Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Martin
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Gazdačková
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/59/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714202661
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2014:5714202661.1
Uznesenie
Okresný súd Martin v právnej veci žalobcu: ZH Kredit, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 10,
IČO: 36 049 581, právne zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom v Bratislave,
Karadžičova 10, proti žalovanému: U. U., A.. X.X.XXXX, W. Č. Č.. XX, F.: XXX XX, v konaní o zaplatenie
515,83 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie z a s t a v u j e.
II. Súd p o s t u p u j e vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so sídlom Žellova 2, 829
24 Bratislava 25 po právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Žalobca podal dňa 4.3.2014 na tunajší súd žalobný návrh, v ktorom žiadal, aby súd vydal platobný
rozkaz, ktorým by žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžné poistné vo výške 515,83 eur a
poplatok z omeškania vo výške 0,2 % denne zo sumy 515,83 eur od 9.3.1999 do zaplatenia a nahradiť
trovy konania.
V dôvodoch návrhu žalobca uviedol, že žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a neuhradil dlžné
poistné na zdravotné poistenie v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 273/1994 Z.z., v dôsledku
čoho sa dostal do omeškania s úhradou dlžného poistného, a preto je povinný zaplatiť poplatok z
omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny deň omeškania. V prílohe
žalobca predložil rozpis dlžných súm poistného a poplatku z omeškania.
Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že ako postupník uzavrel so správcom konkurznej podstaty pôvodného
veriteľa - úpadcu: PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, IČO: 31
629 962 ako postupcom Zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 7.7.2005, na základe ktorej žalobca
nadobudol pohľadávku voči žalovanému, ktorá je predmetom tohto návrhu, a to spolu s príslušenstvom
a všetkými právami s ňou spojenými. Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo zo strany postupcu
žalovanému oznámené. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku
skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Podľa názoru žalobcu vyššie uvedeným spôsobom
bola teda preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu ako postupníka na vymáhanie postúpenej
pohľadávky s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. V danej súvislosti žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Obo 210/01 zo dňa 11.6.2003.Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Jednou zo základných podmienok konania je právomoc súdu na konanie a rozhodovanie vo veci.
Právomoc súdu je v ustanovení § 7 O.s.p. vymedzená nasledovne: V občianskom súdnom
konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych,
pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú
a nerozhodujú o nich iné orgány (ods. 1). V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov
orgánov verejnej moci a rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej
samosprávyvoveciachúzemnejsamosprávysozákonomapriplneníúlohštátnejsprávyajsnariadením
vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov
štátnej správy, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány (ods. 2). Iné
veci prejednávajú a rozhodujú súdy v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon (ods. 3).
Predmetom tohto konania je nárok žalobcu na zaplatenie dlžného poistného na zdravotné poistenie
vo výške 515,83 eur a poplatku z omeškania vo výške 0,2 % denne z dlžnej sumy od 9.3.1999 do
zaplatenia. Uplatnený nárok žalobca odvodzuje z poistného vzťahu medzi jeho právnym predchodcom
- zdravotnou poisťovňou PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA a žalovaným,
ktorý bol jej poistencom. Vznik a zánik zdravotného poistenia, ako aj povinnosť platiť poistné a tiež
oznamovacia povinnosť boli v rozhodujúcom čase upravené zákonom č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom
poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní
rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní (ďalej len „zák. č. 273/1994
Z. z.“), ktorý patrí do oblasti verejného práva. Za občianskoprávne vzťahy treba v zmysle § 1 ods. 2
Občianskeho zákonníka pokladať majetkové vzťahy medzi fyzickými a právnickými osobami, majetkové
vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj právne vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb,
pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony. Z uvedeného vyplýva, že Občiansky
zákonník upravuje všeobecné majetkové a osobné vzťahy založené na princípe právnej rovnosti a
autonómieichsubjektov.Naprotitomusubjektyprávnychvzťahov,medziktorépatriaajpoistnévzťahyzo
zdravotného poistenia podľa zák. č. 273/1994 Z. z., vystupujú v pomere nadriadenosti a podriadenosti,
t. j. v nerovnoprávnom postavení. Právny vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným nie je teda občianskoprávnym vzťahom, ale vzťahom verejnoprávnym. Uvedené sa týka
aj nároku na dlžné poistné na zdravotné poistenie, ktoré je dlhom z práva verejného, pri vymáhaní
ktorého účastníci nie sú v súkromno-právnom vzťahu, t.j. v občianskoprávnom alebo obchodnoprávnom
vzťahu. Vznik, trvanie, zmenu, ale tiež zánik takejto pohľadávky nemožno posudzovať podľa ustanovení
súkromného práva, t.j. Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka. Takisto nárok z poplatku
z omeškania podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z.z. vznikol ako následok oneskoreného plnenia
nárokovzprávaverejného,aniezpohľadávkyzprávasúkromného.Tentocharakterpohľadávkyzostáva
trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade, že sa pohľadávky postupujú, resp. prechádzajú zo
zákona na iné subjekty. Pri vymáhaní poistného na zdravotné poistenie, ako aj poplatku z omeškania nie
je teda žalobca so žalovaným v súkromnoprávnom vzťahu, preto pohľadávku, ktorá vznikla zo vzťahu
verejného práva, nemožno považovať za pohľadávku, ktorá má rovnakú povahu ako pohľadávka z práva
súkromného.
Podľa § 18 ods. 1 bod 3 zákona č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou
starostlivosťouaozmeneadoplneníniektorýchzákonov,ktorýmbolzrušenýzák.č.273/1994Z.z.(ďalej
len „zák. č. 581/2004 Z. z.“), úrad vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením tým, že vydáva
platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom
vyplývajúcezneodvedenýchpreddavkovnapoistnéaleboneodvedenéhonedoplatkunapoistnompodľaosobitnéhopredpisu,úrokyzomeškaniaapohľadávkyvyplývajúceznezaplatenejúhradyzaneodkladnú
zdravotnú starostlivosť podľa osobitného predpisu.
Podľa§85hods.1zák.č.581/2004Z.z.,zdravotnápoisťovňauplatňujenaúradenároknadlžnépoistné,
nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Podľa § 85h ods. 2 zák. č. 581/2004 Z. z., zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom
vrátane poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné
poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004,
na základe právoplatného rozhodnutia úradu.
Podľa § 85h ods. 3 zák. č. 581/2004 Z. z., úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov
z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene
odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa
predpisov účinných do 31. decembra 2004.
Zvyššiecit.ustanovenízák.č.581/2004Z.z.vyplýva,žeoprávnenýmnavydávanieplatobnýchvýmerov
vo veciach poistného na zdravotné poistenie a poplatkov z omeškania, ak ide o pohľadávky na poistnom
vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného na zdravotné poistenie, na
ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004, je Úrad pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Uvedené potvrdzuje aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Rks 1/2010 zo dňa 21. apríla 2010, ktorým Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol
spor o právomoc podľa § 8a O.s.p. v skutkovo obdobnej veci a vyslovil, že na rozhodnutie o nároku
navrhovateľa na zaplatenia poplatku z omeškania z oneskorene zaplateného poistného podľa § 23 ods.
2 zákona č. 273/1994 Z. z. vo výške 0,2 % za každý deň omeškania je daná právomoc Úradu pre
dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. V odôvodnení predmetného uznesenia Najvyšší súd Slovenskej
republiky uviedol, že „z citovaných právnych noriem vyplýva, že bolo povinnosťou zdravotnej poisťovne
podľa § 23 ods. 2 zákona č. 273/1994 Z. z., pokiaľ zistila nedostatky uvedené v § 23 ods. 1, predpísať
platiteľovi poistného poplatok z omeškania vo výške 0,2 % z dlžnej sumy poistného za každý kalendárny
deň, prípadne odo dňa pôvodnej splatnosti poistného za príslušný kalendárny mesiac alebo odo dňa
skrátenia tohto poistného za príslušný kalendárny mesiac do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na
účet príslušnej zdravotnej poisťovne a zrušením zákona č. 273/1994 Z. z. zákonom č. 581/2004 Z. z.,
účinnosťou tohto zákona dňom 1.11.2004, prešla táto povinnosť na úrad podľa § 85h ods. 3 v spojení
s § 18 ods. 1 tohto zákona.“
Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia rozhodovanie vo veciach zaplatenia dlžného poistného
na zdravotné poistenie a poplatku z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného
poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004, patrí do právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, a to
ako orgánu štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti, ktorý je príslušný o uplatnenom nároku
žalobcu rozhodnúť. Súd zhodne s uvedeným názorom Najvyššieho súdu SR dospel v tomto štádiu
konania k záveru, že nemá právomoc rozhodovať o uplatnenom nároku žalobcu. Nakoľko ide o
neodstrániteľnú podmienku konania, súd konanie v súlade s vyššie cit. ust. § 104 ods. 1 O.s.p. zastavil
a súčasne rozhodol o postúpení veci príslušnému orgánu tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Po právoplatnosti tohto uznesenia súd postúpi vec príslušnému orgánu, t.j. Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou.Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu ku
Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.