Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. marec 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23Co/187/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212218127
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lea Stovičková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2212218127.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: C. P., nar. X.X.XXXX, bytom C. K., K. XXXX/XA,
zastúpenej JUDr. Milanom Bányim, advokátom, Veľký Meder, Nám. B. Bartóka 5, proti odporkyni H. D.,
nar. X.X.XXXX, bytom C. K., A. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Evou Skačániovou, advokátkou, Dunajská
Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní odporkyne proti uzneseniu
Okresného súdu Dunajská Streda z 15. januára 2013 č. k. 12C/350/2012-29, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie v danej veci a vyslovil, že vracia
navrhovateľke 93,37 eur zo zaplateného súdneho poplatku a o trovách konania rozhodol tak, že žiadny
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Rozhodnutie odôvodnil ustanovením § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O. s.

p.“) a späťvzatím návrhu na začatie konania navrhovateľkou pred prvým pojednávaním z dôvodu, že
odporkyňa nebytový priestor vypratala. O vrátení zvyšku zaplateného súdneho poplatku rozhodol podľa
§ 11 ods. 3, 4 a 6 zákona č. 71/1992 Zb. po krátení o 6,63 eur. Výrok o trovách konania odôvodnil citáciou
ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa, výroku o trovách konania, podala odvolanie odporkyňa, ktorá
navrhla jeho zmenu tak, aby jej bola prisúdená náhrada trov konania titulom trov jej právneho zastúpenia
vo výške 200,52 eur. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením veci, nakoľko ustanovenie

§ 146 v odseku 2 O. s. p. rieši otázku prisúdenia trov konania z hľadiska procesného výsledku.
Argumentovala tým, že nezavinila zastavenie konanie, nakoľko pre jej správanie nevzala navrhovateľka
návrh späť, ktorý bol navyše podaný nedôvodne.

Navrhovateľka sa k odvolaniu odporkyne písomne nevyjadrila.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas
účastníčka konania (§ 201 v spojení s § 204 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný

prostriedok prípustný, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), pričom prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania v zmysle §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru o dôvodnosti odvolania odporkyne.

Predmetom konania je rozhodnutie o náhrade trov konania v prípade zastavenia konania pre späťvzatie
návrhu na začatie konania.Podľa § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa
jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a

ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípad, kedy neplatí zásada zodpovednosti za výsledok
konania.

Podľa § 146 ods. 2 O. s. p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Citované ustanovenie ukladá povinnosť nahradiť trovy konania tomu z účastníkov, ktorý zavinil, že

konanie muselo byť zastavené. Zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa
hmotnéhopráva.Preto,akvzalnavrhovateľnávrhspäť,zprocesnéhohľadiskazásadneplatí,žekonanie
muselo byť zastavené v dôsledku zavinenia navrhovateľa, ktorý je preto povinný nahradiť trovy konania
odporcovi. Osobitne je upravený prípad, ak sa pre správanie odporcu vzal späť návrh, aj keď bol podaný
dôvodne. V tomto prípade je povinný nahradiť trovy konania odporca. Predpokladom pre vyslovenie

povinnosti k náhrade trov odporcovi, je dôvodne podaný návrh a tiež chovanie odporcu, pre ktoré sa stal
návrh po svojom podaní bezdôvodným. Obe podmienky musia byť splnené súčasne.

Pokiaľ ide o správanie odporcu, potom musí ísť výlučne o správanie samotného odporcu, nie o správanie
niekoho iného alebo o správanie oboch účastníkov. O dôvodnosti podania návrhu je treba uvažovať
z hľadiska vzťahu výsledku správania odporcu k požiadavkám navrhovateľa, čo znamená, že návrh

je podaný dôvodne najmä v prípade, kedy odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojí, a to aj
vtedy, ak by uspokojil navrhovateľa, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má byť také správanie,
ktoré spôsobilo zastavenie konania, ísť na ťarchu odporcu, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa
odporca zachoval v intenciách žalobného návrhu (petitu). Pôjde teda o situáciu, kedy bola požiadavka
navrhovateľa splnená neskorším správaním (konaním) odporcu bez toho, aby o veci (meritórne)

rozhodol súd. Pritom medzi správaním odporcu a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto
prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie
svojho práva. Pokiaľ bol dôvodný návrh (žaloba) vzatý späť pre správanie druhého účastníka, nesmú
ísť trovy konania na ťarchu navrhovateľa, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z
uvedeného potom vyplýva, že pri zodpovedaní otázky, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zavinil

zastavenie konania, je treba vychádzať z porovnania toho, čoho sa navrhovateľ podaným návrhom
domáhal (podľa petitu) a dôvodom späťvzatia žaloby. Ak je dôvodom späťvzatia návrhu podaného
dôvodne správanie odporcu v súlade so žalobnou požiadavkou navrhovateľa, treba dospieť k záveru,
že odporca zastavenie konania zavinil.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom

súdu odňala možnosť konať pred súdom. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak odvolací súd zruší
rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie,
zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva. O vadu, ktorá je z hľadiska

ust. § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup nesprávny (z hľadiska
zachovania postupu súdu určeného zákonom alebo ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi)
a ak sa postup súdu prejavil v priebehu konania alebo aj v samotnom rozhodnutí.

Vada konania vymedzená v citovanom ustanovení § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. je vo svojej
podstate porušením základného práva účastníka konania na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v

podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy Slovenskejrepubliky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (oznámenie Ministerstva
zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.). Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr.
Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A), Komisie (napr. Stanovisko vo veci

E. R. T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky
(nález z 12. mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03) treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie
považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Požiadavky
na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky ustanovuje
§ 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca)

domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania,
stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ústavne
konformným výkladom ustanovenia § 157 ods. 2 O. s. p., ktoré platí v zmysle § 167 ods. 2 O. s. p. aj pre
odôvodnenie uznesenia, pritom treba dospieť k záveru, že s požiadavkami v ňom uvedenými je v rozpore

nielenúplný,čičiastočnýnedostatok(absencia)dôvodovrozhodnutia,alenapr.ajexistenciaextrémneho
nasúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, resp. prípad, keď právne závery
zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú a napokon i len všeobecné súhrnné
zisteniabezšpecifikáciejednotlivýchdôkazov,zktorýchmalibyťtietozisteniavyvodené.Povinnosťsúdu
riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie

spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka. Porušením
uvedeného práva na jednej strane a povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem
upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia právom predvídaným spôsobom) odníma možnosť
náležite skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v
rámci využitia riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov a teda sa mu ním odníma možnosť

konať pred súdom.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo takouto vadou postihnuté i konanie pred súdom prvého stupňa
v prejednávanej veci. Súd prvého stupňa nezdôvodnil prečo rozhodol o trovách konania práve ním
prezentovaným spôsobom, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Zákonom
požadované odôvodnenie rozhodnutia vo výroku o trovách konania nespĺňa len samotná citácia

zákonného ustanovenia, v danom prípade ustanovenia § 146 ods. 1 písm. c) O. s. p., bez uvedenia aj
ďalších náležitostí odôvodnenia, skutkových a právnych záverov. Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie o
trovách konania neodôvodnil žiadnym spôsobom, čím znemožnil odvolaciemu súdu prieskum správnosti
jeho rozhodnutia vo výroku o trovách konania. Pre tento nedostatok dôvodov je konanie pred súdom
prvého stupňa postihnuté vadou majúcou za následok zrušenie jeho rozhodnutia (pre nedostatok

dôvodov).

Odvolací súd v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. musel zrušiť uznesenie súdu prvého stupňa, nakoľko
súd prvého stupňa svojim postupom odňal možnosť konať účastníkom pred súdom, a podľa odseku 2
citovaného ustanovenia vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. O náhrade trov odvolacieho
konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci, keďže odvolací súd zrušil uznesenie

súdu prvého stupňa a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 224 ods. 3 O. s. p.).

Po vrátení veci súd prvého stupňa bude postupovať už vyššie naznačeným smerom. Predovšetkým
posúdi zavinenie niektorej z účastníčok na zastavení konania z procesného hľadiska podľa kritérií
uvedených v predchádzajúcom. Po dodržaní uvedeného postupu rozhodnutie o trovách konania riadne
a presvedčivo v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O. s. p. (§ 167 ods. 2 O. s. p.) odôvodní tak, aby bolo

dodržané právo účastníkov na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a umožnený odvolací
prieskum správnosti rozhodnutia.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trnave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.