Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 25. apríl 2014

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 1T/49/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7814010126
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gallo
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2014:7814010126.1

Uznesenie

Okresný súd v Rožňave - samosudca JUDr. Ján Gallo na hlavnom pojednávaní konanom dňa
25.04.2014, v trestnej veci obžalovaného Ľ. Š., takto

r o z h o d o l :

Súd podľa § 280 ods.2 Trestného poriadku trestnú vec obžalovaného Ľ. Š.H., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., G. Č.. XXXX/XX, bez prihlásenia bytom F., U. Č.. X, živnostník stíhaného pre prečin ublíženia na
zdraví podľa § l56 ods.l Trestného zákona, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 11.05.2013 v čase okolo 17.00 hod. v katastrálnom území mesta Rožňava, časť Nadabula, v
čiastočne oplotenej záhrade, po predchádzajúcej slovnej hádke, fyzicky napadol poškode-ného L.. B.
S. tak, že ho päsťou udrel do oblasti tváre a rebier, čím mu spôsobil otras mozgu ľahkého stupňa,
pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo, pomliaždenie a odreninu
prednej steny hrudnej vľavo, ktoré zranenie si vyžiadali dobu liečenia spojenú s práceneschopnosťou

v trvaní 26.05.2013, t.j. 16 dní,

p o s t u p u j e

Obvodnému úradu v Rožňave na prejednanie a rozhodnutie.

Podľa § 288 ods.3 Trestného poriadku súd poškodených L.. B. S. a Všeobecnú zdravotnú poisťovňu s
nárokom na náhradu škody odkazuje na konanie vo veciach občianskoprávnych.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný prokurátor v Rožňave podal obžalobu na Ľ. Š. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
l Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, ako je to vyššie popísané.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní prehlásil, že je nevinný, pretože on poškodeného neudrel, ani do
tváre, ani do hrude, naopak poškodený ho udrel do ľavej časti tváre, po tomto údere od neho, chytil ho
za ruky, navzájom sa držali, kričali po sebe a poškodeného vyzýval, aby sa ukľudnil. Prišla tam aj suseda
G., ktorá bola vo vedľajšej záhrade, podľa neho to všetko videla. Nevedel povedať, či zranenia popísané
v lekárskych správach, ako aj v znaleckom posudku si spôsobil sám, alebo mu ich spôsobila jeho
manželka, no určite ich mu on nespôsobil. Zo strany poškodeného to nebol silný úder, preto po údere

nemal poranenie na tvári. Ďalej vypovedal, že medzi nimi už dlhšiu dobu pretrvávajú nedorozumenia v
súvislosti s hranicou medzi ich pozemkami. V kritický deň spolu s otcom a štyrmi jeho zamestnancami
stavali oplotenie záhrady. Poškodený naschvál začal s kosením jeho záhrady pri plote, kde pracovali,
a to tak že hádzal pokosenú trávu na nich. Poškodený bol v záhrade s manželkou. Pri kosení sa mu
do kosačky zachytil nejaký drôt a pritom začal rozprávať, že aj im porastú v záhrade drôty. S otcom sa
ho pýtali, že aký má zase problém a poškodený ich volal, aby sa išli na to pozrieť. Keď s otcom prišli

tam, manželka poškodeného hneď začala verbálne útočiť na jeho otca, rukami sa rozhadzovala, preto
otec ju chytil za ruku. Poškodený prišiel k nemu, keď upozorňoval, že čo robia a päsťou ho udrel doľavej strany tváre. Poškodeného on fyzicky nenapadol, tento si zranenia vymyslel len preto, aby mu
znepríjemnil život.

Poškodený tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní rozhodne tvrdil, že v kritický
čas ho obžalovaný fyzicky napadol tak, že ho päsťou udrel do tváre a do hrudníka, po týchto úderoch
nespadol na zem, následne sa držali navzájom za ruky. V tom čase jeho manželka sa naťahovala s
otcom obžalovaného, preto tieto údery zo strany obžalovaného nevidela. Nevedel povedať kto videl tieto
údery zo strany obžalovaného, no on rozhodne obžalovaného neudrel. Obžalovaný ho udrel päsťou

asi do stredu sánky, po údere vypľúval krv, nebola to čistá krv, ale krvné sliny. Obžalovaného do svojej
záhrady nevolal. Potvrdil, že už dlhšiu dobu medzi nimi pretrvávajú nezhody ohľadne hranice pozemkov
a v kritický čas k nezhodám došlo preto, lebo pri kosení sa mu zamotal drôt do kosačky.

Poškodený ďalej vypovedal, že po údere od obžalovaného do tváre na zem nespadol, úder ho len
otriasol. Keď sa to skončilo, lebo prišla suseda G., odišiel spolu s manželkou autom na políciu podať

trestné oznámenie, lebo mal obavu, že z ich strany útok bude pokračovať. Na polícii sa ho pýtali, či
bol na lekárskom ošetrení, povedal, že nie a preto z polície išiel na lekárske ošetrenie. Pri vyšetrení v
nemocnici doktorke povedal, že sa mu motá hlava, začínalo mu byť na zvracanie. Po vyšetrení aj na
neurológii, lekári rozhodli, že zostane na pozorovanie. Žiadal uhradiť škodu a to bolestné a ušlú mzdu.

Manželka poškodeného, L.. D. S., tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní vypovedala,
že obžalovaného s otcom nevolali do ich záhrady, naopak upozorňovala ich, aby nešli na ich pozemok,
keďže výzvy neuposlúchli, chcela ich odfotiť mobilom, no otec obžalovaného jej chytil ruky a zabránil
jej v tom, a práve vtedy keď sa naťahovala s otcom obžalovaného, musel obžalovaný udrieť manžela,
lebo samotné údery nevidela, videla len to, že manžel vypľúva z úst krv a videla, že manžel v oblasti

spánkovej časti má červené. Po skončení tohto incidentu išli na políciu a odtiaľ ich poslali na lekárske
ošetrenie.

Svedok M. Š. (otec obžalovaného), v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že
poškodený s manželkou ich volal pozrieť sa na drôt, ktorý zachytil poškodený pri kosení a práve z toho

vznikol konflikt medzi nimi a keď tam prišli, on sa naťahoval s manželkou poškodeného, ktorá ich chcela
mobilným telefónom odfotiť a vtedy poškodený jeho syna pravou rukou udrel do tváre, syn ho po údere
odstrčil a syna zobral odtiaľ preč, na tvári syna nevidel zranenie. Tvrdil, že jeho syn poškodeného
neudrel. Potvrdil, že už dlhšiu dobu pretrvávajú medzi nimi nezhody ohľadne pozemku. Na poškodenom
nevidel zranenie, ani to, že by vypľúval krv.

Svedkovia Š. H. O.., Š. H. Z.., M. R. V. P. C., ktorých zamestnáva obžalovaný a ktorí v kritický čas
pomáhali obžalovanému so stavbou plotu, v podstate zhodne tvrdili, že to bol poškodený, ktorý v kritický
čas obžalovaného udrel. Nevideli, že by poškodeného udrel obžalovaný.

Svedkyňa L. G. tvrdila, že ona žiadnu bitku nevidela, počula len zvýšené hlasy. Na miesto prišla na
privolanie manželky poškodeného. Na poškodenom zranenie nevidela. Poškodený, ani jeho manželka
nehovorili, že by obžalovaný alebo jeho otec ich fyzicky napadol.

MUDr. A. S. - znalec z oboru zdravotníctva, odvetvia chirurgie, na hlavnom pojednávaní vypovedal,

že trvá na podanom znaleckom posudku, podľa ktorého, vychádzajúc z lekárskych správ a zdravotnej
dokumentácie poškodeného, poškodený mal v kritický čas utrpieť zranenia a to: otras mozgu
ľahkého stupňa, pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti vľavo a uhla sánky vľavo cca 3
cm, pomliaždenie a odreninu prednej steny hrudnej vľavo 5-6 cm. Tieto zranenia vznikli minimálne
jedným nárazom na hlavu a jedným, nárazom na hrudník tupým predmetom. Ide o ľahké zranenia.

Zranenia mohli vzniknúť tak, ako to uvádza poškodený. Doba liečenia týchto zranení a s tým
spojená práceneschopnosť v trvaní 16 dní je primeraná. Najzávažnejším zranením je otras mozgu
ľahkého stupňa. Pri tomto zranení sa nevyžaduje veľká intenzita útoku smerujúceho na hlavu. Pokiaľ
ide o zranenie a to odreninu prednej steny hrudnej vľavo, toto zranenie neobmedzuje zraneného v
obvyklom spôsobe života a práceneschopnosť si nevyžaduje. U zraneného , ktorý fyzicky pracuje tak

práceneschopnosť pri takom zranení by bola do 7 dní.

Podľa znaleckého posudku otras mozgu vzniká úderom do hlavy, resp. nárazom hlavy na tupý predmet,
ktorý zanecháva stopy na hlave. Prejavuje sa krátkym bezvedomím, ktoré nemusí byť pozorované,stratou pamäti - amnéziou na určité obdobie pred a po úraze. Ďalšími príznakmi sú zvracanie, pocit
zvracania, závrate, bolesti hlavy, poruchy sústredenia, poruchy spánku, potenie. Môže sa jednať o rôznu
kombináciu, avšak sú to príznaky subjektívne, udáva ich postihnutý a nemožno ich objektivizovať najmä

u ľahkých foriem, preto sa pacienti hospitalizujú za účelom pozorovania.

Znalec ďalej vypovedal, že poškodený podľa lekárskych správ neudával, že vypľúval krvné sliny po
údere. Teoreticky však mohol vypľúvať krvné sliny, keď po údere si mohol zahryznúť do sliznice dutiny
ústnej. Znalcovi boli predložené k nahliadnutiu fotografie poškodeného na čl. 77 zachytávajúce jeho

zranenia,nonevedelposúdiť,čipráveporanenie,ktoréjevoblastipreduchomvyzeráakopomliaždenie,
popísané v lekárskej správe. Na fotografii č. 2 je určité začervenanie. Sfarbenie poranenia na fotografii
č. 1 sa môže prejaviť už polhodinu po údere.

Z prečítaných lekárskych správ z prvotného ošetrenia vyplýva, že poškodený pri nich udával, že bol
inzultovaný, udretý do tváre a preaurikulárnej oblasti vľavo, v bezvedomí nebol, nespadol, neurologicky

vyšetrený ako mozgová komácia, udával závraty. Z lekárskych správ vyplýva, že pri prvotnom ošetrení
boli objektivizované zranenia, popísané vo výrokovej časti tohto uznesenia, ktoré si vyžiadali liečenie a
s tým spojenú práceneschopnosť v lehote 16 dní.

Súd po zhodnotení vykonaného dokazovania v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 2 ods.12

Trestného poriadku dospel k záveru, že v kritický čas obžalovaný po predchádzajúcej hádke
poškodeného fyzicky napadol tak, že ho najmenej raz udrel do tváre v temenno-spánkovej oblasti vľavo
a uhla sánky vľavo a raz do prednej steny hrudnej vľavo. Skutočnosť, že obžalovaný poškodeného
týmto spôsobom fyzicky napadol je preukázaná predovšetkým výpoveďou poškodeného, ktorý túto
skutočnosť rozhodne tvrdil tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní. Toto jeho tvrdenie

je objektivizované lekárskymi správami o jeho prvotnom lekárskom ošetrení, ktorého sa podrobil krátko
nato,akoktomutonapadnutiudošlo.Ajpodľazáveruznaleckéhoposudkuznalcazoboruzdravotníctva,
mechanizmus vzniku zistených poranení pri prvotnom ošetrení zodpovedá tvrdeniu poškodeného.

Tvrdenie obžalovaného, že poškodeného neudrel, ale práve naopak poškodený udrel jeho, súd

hodnotil ako účelové a nevierohodné. Vierohodnosť tohto tvrdenia je spochybnená aj výpoveďou otca
obžalovaného, ktorý v kritický čas bol v ich bezprostrednej blízkosti, keď tento tvrdil, že po tom, ako
poškodený udrel jeho syna, tento ho od seba odstrčil a on syna zobral odtiaľ preč. Obžalovaný však
tvrdil, že po údere chytil poškodeného za ruky a navzájom sa držali. Pritom aj poškodený tvrdil, že po
údere od obžalovaného sa navzájom držali.

Pokiaľ ide o tvrdenie svedkov H., R. V. C., že videli ako poškodený udrel obžalovaného a že obžalovaný
poškodeného neudrel, súd hodnotil ako tendenčné v snahe pomôcť obžalovanému. Týchto svedkov
zamestnáva obžalovaný a vzhľadom na vyššie uvedené o hodnovernosti ich tvrdení možno dôvodne
pochybovať. Všetci potvrdili, priznal to aj obžalovaný, ako aj jeho otec, že po údere od poškodeného,

obžalovaný žiadne poranenie nemal.

Podľa obžaloby a znaleckého posudku, poškodený mal po údere do oblasti tváre utrpieť ľahký otras
mozgu a pri takomto zranení doba liečenia a práceneschopnosti trvala 16 dní. Pokiaľ ide o toto zranenie,
z vykonaného dokazovania vyplynuli závažné pochybnosti o tom, či k takémuto zraneniu vôbec došlo.

Podľa znalca MUDr. A. S., poškodený mal utrpieť ľahký otras mozgu a tento vzniká úderom do hlavy,
resp. nárazom hlavy na tupý predmet, ktorý zanecháva stopy na hlave. Znalec popísal aké sú typické
príznaky tohto otrasu, zranenia, nemožno ich však objektivizovať, sú to príznaky subjektívne, ktoré
udáva postihnutý. Je pritom tiež všeobecne známe, že objektívne zobrazovacou metódou RTG alebo
magnetickou rezonanciou sa tento otras mozgu zistiť nedá. Diagnostikovanie otrasu mozgu možno len

na základe klinického vyšetrenia, anamnézy pacienta a skúseností lekára.

Pochybnosti, či k takémuto zraneniu došlo vyplývajú už zo samotného konania poškodeného, ktorý
po popísanom incidente odišiel autom, ktoré šoféroval na políciu podať trestné oznámenie, lebo mal
obavu, že útok zo strany obžalovaného a jeho otca bude pokračovať. Nešiel teda, že by mal zdravotné

problémy.Poškodenýpriznal,žezostranyobžalovanéhonešlooúdersilnejintenzity,poúderenespadol,
v bezvedomí nebol, úder ho len otriasol. S prihliadnutím na to, že medzi poškodeným a obžalovaným
pretrvávajú už dlhšiu dobu nezhody ohľadne pozemkov a na vyššie uvedené skutočnosti možno
dôvodne mať pochybnosti, či vôbec k takému zraneniu t.j. otrasu mozgu ľahkého stupňa došlo, ktoré saobjektivizovať nedá, vychádza sa len zo subjektívnych pocitov poškodeného, ktorý vzhľadom na všetko
čo je vyššie uvedené, tieto subjektívne pocity mohol pociťovať, aby obžalovanému priťažil. Teda všetky
tieto skutočnosti vyvolávajú závažné pochybnosti o tom, či v danom prípade došlo u poškodeného k

ľahkého otrasu mozgu alebo nie, a preto keďže súd má v tomto smere pochybnosti, vychádzajúc zo
zásady in dubio pro reo - v pochybnostiach v prospech obžalovaného, dospel k záveru, že k takémuto
zraneniu nedošlo.

Pokiaľ ide o pomliaždenie a odreninu prednej steny hrudnej vľavo, toto zranenie podľa znalca si

vyžadovalo dobu liečenia a práceneschopnosť do 7 dní.

Podmienkami ublíženia na zdraví v zmysle ustanovenia § 123 ods.2 Trestného zákona sú
a) porucha alebo poškodenie zdravia,
b) objektívna nutnosť lekárskeho vyšetrenia, ošetrenia alebo liečenia,
c) nie krátky čas sťažený obvyklý spôsob života poškodeného, pričom pod pojmom nie krátky čas sa

rozumie doba okolo 7dní.

Súd vychádzajúc z vyššie uvedených zistení došiel k záveru, že v danom prípade, vzhľadom na spôsob
vykonania zranenia poškodeného a jeho následky, okolnosti, za ktorých došlo k tomuto zraneniu, mieru
zavinenia obžalovaného a jeho pohnútku - k jeho násilnému konaniu došlo v súvislosti s pretrvávajúcimi

nezhodami, dospel k záveru, že závažnosť konania obžalovaného je nepatrná a preto jeho konanie
neposudzoval ako prečin ublíženia na zdraví v zmysle § 156 ods.1 Trestného zákona, ale konanie
obžalovaného by bolo možné hodnotiť ako priestupok a preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto uznesenia.

V súlade s ustanovením § 288 ods.3 Trestného poriadku súd poškodených L.. B. S. a Všeobecnú
zdravotnú poisťovňu s nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu v zmysle § 280 ods. 3 Trestného poriadku môže podať sťažnosť prokurátor,
ktorá má odkladný účinok do troch dní od oznámenia na Krajský súd do Košíc cestou tunajšieho súdu.