Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. marec 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 13CoE/281/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213214980
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Vanca
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213214980.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného: O. R. s. r. o., IČO: XX XXX XXX, so sídlom v
K., Q. X/A, zastúpený advokátskou kanceláriou verita, s.r.o., T.: XXXXXXXX, C. XX, K. proti povinnému:
B. J., nar. XX.X.XXXX, bytom v C., C. XX, o vymoženie 533,85 eura s prísl., vedenej pred súdnym
exekútorom B.. P. V., Ľ. Z. XX, M., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II
zo dňa 18.7.2013, č.k. 39Er/1842/2013-12, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j uznesenie.
Účastníkom n e p r i z n á v náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 18.7.2013, č.k.
39Er/1842/2013-12 (ďalej len „uznesenie“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie sp. zn. Ex XXXX/XXXX.

V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že oprávnený sa návrhom zo dňa
19.6.2013 domáhal vykonania exekúcie na vymoženie pohľadávky voči povinnému vo výške 533,85
eura s prísl. na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatný a vykonateľný rozhodcovský rozsudok
Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Rozhodcovskej, arbitrážnej a mediačnej, a.s. zo dňa
2.12.2011, spis. zn. T (ďalej len „rozhodcovský rozsudok“). Dňa 3.7.2013 doručil súdny exekútor súdu

prvého stupňa žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami. Súd prvého stupňa
vec právne posúdil podľa § 41 ods. 2 písm. d) a § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 52 ods. 1 až 3, § 53 ods. 1 a
4, § 54 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 40
ods. 1, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoRK“) a čl.
2, 3 a 6 smernice Rady Európskej únie č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Uviedol, že z citovaného § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyplýva, že súd pri rozhodovaní,
či súdnemu exekútorovi udelí alebo neudelí poverenie na vykonanie exekúcie skúma len to, či súdnym
exekútorom predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom. Jediným exekučným titulom, pri ktorom
exekučný súd vstupuje aj do hmotnoprávneho vzťahu účastníkov exekučného konania, je rozsudok
vydaný v rozhodcovskom konaní. Ak totiž rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského

konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo
exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm.
b) alebo c) ZoRK. Pre vyvodenie takýchto záverov musí mať súd k dispozícii predovšetkým zmluvu o
úvere so všetkými neoddeliteľnými prílohami, listinu obsahujúcu dohodu o tom, že riešenie sporov, ktoré
vzniknú z konkrétneho zmluvného vzťahu budú zmluvné strany riešiť v rozhodcovskom konaní. Teda

podstatná pre posúdenie spôsobilosti exekučného titulu je i rozhodcovská doložka, najmä pri plneniach
priznaných zo spotrebiteľských úverov, z ktorej vychádza aj plnenie v predmetnom rozhodcovskomrozsudku. Súd preto preskúmal zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 5.11.2007 (ďalej len „zmluva o
úvere“) vrátane Obchodných podmienok pre úver a zistil, že oprávnený sa zmluvou zaviazal poskytnúť
povinnému úver vo výške 663,88 eura a povinný sa zaviazal oprávnenému poskytnutý úver vrátiť, a

to v 30 pravidelných mesačných splátkach po 33,13 eura. Súd prvého stupňa posúdil zmluvu uzavretú
medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na ktorú
sa vzťahujú ustanovenia zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka. V čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver si strany dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijal

návrh banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich so zmluvou o
úvere, vrátane sporov o platnosť, výklad a zánik zmluvy o úvere, v rozhodcovskom konaní pred Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ,
a.s. podľa jeho vnútorných predpisov. Podľa názoru súdu takýto spôsob riešenia sporov vzniknutých
medzi zmluvnými stranami zo zmluvy o úvere možno považovať za neprijateľnú podmienku, ktorá
spôsobuje značnú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
sa podrobiť všetkým obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Preto súd žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací
súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že súdnemu exekútorovi udelí poverenie na vykonanie exekúcie
vo veci alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie.
Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /
ďalej len „O.s.p.“/), že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť
konať pred súdom (§ 221 ods. 1 písm. f/). Citoval § 35 a § 44 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní a uviedol, že vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má

rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, exekučný súd s ním musí nakladať rovnako ako s
rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil
rozdielny procesný postup. Rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako
je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Vyplýva to z § 159 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. To isté platí aj pre rozsudok

rozhodcovského orgánu. Uviedol, že v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov na
udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie nie je exekučný súd oprávnený
posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu ani rozsudku
súdu rozhodcovského. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je
exekučným titulom. Ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný titul

vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Pokiaľ ide
o úverové zmluvy, preskúmanie správnosti rozhodcovského rozsudku exekučným súdom je možné,
len pokiaľ ide o dôvody uvedené v § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na samotné
plnenie a nie na to, či zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku. Úverová zmluva, plnenie z ktorej

je predmetom konania, predstavuje štandardnú úverovú zmluvu, ktorou bol poskytnutý úver bankou,
ktorá pôsobí v Slovenskej republiky v súlade s ustanoveniami zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách.
Oprávnený na podporu svojich tvrdení poukázal aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
zo dňa 26.09.2011, sp. zn. X M R. XX/XXXX a na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa
21.12.2011, sp. zn. 9CoE/27/2011. V rámci podaného odvolania oprávnený poukázal na odôvodnenia

viacerých rozhodnutí Krajských súdov Slovenskej republiky, z ktorých mu vyplynulo, že exekučný súd
nedisponuje legitimáciou určovať existenciu, či neexistenciu práva, skúmať podmienky predchádzajúce
vzniku exekučného titulu, konštatovať neprijateľnosť zmluvných podmienok, čo charakterizoval ako
neprípustné. Predmetom skúmania je plnenie vyplývajúce z rozhodcovského rozhodnutia, teda nie
okolností, ktoré predchádzali vydaniu tohto exekučného titulu. Zároveň dal do pozornosti nálezy

Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III. ÚS XXX/XX z 3.11.2006, sp. zn. I. ÚS XXX/XX z
30.10.2007, sp. zn. II. ÚS XXX/XX z 29.9.2009 a sp. zn. I. ÚS XXX/XX z 3.7.2008. Zároveň oprávnený
poukázal na § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ktoré zakotvovalo povinnosť bánk
ponúknuť svojim klientom neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy o tom, že ichprípadné vzájomné spory z obchodov budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským
súdom. Inkorporovaním rozhodcovskej doložky do obchodných podmienok si O. banka, a.s. splnila svoju
povinnosť uloženú citovaným zákonom. Text rozhodcovskej doložky neobsahoval žiadnu alternatívu

k rozhodcovskému konaniu v súlade s definíciou rozhodcovskej zmluvy podľa § 3 ods. 1 zákona o
rozhodcovskom konaní a ustálenou praxou. Rozhodcovská doložka bola naformulovaná a dojednaná v
zmysle zákona a ako taká nemôže predstavovať neprijateľnú podmienku.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej
lehote, preskúmal uznesenie podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez

nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací
súd k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oprávnený v podanom odvolaní namietal rozsah prieskumnej právomoci exekučného súdu vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku a nedôvodné posúdenie rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej, a teda
neplatnej podmienky.

V posudzovanom prípade je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok zo dňa 2.12.2011, sp.
zn. T vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A
MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom E. cesta 7, K., a to rozhodcami M.. B. R., B.. B. I. a B.. M. I.. Právomoc
rozhodcovského súdu vo veci konať a vydať predmetný rozsudok zakladala rozhodcovská doložka

uvedená v Obchodných podmienkach pre úver (verzia 1/2007), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.11.2007 uzatvorenej medzi O. bankou, a.s. (právny predchodca oprávneného)
a povinným.

Pokiaľ ide o oprávneným tvrdenú materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku odvolací

súd uvádza, že táto nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov existujú z
nej výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré
obsahuje osobitný prieskumný inštitút, a to prieskumnú právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie
umožňuje exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznaného rozhodcovským
rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní.

Podľa uvedeného ustanovenia je exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak,
ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona
o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený
a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na
plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc

do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd
nárok oprávneného posudzoval.

Nemožno pritom opomenúť ani skutočnosť, že právny vzťah medzi právnym predchodcom oprávneného
(O. banka, a.s.) a povinným, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

5.11.2007, je vzťahom spotrebiteľským riadiaci sa zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, čo nenamietal ani oprávnený. Európska únia venuje problematike ochrany spotrebiteľa
mimoriadnu pozornosť. Súdny dvor Európskych spoločenstiev vo viacerých svojich rozhodnutiach
zdôraznilpovinnosťsúduajvrámcinútenéhovýkonurozhodnutiachrániťprávaspotrebiteľovakoslabšej
zmluvnej strany extenzívnym spôsobom, a to napr. aj v rozsudku zo dňa 6.10.2009 vo veci Q. E. SL,

kde zdôraznil povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku, na základe ktorej bol
vydaný exekučný titul, keď uviedol, že Smernica 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon
právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa
oboznámi s právnymi a so skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, preskúmať ex offo nekalú

povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzavretej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v
rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci
obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu
vyvodiťvšetkydôsledky,ktoréztohopodľadanéhovnútroštátnehoprávavyplývajú,scieľomzabezpečiť,
aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný.

Povinnosť exekučného súdu preskúmať rozhodcovskú doložku vyplýva aj z § 44 Exekučného poriadku,
v zmysle ktorého je súd rozhodujúci o žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie
exekúciepovinnápreskúmaťtútožiadosť,exekučnýtitulanávrhnavykonanieexekúcieaposúdiť,čitietonie sú v rozpore so zákonom. V rámci tohto prieskumu exekučný súd predovšetkým zisťuje, či exekučný
titul bol vydaný orgánom na to oprávneným, či je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, či
oprávnený a povinný sú vecne legitimovaní v konaní a či právo nie je prekludované.

Na základe uvedeného považuje odvolací súd odvolateľom namietaný postup súdu prvého stupňa pri
preskúmavaní rozhodcovskej doložky za súladný so zákonom.

V posudzovanom prípade sa rozhodcovská doložka nachádzala v čl. 11 bod 11.2 Obchodných

podmienok pre úver, ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere zo dňa 5.11.2007.

Podľa čl. 11 bod 11.2 Obchodných podmienok pre úver, zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP, budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma návrh
banky na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským

súdom zriadeným pri ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: XX XXX XXX podľa
jeho vnútorných predpisov.

Podľa § 53 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Cieľom rozhodcovskej zmluvy je dosiahnuť prejednanie prípadného sporu pred rozhodcom ako

súkromnou osobou, na ktorého zmluvné strany delegovali takúto právomoc. V porovnaní s ostatnými
zmluvnými podmienkami je význam rozhodcovskej doložky osobitný, pretože v krízových situáciách a
vzniku sporu súkromná osoba rozhodne o právach a právom chránených záujmoch s cieľom dosiahnuť
nový kvalifikovaný záväzok z pôvodnej zmluvy. Keďže sa tak udeje v súkromnoprávnom procese,
požiadavka na rešpektovanie princípov súkromného práva arbitrom vrátane princípu dobrých mravov

je plne opodstatnená.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením predmetnej rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej
podmienky, nakoľko praktickým dôsledkom takejto doložky je skutočnosť, že spotrebiteľovi, teda
povinnému, bola fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade,

ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pre povinného to znamenalo povinnosť podrobiť
sa rozhodcovskému konaniu pred súkromnou osobou, na výbere ktorej nemal žiadnu účasť. Pritom
tak dôležitá klauzula, akou je dojednanie osoby na rozhodovanie sporu, je skrytá v množstve
drobných klauzúl z dôvodu, aby sa nekomplikoval proces založenia sporového procesu podľa predstáv
oprávneného.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa
správne vyhodnotil dojednanú rozhodcovskú doložku ako absolútne neplatnú a posúdil rozhodcovský
rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul. Dôvodné bolo teda zamietnutie žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil

napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa zakladá na § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p..
Oprávnenýnemalúspechvodvolacomkonaníatakmunáhradatrovnepatrí.Ostatnýmúčastníkomtrovy
odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd rozhodol tak, že nepriznáva účastníkom náhradu

trov odvolacieho konania.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.