Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. máj 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6CoE/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713214506
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexander Husivarga
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7713214506.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej Advocate s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO:
36 865 141, proti povinnému: T. V., W.. XX.XX.XXXX, F. U. Y., Č.. E. XXX/X, o vymoženie 698,19 €
s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom v Bratislave,
Záhradnícka 60, pod sp.zn. EX 14355/13, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu

Michalovce zo dňa 10.10.2013, č.k. 15Er/550/2013-12 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Michalovce (ďalej len „exekučný súd“) uznesením zo dňa 10.10.2013, č.k.

15Er/550/2013-12 zamietol žiadosť súdneho exekútora (JUDr. Rudolfa Krutého) o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že spolu so žiadosťou o udelenie poverenia bol exekučnému súdu
predloženýexekučnýtitul,rozsudokStálehorozhodcovskéhosúdusp.zn.SR11427/11zodňa3.4.2012,
ktorý zaväzoval povinného k zaplateniu sumy 698,19 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25

% denne zo sumy 698,19 € od 26.6.2011 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo
sumy 698,19 € od 10.8.2011 do zaplatenia a trov rozhodcovského konania vo výške 253,78 €. Z
predloženej zmluvy o úvere č. 900300871 zo dňa 6.12.2010 zistil, že oprávnená sa touto zmluvou
zaviazala poskytnúť povinnému úver vo výške 300 € a povinný sa zaviazal oprávnenej poskytnutý úver
vrátiť zvýšený o príslušný poplatok vo výške 264 €, a to v pravidelných mesačných splátkach v počte
12 po 47 €.

Po citácii § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
„Exekučný poriadok“), § 45 ods. 1 a 2 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ZoRK“),
§ 9 ods. 2 písm. j) a y) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 52 ods. 1 a 2, § 53 ods. 1, 2,
ods. 4 písm. k/ a § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), mal exekučný súd za preukázané,
že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože

napĺňa znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere predvídané v zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch,ObčianskehozákonníkaakoajsmerniceRadyč.93/13/EHS.Zmluvnýmistranamisúdodávateľ
(oprávnená), ktorý poskytol spotrebiteľovi dočasne finančné prostriedky vo forme odloženej platby a
povinný vystupuje ako spotrebiteľ, ktorý predmetnú zmluvu uzavrel ako fyzická osoba.

Konštatoval, že zmluva o úvere uzavretá medzi účastníkmi konania je zabezpečená neúplnou zmenkou

(blankozmenkou) vystavenou dňa 6.12.2010, kde sa povinný zaviazal zaplatiť okrem sumy 698,19 €
aj zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od 26.11.2011 do zaplatenia, čo je zjavneneprimeraný úrok, ktorý v prepočte na rok (per annum) predstavuje 91,25 %, čo znamená takmer 100
% navýšenie dlhu za rok. Navyše odmena za poskytnutý úver v sume 264 € je taktiež neprimerane
vysoká a dosahuje takmer 100 % úveru vzhľadom na výšku poskytnutého úveru, ktorý predstavoval

sumu 300 €. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že zmluva o úvere obsahuje ustanovenia,
ktoré je potrebné považovať za neplatné, nakoľko odporujú dobrým mravom a spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech povinného. Exekučný titul -
rozhodcovský rozsudok, ktorý bol vydaný na základe tejto zmluvy zaväzuje na plnenie v rozpore s
citovanými zákonnými ustanoveniami, je teda nevykonateľný, a preto súd zamietol žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súd zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie. Navrhla napadnuté uznesenie
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd na správne zistený
skutkový stav veci nesprávne aplikoval právny predpis a prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti
podľa zák. 233/1995 Z.z. a zák. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že formálne

preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného
titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 ZoRK.
Preskúmavaním materiálnej stránky zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady
exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi), pričom v rámci preskúmania
exekučnéhotitulupomateriálnejstránkenemôžeexekučnýsúdskúmaťsamotnérozhodcovskékonanie.

Namietala, že postupom súdu a jeho výkladom ustanovenia § 45 ZoRK dochádza k nahradzovaniu
konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ust. § 40 ZoRK) exekučným konaním,
čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Uviedla, že sa súd v napadnutom
uznesení obmedzil len na konštatovanie, že posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským
bez toho, aby prihliadal a vo svojom rozhodnutí náležite odôvodnil splnenie podmienok stanovených

právnym poriadkom na jeho vznik (spotrebiteľského vzťahu). Súd prvého stupňa tak neposudzoval
danosť existencie podmienok spotrebiteľského vzťahu stanovených v hypotéze príslušnej danej normy
(in concreto ust. § 52 OZ). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia absentuje postup konajúceho súdu,
na základe ktorého dospel k záveru o aplikácii zákona o spotrebiteľských úverov. Súd prvého stupňa
sa v konaní vôbec nezaoberal so splnením podmienok pre vznik spotrebiteľského vzťahu, t.j. existencia

spotrebiteľa a dodávateľa, taktiež nezohľadňoval a v tomto zmysle ani nevykonával dokazovanie (na
dokazovanie ani v exekučnom konaní nemá priestor) o skutočnostiach svedčiacich o závere k akému
dospel. Na záver namietala, že ak súd konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z toho dôvodu „zastavil“
celé exekučné konanie, vlastne tak pozbavil oprávnenú domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so
zákonom, nakoľko oprávnená už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo, a to z dôvodu prekážky

rozhodnutej veci (res iudicata).

Súdny exekútor a povinný zostali v odvolacom konaní nečinní.

Krajský súd v Košiciach pred rozhodnutím o odvolaní oprávnenej vyzval oprávnenú v zmysle

ustanovenia § 213 ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadrila k možnému použitiu ustanovenia § 3 a § 4 zák. č.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, ktoré pri doterajšom rozhodovaní vo veci neboli použité a sú
pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce s tým, že odvolací súd bude skúmať, či rozhodcovská zmluva bola
uzavretá v písomnej forme a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať
rozhodcovský rozsudok a v tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41

Exekučného poriadku.

Oprávnená vo vyjadrení k výzve uviedla, že rozhodcovská doložka v úverovej zmluve je tzv. nevýhradná,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo súdneho konania, preto už len z toho pohľadu nevyžaduje od

spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Uviedla, že z ustanovenia
§ 53 ods. 4 písm. r/ OZ v žiadnom prípade nevyplýva úmysel zákonodarcu zakázať rozhodcovské
konanie úplne, ale iba ho obmedziť. Toto ustanovenie naviac vôbec neobmedzuje dodávateľa (ten
sa môže obrátiť na rozhodcovský orgán v rámci výhradnej doložky, t.j. možné dohodnúť sa, že
rozhodcovská doložka alebo zmluva je pre neho výhradná alebo môže ho zaväzovať len nevýhradná

doložka, t.j. bude sa môcť podobne ako spotrebiteľ rozhodnúť, či sa so svojimi nárokmi obráti na súd
alebo rozhodcovský orgán). Uzavrela, že tzv. alternatívne rozhodcovské zmluvy sú právne prípustné, a
to jednak v zmysle vnútroštátneho práva, ale aj európskeho práva a v zmysle príslušnej smernice (č.
93/13/EHS) sa neprípustnosť týka len rozhodcovského konania, ktoré nespadá pod príslušné právnepredpisy. Ide teda o prípady rozhodcovských konaní ad hoc uskutočňovaných bez príslušného právneho
podkladu, avšak v danom prípade rozhodcovské konanie prebiehalo podľa rozhodcovskej doložky plne
v súlade a na základe zákona o rozhodcovskom konaní.

Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie oprávnenej bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,3 O.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie oprávnenej nie je dôvodné.

Napadnuté uznesenie vydala vyššia súdna úradníčka Y.. R. Y. W.. Zákonná sudkyňa nevyhovela
odvolaniu oprávnenej proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky a predložila vec odvolaciemu súdu podľa
§ 374 ods. 4 O. s. p..

Uznesenie je vo výroku vecne správne, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil,
aj keď z iných dôvodov.

Odvolacísúdsavprvomradezaoberalotázkou,čirozhodcovskázmluvabolauzavretávpísomnejforme
a či teda bola daná právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok a v
tej súvislosti, či rozhodcovský rozsudok je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku.

Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených.

Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ZoRK), rozhodcovská zmluva

jedohodamedzizmluvnýmistranamiotom,ževšetkyaleboniektoréspory,ktorémedzinimivzniklialebo
vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou
iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a

označenie osôb, ktoré ju dohodli.

Podľa ustanovenia § 4 ods. 3 ZoRK nedodržanie písomnej formy rozhodcovskej zmluvy možno nahradiť
vyhlásením zmluvných strán do zápisnice pred rozhodcom, najneskôr do začatia konania o veci samej
v rozhodcovskom konaní o podrobení sa právomoci rozhodcovského súdu. Obsahom zápisnice je

rozhodcovská zmluva podľa § 3.

Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd
a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Súdna prax je jednotná v názore, že už v
štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie

exekúcie sa exekučný súd okrem iného zaoberá tým, či rozhodnutie uvedené v návrhu na vykonanie
exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných
právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej, ako aj materiálnej. Pokiaľ
oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je
exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe

uzavretej rozhodcovskej zmluvy.

V prejednávanej veci exekučný súd opomenul sa zaoberať riešením tejto otázky, a preto sa riešením
tejto otázky zaoberal odvolací súd po poučení účastníkov v zmysle ust. § 213 ods. 2 O.s.p..

Oprávnená k návrhu na vykonanie exekúcie pripojila rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom v Bratislave, Karloveské
rameno 8, sp. zn. SR 11427/11 zo dňa 3.4.2012, v ktorom rozhodcovský súd uviedol, že účastníci
konania sa v zmysle rozhodcovskej zmluvy dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy oúvere, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o
vyplnení zmenky zabezpečujúcej túto úverovú zmluvu a uplatnenie práv z takto vyplnenej zmenky,
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom,

zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde. V tomto prípade rozhodcovské konanie má byť vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu.

Keďže obsahom exekučného spisu nebola príslušná rozhodcovská zmluva, od ktorej rozhodcovský
súd odvodzoval svoju právomoc prejednať daný spor účastníkov konania v rozhodcovskom konaní,
oprávnená na výzvu odvolacieho súdu predložila rozhodcovskú zmluvu zo dňa 27.8.2010. Z jej článku
II, bodu 1 ohľadom dohody o riešení sporov medzi zmluvnými stranami (oprávnenou ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom) vyplýva, že rozhodcovským súdom konštatované skutočnosti, ako sú uvedené
vyššie, sa vzťahujú na úverovú zmluvu účastníkov konania č. 900300688 zo dňa 27.8.2010 s tým,

že na jej základe spory môžu byť riešené aj pred príslušným súdom (rozumej všeobecným súdom
- pozn. odvolacieho súdu) Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde
podľa príslušného právneho predpisu (zákon. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Predloženou
rozhodcovskou zmluvou účastníci sa totiž dohodli, že v rozhodcovskom konaní budú riešené ich spory
z úverovej zmluvy č. 900300668, nie však z úverovej zmluvy č. 900300871 zo dňa 6.12.2010.

Hocipredloženározhodcovskázmluvaspĺňaformálnenáležitostiplatneuzavretejrozhodcovskejzmluvy,
keďže je písomná, vzhľadom na to, že sa týka iného úverového vzťahu účastníkov konania (úverovej
zmluvy č. 900300668 zo dňa 27.8.2010), možno nepochybne uzavrieť, že sa netýka v tomto exekučnom
konaní posudzovaného úverového vzťahu účastníkov konania (zmluvy č. 900300871 zo 9.12.2010),

ktorá bola podkladom na vydanie sporného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku z 3.4.2012
sp. zn. SR 11427/11).

Keďže oprávnená nepredložila platnú rozhodcovskú zmluvu vzťahujúcu sa na riešenie sporov
vzniknutých z úverovej zmluvy č. 900300871, je opodstatnený záver, že nie je daná právomoc

rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z daného úverového vzťahu v rozhodcovskom konaní.

Za tejto situácie rozhodcovský súd nemal právomoc vec prejednať a vydať rozhodcovský rozsudok (viď
uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13.10.2011).

Ak rozhodcovský súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že nemal právomoc, takéto ním vydané
rozhodnutie nie je exekučným titulom podľa § 41 Exekučného poriadku, lebo ide o nulitný právny akt.

Z vyššie uvedených dôvodov exekučný súd rozhodol vecne správne, ak zamietol žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd v zmysle ust. § 219 ods.

1 O.s.p. jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Vzhľadom na dôvody, pre ktoré odvolací súd potvrdil napadnuté uznesenie (absencia platne uzavretej
rozhodcovskej zmluvy vzťahujúcej sa na rozhodovanie sporov v tomto exekučnom konaní relevantnej
úverovej zmluvy v rozhodcovskom konaní), nebolo potrebné zaoberať sa odvolacími námietkami

oprávnenej, pretože všetky jej odvolacie námietky sú právne bezvýznamné.

Výrok o náhrade trov odvolacieho konania sa zakladá na ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods.
1 O.s.p.. Oprávnená nemala úspech v odvolacom konaní, a tak jej náhrada trov nepatrí (a ani si
ich neuplatňovala). Ostatným účastníkom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd

rozhodol, že nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

Totorozhodnutieprijalsenát KrajskéhosúduvKošiciachpomerovhlasov3:0(§3ods.9zák.č.757/2004
Z.z. o súdoch v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.