takisto reprezentuje aj v
športe. Má tam veľa kamarátov, ako v škole, tak aj z futbalu, alebo z takewonda. Udržiavajú kontakt aj
mimo tých aktivít. Navštevujú sa, chodia na narodeninové oslavy atď. Kataríne sa v škole takisto veľmi
páči. Veľmi rada chodí do školy, v škole je obľúbená, má veľa kamarátov. Bola vybratá aj za členku do
školskej rady ako reprezentantka za ich triedu. Deti v škole boli spokojné, dosahovali veľmi dobré až

nadpriemerné výsledky. Keď sa presťahovali do B. K., M. mal 5 rokov a štyri mesiace a K. mala 11
mesiacov. Väčšiu časť svojho života prežili v B. K., majú tam svoju minulosť, majú tam svojich kamarátov,
majú tam väzby na školu, na prostredie, na učiteľov. M. tohto roku prestúpil na inú školu, čiže má
kamarátov aj z predchádzajúcej školy. Jeho kamaráti chodili aj k nim domov, aj on chodil ku nim. Jeden
synov kamarát sa volá D., ďalší kamarát sa volá L.. Kamaráti sa väčšinou s tými chlapcami, ktorých

pozná zo školy. Synov kamarát A. je brat dcérinej spolužiačky zo školy, navzájom sa navštevovali. K.
na budúci rok by mala prejsť z Infant and Nursery School na Primery school, ako keby z prvého na druhý
stupeň. Riaditelia škôl sú iní, museli kvôli postupu podať prihlášku. Deti ktoré chodia na tú školu majú
prednostné právo sa dostať na druhý stupeň, ale je potrebné podať aj prihlášku. Katarína bola prijatá,
matka je v kontakte s oboma školami, aj s dcérinou aj so synovou školou. Rozprávali sa o tom, že keď

sa deti vrátia do Spojeného kráľovstva, tie miesta tam majú zabezpečené. Riaditelia škôl sú informovaní
o tom, čo sa deje. Matka vidí budúcnosť detí v Spojenom kráľovstve - plánovanie školy, možností,
ktoré tam deti majú a ktoré im ona vie zabezpečiť aj vďaka práci, ktorú tam má, ako výhodnejšiu ako
nikde inde.

Po odchode otca s deťmi na Slovensko, v pondelok, alebo utorok jej otec ich detí poslal správu, že sú

na Slovensku a že im môže kedykoľvek volať. Snaží sa deťom telefonovať, ale nehovoria spolu každý
deň. Stále majú nejaké povinnosti, buď deti nie sú doma, alebo otec detí nie je doma, alebo deti spia,
alebo si robia domáce úlohy, otec jej deti k telefónu nedá. Momentálne má možnosť len telefonického
kontaktu s deťmi a aj ten jej je upieraný. Aj keď bola na Slovensku, styk s deťmi jej nebol umožnený.
Nemala možnosť sa s nimi rozprávať, len cez plot. Bol jej zakázaný vstup na majetok jeho otca, čo plne

rešpektovala. Pri druhej návšteve Slovenska sa stretla s deťmi na jednu hodinu, pustili ju do záhrady a
to vďaka kolíznej opatrovníčke z Košíc, ktorá zavolala otcovi detí a vysvetlila mu, že nemá právo brániť
matke v styku s deťmi, mala možnosť byť s deťmi jednu hodinu. Stretnutie prebehlo k jej spokojnosti,
dcéra jej ukazovala zošity, domáce úlohy, čo si robí, rozprávali sa tak, ako keby sa dennodenne
stretávali. Keď priletela na Slovensko pred prvým pojednávaním na súde, išla hneď za svojimi deťmi,

ktoré však nenašla doma. Otec detí mal vypnutý telefón, snažila sa ho kontaktovať celý deň, aj deň
nasledujúci. Nemala možnosť rozprávať sa s deťmi, nemala možnosť sa s nimi stretnúť. Vie o tom,
že každé dieťa má svoj mobilný telefón, čo sa dozvedela až nedávno, ale žiaľ, nemá ich telefónne čísla,
aby deti mohla kontaktovať bez osobnej účasti ich otca. Keď telefonuje s deťmi, vždy je prítomný aj ich
otec. Otec bol prítomný aj pri ich stretnutí, keď bola u nich na návšteve, celý čas si natáčal všetko na

telefón a ani na sekundu nespustil deti z očí. Keď ju dcéra chcela objať, najprv išla ku nemu a šepkala
mu niečo do ucha, vyzeralo to tak, že si od neho pýtala povolenie, lebo krátko na to prišla k matke,
objala ju. Keď sa pýtala na ich telefónne čísla, deti odpovedali, že nevedia, kde majú telefón. Matka detí
je presvedčená o tom, že deti sú otcom veľmi silne ovplyvňované. Sú už dlho len pod jeho vplyvom a
počúvajú len to, čo on im povie a ona nemá možnosť im nič vysvetliť, alebo sa ich niečo opýtať, niečo

im povedať, to, ako to vnímam ona, ako to je, pretože aj keď niečo naznačí, tak otec im hneď skočí do
rečí a niekoľkokrát sa aj stalo, že na matku aj kričal.Otec maloletých detí uviedol, že jeho manželka vedela, že mali v pláne vrátiť sa na Slovensko.
Rozprávali sa o tom často, potvrdili to aj deti. Pýtal sa jej na to, žiaľ nepýtal si písomný súhlas. Najprv
jej navrhol, aby sa vrátila na Slovensko s deťmi, že on vyrovná dlhy, ktoré tam mali a spôsobila ich jeho

manželka,aleonatoodmietla, stým,žedostanelepšieplatenépracovnémiesto,vSpojenomkráľovstve
zostane a domov pôjde len on s deťmi. Na potvrdenie svojich slov predložil súdu videozáznam, ktorý
urobil bez súhlasu a vedomostí odporkyne, na ktorom sa rozprával s matkou detí. Z tohto rozhovoru
nie je zrejmé, kedy bol záznam urobený a ani kto sú osoby, ktoré rozprávajú. Ak by aj tento záznam
bol urobený zákonne, z rozhovoru nevyplynulo, že by bol otec dostal súhlas na trvalý odchod s deťmi

na Slovensko.

Otectvrdil,ževdome,kdebývali,bolstrašnýneporiadok,v tomprostredívžiadnomprípadenemôžudeti
vyrastať. Deti tam boli psychicky a fyzicky týrané. „Sociálku“ v Spojenom kráľovstve ani políciu nevolal,
lebo sa ich obával, nakoľko tam stačí, keď sused oznámi, že má podozrenie z týrania a deti rodičom
okamžite berú. Telefonicky kontaktoval Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v
Bratislave. Volal im z P. niekoľkokrát, žiadal o radu, ako má postupovať v B. K., keď ich deti sú týrané aj

bité. Tvrdil, že matka deti bila pravidelne, M. niekoľkokrát povedala, že sa nevie dočkať, kedy vypadne
s otcom z domu. M. ho žiadal kúpiť zbraň, aby sa mohol ochrániť pred matkou. Matka sa o ne riadne
nestarala, iba kričala na deti, aby si urobili poriadok a zatvorila sa do izby. Celý deň, odkedy prišla z
roboty, bola zatvorená vo svojej izbe. Nechodila pre deti do školy stále. Posledné mesiace chodil pre
deti do školy on. Musel v práci požiadať o zmenu pracovnej doby. Tvrdil, že sa to zmenilo potom, ako

jeho manželka začala užívať drogy a začala požívať alkoholické nápoje. Nevedel uviesť, aké drogy
užívala, avšak manželka sa priznala, že dvakrát fajčila marihuanu. Okrem toho chodila „ožratá“ domov,
čo videli aj deti. Odchádzala z domu o 21,00 hod. a prichádzala domov ráno o 6,00 hod.. Manželka
prichádzala domov potme, snažil sa urobiť zábery a predložil súdu fotografie. To bolo za posledný
rok a pol. Podľa neho u manželky nastali nejaké psychické problémy následkom užívania drog, alebo

alkoholu. Všimol si zmenu v jej správaní. Tvrdil, že dovtedy spolu žili normálne ako rodina, myslel si,
že všetko je v poriadku, až kým si postupne nezačala hľadať výhovorky, ako odísť po nociach z domu.
On ráno odniesol

deti do školy, potom išiel na šesť hodín do práce, potom opäť išiel pre deti. Prišli domov a čakal, kedy
sa „madam“ uráči prísť z práce domov. Niekedy prišla domov až o 18,00 hod. - 20,00 hod.. Potom ešte

niekedy musel odísť naspäť do práce, aby si dokončil robotu. Pracoval ako kontrolór, spisoval tovar
a robil objednávky. Keď sa vrátil domov, tak neraz musel do nočných hodín upratovať. Umývanie riadu
mu niekedy trvalo 2,5 hodiny. Na druhý deň ho čakalo to isté, keď prišiel z práce. Detské izby upratoval
spoločne s deťmi, manželka im nikdy nepomáhala. Matka na deti iba nakričala, aby si poupratovali izbu
a deti potom prišli za otcom, aby im s tým pomohol. Tvrdil, že po večeroch ho deti vítali hladné, mal

aj telefonát od ich suseda, volal mu o 23,30 hod., lebo bol svedkom toho, že M. ho čakal pri dverách,
kedy príde z práce, lebo bol hladný, že nedostal jesť. Sused mu volal, aby povedal deťom, že keď budú
hladné, že môžu zaklopať na jeho dvere, že sused im dá večeru.

Tvrdil, že M. prestal chodiť na taekwondo z vlastného popudu, lebo sa mu nepáčili metódy nového
trénera. Snažil sa ho dať do iného klubu, aby pokračoval v tom športe, lenže to sa mu už znepáčilo

a takisto sa mu znepáčil celý život v Anglicku. Preto tam odmietol chodiť. Vo futbalovom oddiele bol
brankárom, vo futbale sa všetka vina pripisuje brankárovi, M. bol z toho nešťastný, lebo mu to stále
kamaráti hovorili. Na Slovensku je už zaregistrovaný v klube, hrá za Levoču, už hral aj zápas. Nie je
brankárom, tréner ho postavil aj do útoku, chodí pravidelne na tréningy a je šťastný, je oveľa šťastnejší
ako bol v B. K..

Čo sa týka K., za celých šesť rokov, čo tam žila, bola asi štyrikrát na tanečnom krúžku a to bolo všetko.
Nechodila na žiadne iné krúžky, nemala žiadne iné záujmy. U A. kamarátky boli s bratom raz. M. bol u
A. možno raz a u druhého kamaráta bol M. asi dvakrát, to bolo všetko.

Zo B. K. odišli týždeň pred prázdninami. Niekoľko týždňov predtým sa o tom rozprávali. Ešte deň
predtým s tým manželka súhlasila, vyslovene súhlasila, že môžu ísť na Slovensko. O tom, že odídu na

Slovensko sa bavili často. Bolo to tak, že manželka prišla do jeho izby a snažila sa ho prehovoriť, aby
nikde nešli, v krajnom prípade aby išli bývať do K.. Lenže byt je prenajatý, musia splácať hypotéku, naktorú jeho manželka už neprispieva rok a pol, všetko hradí zo svojich peňazí. Presviedčal ju o tom, že
pôjdu do K. a potom, keď sa vráti, sa môžu o ďalšom porozprávať, alebo určí súd, s kým budú deti
s bývať. Dohodli sa, že im bude posielať peniaze, avšak nedostali ani cent. Súhlasila s tým, že môže

s deťmi ísť na Slovensko. Deň potom, čo si jej súhlas nahral, išiel domov o 15,00 hod. pre deti s tým,
že si pobalia veci, lebo mali naplánovanú cestu autom. Lenže manželka prišla domov skôr, napadla
ho v jeho izbe. Žiadala detské pasy, polícii poskytol aj tú videonahrávku z napadnutia, kde je jasné
a zrejmé, že jej vravel, že musí ísť rýchlo pre deti do školy, lebo už bolo 15,00 hod. a deti končia o
15,15 hod., ju to nezaujímalo. Povedal jej, že ide pre deti do školy a potom na 16,00 hod. je dohodnutý

na očkovanie psa. Potom jej povedal, že po očkovaní psa pôjde do agentúry, odovzdáva pasy, nech
si urobia kópie. Nakoľko ich nemal pri sebe, tak manželke povedal, že po očkovaní odnesie pasy
do agentúry. Lenže potom, čo ho napadla, išiel pre deti, išli na očkovanie. Jej agresívne správanie
pokračovalo, zobral deti a išli na políciu. Na odporúčanie polície mali ísť k priateľom, alebo do hotela,
ale nemali sa vracať domov. Povedali, že mu dajú vedieť, kedy sa môžu domov vrátiť. Čakali na to, ale
do druhého dňa mu nikto nevolal. Zavolal na políciu, povedali mu, že manželka je zadržaná a oni môžu

ísť domov. Išli domov, pobaliť si veci, v tom mu zavolal manželkin brat, ktorý sa mu vyhrážal zbitím,
zabitím. Mali naplánovanú cestu na Slovensko autom, bolo treba cez internet zaplatiť loď. Nakoniec
zmenili spôsob dopravy, odišli lietadlom, veci mali pripravené a naložené v kufri, avšak si ich nemohli
zobrať. Psíka si tiež nemohli zobrať, museli ho dať ku kamarátom. Pes je už u nich doma, zaplatil
za jeho prevoz okolo 1.700,- libier, len aby psa dostal naspäť kvôli deťom. Deti majú psíka radšej ako

svoju matku, ku nemu sa skrývali pred matkou do búdy. Pýtali sa ho, či tam nemôžu aj spať. Tomu bolo
tak iba posledný rok a pol.

Keď matka dala na políciu oznámenie, že jej neumožnil stretnúť sa deťmi, bol na polícii, podal im
svoje vysvetlenie. Odovzdal im videonahrávku ako dôkaz. Na tých videonahrávkach je viac ako jasné,
že deti samy s ňou nechceli ísť von. M. jasne povedal, že nepôjde. K. len zakrútila s hlavou. Je tam

jasne vidieť, že deti odmietli ísť k matke. Okrem toho jej povedal, že deti sú v domácej liečbe, neboli
vtedy týždeň v škole. Povedal jej, že by bolo dobré, aby ich nebrala nikde, ale keď už aj deti s ňou
odmietli ísť, tak on nebude deti nútiť, aby išli s matkou, keď nechceli. Má tiež nahrávku, ako mu Vilko
telefonoval, že ho matka bila a má nahraté všetko tesne po bitke. Nevidel nikdy, že by matka bila deti,
pred ním sa nikdy neodvážila deti biť.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave mu ponúklo stretnutie, ale on im
povedal, nech dohodnú stretnutie v W., lebo v tom čase boli deti choré a cestovať cez celé Slovensko,
aby sa stretol s manželkou, ktorá ho obvinila z niečoho v Bratislave odmietol. Po niekoľkých dňoch mu
napísali, že sa musia stretnúť priamo v centre a ešte mu napísali, aby im oznámil hociktorý deň, kedy
sa môžu stretnúť. Odpísal im, že sa môžu stretnúť hneď v tú nedeľu, alebo každú nasledujúcu nedeľu.

Cez týždeň nie, lebo deti chodia do školy, sú futbalové tréningy, K. začala chodiť na zumbu 2x do týždňa,
cez víkend chodia plávať. On začal podnikať v dokončovacích stavebných prácach a rozbieha aj činnosť
v oblasti reklamných prác. Na to centrum reagovalo tak, že im to v nedeľu nevyhovuje.

Na otázky právnych zástupkýň otec uviedol, že on alkoholické nápoje, požíval málokedy. Na prvý
večierok z práce išiel po štyroch rokoch v B. K., manželka zase išla na svoj prvý pracovný večierok už

po dvoch týždňoch. Podľa neho manželka požívala alkohol aj doma, aj mimo ich domu.

Návrh na rozvod manželstva podával z toho dôvodu, že manželku nachytal s iným mužom v aute.

Pri odchode na Slovensko si zobrali len tie veci, ktoré sa mu zmestili do príručnej batožiny, lebo veľké
kufre, ktoré mali nachystané odviezť autom, zostali v dome, manželka mu zabránila ich zobrať. Zmenili
aj spôsob cestovania, jeho sestra mu zabezpečila letenku.

Na otázku, či otec oznámil škole, že deti odchádzajú na Slovensko, uviedol, že volal do školy v ten
deň po víkende, kedy mali nastúpiť do školy, oznámil im, že sú na Slovensku a že im do konca týždňa
pošle celé stanovisko.

Právna zástupkyňa matky predložila súdu správu zo školy, z ktorej vyplýva, že učitelia v škole v
Spojenom kráľovstve nemali vedomosť o tom, že deti odchádzajú na Slovensko. Otec im to oznámil až

po odchode na Slovensko.Výpoveď v zamestnaní dával niekedy v marci 2014. S manažérom bol o tom dohodnutý, čakal na
to, či ho prepustia oni, aby dostal odstupné, čo by bolo asi 3.000,- libier. Nevedeli to
vybaviť a preto dal výpoveď on.

Poprel tiež, že by manželke z hotela poslal SMS správu, aby pripravila na pondelok deťom veci školy,
tvrdil, že tú SMS správu posielal sestre na Slovensko. Manželke tá SMS správa prišla asi preto, lebo
s jeho sestrou majú podobné telefónne čísla. V nedeľu došli na Slovensko a v pondelok už deti išli do
školy na Slovensku. V pondelok išli na zápis do školy v W., bolo to dohodnuté asi dva týždne dopredu.
V pondelok pri zápise sa pýtal, či je nutné, aby hneď v utorok prišli deti do školy, povedali mu, že stačí,
keď prídu do školy v stredu. Lenže Katka sa tak tešila, že už v utorok išla na „zoznamku“ do školy.

K výpovedi otca maloletých detí matka detí uviedla, že v mnohých veciach otec nehovoril pravdu. Do
školy pre deti chodila ona. Pracovala od 6,00 hod. do 14,00 hod., a kým žila s nimi jej matka, ona ich
vodila do školy. Potom, čo musela odísť z ich domu, lebo ju jej manžel vyhodil, otec ráno nosil deti do
školy a ona išla pre ne do školy. V práci končila o 14,00 hod.. Vyučovanie sa deťom končilo o 15,15 hod.
Prišli domov okolo 16,00 hod., najprv sa najedli, potom si deti robili domáce úlohy. O 16,00 hod., keď

prišli domov, mali teplú stravu. Väčšinou už potom večer nič varené nejedli. K. väčšinou jedla jogurt ,
obe deti večer pili mlieko. Väčšinou mali ľahšiu večeru - výživu s piškótami, alebo čaj s piškótami. V
škole mali možnosť sa stravovať, ale ani jedno z detí nechcelo tam chodiť, pretože tá strava bola odlišná
od tej, akú mali doma. Deti boli zvyknuté na domácu stravu, takže do školy si nosili desiatu. Mali tam
mlieko, ovocie a potom obedovali doma. Keď prišli domov zo školy, mali doma varené jedlo - polievku

a druhé jedlo. Je pravdou, že deťom nepiekla. Pre vnúčatá rada vypekala jej matka, ktorá s nimi bývala
skoro päť rokov. Bývala s nimi do decembra 2012 - januára 2013. Potom mala zakázané chodiť do ich
domu, takisto ako ktokoľvek z jej rodiny.

M. chodil dvakrát do týždňa na taekwondo, v stredu a v nedeľu. Bol tam vyše dvoch hodín, dovtedy boli
spolu s dcérou v meste. Išli za ten čas do parku, alebo do obchodu. Cesta domov trvala niekedy aj 45

minút a nemalo význam sa vrátiť domov a potom ísť znovu pre M.. V sobotu celé doobedie bol M.
na futbale, v nedeľu doobeda mal zápasy. K. veľmi rada kreslí, väčšinou si spolu kreslili. Do šiestich
rokov dcéry ju ukladala spať každý večer, čítali si knižku, spievala jej. Až neskôr, keď otec detí podal
žiadosť o rozvod a keď začal prejavovať záujem o deti, začal sa im viac venovať, tráviť s nimi voľný
čas, hrať sa s nimi, tak dcéru začal aj uspávať. Dovtedy, aj keď bola matka dlhšie v práci, alebo prišla

neskôr domov, dcéra ju čakala, kým nepríde. Aj keď jej stará mama čítala z knižky, vždy bola matka
posledná osoba, ktorá ju uspávala.

Popierala tvrdenia otca, že by svoje deti niekedy fyzicky alebo psychicky týrala. Predložila súdu zošity
detí zo školy, ich domáce úlohy, kresby, knižky, ktoré zahŕňajú obdobie približne od roku 2011 až po
posledný rok, z ktorých vyplýva, že všetko v ich rodine, všetky vzťahy a pomery k matke, alebo medzi

deťmi boli úplne normálne. Nič nenasvedčuje tomu, že ich fyzicky, alebo psychicky týrala. Matka
predložila súdu synove záznamy, niečo ako žiacka knižka, kde sa píše, čo robil každý deň, čo čítal.
Za rok 2013 v nej nie je jediný podpis otca. Matka tieto knihy kontrolovala každý deň, podpisovalo sa
to potom každý týždeň učiteľkou. Predložila záznam z roku 2013 o tom, čo čítali spolu s dcérou, tiež
potvrdený školou. Nie je tam ani jeden podpis otca. Maloletá Katarína do jednej knihy napísala, že má

rada brata, mamu, Hello Kitty, Dolly, z čoho vyplýva, že vzťahy v rodine boli v poriadku. Nie je tam
žiaden náznak toho, že by ich fyzicky týrala, alebo bila, alebo že by mali mať z matky strach. V ďalšej
K. domácej úlohe je uvedené, že pomáha mame umývať riad. V ďalšej, kde mali opísať, čo robili cez
prázdniny, K. napísala, že išli na hrad, išli spolu s mamkou ku jej priateľke. Matka nechcela poukazovať
na to, že tam nie je spomínaný otec, chcela upriamiť pozornosť len na to, že nič nepoukazuje na strach

detí z mamy, že by ich fyzicky týrala. K. mala za úlohu napísať list triednej učiteľke a K. píše : „Drahá pani
učiteľka, píšem Vám, kto bol so mnou. Ja, moja mama a môj brat. Potom sme sa išli najesť, nakoniec
sme išli do obchodu.“

Potom,čojejmatkaodišla,odetisastaralitak,žeceztýždeň oteczobraldetiránodoškolyapoobedezo
školy. Víkendy si rozdelili tak, že ona bola doma v sobotu a v nedeľu bol s deťmi doma otec. Taekwondo

bolo v nedeľu, vtedy vodil syna na krúžok otec. Vtedy syn začal vynechávať taekwondo raz do mesiaca,potom dvakrát. Pokazilo sa im auto a syn jej tvrdil, že nechcel ísť autobusom, lebo v autobuse smrdí
a že to dlho trvá, že nerád chodí autobusom. Na taekwonde mali dvakrát do roka súťaže, robili rôzne
testy, na základe ktorých získavali opasky a aby mohol postúpiť, musel mať 80% dochádzku a keďže

začal tréningy vynechávať, preto asi začali jeho problémy. Aj predtým už bolo jedno obdobie, kedy syn
chcel prestať na ten krúžok chodiť, ale obidvaja rodičia sa vtedy zhodli na tom, že by bolo dobré, keby
ich syn v tom pokračoval a M. to prijal, pokračoval ďalej a neskôr im bol za to vďačný. Keď na otca
apelovala druhýkrát, aby sa snažil syna podporiť, aby nesúhlasil s jeho výhovorkami, otec sa vyjadril
veľmi nepatrične na adresu detí, ktoré do toho klubu chodili.

Poprela tiež, že užívala alkoholické nápoje. Stalo sa to len príležitostne, alebo na nejakej oslave.
Nikdy neprišla domov opitá a ani nebola nikdy pod vplyvom alkoholu, keď sa starala o deti. Nefajčí
a nikdy neužívala žiadne psychotropné látky. Spočiatku preto bez problémov súhlasila s testom na
drogy. Odmietla ho absolvovať preto, že ju od toho jej okolie odhovorilo. Pýtali sa jej, prečo sa neustále
podriaďuje manželovým príkazom a jeho požiadavkám, že ak ju o to požiada súd, tak nech sa podriadi,
ale nie na jeho výzvu, pretože nie je isté, či sa on už dopredu s niekým nedohodol a či výsledky nebudú

zmanipulované.

Matka tvrdila, že nikdy nedala otcovi súhlas na to, aby odcestoval s deťmi na Slovensko. Videla video,
na ktoré sa otec odvolával, ukázala jej ho policajná detektívka v B. K.. To video bolo natáčané bez jej
vedomia, bez jej súhlasu a na tom videu sa jej pýtal, či súhlasí s tým, aby odišli. Niekoľko minút bolo
ticho, snažila sa ho ignorovať. Otec chcel, aby všetci odišli na Slovensko. Snažil sa ju o tom presvedčiť,

ona s tým nesúhlasila. Bolo také obdobie, kedy sa začali o tom rozprávať, ako by to bolo, čo by robili,
ako by na Slovensku žili, čo by bolo s prácou, kde by bývali, ako by riešili deti, keďže už v tom období
boli v rozvodom konaní. On to všetko využil, ale ona nesúhlasila a nikdy nepovedala, že môže odísť sám
s deťmi na Slovensko a že ona zostane v Spojenom kráľovstve. Otec chcel zobrať deti na Slovensko
na prázdniny. Keď počula, že otec sa začal vážne rozprávať s deťmi o odchode, vyšla von z izby a

povedala mu, že ona s tým nesúhlasí, aby odišli na Slovensko. Keď chcú ísť na prázdniny, tak to je v
poriadku, ale na stálo nie. K únosu detí došlo 9. februára 2014 a ten záznam je spred Vianoc 2013.

Súd na pojednávaní vypočul v prítomnosti kolíznych opatrovníčok maloleté deti.

Na otázku, či sa M. pamätá na to, kedy prišiel s rodičmi žiť do B. K., maloletý odpovedal, že vtedy bol ešte
dosť malý a nevie povedať, aké boli jeho pocity z cudzej krajiny, ale potom si to začal uvedomovať, keď

začal chodiť do školy. Do materskej škôlky nechodil. V prvých ročníkoch mu učenie išlo trochu ťažšie,
pretože ešte nevedel celkom dobre po anglicky, ale v čase, keď odchádzal zo B. K. mal už 12 rokov a
bol najlepší z triedy. Bol vtedy v 7. ročníku. Vo voľnom čase sa prihlásil do krúžku taekwonda, ktorý bol v
inom meste. Na futbal chodil v meste, kde bývali, vo Felthame. Je to časť Londýna, on to však presne
nevie. Na futbal chodieval na bicykli. Chodil tam päť rokov. Prestal tam chodiť, lebo tréningové metódy

mubolinepostačujúce.Bolotoasimesiacpredtým,akoprišlinaSlovensko.Nataekwondoprestalchodiť
z dôvodu, že ich majster umrel a začal ich trénovať jeho syn, ale on mal úplne iné spôsoby, na aké bol
zvyknutý a preto aj tam prestal chodiť. To bolo tiež asi mesiac predtým, ako prišli na Slovensko. Tvrdil,
že v Spojenom kráľovstve nemal žiadnych kamarátov, stretával sa len so spolužiakmi. Keď sa vrátil z
tréningu už nešiel von, hral sa na play station-e. Na otázku súdu, či išiel na návštevu k priateľom, keď

ho volali napr. na opekanie, alebo na oslavu narodenín, menín, Viliam odpovedal, že áno, volali ho
kamaráti, ale išiel ku nim iba veľmi zriedkakedy.

Na otázku súdu, či sa rozlúčil s učiteľmi v škole, maloletý odpovedal, že nie. Takisto ani v škole nikomu
nepovedal, že odíde na Slovensko. Odišli z dôvodu, že otec bol napadnutý mamkou, následne zavolal
policajtov a policajti im zakázali vojsť do bytu. Povedali, že keď sa budú môcť vrátiť, tak im zavolajú, ale

dlho im nevolali. Prešli až tri dni a potom sa už nevracali domov, ale odišli na Slovensko.

Na otázku súdu, ako žili v B. K. a v akých pomeroch, M. odpovedal, že on mal svoju izbu. Jeho sestra
mala iba takú maličkú izbu a asi rok pred ich odchodom v nej nikto neupratoval. Bola tam veľká špina. Na
otázku , prečo mal maloletý neporiadok vo svojej izbe, kto mu ho tam urobil, odpovedal, že neporiadok
tam mal preto, lebo jedol v posteli. Nechcelo sa mu chodiť dole jesť a raz za týždeň si svoju izbu upratal.

Neporiadok bol v kuchyni, pretože rodičia neumývali riad tak, ako sa dohodli. Dohodli sa, že raz budeumývať riad otec a raz mama. Dva dni mala umývať riad mamka, ale jej riad ostával neumytý. Otec svoj
riad umýval. Riad po deťoch umyl takisto otec.

Na otázku súdu, kedy boli ako rodina spolu, maloletá K. odpovedať nevedela. M. uviedol, že otec ich

priniesol domov niekedy pred 16,00 hod. a čakal asi do 16,00 hod., kým mama neprišla domov z roboty.
Potom otec odišiel späť do práce a vracal sa domov až večer o 20,00 hod.. Dovtedy bola s nimi mama.

Na otázku či deti doma počúvali svojich rodičov, maloleté deti odpovedali, že väčšinou počúvali, ale
stávalo sa, že aj nepočúvli a vtedy otec na nich veľmi kričal a mama občas M. aj udrela. Mamka maloletú
K. poťahala za vlasy, alebo jej dala po zadku. Maloletý M. dostal aj facku aj po zadku.

Ajdetiumývali občasriad.Malipovinnosťuprataťpopsíkovi,malidomapolrokalabradora.M.povysával

svoju izbu a chodbu. K. pomáhala upratovať iba v kuchyni. Katka občas tiež vysávala vo svojej izbe.

Pred spaním ukladal maloletú K. na spanie otec a rozprával jej rozprávku o červenej čiapočke.

Na otázku, kedy deti naposledy videli matku, M. uviedol, že to bolo v K. asi pred týždňom. Matka prišla
k bránke a zvonila, ale dedkovi a babke to vadilo, že tam chce prísť a nechceli s tým súhlasiť. Takisto to
vadilo aj tatíkovi. Nepustili ju dnu, takže mohla vojsť iba na záhradu. Rozprávali sa na záhrade a mama

bez dovolenia, napriek tomu, že jej to nikto nedovolil, otvorila dvere do domu a položila za ne tašku s
vecami, ktoré pre nich priniesla. Boli tam nejaké sladkosti, jahody pre maloletú K. a podobné veci, ale
tie veci, o ktoré ju žiadali, aby im priniesla, napr. jeho peknú vetrovku a šiltovku, to mama nedoniesla.

Na otázku, či sa kontaktovali s mamkou telefonicky, alebo nejako ináč, K. odpovedala, že hovorila s
mamičkou cez telefón. Ocko jej ho dal, že volá mama a mama sa jej pýtala, že ako sa má, čo mala na

obed, či jej ukáže knižky ktoré má do školy. Maloletý M. potom, keď K. dohovorila, rozprával s mamou
asi 10 minút. Mamka sa ho pýtala na to isté, čo aj K., ako sa má, čo robil, či je zdravý, čo sa učia a potom
rozprávala o sebe, že už si zabezpečila kontrakt v práci, kde robila predtým len ako brigádnička a že
bude mať viac peňazí. Mamka sa začala s nimi rozprávať aj o tom, že kedy sa vrátia do B. K. a oni jej
povedali, že ostanú pri tatíkovi. Už sú na Slovensku 1,5 mesiaca a už sa spoznal s viacerými deťmi z

okolia, zo susedstva. Viacej sa mu tu páči, ľudia sú tu milší a majú tu už aj psa.

Na otázku, či im nevadí, že tu nie je mamka, deti odpovedali, že im to nevadí, lebo tu majú viac rodiny
a každý deň majú čo robiť, tu aj pečú. Mamka im doma nepiekla, ale často tam chodila babička, skoro
každý týždeň a ona im vypekala. Nepovedali nikomu, že si v B. K. zvykli. Nemali sa tam dobre, tu im
je lepšie.

Na otázku, či K. nechýba mamka, K. odpovedala, že nie, pretože na ňu veľa kričala, keď bola zlá a ani
sa s ňou nikdy nechcela hrať. Odmalička sa s ňou ocko hral s bábikami a takisto jej aj čítal. Na otázku
ako sa hral M. doma, či sa hrával niekedy s mamkou, maloletý odpovedal, že nie. Preferoval hru na
play station a na internete, kde mali veľa hier. Maloletý uviedol, že jeho najobľúbenejšou hrou na play
station-e bola GTA 5 a kúpil mu ju otec.

Na otázku súdu, či videl maloletý M. niekedy opitého človeka a či vie, ako taký človek vyzerá, maloletý
odpovedal, že áno, videl občas nejakých opilcov, sedeli v parku, popíjali a fajčili. Raz prišla domov opitá
aj mama. Bolo to večer, búchala na dvere, išla hneď do K. izby a tam si ľahla na zem. K. tam potom
dva dni nechcela spať, lebo že vraj tam smrdelo. Nerobila žiadne výstupy, nenadávala im, nepovedala
nič. Nevie, prečo prišla domov mama taká opitá. Nepamätá si, že by ocko prišiel niekedy v takom stave

domov.

Na otázku aké sú ich jazykové zdatnosti v anglickom jazyku, maloletý M. odpovedal, že on vie anglicky
veľmi dobre a jeho sestra asi tiež, aj keď sa jej niekedy stalo, že jej jedno - dve slovíčka chýbali, aby
sa plynule vyjadrila, ale potom si hneď spomenula na slovo, takže komunikačnú bariéru z nich nemá
ani jeden. V B. K. tiež majú v škole rodičovské združenia, približne raz za tri týždne si učiteľ volá do

školy rodičov, aby ich oboznámil s tým, ako sa deti učia, aké majú správanie, ako prosperujú a raz tam
prišla mama a raz otec.

Na otázku ako odišli zo B. K., deti odpovedali, že odleteli lietadlom, neodišli len v tých veciach, v ktorých
odišli z bytu, keď bol konflikt medzi rodičmi. Ešte sa vrátili, keď v dome nebol nikto a zobrali si nejakéšaty, ale nezobrali si všetky. Dom nebol nijako zapečatený políciou, mohli si tam prísť pre veci, keď
tam nikto nebol.

KeďžedetiodpovedalinavšetkyotázkytýkajúcesaichpobytuvB.K.avzťahukrodičomrovnako,najmä

maloletá presne opakovala výroky svojho staršieho brata, ktorý dookola opakoval pár rovnakých viet a
aj prítomná kolízna opatrovníčka uviedla, že aj oni si všimli, už pred týmto pojednávaním, že maloletá je
pod vplyvom svojho staršieho brata, lebo aj na úrade práce, kde bol s nimi vykonaný pohovor, takisto
len opakovala jeho vyjadrenia, súd pre zistenie ich objektívnych pocitov nariadil znalecké dokazovanie.

Znalkyňa z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a dospelých Mgr. Lenka Lipanová
vyšetrila maloleté deti a ich rodičov a dňa 12.5.2014 podala súdu znalecký posudok. Z psychologického

vyšetrenia maloletej K. Q. vyplýva, že K. bola v novom prostredí a administratívnej situácii spočiatku
mierne obozretná, neskôr sa jej behaviorálna prezentácia viac uvoľnila. Stále však ostávala skôr
vážna, rezervovaná, menej zhovorčivá. Svoje názory podriaďovala názorom staršieho brata, ktorý
je pre ňu mienkotvorný v tom, ako prezentuje svoje odpovede. Niekedy čakala, aký signál jej brat
neverbálne vyšle, v zmysle toho, či „môže“ odpovedať. V projektovej časti vyšetrenia (v tej, v ktorej

vie menej rozumovo kontrolovať zámer otázky a spôsob odpovedí) bola spontánnejšia. Rozumovo bola
veľmi ostražitá v tom, čo vypovedá. Uvedomovala si dôležitosť svojich vyjadrení. V rámci pozorovanej
interakcie k rodičom bola rezervovaná smerom k matke, išla s ňou napr. na WC a k niektorým
výraznejším prejavom odmietania matky nedošlo. Maloletá tvrdila, že presne nevie, kvôli čomu je na
vyšetrení, že to bude asi kvôli rozvodu jej rodičov. Povedala, že bola toho svedkom, keď sa rodičia spolu

hádali. Najviac sa hádali vtedy, keď matka chcela ich pasy. Uviedla, že matka doma riadne neupratovala
a že teraz jej za ich domom v Anglicku smutno nie je. Ak by mala tri zázračné želania, želala by si, aby
sa rodičia udobrili a žili spolu tu na Slovensku, kde má rodinu a je jej tu dobre. Do rodiny zahrnula brata
M., babku, ocka, mamku, sesternicu a bratranca. Uviedla, že teraz býva u babky a dedka a za mamou
jej nie je smutno, aj keď ju má rada, pretože ona za nimi veľakrát prichádza. Ocko o mame hovorí, že

je to zlá mamka a po vypnutí telefónu je stále rozčúlený. Keď išli k znalkyni, ocko jej povedal, že idú
ku tete a aj sa rozprávali o tom, čo budú hovoriť. Vlastným psychologickým vyšetrením znalkyňa zistila,
že psychické procesy maloletej Kataríny sú zdravé, bez organického oslabenia CNS. Jej rozumové
schopnosti sú v pásme horného priemeru, ide o bystré dieťa. Jej osobnosť je vo vývine senzitívna,
introvertovanejšia, infantilnejšia, socioemočne menej zrelá vzhľadom k fyzickému veku. Má vytvorené

vzťahy k obom rodičom, oboch rodičov má rada. Vyjadrovala želanie byť s otcom, odmietala sa stretávať
s matkou. To, že aktuálne voči matke manifestuje najmä negatívne emócie a je voči nej odcudzená,
je podobne ako u jej brata dôsledkom toho, že matka posledný rok vo svojej role matky nefungovala
adaptívne a dieťa bolo nútené pripútať sa k tomu rodičovi, ktorý emočne ostal prítomný. Otec však túto
pozíciu zneužil a voči matke deti cielene ovplyvňuje. Mechanizmy, ktorými to docielil, fungujú podobne

ako u M., u K. však zistila výraznejšiu citovú dilemu, ktorú dieťa vnútorne cíti. K. po mame veľmi túži,
navonok to však popiera. V kresbe začarovanej rodiny ako prvé najväčšie a najdominantnejšie zviera
kreslí práve matku, pre ktorú volí materský symbol a seba ako mačičku oproti matke. Rozumovo však
výrazne potláča svoje pocity. Otca a M. kreslila ako psov ochrancov úplne totožne - matka ako by stála
oproti všetkým trom. Pre K. je to ťažká situácia. Vyjadrením túžby byť s matkou riskuje hnev, alebo iné

nesúhlasné emócie u otca, vyjadrením túžby byť s otcom, robí nešťastnú matku. Obaja rodičia tieto svoje
pocity deťom oznamujú, očakávajú že budú stáť na ich strane. Katka sa javí výrazne oslabená, napätá,
rýchlo prechádza do predráždených reakcií. V rozhovore sa miestami preriekne a vyjadruje prirodzené
želanie, aby sa rodičia udobrili, žili spolu, matka jej chýba. Zároveň vyjadrovala, že sa do B. K. vrátiť
nechce, chcela by, aby sa rodina usadila na Slovensku. Posledný rok, kedy rodina bola znefunkčnená

matrimoniálnou krízou, bol pre ňu traumatizujúci, chýbal jej pocit domova, útulnosti, bezpečia a odchod
zo Spojeného kráľovstva pre ňu znamenal „odchod z mínového poľa“. Matku však má rada, je však
voči nej ovplyvňovaná a jej psychika tým výrazne trpí. Aj projektívne vyšetrenie zamerané na analýzu
vnímaných citových väzieb ukazuje, že matke prideľuje väzby „som rada, keď mi dá pusu, rada by som
s ňou spala, ležala v posteli“. Vzhľadom k veku a pohlaviu to preto znalkyňa vníma ako vyslovene proti

jej záujmu byť bez matky, resp. zavrhnúť matku. Môže sa negatívne zablokovať jej vlastný, individuačný
Self vývin.

Z psychologického vyšetrenia maloletého M. bolo zistené, že v novom prostredí bol po pár minútach
zhovorčivý, nemal problém viesť rozhovor k predmetnej veci. Bol nastavený svoj názor odprezentovať.Často usmerňoval aj sestru. Spontánne sa viac obracal na otca, matku ako keby prehliadal. V jeho
vyjadreniach boli protichodné vyjadrenia, aj slovné konštrukty podobné otcovým vyjadreniam, ako aj
zástup vlastných postrehov. Na jednej strane tvrdil, že sa mu lepšie vyjadruje v slovenčine, na druhej

strane nerozumel testovým metodikám, jednotlivým otázkam a z toho dôvodu ich ani neukončil. V
socioemočnom prejave sú známky jeho nezrelosti a netrpezlivosti. Uviedol, že vie, prečo je tam, že
sa jeho rodičia rozvádzajú a že má povedať, že s kým chce zostať a prečo. Uviedol, že chce zostať s
tatíkom na Slovensku, kde majú rodinu. S tatíkom si rozumie, všetky obľúbené veci má od neho a v
Spojenom kráľovstve bol tiež iba s tatíkom. Tvrdil, že chceli spolu so sestrou odísť na Slovensko, že

Katka jej dala papier - rozlúčkový list v znení „Ahoj, ideme na Slovensko“. Tvrdil, že kým mama nezačala
robiť problémy, bolo v B. K. dobre, boli šťastní, ale posledný rok na sebe iba kričali, vtedy už šťastní
neboli. Tvrdil, že mama sa o dom nestarala, bol u nich veľký neporiadok a špina. Jedenkrát videl, že
bola opitá. V Spojenom kráľovstve mal len jedného kamaráta, ostatní ho nevolali ani do kina, ani na
pizzu. Na mame sa mu nepáčilo aj to, že chcela vyhodiť na ulicu ich psa, že nevarila, nosila im jedlo z Mc
Donaldu. Na otcovi sa mu páči všetko. V B. K. mal krúžky, futbal, ktorý navštevoval dvakrát týždenne,

taekwondo a hral rugby za školu. Na taekwondo prestal chodiť, lebo mu zomrel tréner a jeho syn mal
iný štýl trénovania. Na Slovensku chodí na futbal a chce začať chodiť aj na džudo.

Psychologické vyšetrenie poukázalo na napätú, menej vyvážanú osobnosť vo vývine, so znakmi
nezrelosti, pudovosti, ktorá je sociálne ťažkopádnejšia, pasívnejšia, drží si odstup od reality, ktorá
ho preťažuje. Uniká k materiálnym veciam, ktoré mu prinášajú pocit sebavedomia a hodnoty. Jeho

rozumové schopnosti sú v pásme širšieho priemeru. Emočné prežívanie je výrazne napäté, nie je
vnútorne spokojný. V kresbách sú naznačené znaky vnútorných tlakov z okolia, ktoré sa manifestujú a
môžu sa až agresívne prejavovať.

M. má vytvorené vzťahy na oboch rodičov. Došlo však u neho k radikálnej polarizácii jeho citových
postojov k rodičom. Je jednostranne na strane otca, stotožňuje sa s jeho názormi, postojmi, smerom k

matke je vyslovene kritický, prehliada akékoľvek pozitívne prejavy z jej strany. Popiera, že by s matkou
prežiliniečopekné.Vjehospomienkachdominujeposlednýrok,kedysaatmosféravrodineznefunkčnila
a rodičia proti sebe začali bojovať. Matku vníma ako vyslovene hostilnú, prísnu a nedôslednú. Ohľadne
konfliktu medzi rodičmi má množstvo informácií. Otec s ním zdieľa nahrávky, v ktorých rieši s manželkou
ich intímne záležitosti. Viliam v rámci rozhovoru hodnotí prostredie domova v B. K. ambivalentne - na

jednej strane sa mu nepáčilo napäté ovzdušie plné konfliktov, nervozity, otvorených hádok, neporiadku
a absencie útulnosti domova. Na druhej strane sa vyjadroval, že kým sa rodičia nehádali, bolo mu tam
dobre, cítil sa tam dobre. Sociálne prostredie a rovesnícke väzby boli pre neho viac formálnejšie, oceňuje
bezprostrednejšie prostredie v škole na Slovensku.

M. prejavy sa vyvíjajú do obrazu syndrómu zavrhnutého rodiča, svedčia o tom jeho jednostranné

vyjadrenia na adresu matky, jeho neochota s ňou komunikovať, stretávať sa, niečo od nej prijať, viesť s
ňou rozhovor, dokonca mení postoj aj voči jej matke a jej rodine. M. sa však vyhýba kontaktu s matkou aj
preto, lebo sa ňou cíti negatívne konfrontovaný za svoje postoje. M. si spomína na množstvo konfliktov
medzi rodičmi a je ťažké rozlíšiť, ktoré si autenticky pamätá a ktoré mu boli podsúvané z okolia.

Jeho radikalizácia postojov smerom k matke rozhodne nie je v jeho záujme a vážne narúša jeho budúci

harmonický, psychosexuálny vývin. Odmietanie matky je vystupňovaný vzdor a odpor voči nej za to, že
vystúpila zo svojej materskej úlohy v dôsledku jej partnerských konfliktov, čím umožnila, aby otec ľahšie
deti zmanipuloval a získal na svoju stranu, čo sa ale nedá nazvať konaním v záujme detí.

Znalkyňa sa venovala aj problémom medzi manželmi. Otec maloletých detí dňa 22.1.2013 na Okresnom
súde Košice I podal návrh na rozvod manželstva.

Aj napriek námietke matke detí, že slovenský súd nemá na konanie právomoc, toto konanie na súde
prebieha vzhľadom k rozhodnutiu Krajského súdu v Košiciach č. 7CoP/139/2014 -
131 zo dňa 6.6.2014, v ktorom Krajský súd v Košiciach potvrdil uznesenie Okresného súdu Košice I,
ktorý toto konanie zastavil v časti zastavenia konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom na čas po rozvode, avšak uznesenie v časti zastavenia konania o rozvod manželstvanavrhovateľa a odporkyne vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V tomto svojom rozhodnutí
konštatoval, že v tomto prípade je daná právomoc súdov SR vo veci rozvodu manželstva navrhovateľa
a odporkyne v súlade s čl. 3 ods. 1 písm. b) Nariadenia Rady ES č.

2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach
rodičovských práv a povinností. Pokiaľ ide o konanie týkajúce sa úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode v prípade, ak s konaním o rozvod manželstva súvisí
aj toto konanie, súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa čl. 3, má právomoc aj vo veciach
rodičovských práv a povinností, avšak len v prípade, ak aspoň jeden z manželov má rodičovské práva

a povinnosti k dieťaťu a manželia a nositelia rodičovských práv a povinností prijali právomoc týchto
súdov výslovne, alebo iným jednoznačným spôsobom v čase začatia konania a ak je to v najlepšom
záujme dieťaťa. Vo veciach rodičovských práv a povinností je podľa čl. 8 Nariadenia daná všeobecná
právomoc súdu toho členského štátu, na území ktorého má dieťa obvyklý pobyt v čase začatia konania.
V prípade neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa z členského štátu, kde malo obvyklý pobyt
bezprostredne pred neoprávneným premiestnením, alebo zadržaním, je zachovaná právomoc toho

členského štátu, kde malo dieťa obvyklý pobyt pred premiestnením (čl. 10 Nariadenia).

Odvolací súd okrem iného konštatoval, že obvyklý pobyt pred neoprávneným premiestnením maloletých
detí bol nepochybne v Spojenom kráľovstve, kde sa rodina presťahovala ako celok v roku 2007 a kde
ako celok fungovala až do februára 2014. Ich prítomnosť v tomto členskom štáte nemala ani dočasný,
ani príležitostný charakter vzhľadom na dĺžku tohto pobytu. Rovnako bola akceptovaná skutočnosť, že

rodičia detí boli zamestnaní v mieste tohto pobytu a maloleté deti navštevovali školské zariadenie, preto
je nepochybné, že maloleté deti sa do uvedeného prostredia v celom rozsahu začlenili. Pojem obvyklého
pobytu dieťaťa nemožno stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko.

Otec ako dôvod návrhu na rozvod manželstva uviedol, že konflikty medzi nimi začali vznikať koncom
roka 2012, kedy sa manželka začala divne správať. Celkom sa zmenila, bola často nervózna a viackrát

na nich kričala. Začala chodiť domov neskôr z práce, odchádzala z domu bez neho a bez detí. Na
základe toho si začal preverovať jej počítač a zistil, že na facebooku udržiava kontakt s jedným mužom
a že si aj pravidelne posielajú SMS správy. Kontaktoval detektívnu agentúru, ktorá mu dala k dispozícii
legálne sledovacie zariadenie, ktoré umiestnil na auto, ktoré používala. Sledoval ju autom a zistil, že
sedela s kolegom z práce v spoločnom aute v dosť intímnej polohe, ležala mu na kolenách. Keďže bol

presvedčený, že tento kontakt jeho manželka naďalej udržiava, chce sa s manželkou rozviesť. Zároveň
však tvrdil, že sa nechce odsťahovať zo spoločnej domácnosti. Uviedol, že do budúcnosti zvažuje aj
návrat s deťmi na Slovensko. Na čas po rozvode žiadal zveriť deti do jeho osobnej starostlivosti.

K návrhu otca sa matka dňa 17.6.2013 vyjadrila tak, súhlasí s návrhom na rozvod manželstva, ale z
iných dôvodov, ako uviedol otec ich detí. Potvrdila, že ich vzájomné vzťahy sú vážne a trvalo rozvrátené

už dlhodobo. Tvrdila, že otec detí vo svojom návrhu v snahe vykresliť ju negatívnym spôsobom
uviedol účelové, nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia, aby ju prezentoval ako neschopnú starať sa o
ich maloleté deti. So zverením detí do starostlivosti otca zásadne nesúhlasila. Tvrdila, že otec detí od
začiatku na ňu neprimerane žiarlil napriek tomu, že mu nedala dôvod ju upodozrievať. Stále ju však
sledoval, kontroloval, nezmyselne ju obviňoval a ponižoval a vyvíjal na ňu týmto spôsobom psychický

nátlak. V dôsledku jeho správania matka nemala žiaden okruh priateľov, nemohla nikam ísť sama
bez jeho prítomnosti, postupne jej zamedzil prístup k počítaču a telefónu. Zakázal jej tiež, aby ju
navštevovala jej rodina. Nepomáhal jej s výchovou detí, so starostlivosťou o spoločnú domácnosť,
porušoval rešpektovanie vzájomnej dôstojnosti medzi manželmi. Týmto svojím konaním ich vzťah
postupne definitívne rozvrátil, čo malo za následok jej citové odcudzenie od neho. Vzájomné spolužitie s

ním sa pre ňu stalo neúnosným, zotrvávala s ním v spoločnej domácnosti len kvôli maloletým deťom. Už
v tom čase sa obávala toho, že otec s deťmi odíde bez jej vedomia, lebo sa jej tým nepriamo vyhrážal.
Uviedla, že s tým nesúhlasí, pretože bola presvedčená, že je v ich záujme, aby zostali v prostredí, v
ktorom vyrastajú a žijú, na ktoré sú zvyknuté, kde chodia do školy, majú priateľov, záujmové krúžky
a podobne.

Pri vyšetrení znalkyňou matka detí uviedla, že aj po podanom návrhu na rozvod si uvedomovala, že sú
rodičia a mali by kvôli deťom zostať spolu bývať. Manžel jej však povedal, že on kamarátku nechce, ale
chce ženu. Intímne sa však už pár mesiacov nestýkali. Potvrdila, že mala vzťah s iným mužom asi dva
mesiace pred podaným návrhom. Bolo to krátke a nešlo o nič vážne ani hlbšie. Padol jej dobre pocit, že
sa k nej správal ako ku žene, keďže jej manžel jej toto neposkytoval. Nemala od neho žiadne uznanie,všetko na nej kritizoval, všetko čo urobila bolo podľa neho zlé. Provokoval ju, kričal na ňu, urážal ju
a ponižoval priamo pred deťmi, podrýval jej autoritu a spolu s deťmi sa na nej smiali. Správal sa ku
nej ako ku psovi. Kričal na ňu, aby zaliezla do búdy atď.. Keď robil psovi žrať, hovoril mu pred ňou,

že čo on nezožerie, dajú dojesť jej. V práci však bola šťastná, tam sa cítila užitočná a ocenená. Otec
detí sa po podaní žiadosti o rozvod začal deťom intenzívne venovať a deti si kupoval. Každý týždeň
kupoval Katke hračky a Vilkovi videohry. Znalkyňa v závere jej vyšetrenia uviedla, že testové výsledky
poukazujú na osobnosť, ktorá sa v záťaži skôr izoluje, od problémov uniká, preferuje skôr samotu.
U menovanej sú akcentované maladaptívne črty, nízka konformita, sklony k agresívnejším reakciám,

menej korigovaná priamosť. Je to komplikovanejšia osobnostná výbava, ktorá mohla v kombinácii s
manželovými vlastnosťami potencovať a udržovať konfliktné ovzdušie. Ťažko vie udržať blízkosť a v
hlbších nárokoch vzťahu môže zlyhávať. Je u nej vytvorený odstup od bazálnych väzieb. To mohlo
spôsobovať,ženapozadízačínajúcejkrízymedzipartnermistáloodmietaniesexuálnejblízkosti,intimity.
V čase vrcholiaceho konfliktu s manželom obrazne ustúpila aj od blízkosti s deťmi a uzatvorila sa do
seba a svojich potrieb.

Z psychologického vyšetrenia otca maloletých detí znalkyňa zistila, že osobnosť menovaného je bez
zjavných markerov psychopatológie, emočne bez znakov výraznejšej neurolability, zvýšene skóruje
v škálach anxiety a neistoty, je aktuálne paranoidnejší, nedôverčivejší, veľmi ofenzívne nastavený.
Vnútorne je skôr neistý, prežíva rôzne obavy, aktuálne sa cíti až oslabený. Môže somatizovať napätie,
sledovať sa v zmysle hypochondrických prejavov. Podobne ako manželka aj on je liberálnejší, menej

preferujetradičnériešenia.Cielenádiagnostikatzv.Lžiskórepoukazujenamaximálnezvýšenúhodnotu.
V situáciách sebaopisu má tendenciu k sociálne žiadúcemu sebaobrazu, jeho výpovede preto nemožno
vnímať ako úprimné, čo z hľadiska prešetrovanej situácie je negatívny znak. Takto sa tiež bráni
zrelej sebareflexii a ochote ku kompromisom v záujme detí. V záťaži nijak výrazne nemení kvalitu
svojho fungovania, stres toleruje dobre, má však sklony k citovo agresívnym prejavom. V porovnaní s

manželkou je viac emočne stabilnejší. Smerom k deťom má vytvorený vzťah, aktuálne s nimi uzatvára
koalície proti matke, čo sa nedá vnímať inak, len ako znak rodičovskej nezrelosti a manipulatívnosti v
snahe zabezpečiť si istotu a potrestať tak partnera.

Z výpovede kolíznej opatrovníčky súd zistil, že na základe výzvy Okresného súdu v Košiciach prešetrili
pomery v rodine, kde sa v súčasnosti deti zdržiavajú. Neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o

maloleté deti. Deti majú zabezpečenú zdravotnú starostlivosť v ambulancii u MUDr. Poprockej v Levoči.
Otec im oznámil, že v rámci prevencie zdravotného stavu detí lekárka odporučila navštíviť s nimi
klinického psychológa z dôvodu, že odmietali komunikovať s matkou a celkovo sa u nich prejavovali
známky psychickej nepohody. Zo záveru psychológa aj správy, ktorú im otec predložil vyplýva, že u
maloletej Kataríny je potrebné zvážiť jej stretávanie sa s matkou a u maloletého M. rešpektovať dôrazné

a rozhodné rozhodnutie syna žiť s otcom. Deti navštevujú Základnú školu na ulici Dostojevského v
Poprade. Maloletý M. navštevuje 6. ročník. Podľa udania otca, ako aj samotného dieťaťa sa dobre
adaptoval, má kamarátov. Aktívne sa venuje športu. Je registrovaný vo futbalovom klube v Levoči.
K. navštevuje 1. ročník uvedenej školy. Učivo zvláda dobre, absolvovala kurz plávania. V rámci tohto
šetrenia bol vykonaný aj pohovor s maloletými deťmi, ktorý bol zameraný na kontakt s matkou a prípadnú

možnosť návratu do Anglicka. Obe maloleté deti sa vyjadrili, že sa nechcú vrátiť späť do Anglicka s
mamou. Maloletý M. dôrazne a opakovane poukazoval na to, že nechce ísť s mamou. Nechcel ani, aby
mama prišla za ním. Maloletá K. zdieľa názor svojho brata, ale rada by sa s mamou rozprávala. Obe
deti sa vyjadrili, že s ňou nechcú ísť do Spojeného kráľovstva a uviedli, že jej to aj povedali, ale ona
podľa M. nechcela o tom s nimi rozprávať. Navrhli v konaní nariadiť znalecké dokazovanie.

Právna zástupkyňa matky predložila na záver záznam vyšetrujúcej polície v B. K., z ktorého je zrejmé,
ako prebiehal rozhovor s pánom Q. a z ktorej je celkom zrejmé, že otec detí pri prvotnom rozhovore
s policajtkou uviedol, že súhlas manželky na vycestovanie s deťmi nepotreboval. Na druhý deň, keď
sa opäť skontaktovali, si už spomenul, že disponuje nejakým záznamom. Tento zaslal polícii, polícia ho
vyhodnotila ako nepostačujúci na súhlas a po pánovi Q. je vedené v B. K. pátranie a z tejto správy

tiež vyplýva, že v prípade, že sa pán Q. dostaví na územie B. K., bude zatknutý.Poukázalaajnavýsledkyznaleckéhodokazovaniaauviedla,žeznalkyňavnijakomprípadevznaleckom
posudku neurobila ten záver, že deti nemajú byť vrátené do B. K.. Uviedla len, že nenavrhuje ich návrat
pred skončením školského roka. Právna zástupkyňa matky uviedla, že v tomto konaní súd nerozhoduje

o rodičovských právach a povinnostiach, prednosť má návrat detí pred záujmom detí z pohľadu určenia
ich rodičovských práv. V tomto konaní je súd povinný a oprávnený posúdiť len otázku, či deti boli
premiestnené z územia Spojeného kráľovstva zákonne, alebo nie. Za absolútne zásadné z uhlu pohľadu
posúdenia zákonnosti premiestnenia detí zo Spojeného kráľovstva na Slovensko považuje nasledovné
dôkazy:

1. SMS správa, ktorú otec poslal matke a v ktorej jasne píše, že sa s deťmi vráti na druhý deň a matka
im má vyprať veci. Tvrdeniu otca, že túto správu chcel v skutočnosti poslať svojej sestre, nie je možné
uveriť.

2. ďalší dôkaz, ktorý nepochybne indikuje, že súhlas matky tu nebol, je vyjadrenie matky k návrhu na
rozvod manželstva, doručené súdu dňa 17.6.2013. Cituje z jeho tretej strany: Odporkyňa má vážne
obavy z toho, že navrhovateľ bez jej vedomia s deťmi odíde, nakoľko sa jej tým už nepriamo vyhrážal.

Pre odporkyňu sú jej deti najdôležitejšími, od ich narodenia ich vychovávala prakticky sama, deti sú na
odporkyňu citovo veľmi naviazané. Odporkyňa má záujem na tom, aby boli maloleté deti zverené do jej
osobnej starostlivosti, nakoľko je predovšetkým v ich záujme, aby ostali v prostredí, v ktorom vyrastajú,
žijú, na ktoré sú zvyknuté, kde chodia do školy, majú priateľov, záujmové krúžky a podobne. Toto je
jasne nespochybniteľné stanovisko odporkyne k nesúhlasu odísť s deťmi zo Spojeného kráľovstva a z

obavy z toho, že sa tak stane;

3. ďalší nespochybniteľný dôkaz, z ktorého vyplýva, že súhlas matky nebol udelený, je vyjadrenie
polície, ktoré súdu predložili aj v oficiálnom preklade, kde policajtka jasne uvádza, že sa s pánom
Jalčom skontaktovala a kde v prvotnej reakcii nič také neuvádzal, že by bol mal matkin súhlas, uviedol
tam presný opak

4. ďalším dôkazom, nasvedčujúcim tomu, že došlo k únosu detí, je skutočnosť, že deti vôbec neboli
vopred odhlásené zo školy, od lekára, zo žiadnych inštitúcií. Došlo k tomu až ex-post, nikto v škole
nevedel o tom, že deti sa chystajú odísť, čo by bolo normálne pri plánovanom odchode a taktiež letenka
bola zakupovaná na poslednú chvíľu, nebola kupovaná vopred

5. ďalším dôkazom, ktorý nasvedčuje tomu, že súhlas matky otec nemal, je vyjadrenie kolízneho

opatrovníka zo dňa 11.11.2013. Tento dôkaz ani nie je dôkazom o dostatku, alebo nedostatku súhlasu.
Skôr je dôkazom o tom, že tvrdenia otca a aj tvrdenia detí sa radikálne zmenili po ich príchode na
Slovensko. V tejto správe zo dňa 11.11.2013 je uvedené : Obe deti pri pohovore boli spontánne, udali, že
vR.siužzvykli,majútamkamarátov,svojichrodičovveľmiľúbiaaobajarodičiaimposkytujústarostlivosť
a lásku na rovnakej úrovni. Z tejto správy je tiež zrejmé, že pri tomto pohovore s kolíznym opatrovníkom

ani otec neindikoval veci týkajúce sa údajného týrania matkou, alebo jej údajného alkoholizmu, alebo
užívania drog. Navrhovateľ udáva, že s oboma deťmi má vynikajúci vzťah a pri pohovore na úrade
opakovane uviedol, že manželka vkladá maximum svojej energie do jej nového vzťahu s iným mužom,
teda sa už tak nezaujíma o deti ako v minulosti. To je všetko, čo otec k tomu uviedol. Žiadne podozrenia,
náznaky, fakty nasvedčujúce týraniu detí.

Tieto dôkazy považuje za zásadné a podstatné v tom, že súhlas matky na odchod detí natrvalo na
Slovensko nebol a z toho dôvodu je potrebné nariadiť návrat detí do krajiny obvyklého pobytu.

Otec detí k tomu uviedol, že to, že matka bila deti, mu hovorili deti, situácia od novembra 2013
sa pomaličky zhoršovala. Matka ich minulý rok udrela raz, dvakrát. Od februára sa to zhoršovalo,
preto s deťmi musel navštíviť psychológa, ktorého bola manželka zastrašovať. S deťmi navštevuje

psychologičku z dôvodu, lebo deti mali psychické problémy. Obvolal asi 15 psychológov v meste
Poprad, Levoča, Spišská Nová Ves. Nebol však ani u jedného žiaden voľný termín. Našielpsychologičku, Mgr. Danielu Mikitovú, ktorá mala voľný termín vo Svidníku. Táto deti dňa 5.3. a 6.3.2014
vyšetrila a neodporúčala ich zveriť do starostlivosti matky.

Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže v Bratislave doručilo súdu dňa 2.7.2014

správu ohľadom detí Q. od úradov v B. K. preloženú do slovenského jazyka.

Alyson Boyd, sociálna pracovníčka Children,s and Adults, Services, Civic Centre, Lampton Road,
Hounslow TW3 4DN v nej oznamuje Samanthe Marsh, pracovníčke Medzinárodného oddelenia pre
únosy detí a kontakt s nimi, na Victory House, 30-34 Kingsway, Londýn, WC2B 6EX, že dňa 8.6.2014
dostali ich odporúčanie ohľadom K. a M. Q., píše im, aby potvrdila, že sociálne služby pre deti nemali
túto rodinu vedenú ako svoj prípad, dostali však dve policajné oznámenia a to 8.7.2013 a 10.2.2014.

Dňa 8.7.2013 dostalo oddelenie sociálnych služieb pre deti policajné oznámenie po tom, ako sa pani
K. Q. dostavila na policajnú stanicu, aby nahlásia incident, pri ktorom jej manžel M. Q. dal facku.
Bolo nahlásené, že pár bol v tom čase zosobášený 13 rokov, nedávno však podal žiadosť o rozvod.
Polícia urobila kontrolou blaha a neboli vznesené žiadne okamžité dôvody na znepokojenie ohľadom
zabezpečenia detí. Oddelenie sociálnych služieb pre deti nepodniklo v tomto štádiu žiadne ďalšie kroky.

Dňa 10.2.2014 dostalo oddelenie sociálnych služieb pre deti policajné oznámenie. Bolo v ňom uvedené:
Dňa 7.12.2014 približne o 20,00 hod. odišla K. z domu so svojím otcom a bratom M.. Pán Q. manželke
povedal, že berie deti na nákupy a do kina. Bolo to v jeho prípade bežné správanie, takže to v tomto
štádiu nevyzeralo na nič mimoriadne.

O 02,00 hod. ráno sa pani Q. zobudila a zistila, že sa manžel a deti nevrátili domov. Pani Q. uviedla, že

zavolala manželovi, aby zistila, kde je a ten tvrdil, že spí v hoteli a domov sa vráti ráno. Pani Q. krátko
po tom zatkli v súvislosti s hádkou v domácnosti medzi ňou a pánom Q., ktorá sa odohrala dňa 7.2.2014
v čase, keď boli deti v škole.

Dňa 8.2.2014 prepustili pani Q. z policajnej väzby a keď sa okolo 16,00 hod. vrátila domov,
zistila, že sa manžel a deti ešte stále nevrátili. Keď pani Q. zavolala manželovi, uviedol, že zostáva ešte

jednu noc v hoteli, keďže sa boja prísť domov kvôli hádke, ktorá sa medzi nimi odohrala deň predtým.
Uviedol, že sa s deťmi vráti na ďalší deň, v nedeľu zhruba na obed.

V nedeľu dňa 9.2.2014 o 10,59 hod. dostala pani Q. SMS správu od manžela, v ktorej tvrdil, že sa mu
čoskoro vybije telefón a požiadal ju, aby deťom oprala veci do školy a oznámil jej, že sa s nimi vráti ráno,
kedy budú pripravené do školy.

Pani Q. sa potom spojila s políciou a po policajnom vyšetrovaní vysvitlo, že pán Q. opustil krajinu spolu
deťmi.

Oddelenie sociálnych služieb pre deti začalo jednať s Vyšetrovacím tímom pre prípady týrania detí (Child
Abuse Investigation Team CAIT). Dohodlo sa, že v danom bode tam nie je žiadna úloha pre oddelenie
sociálnych služieb pre deti, keďže deti sú so svojím otcom mimo Spojeného kráľovstva. V tom štádiu

sa vecou zaoberala polícia, ktorá mala kontaktovať oddelenie sociálnych služieb pre deti v prípade, že
sa deti vrátia do Spojeného kráľovstva.

Dňa 25.2.2014 kontaktoval pán Q. e-mailom oddelenie vzdelávania a požiadal, aby vymazali meno jeho
syna zo zoznamu žiakov, keďže M. teraz navštevuje školu na Slovensku.

Po telefonickom rozhovore so Samanthou Marsh dňa 11.6.2014 navštívila pani Q. doma, aby v ten

deň vyhodnotila jej domáce prostredie. Pani Q. potvrdila, že na adrese, ktorú majú v záznamoch pretúto rodinu, a to 44 Staines Road, Feltham, Middlesex, TW14 0JT, býva od augusta 2007. Nehnuteľnosť
si v súčasnosti prenajíma od súkromného prenajímateľa a prenájom sa obnovuje ročne.

Pri vstupe do nehnuteľnosti je malá veranda, príjazdová cesta a malá záhradka pred domom. Na prízemí

sa nehnuteľnosť skladá z obývačky, ktorú pán Q. používal asi 2 roky ako spálňu, jedálne, ktorá sa
používa ako obývačka a kuchyňa. Cez kuchyňu sa vchádza do malej záhradky za domom.

Horné poschodie sa skladá z dvoch izieb pre dve osoby, jednej izby pre jednu osobu a kúpeľne. Pani
Q. spáva v jednej z izieb pre dve osoby. Keď deti bývali doma, M. mal izbu pre jednu osobu a K. izbu
pre dve osoby.

Na základe pozorovaní sa detské izby javili ako veku primerané a boli v nich veku primerané hračky, M.

mal napríklad televízor a počítačovú konzolu a K. mala bábiky a kočiarik.

Dom bol čistý, uprataný a dobre udržiavaný. Dom sa zdal vhodný pre deti. Na základe návštevy
domu dňa 11.6.2014 nemala žiadne bezprostredné dôvody na znepokojenie vo vzťahu k domácemu
prostrediu.

Pani Q. uviedla, že ju jej rodina podporuje.

Otec vo svojej záverečnej reči uviedol, že deti sa v žiadnom prípade nechcú vrátiť do B. K.. Nie je
pravdou, že by deti uniesol, pretože mal od matky súhlas. Mal ústny súhlas, nikde nenašiel, že by mal
mať od nej písomný súhlas. Tvrdil, že deti sa majú na Slovensku veľmi dobre a v žiadnom prípade
nechcú odísť. Ak to budú musieť urobiť na základe rozhodnutia súdu, on to aj tak nebude rešpektovať,
pretože tým by len zničil deti.

Podľa Čl.1 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.119/2001 Z.z. - o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, cieľom tohto Dohovoru je

a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu
alebo sú v ňom zadržiavané

b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu

sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.

Podľa Čl.3 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.119/2001 Z.z. - Dohovor
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa
sa považuje za neoprávnené, ak

a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď

spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržiavaním a

b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo
samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu.

Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na

základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho
poriadku tohto štátu.S poukazom na článok 3), opatrovnícke právo k maloletým deťom vykonávali rodičia najskôr spoločne
na území Spojeného kráľovstva. Premiestnenie maloletých detí v tomto prípade otcom, bez súhlasu
matky mimo tohto územia sa považuje za neoprávnené.

Článok 4, dohovoru sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu
bezprostredne pred prerušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí,
keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

Podľa Čl.8 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.119/2001 Z.z. - Dohovor
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, osoba, inštitúcia alebo iná právnická
osoba, ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené alebo zadržané v rozpore s opatrovníckym právom, sa

môže obrátiť so žiadosťou na ústredný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo na ústredný orgán
iného zmluvného štátu o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa.

Žiadosť musí obsahovať

a) údaje o totožnosti žiadateľa, dieťaťa, ako aj osoby, ktorá údajne dieťa premiestnila alebo zadržala,

b) dátum narodenia dieťaťa, ak je známy,

c) dôvody, o ktoré opiera žiadateľ svoju žiadosť o návrat dieťaťa,

d) všetky dostupné údaje o tom, kde sa dieťa nachádza, a o totožnosti osoby, u ktorej sa má dieťa
nachádzať. K žiadosti možno pripojiť alebo ju možno doplniť o

e) overený odpis relevantného rozhodnutia alebo dohody,

f) osvedčenie alebo prísažné vyhlásenie vydané ústredným orgánom alebo iným príslušným orgánom

štátu obvyklého pobytu dieťaťa alebo inou zodpovednou osobou, týkajúce sa relevantných právnych
noriem tohto štátu,

g) akúkoľvek inú relevantnú listinu.

Podľa Čl.11 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.119/2001 Z.z. - Dohovor o
občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, justičné alebo správne orgány zmluvných

štátov budú v konaní o návrat dieťaťa konať bez odkladu.

Ak príslušný justičný alebo správny orgán nevydá rozhodnutie do šiestich týždňov odo dňa začatia
konania, žiadateľ alebo ústredný orgán dožiadaného štátu má právo na vlastný podnet alebo na
požiadanie ústredného orgánu dožadujúceho štátu dostať vyjadrenie o dôvodoch omeškania. Ak bola
ústrednému orgánu dožiadaného štátu doručená odpoveď, zašle ju podľa okolností dožadujúcemu

ústrednému orgánu alebo žiadateľovi.

Podľa Čl.12 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.119/2001 Z.z. - Dohovor
o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené
alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom
zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo

zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného
roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým
prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené

na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.Podľa Čl.13 oznámenia Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č.119/2001 Z.z. -
Dohovor o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí, bez ohľadu na ustanovenie
predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat

dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že

a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase
premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či
následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo

b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho
inak priviedol do neznesiteľnej situácie.

Justičnýalebosprávnyorgánmôžeodmietnuťnariadiťnávratdieťaťaajvtedy,akzistí,žedieťanesúhlasí
s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.

Podľa Ústavy SR, č. 460/1992 Zb., Čl.19 ods. 2, Každý má právo na ochranu pred neoprávneným
zasahovaním do súkromného a rodinného života.

V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v

manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES)
č. 1347/2000 KAPITOLA II, ODDIEL 2 Článok 8 -

1. Súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má
obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

2. Odsek 1 sa uplatňuje s výhradou ustanovení článkov 9, 10 a 12.

V zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v
manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č.
1347/2000 KAPITOLA II, ODDIEL 2, Článok 10: Súdna právomoc v prípadoch únosu dieťaťa - v prípade
neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa si súdy členského štátu, v ktorom malo
dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred svojim neoprávneným premiestnením alebo zadržaním,

zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte a:

a) každá osoba, orgán alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo sa zmieril s premiestnením
alebo zadržaním,

alebo

b) dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, orgán

alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu
dieťaťa, dieťa sa usadilo v novom prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok:

i) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o
mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do
ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je zadržiavané;

ii) nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa
nepodala nová žiadosť;

iii) konanie na súde členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred
neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, sa skončilo podľa článku 11 ods. 7;iv) súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným
premiestnenímalebozadržaním,vydalirozsudokoopatrovníckompráve,zktoréhonevyplývapovinnosť
návratu dieťaťa.

OZNÁMENIE Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., DOHOVOR o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Čl.6 ods.1., každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku

alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

OZNÁMENIE Federálneho ministerstva zahraničných vecí č. 209/1992 Zb., DOHOVOR o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, Čl.8 ods.1., právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života

- Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že odňatím maloletých detí
z miesta ich obvyklého pobytu bola naplnená neoprávnenosť konania v zmysle Haagskeho dohovoru
zo dňa 25.10.1980 a v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 a preto toto konanie musí byť
považované za závažné vo všetkých svojich bodoch a aplikovateľné v každom členskom štáte na

základe zmluvy o založení Európskeho spoločenstva.

Pokiaľ ide o určenie obvyklého pobytu detí, vychádzal z čl. 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch
medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. októbra 1980, publikovaného v oznámení
Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z.z. (ďalej len „Dohovor“), keď
mal v konaní preukázané, že maloleté deti sa narodili z manželstva rodičov na Slovensku a na základe

rozhodnutia oboch rodičov sa rodina ako celok presťahovali v roku 2007 do Spojeného kráľovstva
Veľkej Británie a Severného Írska a tam až do februára 2014 žili v spoločnej domácnosti. Z uvedeného
mal súd preukázané, že deti nadobudli rozhodnutím oboch rodičov obvyklý pobyt na území Spojeného
kráľovstva, pričom rozhodnutie vytvoriť kompletnú rodinu a spolužitie v jednej domácnosti otec v konaní
nijako nespochybnil. Ďalej o úmysle rodiny zotrvať v Spojenom kráľovstve svedčí aj skutočnosť, že sa

s matkou dohodli na zmene základnej školy, kam mala maloletá Katarína nastúpiť od septembra 2014,
Viliam mal v tejto škole pokračovať v štúdiu vo vyššom ročníku.

Súd má teda jednoznačne za preukázané, že maloleté deti M. a K. nadobudli svoj obvyklý pobyt v B.
K. M. A. P. B. Írska, kde prežili väčšinu svojho života.

Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že rodičovské práva a povinnosti k maloletým deťom

po ich narodení nadobudli obaja rodičia a aj ich do rozpadu vzťahu, resp. odsťahovania sa otca spoločne
vykonávali v spoločnej domácnosti v B. K.. Po rozpade vzťahu boli iniciované súdne konania pred
slovenským súdom, úlohou ktorého je rozhodnúť o rozvode rodičov maloletých detí.

Na základe uvedeného má súd za to, že otec svojim konaním preukázal svoj zlý úmysel opustiť B. K.
bez vedomia matky, resp. napriek jej nesúhlasu a maloleté deti neoprávnene premiestnil z krajiny ich

obvyklého pobytu.

Z uvedených dôvodov má tunajší súd za preukázané, najmä z výsluchu oboch rodičov, správy od úradov
B. K., že k neoprávnenému premiestneniu detí otcom v zmysle Dohovoru skutočne došlo.Výpovede matky sú pomerne kompaktné, pričom opakovane zdôrazňovala, že otcovi súhlas na zmenu
obvyklého pobytu dieťaťa nikdy nedala. Potom, ako otec matke oznámil, že sa do B. K. nevrátia,
okamžite sa obrátila na príslušné orgány so žiadosťou o návrat detí do krajiny obvyklého pobytu.

V zmysle čl. 13 Dohovoru súd zároveň zisťoval, či existujú iné závažné skutočnosti, pre ktoré by
návrat maloletých detí nemohol nariadiť, pričom takéto závažné skutočnosti nezistil. Podľa názoru
tunajšieho súdu otec v konaní nepreukázal svoje tvrdenia o fyzickom a psychickom týraní maloletých
detí zo strany matky, nezistil ani žiadne existujúce nebezpečenstvo, že by návratom deti vystavil fyzickej,
alebo duševnej ujme, alebo ich inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Oznámenia pred príslušnými

anglickými orgánmi, ktoré urobil otec po tom, ako ho matka údajne napadla, neboli nikdy posunuté do
takého štádia, že by matke bolo vznesené obvinenie. Práve naopak, konanie otca, keď odcestoval s
deťmi na Slovensko bez matkinho súhlasu matka oznámila úradom a jeho konanie bolo vyhodnotené
ako neoprávnené.

Súd neprihliadol na správu psychologičky Mgr. Mikitovej, v ktorej neodporučila zverenie maloletých
detí do starostlivosti matky. Na tieto tvrdenia súd neprihliadol z dôvodu, že to považoval za možné

porušenie práva na spravodlivé súdne konanie ( podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd ). Uvedené vyšetrenie maloletých detí bolo podľa názoru súdu v rozpore so
spravodlivým procesom. Správa o vyšetrení detí Mgr. Mikitovou bola vypracovaná výlučne na základe
tvrdení otca a popisu rodinnej situácie otcom detí, resp. maloletými. Matke nebolo umožnené zúčastniť
sa tohto vyšetrenia, napriek tomu, že mohla v prípade potreby pricestovať na Slovensko. Tým, že matka

nebola k veci prizvaná a vypočutá a ani jej nebola daná možnosť absolvovať pohovor s psychologičku,
kam otec deti na Slovensku zaviedol, bola jej týmto postupom odňatá možnosť vyjadriť sa a tým bolo
porušené jej právo na spravodlivý súdny proces. Ak by súd prihliadol na tieto dôkazy, porušil by právo
matky na spravodlivé súdne konanie a vec by nebola spravodlivo a verejne prejednaná. Súd v tomto
bode považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že v tomto konaní sa nejedená o zverenie maloletých detí do

starostlivosti jedného z rodičov. Z uvedeného dôvodu je vyjadrenie Mgr. Mikitovej o tom, že neodporúča
zveriť maloleté deti matke irelevantné.

SúdprihliadolnaznaleckýposudokMgr.Lipanovej,ktorýbolspracovanýpo vyšetrenídetíaichrodičov,
z ktorého vyplýva, že deti v súčasnosti preferujú otca, najmä maloletý M.. K. je síce pod vplyvom brata,
otca a jeho rodiny, ale zachovala si vzťah k matke a súčasná situácia ju značne frustruje. Znalkyňa však

potvrdila, že otec deti neprimerane ovplyvňuje proti ich matke a uviedla tiež, ako veľmi im tým škodí
a aké nedozierne následky to bude mať na ich psychiku a ich ďalší vývoj, ak v takomto správaní bude
pokračovať. Matke detí vytkla jej reakciu na ich manželské problémy, jej uzavretie sa do samoty, do
seba, čo hlavne vo vzťahu k deťom, ktoré v posledných mesiacoch zanedbávala, spôsobilo, že sa od
nej odvrátili. Nezistila však v jej správaní k deťom nič, čo by potvrdilo otcove výroky o psychickom alebo

fyzickom týraní detí.

Podľa čl. 19 ods. 2 Ústavy SR, každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do
súkromného a rodinného života. Otec svojím neoprávneným konaním matke spôsobil ujmu na jej
rodinnom živote, nakoľko sa po dlhšiu dobu nemohla kontaktovať a starať o svoje maloleté deti. Je
potrebné, aby si otec uvedomil, že si nemôže jednostranne uzurpovať právomoc rozhodovať o osude

maloletých detí, aby tým potrestal matku za rozpad ich vzťahu.

Súd chce v tomto bode taktiež poznamenať, že vo výroku nebol nariadený primárny návrat maloletých
detí do Spojeného kráľovstva bez prítomnosti otca. Práve naopak, súd rešpektuje väzbu maloletých detí
na otca a z uvedených dôvodov zaviazal matku, aby zabezpečila na svoje náklady vhodné ubytovanie
pre oca a deti hneď po návrte do Spojeného kráľovstva. Súd tak rozhodol z dôvodu, aby sa otec po

svojom príchode s deťmi neocitol v ťaživej situácii bez strechy nad hlavou. Je tak na rozhodnutí otca či
sa deti vrátia do Spojeného kráľovstva s ním, alebo bez neho.

V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone
rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušujenariadenie (ES) č. 1347/2000, pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou
starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.

Neoprávneným premiestnením alebo zadržiavaním dieťaťa sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva

v danom prípade nadobudnutého zo zákona, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý
pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním a za predpokladu, že to právo sa skutočne
vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa takto bolo vykonávalo, ak by nedošlo k
premiestneniualebozadržaniu.Opatrovníckeprávosapovažujezavykonávanéspoločne,aknazáklade
rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste

pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností.

Rodičia žili v spoločnej domácnosti a spoločne zabezpečovali výchovu a potreby maloletých detí. V
danom prípade otec aj matka nadobudli opatrovnícke právo zo zákona a vykonávali ho, pričom bez
súhlasu matky otec nemohol sám rozhodnúť o mieste pobytu maloletých detí.

Otcovi po návrate na územie B. K. nič nebráni podať na príslušnom súde žiadosť o udelenie súhlasu
s vycestovaním, alebo po dvojstrannej dohode opätovne požiadať matku detí o udelenie súhlasu so

zmenou obvyklého pobytu maloletých detí mimo územia B. K..

Cieľom tohto konania je zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené z
krajiny svojho obvyklého pobytu. Nerešpektovaním týchto ustanovení by mohlo dôjsť k bezdôvodnému
porušeniu matkinho práva na rodinný život. Tým by došlo k porušeniu viacerých zákonných ustanovení,
medzinárodných zmlúv a v neposlednom rade aj Ústavy SR.

Súd považuje za potrebné uviesť, že najdôležitejšou zásadou, ktorou sa bez akejkoľvek pochybnosti
riadi Dohovor a Nariadenie, je zásada rešpektovania najlepšieho záujmu dieťaťa (preambula Dohovoru
a odôvodnenie č. 12 a 13, čl. 12,15 a 23 Nariadenia, čl. 3 Dohovoru Organizácie Spojených národov
o právach dieťaťa, čl. 24 ods.2 Charty základných práv Európskej únie). Pokiaľ ide o návrat dieťaťa do
členského štátu jeho obvyklého pobytu je však zrejmé, že Dohovor aj Nariadenie sú založené na zásade,

že najlepší záujem dieťaťa v prípade jeho neoprávneného premiestnenia alebo zadržania vyžaduje
okrem jedinej výnimky spočívajúcej v určitých presne stanovených prípadoch uvedených v článkoch 13
a 20 Dohovoru (čl. 13 písm. b) Dohovoru v spojení s článkom 11 ods. 4 Nariadenia) vždy návrat dieťaťa.
K uvedenému je treba uviesť ďalej to, že návrat dieťaťa do členského štátu jeho obvyklého pobytu
neznamená nevyhnutne jeho návrat k opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča únoscu, keďže o

týchto odlišných otázkach musí rozhodnúť príslušný súd do právomoci ktorého rozhodovanie o týchto
otázkach prináleží, pričom zohľadní všetky emocionálne, psychologické a materiálne aspekty situácie a
vo svojom rozhodnutí uprednostní najlepší záujem dieťaťa. Je preto potrebné ustanovenia Nariadenia
a Dohovoru vykladať predovšetkým z hľadiska uvedených cieľov a zásad, keď ich základným cieľom
bezpochyby nie je nepriznať žiaden praktický a právny dôsledok konaniu unášajúceho rodiča. Otázku

najlepšieho záujmu dieťaťa, je treba posudzovať i s prihliadnutím k tomu, že súd (ktorý má právomoc)
musí skúmať otázku opatrovníckeho práva s prihliadnutím na všetky okolnosti a prinajmenšom niektoré
aspekty tohto skúmania, ako sú psychologické vyšetrenia, sociálne správy alebo prípadne priamy
výsluch dieťaťa, spravidla vyžadujú prítomnosť dieťaťa. Komplikovanie a predlžovanie tohto procesu
v dôsledku ponechania dieťaťa v členskom štáte, do ktorého bolo dieťa neoprávnene premiestnené,

nemôže byť potom v jeho záujme.

Súd neprihliadol ani na početné písomné dôkazy, ktoré obsahovali údaje nezákonne zhotovené otcom
mobilným telefónom, napálené na CD nosiče. Súd tak urobil z dôvodu, že nemá spoľahlivo preukázané,
kedy sa tak stalo, ani kto je na nich nahrávaný, nakoľko neexistuje spôsob, ako bez väčšej pochybnosti
spoľahlivo overiť totožnosť takejto osoby. Nahrávka na ktorej údajne matka udelila otcovi súhlas s

vycestovaním na Slovensko bola zjavne vyhotovené bez vedomia osoby označenej ako matka. Na
uvedenej nahrávke však nie je možné dostatočne identifikovať osobu označenú ako matka, nakoľko
jej nevidno tvár. Preto súd obsah týchto otcom predložených dôkazov nepovažuje za dostatočnehodnoverný, aby sa nimi zaoberal v prebiehajúcom konaní. Súd tieto dôkazy odmietol aj z dôvodu, že k
ich vyhotoveniu došlo nezákonným spôsobom, teda bez súhlasu nahrávanej osoby.

Súd taktiež nemohol v danom prípade prihliadať na výsluch maloletých detí, ktorý bol vykonaný za

účasti kolíznych opatrovníčok, vzhľadom na ich rozumovú a emočnú vyspelosť. Deti boli po dlhú dobu
odlúčené od matky, pričom je dôvodné sa domnievať a znalecké vyšetrenie rodiny to potvrdilo, že
otec deťom vštepuje svoje názory, na základe ktorých následne odmietajú kontakt s matkou, s ktorou
mali počas pobytu v Spojenom kráľovstve klasický vzťah rodič - dieťa, síce v posledných mesiacoch
problémami medzi rodičmi značne oslabený. Týmto okolnostiam nasvedčuje fakt, že ku zhoršeniu ich

vzťahu došlo po rozpade vzťahu rodičov, kedy otec podal návrh na rozvod manželstva a najmä maloletý
Viliam je otcom veľmi ovplyvnený. Deti boli nasilu vytrhnuté z ich prirodzeného sociálneho prostredia
a pre ich obmedzeným kontakt s matkou, nie sú schopné objektívne sa vyjadriť k predmetu konania.
Nezanedbateľný vplyv na tejto skutočnosti má ich strašenie zo strany otca, že v prípade ich návrtu do
Spojeného kráľovstva budú rodičom odobraté. V priebehu konania však vyšlo najavo, že takéto obavy
sú neopodstatnené.

Maloletým deťom nebude po návrate na územie Spojeného kráľovstva hroziť žiadne nebezpečenstvo,
ani nebudú vystavené neznesiteľnej situácii. V danej krajine prežili veľkú časť svojho života a boli zžité
s tamojším prostredím a výborne ovládajú aj úradný jazyk - angličtinu. Ich negatívny prístup sa začal
prejavovaťažporozpadevzťahurodičov,kedyzačalipreberaťnegatívnenázoryotca,ktorýichúmyselne
štval proti matke. Svoj nesúhlas s návratom prejavili najmä pod vplyvom otca. Nebolo preukázané, že

by matka deti nejakým spôsobom týrala. Aj napriek tomu súd z opatrnosti nariadil primárne návrat detí
v sprievode otca a ako už bolo uvedené a matke uložil povinnosť zabezpečiť pre deti a otca ubytovanie
mimo svojho bydliska. Deti tak ani po návrate nebudú v starostlivosti matky, takže akýkoľvek predpoklad
týrania je vylúčený. Na základe uvedeného boli vykonané všetky nevyhnutné opatrenia na to, aby sa
deti mohli vrátiť do krajiny obvyklého pobytu bez obáv z akejkoľvek nekomfortnej situácie.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd nezistil žiadne dôvody pre ktoré by návrhu matky nemohol
vyhovieť a preto nariadil návrat maloletých detí do krajiny ich obvyklého pobytu, teda do B. K.Ľ., aby tak
zabezpečil pôvodný stav pred neoprávneným zadržiavaním detí otcom na území Slovenskej republiky.

Súd v závere opätovne zdôrazňuje, že toto rozhodnutie nemá vplyv na kontakt otca s maloletými deťmi,
ani ním nedochádza k ich odňatiu zo starostlivosti otca. Maloleté deti sa do Spojeného kráľovstva

majú vrátiť v sprievode otca. Matka je oprávnená deti prevziať do svojej starostlivosti len v prípade, ak
otec nebude rešpektovať rozhodnutie súdu. Súd matke zároveň uložil povinnosť, aby otcovi a deťom
po ich návrate na svoje náklady zabezpečila vhodné ubytovanie na dobu jedného týždňa po návrate,
aby sa tak nedostali do ťaživej situácie. Po návrate do B. K. otcovi nič nebráni iniciovať konanie pred
príslušným súdom a požiadať o vycestovanie a zmenu obvyklého pobytu zákonnou cestou. V tomto

bode súd považuje za potrebné zdôrazniť, že vec výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým
deťom, ako aj určenie ich obvyklého pobytu je predovšetkým vecou dohody oboch rodičov a súd ich aj
touto cestou vyzýva, aby sa dohodli na zmierlivom riešení celej situácie v najlepšom záujme maloletých
detí. Je nutné poukázať na fakt, že ak dôjde k rozpadu vzťahu rodičov, nedochádza tým aj automaticky
k rozpadu vzťahu rodiča s deťmi. Túto skutočnosť by mal maloletým deťom zvýrazňovať najmä rodič,

s ktorým deti trávia väčšinu času a náležite im vysvetliť, že druhý rodič ich má stále rád a chce sa s
nimi stýkať. Ak deti aj naďalej bezdôvodne odmietajú kontakt s druhým rodičom, je úlohou rodiča, ktorý
sa o ne prevažnú väčšinu času stará, deti povzbudiť ku kontaktu s druhým rodičom a ak to je potrebné,
týchto stretnutí sa aj aktívne, alebo pasívne zúčastňovať a zasiahnuť len v prípade, že by styk druhého
rodiča s deťmi priamo ohrozil ich život, alebo výchovu.

Preto súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa doručenia
rozhodnutia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).