Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. máj 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8612204824
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8612204824.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu BL E. debt, s. r. o., so sídlom v K., na ul. Z. č. XX proti
žalovanej M. M., nar. XX. XX. XXXX, bývajúcej vo A., na ul. V. č. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovanej Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v O., na G.. legionárov
č. 5, o zaplatenie sumy 86,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu
Svidník, zo dňa 17. 01. 2014, č. k. 6C/44/2012-45 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a vedľajšiemu účastníkovi sa ich náhrada
nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým uznesením v dôsledku späťvzatia žaloby konanie zastavil a žalobcovi
uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,15 Eur. Žalovanej náhradu

trov konania nepriznal. Žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,88 Eur.

Výrok o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi odôvodnil ust. § 146 ods. 2 O. s. p. a
vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania v celkovej výške 58,15 Eur za dva úkony právnej
služby.

Proti tomuto rozhodnutiu, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším
účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak,
aby vedľajšiemu účastníkovi náhrada trov priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že trovy právneho

zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutné
potrebné na účelné bránenie práva. Vedľajší účastník je združenie založené za účelom ochrany
spotrebiteľov. Výkonom ochrany spotrebiteľských práv združenie napĺňa svoje vlastné poslanie, za
účelom ktorého bolo založené, či už v súdnom alebo správnom konaní. Zámerom zákonodarcu pre
zvýhodnenie takejto skupiny občianskych združení pred ostatnými bolo umožnenie, aby mohli vzhľadom
na ich odbornú pripravenosť bez potreby právneho zastúpenia zastupovať spotrebiteľov a chrániť ich

práva a záujmy v konaní. Z hlavnej úlohy a cieľa spotrebiteľského združenia vyplýva, že združenie
by malo disponovať takým personálnym substrátom, ktorý je schopný poskytnúť právne služby a s
prehľadom sa orientovať v oblasti spotrebiteľského práva. Vedľajší účastník žalovanej ako spotrebiteľovi
ochranu práv neposkytol, nakoľko právna pomoc bola poskytnutá zo strany advokáta. Vedľajší účastník
vo svojej argumentácii poukázal iba na ustanovenia a rozhodnutia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv,
na ktoré je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, nezávisle od účasti spotrebiteľského združenia

ako vedľajšieho účastníka na strane žalovanej. Vedľajší účastník teda do konania nepriniesol žiaden
prínos. Podstatnou podmienkou vstupu vedľajšieho účastníka je súhlas hlavného účastníka, na stranektorého vedľajší účastník chce vystupovať. Potreba súhlasu vyplýva zo samotnej podstaty a účelu
vedľajšiehoúčastníctva.Zust.§93O.s.p.nemožnožiadnymspôsobomvyvodiť,žebyvedľajšíúčastník
mohol v konaní vystupovať napriek nesúhlasu ním podporovaného účastníka. Uvedené priamo vyplýva

z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republika vydaného vo veci 3Cdo/188/2012.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnuté rozhodnutie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O. s.
p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach

nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým
súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 384/2008 Z. z., bola s účinnosťou
od 15. 10. 2008 zavedená druhá skupina subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v
konaní. Nové ust. § 93 ods. 2 O. s. p. však práve v prípade právnických osôb zameraných na ochranu

práv spotrebiteľa, nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu. Cieľom navrhovanej
úpravy je, vychádzajúc z dôvodovej správy, rozšíriť ochranu práv na prípady, na ochrane ktorých
existuje dôležitý verejný záujem, avšak v ktorých by bolo veľmi problematické zo strany subjektov,
ktoré majú vzhľadom na svoje zameranie alebo predmet činnosti záujem na ochrane tohto verejného
záujmu vstupovať do konania ako vedľajší účastníci. Dôvodom je fakt, že v danej situácii by bolo

takmer nemožné preukázať právny záujem na výsledku sporu. V praxi ide hlavne o právnické osoby v
postavení mimovládnych organizácií zameraných na ochranu jednotlivcov a skupín pred diskrimináciou,
o združenia na ochranu spotrebiteľov a pod..

Smernica Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách
nestanovuje, že združenia na ochranu spotrebiteľov musia mať právo vstupovať do sporov o

individuálnych záujmoch spotrebiteľov ako vedľajší účastníci. Článok 7 ods. 2 tejto smernice priznáva
týmto združeniam procesné práva, pokiaľ ide o ochranu kolektívnych záujmov spotrebiteľov. Smernica
teda nič nehovorí o prípadnej účasti združení na ochranu spotrebiteľov v individuálnych sporoch. Toto
mlčanie sa ale v žiadnom prípade nedá chápať ako zákaz takejto účasti. Z článku 8 smernice Rady č.
93/13/EHS vyplýva, že členské štáty môžu zaviesť opatrenia, ktoré sú priaznivejšie pre spotrebiteľa ako

tie, ktoré sú stanovené v smernici. Takýmto opatrením môže byť aj pripustenie vedľajšieho účastníctva v
konaní. Občiansky súdny poriadok v ust. § 93 a ani v iných ustanoveniach neupravuje, aby podmienkou
pre vstup vedľajšieho účastníka do konania mal byť výslovný súhlas účastníka, na strane ktorého má
vedľajší účastník vystupovať. Žalovaná oznámenie o vstupe vedľajšieho účastníka do konania prevzala
a doposiaľ žiaden nesúhlas s jeho vstupom do konania nevyslovila.

Vedľajší účastník v súlade s ust. § 93 ods. 3 O. s. p. do konania vstúpi buď z vlastného podnetu
alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. Možnosť vstupu do konania je
obmedzená len dobou trvania konania. Vedľajší účastník tak môže vstúpiť do konania kedykoľvek od
momentu jeho začatia až do doby, kedy sa konanie skončí. Začiatok konania je daný dňom, keď došiel
súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez

návrhu (§ 82 ods. 1 O. s. p.).

Ak Občiansky súdny poriadok v prípade vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa
nevyžaduje preukazovanie právneho záujmu na výsledku sporu a jeho vstup do konania nepodmieňuje
výslovným súhlasom zo strany žalovanej, je pripustenie vstupu vedľajšieho účastníka do konania
vhodným prostriedkom pre dosiahnutie toho, aby žalovaná ako spotrebiteľ mohla účinnejšie brániť svoje

práva vyplývajúce z uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy.Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nemožnosti priznania náhrady trov konania vedľajšiemu
účastníkovi pre rozpor s právnou úpravou vedľajšieho účastníctva a úpravou náhrady trov konania, ako
aj z dôvodu neúčelnosti týchto trov len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu

spotrebiteľa.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.
s. p.. Vstupom do konania mu vznikajú i práva a povinnosti súvisiace s náhradou trov konania upravenou
v ust. § 142 a nasl. O. s. p.. To znamená, že v prípade úspechu v spore mu môže byť priznaná náhrada
trov konania a v prípade neúspechu môže byť zase zaviazaný na náhradu trov konania.

V prejednávanej veci dôvodom zastavenia konania bolo späťvzatie žaloby zo strany žalobcu. Keďže

nešlo o prípad podľa ust. § 146 ods. 2 veta druhá O. s. p., z procesného hľadiska zásadne platí, že
žalobca zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu
na strane žalovanej trovy konania podľa ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p.. Podľa tohto ustanovenia,
ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní

zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo
svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy, v konaní
pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom, a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná
náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné.
Vyššie potrebné sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v

konaní advokátom. Právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi je pritom základným ústavným
právom upraveným v čl. 47 Ústavy Slovenskej republiky. Právnu pomoc advokáti poskytujú za odmenu,
a preto je na mieste, aby v prípade, ak vzniknú zákonné predpoklady pre priznanie náhrady trov konania
vedľajšiemuúčastníkovi,tátonáhradatrovkonaniavedľajšiemuúčastníkoviajpriznanábola.Vopačnom
prípade by ústavné právo vedľajšieho účastníka na právnu pomoc pôsobilo odradzujúco, nakoľko všetky

trovy s tým spojené by musel znášať zo svojich prostriedkov.

Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.,
rozhodnutie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods.
1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalobca v odvolacom konaní

úspech nemal a vedľajšiemu účastníkovi v jeho priebehu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.