Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15CoE/34/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4113233287
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Hritzová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4113233287.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so
sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnej: Q. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P.
I. XXX, P. I., o vymoženie 2.812,95 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu
Okresného súdu Nitra č.k. 34Er/1245/2013-15 zo dňa 25.10.2013, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 34Er/1245/2013-15 zo dňa 25.10.2013 p o t v r d
z u j e.

Odvolací súd n e p r i z n á v a povinnej náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Patriciusa
Baďuru, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 41 ods. 2, § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1, 2,
3 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1 a nasl. zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka, § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 2 písm. a), b), § 3 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o
Slovenskej obchodnej inšpekcii, § 3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 2, 4, 5, § 54 ods. 1, 2, 4

písm. r), ako aj čl. 2 písm. a), čl. 3 ods. 2, čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

V odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že oprávnený svojím návrhom zo dňa 13.09.2013
požiadal súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru o vykonanie exekúcie vo svoj prospech
na podklade exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok č.k. RK-PC-1134/13-EK vydaný
dňa 14.05.2013 Stálym rozhodcovským súdom Victoria rozhodcovský súd v Žiline. Predmetným

rozhodcovským rozsudkom bola povinnej uložená povinnosť zaplatiť sumu 2.812,95 eura, zmluvnú
pokutu 0,065 % denne a úrok z omeškania 2,525 % ročne zo sumy 80,37 eura od 20.01.2012 do
25.01.2012,od20.02.2012do13.03.2012,od20.11.2012dozaplatenia,od20.12.2012dozaplatenia,od
20.01.2013 do zaplatenia, od 20.02.2013 do zaplatenia, a to až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta a tento
úroksomeškaniaspoludosiahnucelkovo1500,00eur,pričomododňanasledujúcehopodnidosiahnutia
tejto sumy je žalovaný povinný platiť žalobcovi iba úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy

2.812,95 eura do zaplatenia, poplatok za rozhodcovské konanie 49,79 eura a trovy právneho zastúpenia
428,46 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku. Právny vzťah medzi účastníkmivznikol na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8400041391 zo dňa 26.10.2011, v zmysle ktorej
oprávnený poskytol povinnej úver vo výške 1.500,00 eur a povinná sa zaviazala predmetný úver vrátiť
spolu s úrokom v 42 mesačných splátkach vo výške 80,37 eura podľa termínov splatnosti splátkového

kalendára, ktorý bol prílohou k Zmluve. Predmetnú zmluvu súd vyhodnotil ako spotrebiteľskú, na ktorú
okrem ustanovení Zmluvných dojednaní aplikoval aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka
o spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa vyznačujú kogentnou povahou. Súd prvého stupňa zistil, že
rozhodcovský súd založil svoju právomoc na rozhodovanie na základe rozhodcovskej zmluvy, v rámci
ktorej je v bode 5 uvedené, že zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo

nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Dohody, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Dohody budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo
v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich rozhodcovských súdov podľa rokovacieho
poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov: Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration
court, s.r.o. alebo Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria legal arbiter,
s.r.o.. Výber rozhodcovského súdu, ktorý bude oprávnený vec prejednať a rozhodnúť spočíva na

zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Na základe týchto skutočností zastal názor, že uzatvorenie
Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy, ktorú oprávnený používa v prípadoch
rovnakéhodruhuaneurčitéhopočtu,preneurčitýokruhspotrebiteľov,jeneprijateľnoupodmienkou,ktorá
je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Zdôraznil, že táto zmluva spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje

spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa.
O takúto zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi
rozhodcovským a štátnym súdom, ale ak by podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh
na štátnom súde, ak by chcel zabrániť rozhodcovskému konaniu. Napokon ani doložka umožňujúca

dodávateľovi výber rozhodcovského konania nenapĺňa záujem na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru
súdu,užlentietoskutočnostimožnopovažovaťzadostačujúcenazáveroneprijateľnostiRozhodcovskej
zmluvy vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a
spotrebiteľom. Takto formulovaná zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán, a preto je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Súd svoj názor

o neprimeranej povahe rozhodcovskej doložky opiera aj o judikatúru Európskeho súdneho dvora,
najmä o rozsudok ESD vo veci C-40/2008 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodríguez
Nogueira. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora
o udelenie poverenia je potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť, nakoľko
uzatvorenie Rozhodcovskej zmluvy, ako podmienka uzatvorenia Zmluvy o revolvingovom úvere, je v

rozpore s dobrými mravmi, dojednaná rozhodcovská zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán a to v neprospech spotrebiteľa. Na základe týchto skutočností, žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý namietal, že exekučný súd
sa pri rozhodovaní neúplne zaoberal rozhodcovskou zmluvou, dôsledkom čoho sú nielen zjavné chyby a

nedostatky v zistení skutkového stavu, ale neobstojí ani jeho následné právne posúdenie. Zdôraznil, že
rozhodcovská zmluva vykazuje a má všetky znaky individuálne dojednaného právneho úkonu. Uviedol,
že z hľadiska účinkov rozhodcovskej zmluvy a samotného rozhodcovského konania spotrebiteľovi
poskytuje minimálne rovnaký a v niektorých prípadoch oveľa širší rozsah ochrany a možnosti uplatnenia
práv, ako je tomu v konaní pred súdom. Zdôraznil, že rozhodcovská zmluva nespĺňa ani všeobecnú

definíciu neprijateľnej podmienky a ide o platné dojednanie. Dodal, že možnosť riešenia sporov v
rozhodcovskom konaní bola v rozhodcovskej zmluve dohodnutá a z uvedenej formulácie vyplýva, že
spory zo zmluvy o revolvingovom úvere môžu byť riešené buď v konaní pred všeobecným súdom alebo
pred rozhodcovským súdom. Z uvedeného obsahu mal za zrejmé, že konanie pred rozhodcovským
súdom je len arbitrárne a teda sa nevyžaduje od spotrebiteľa, aby postupoval len arbitrárne. S

poukazom na uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 21CoE/24/2012 zo dňa 15.05.2012 zdôraznil,
že rozhodcovská doložka nebola ako spôsob riešenia sporov medzi oprávneným a povinným stanovená
výlučne bez možnosti voľby. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa v celom rozsahu a vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň požiadal, aby súd zaviazal povinnú
zaplatiť oprávnenému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 152,20 eura vrátane DPH.Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 10 ods. 1 OSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj postup
súdu prvého stupňa, ktorý mu predchádzal, v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1 OSP a
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Rozhodol tak, bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie sa začalo dňa 30.09.2013, kedy bol súdnemu
exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, so sídlom Exekútorského úradu v Bratislave doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním, ktoré bolo súdu prvého
stupňa doručené dňa 02.10.2013 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade

vykonateľného rozhodnutia - rozhodcovského rozsudku sp. zn. RK-PC-1134/13-EK, ktorý vydal Victoria
legal arbiter s.r.o., dňa 14.05.2013. Následne súd prvého stupňa obsadený vyššou súdnou úradníčkou
rozhodol napadnutým uznesením tak, že zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie

a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného
podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa
nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na
exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon

rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Podľa § 45 ods. 2 citovaného zákona, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví
výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom
konaní nedostatky podľa ods. 1 písm. b) alebo c).

Podľa § 53 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd v zmysle vyššie citovaného ustanovenia konštatuje správnosť zistenia skutkového
stavu súdom prvého stupňa a jeho správne právne posúdenie, preto v celom rozsahu poukazuje na
odôvodnenie napadnutého rozhodnutia bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že spotrebiteľská zmluva
je v našom právnom poriadku definovaná v § 52 Občianskeho zákonníka ako každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podmienkou pre posudzovanie

zmlúv ako spotrebiteľských je skutočnosť, že zmluvnými stranami sú dodávateľ a spotrebiteľ, pričom
jej charakteristickým znakom je to, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, za
podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ bez možnosti spotrebiteľa tieto podmienky individuálne
ovplyvniť. Tieto zmluvy sú spravidla vopred pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu tejto zmluvy alebo jej zmeny. Súd prvého stupňa preto správne posúdil predmetný

právny vzťah ako spotrebiteľský, na ktorý sa musí použiť spotrebiteľské právo.

V tomto smere odvolací súd poukazuje na ustanovenia § 45 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len "zákon o rozhodcovskom konaní") v spojení s
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v zmysle, ktorých v prípade, ak je exekučným titulom
rozhodcovský rozsudok, exekučný súd pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie musí posudzovať aj to, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný v

súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní a či nie sú naplnené dôvody na zastavenie exekúcie
podľa § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom konaní. Ak by exekučný súd tieto dôvody zistil,
musí exekúciu zastaviť. V prípade, ak by takéto dôvody súd zistil už v štádiu rozhodovania o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, môže žiadosť o udelenie poverenia
podľa ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zamietnuť. Odvolací súd zdôrazňuje poukaz na

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 372/2011-18 zo dňa 13.09.2011 súvisiaceho
s problematikou neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom Ústavný súd Slovenskej republiky
konštatoval, že: "všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú
splnenévšetkypredpokladynavedenietakéhotokonania.Jednýmztýchtopredpokladovjeajrelevantný
exekučný titul. Bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať". Ústavný súd Slovenskej republiky v

citovanom rozhodnutí poukázal aj na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý
v rozsudku z 27. januára 1997 vydanom pod sp. zn. 3Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí pod č. R 58/1997 uviedol, že "súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu,
ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej".

Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v

spojení s § 45 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní správne preskúmal nielen žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie, exekučný titul, ale aj zmluvu o úvere
a to v súlade s ustanoveniami, ktoré upravujú spotrebiteľské vzťahy. Predmetná zmluva o úvere totiž
môže obsahovať viaceré neprijateľné podmienky.

Podľa názoru odvolacieho súdu jednou z neprijateľných podmienok tak ako správne ustálil aj súd prvého

stupňa v napadnutom rozhodnutí, je aj samotná rozhodcovská doložka, ktorá akákoľvek, bez ohľadu na
jej formu a znenie obsiahnutá v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom je podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou, ak spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa a nebola individuálne
dojednaná. Takáto rozhodcovská doložka je preto podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná.

V predmetnom exekučnom konaní ide o tento prípad. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa bola spôsobená najmä tým, že spotrebiteľovi bolo zároveň
týmto postupom odňaté právo brániť sa a podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok
na všeobecný súd, pričom ide o právo spotrebiteľa upravené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky (každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a

nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky), pričom
táto podmienka nebola individuálne dojednaná a je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
pôvodného veriteľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere. Povinný tak rozhodcovskú
doložku nemohol nijakým spôsobom ovplyvniť, mohol zmluvu iba ako celok prijať alebo ako celok
odmietnuť.Preto celý postup od rozhodcovskej doložky až po rozhodcovský rozsudok je prejavom zneužitia
práv dodávateľa, ktorý si vlastne takýmto postupom zaobstaral ekvivalent rozsudku súdu takmer na
akékoľvek plnenie zo zmluvy. Výkon práv oprávneného - dodávateľa podľa predmetnej rozhodcovskej

doložky považuje odvolací súd za nezlučiteľný s dobrými mravmi a právnou úpravou ochrany
spotrebiteľa, a preto bolo dôvodné aplikovať ustanovenie § 45 ods. 1 a 2 zákona o rozhodcovskom
konaní už v štádiu rozhodovania exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, nakoľko súdny exekútor žiadal vykonať exekúciu na podklade exekučného titulu,
ktorý vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti (neplatnú rozhodcovskú doložku) ani nemal byť vydaný,

nakoľkorozhodcovskýsúdnemalaniprávomocrozhodovaťsporúčastníkovkonania.Súdprvéhostupňa
preto správne zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako
celok.

Odvolací súd sa tak nestotožňuje ani s jedným z odvolateľových tvrdení a preto napadnuté rozhodnutie
podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil ako vo výroku vecne správne.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP tak, že

povinnej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože
v tomto štádiu konania jej žiadne trovy nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.