Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/53/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412213934
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madaraszová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4412213934.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o
vymoženie 2.684,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky, zo dňa 28. augusta 2012, č. k. 7Er/912/2012-24, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti povinnému: I. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, o
vymoženie 2.684,14 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Nové Zámky, zo dňa 28. augusta 2012, č. k. 7Er/912/2012-24, takto

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým uznesením, vydaným vyšším súdnym úradníkom, zamietol žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2
tretej vety Exekučného poriadku, § 35, § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní, ako aj zisteným
skutkovým stavom, na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora nie je dôvodne
podaná. Konštatoval, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu

Slovenskej bankovej asociácie č.k. II/2011-6078 zo dňa 18.07.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť
dňa 18.08.2011 a vykonateľnosť dňa 21.08.2011, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť
oprávnenému 2.684,14 eura spolu s úrokom z omeškania 9,00% ročne zo sumy 2.322,49 eura od dňa
21.09.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v sume 401,80 eura. Súd po preskúmaní spisu zistil,
že medzi právnym predchodcom oprávneného (Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinným bola dňa 20. 09.
2005 uzavretá zmluva o splátkovom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnému úver vo

výške 43.000,- Sk, s tým, že povinný sa zaviazal zaplatiť oprávnenému poskytnutú sumu v mesačných
splátkachpo1.134,-Sk.Súdprvéhostupňapredmetnúzmluvuposúdilakospotrebiteľskú,keďžezmluvu
uzatváral oprávnený ako dodávateľ, ktorý konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom zmluvu
uzatvoril s povinným ako spotrebiteľom. Podľa názoru súdu prvého stupňa rozhodcovská doložka v
predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul v predmetnom konaní, spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým, že znemožňuje

spotrebiteľovi dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom. Dôvodil tým, že rozhodcovskú doložku si
spotrebiteľ osobitne nevyjednal, pričom nemal na výber vzhľadom na splynutie rozhodcovskej doložky
s ostatnými štandardnými zmluvnými podmienkami. Povinný mohol len zmluvu ako celok odmietnuť
alebo podrobiť sa všetkým všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.
S poukazom na uvedené súd prvého stupňa predmetnú rozhodcovskú doložku považoval za neplatnú.
Okrem toho poukázal na to, že rozhodcovský súd je paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných

podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že siho do zmluvy môže dať. Uvedené skutočnosti považoval súd prvého stupňa za dostačujúce na záver
o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na
vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa žiadosť súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre rozpor exekučného titulu so zákonom
zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie, domáhajúc sa jeho zrušenia a
vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom
prvého stupňa. Uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti,

ktorú mu zveril Exekučný poriadok. Oprávnený poukazujúc na ust. § 35 zákona o rozhodcovskom
konaní a ust. § 159 OSP konštatoval, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti
ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné
prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý
byť podkladom pre výkon exekúcie. Okrem toho dodal, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie, je
príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že nie je vecne príslušný konať vo veci

ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje
rozhodcovský rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o
opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie. Takýto
výklad je podľa oprávneného neprípustný najmä z dôvodu, že platný právny poriadok v SR neupravuje
taký postup exekučného súdu, keďže mu nezveruje právomoc konať vo vzťahu k rozhodcovskému

rozsudku ako súdu, ktorý rozhoduje vo veci samej, a teda napríklad nemá právomoc vykonať vo
veci samej dokazovanie alebo právomoc rozsudok zrušiť alebo zmeniť jeho výrok. Práve absencia
takejto právomoci exekučného súdu v kombinácii s prípadným rozhodnutím o zastavení o zastavení
exekúcie predstavuje bezprostredný zásah do práva oprávneného na súdnu a inú právnu ochranu.
Podľa oprávneného treba mať na zreteli, že exekučný súd pri zastavení exekučného konania nie

je príslušný na meritórny hmotnoprávny prieskumu exekučného titulu a preto skúma len vlastnosti
uloženej povinnosti, nie rozhodnutie samotné. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Súdneho
dvora C-40/08, kde v bode 37 sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práva a právnych
vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutie,
ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt

stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov. Vychádzajúc z uvedeného bol oprávnený
toho názoru, že Súdny dvor postavil svoj záver na zásade rovnocennosti, ktorej ochrana garantovaná
spotrebiteľovi pri posudzovaní právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v rámci exekučného konania
musíbyťporovnateľnásochranougarantovanoumuvnútroštátnymprávomvrámciexekučnejfázyiných
rozhodnutí. Okrem toho poukázal na to, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ust. § 52 až 54 OZ

len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa
§ 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená iba v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z.. V dôsledku čoho sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť
uvedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 OZ. Podľa oprávneného namietaným postupom
a rozhodovaním súdu došlo k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu

a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožnené efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade uznaného exekučného titulu, a zároveň
takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

Sudkyňa súdu prvého stupňa sa podľa § 374 ods. 4 druhej vety OSP vyjadrila, že nemieni odvolaniu
vyhovieť a preto predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods.1 OSP) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP
a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné,
preto v zmysle § 219 ods. 1 OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.

V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska z obsahu spisu zrejmé, že medzi právnym

predchodcom oprávneného (Slovenskou sporiteľnou, a.s.) a povinným bola dňa 20.09.2005 uzavretá
zmluva o splátkovom úvere, v ktorej povinný okrem iného potvrdil, že sa oboznámil so všeobecnýmiobchodnými podmienkami, sadzobníkom, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. V bode 18.
Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo
vzniknú z bankových obchodov pri nasledovných bankových produktoch alebo v súvislosti s nimi: a)

pri vykonávaní prevodov peňažných prostriedkov, b) pri vydávaní a používaní platobných kariet, pri
poskytovaní a používaní elektronických služieb, ako aj spory, ktoré vznikli alebo vzniknú zo Zmlúv
upravujúcich tieto bankové produkty alebo v súvislosti s nimi, vrátane sporov o ich platnosť, výklad alebo
zrušenie bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd, s tým, že rozhodnutie Rozhodcovského
súdu bude pre obidve zmluvné strany záväzné (bod 18.4).

Podľa § 219 ods. 1 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je
vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008), ak sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa vec správne právne posúdil, keď žiadosti súdneho
exekútora o vydanie poverenia nevyhovel, pričom svoje rozhodnutie aj dostatočne a zrozumiteľne
odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a
preto s poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP (v znení účinnom od 15. 10. 2008) sa v odôvodnení tohto
rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, bez toho,

aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia s ohľadom na dôvody uvádzané oprávneným v
podanom odvolaní, odvolací súd uvádza, že akákoľvek rozhodcovská doložka bez ohľadu na jej formu
a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a

povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Takáto rozhodcovská
doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. V predmetnom exekučnom konaní
ide o tento prípad. Podľa názoru odvolacieho súdu povinnému ako spotrebiteľovi bolo zároveň týmto
postupom odňaté jeho právo brániť sa a podať žalobu, prípadne akýkoľvek iný opravný prostriedok na
všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky

(každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom
súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky). Rozhodcovskú
doložku si povinný ako spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na jej splynutie
s ostatnými obchodnými podmienkami oprávneného. Mal možnosť zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým obchodným zmluvným dojednaniam, a teda aj rozhodcovskému konaniu.

Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa prijal záver, že predmetný exekučný titul je v rozpore
so zákonom, keďže celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom
zneužitia práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu
takmer na akékoľvek plnenie zo zmluvy. Odvolací súd výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa
predmetnej rozhodcovskej doložky považuje za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou

ochrany spotrebiteľa, v dôsledku čoho bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona
o rozhodcovskom konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na
podklade exekučného titulu, ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú
doložku) ani nemal byť vydaný, pričom rozhodcovský súd nemal ani právomoc rozhodovať spor

účastníkov konania. Súd prvého stupňa preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie ako celok.

V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ust. § 93b zákona o bankách nezbavovalo právneho
predchodcu oprávneného povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvytakým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať
alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho
tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie

sporov v rozhodcovskom konaní. Pokiaľ právny predchodca oprávneného takto nepostupoval, resp.
pokiaľ takýto postup nebol oprávneným doložený listinami pripojenými k návrhu na exekúciu, súd prvého
stupňa správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom
slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi

viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená.

Vzhľadom k tomu, že odvolací súd dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky je v danej veci
treba považovať za neplatné dojednanie, pretože ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, nepovažoval
za potrebné vyporiadavať sa s ďalším argumentmi oprávneného uvedenými v podanom odvolaní. Súd
prvého stupňa preto správne postupoval, keď zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa
§ 219 ods. 1 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.