Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/26/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112203742
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112203742.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., Michalská 8,
Bratislava, IČO: 36 854 140, zast. JUDr. Branislav Zuberec, advokát so sídlom Michalská 9, Bratislava,
proti žalovanému: U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. O. XXXX/X, A., o zaplatenie 2.703,98 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 12C/127/2012-37 zo
dňa 23.10.2012 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu 1. stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu 1. stupňa na
ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.951,69
eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.327,76 eur vo výške 12 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia,

s úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76 eur vo výške 9 % ročne od 31.10.2011 až do zaplatenia,
v mesačných splátkach po 300 euro do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod výstrahou straty výhody
splátok, v prípade omeškania čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou
tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania 198,40 eur na účet jeho právneho
zástupcu v mesačných splátkach po 20,- euro vždy do 25. dňa toho - ktorého mesiaca pod výstrahou

straty výhody splátok až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 269 ods. 2; 369 ods. 1; 708 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka, §§ 52 ods. 1, 2; 53 ods. 1; 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia
vlády č. 87/1995 Z. z., pričom konštatoval, že z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi mal za
preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu Zmluvy o bežnom účte, ako aj k uzatvoreniu
Dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zo dňa 19.5.2004, na základe ktorého

bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté povolené prečerpanie účtu odporcom v sume 30.000,- Sk.
Účastníci si v Dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA zároveň dohodli, že
sumapeňažnýchprostriedkovdovýškypovolenéhodebetnéhozostatkubudebankouúročenáúrokovou
sadzbou 12,00 % ročne. Skutočnosť, aká suma, o ktorú bude prekročený povolený debetný zostatok,
ako bude úročená v dodatku, dohodnutá nebola.

Z výpisu účtu žalovaného súd prvého stupňa zistil, že tento čiastku 1.327,76 euro vyčerpal, dlžnú sumu

však žalobcovi nesplácal. Preto ho žalobca vyzval na zaplatenie dlhu.Žalovaný má dlh voči žalobcovi v čiastke 1.327,76 eur, čo predstavuje nesplatená časť úveru, ktorá bola
poskytnutá žalovanému na základe Dodatku č. 1 k zmluve o bežnom účte, ďalej v čiastke 501,89 euro,
čo predstavuje úrok z úveru vo výške 12% ročne k 30. 10. 2011, individuálne dohodnutý v Dodatku č.

1 k zmluve o bežnom účte a poskytovaní MAXIKONTA.

Čo sa však týka uplatňovaného úroku z omeškania, v čiastke 752,29 eur, čo má predstavovať úrok z
omeškania k 30. 10. 2011 a čiastky 28,21 eur, čo predstavuje poplatky žalobcu, ako aj uplatneného
úroku z omeškania, tak vo vzťahu k úrokom ako aj debetnému zostatku, tieto nároky žalobcu nebolo
možné priznať.

Čo sa týka kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 752,29 eur, tu žalobca, nešpecifikoval jeho

výpočet, za ktoré obdobie, v akej sume, z akej istiny je uplatňovaný, tak aby jeho dôvodnosť mohla byť
podrobená súdnemu prieskumu.

Preto v tejto časti súd prvého stupňa žalobu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena
žalobcom konštatujúc, že už z návrhu na začatie konania v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania musí
byť zrejmé, že sa žalobca domáha práva na zaplatenie úrokov, úrokov z omeškania, za aké obdobie

mu majú byť úroky či úroky z omeškania prisúdené a v akej výške. Uvedené sa týka aj uplatňovaných
poplatkov.

Čo sa týka uplatňovaného úroku z omeškania z kapitalizovaných úrokov z úveru Najvyšší súd ČR
v rozsudku sp.zn. 35 Odo 101/2002 zo dňa 24. marca 2004 vychádzajúc z právnej úpravy obsahovo
zhodnej so slovenskou uviedol, že podľa štandardného výkladu podávaného súdnou praxou definícia

príslušenstva pohľadávky obsiahnutá v ustanovení § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka platí aj pre
obchodné záväzkové vzťahy. Úroky, úroky z omeškania a poplatok z omeškania sú teda podľa § 121
ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a
v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v § 488 Občianskeho zákonníka rozumie peňažné
plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene

(potiaľ, že sa môžu nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona
práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik
je podmienený platným záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným
zo spôsobov jeho zániku) zaniká (končí) aj akcesorický záväzok úrokový; pretrváva len povinnosť
zaplatiť už dospelé úroky. Tým, že včas nesplatí úroky z istiny, sa dlžník dostáva do omeškania s

plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Právo požadovať od dlžníka
príslušenstvo z príslušenstva (tu úroky z omeškania z dojednaných úrokov) potom veriteľ nemá preto,
že ani podľa Občianskeho zákonníka ani podľa Obchodného zákonníka mu túto možnosť nepriznávajú.
Inak povedané, Obchodného zákonníka ani Občianskeho zákonníka nezakotvujú majetkové sankcie pre
prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Z týchto dôvodov súd zamietol v tejto časti aj

uplatňované úroky z omeškania.

Z vyjadrenia zástupkyne žalovaného mal súd prvého stupňa zistené, že žalovaný je nezamestnaný.
Vzhľadom na jeho príjmy nie je schopný vyrovnať pohľadávku žalobcu jednou sumou, preto mu súd
prvého stupňa podľa § 160 ods. 1 O.s.p. povolil splátky 300 eur mesačne s tým, že keď riadne a včas
nezaplatí čo len jednu splátku, stane sa zročnou celá pohľadávka, resp. jej zostatok.

Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Konštatoval, že v danom prípade čiastočný úspech vo veci na strane žalobcu zakladá nárok na
pomernérozdelenienáhradytrovkonaniapodľaúspechuaneúspechu.Žalobcasadožadovalzaplatenia
sumy 2.703,98 eur, úspešný bol v sume 1.951,69 eur. Pomer úspechu a neúspechu potom predstavuje
72,2 % úspechu k 27,8 % neúspechu, pričom pomer predstavuje 44,4 %. To potom bude pomerom

priznanej náhrady trov konania žalobcom.Trovy konania žalobcu spočívali v trovách z titulu právneho zastúpenia advokátom v sume 284,95 eur
a z titulu zaplateného súdneho poplatku za návrh 162,- eur, čo pri 44,4 % predstavuje sumu 71,90 eur.
Trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci /prevzatie veci dňom 7.12.2011, spísanie návrhu

11.1.2012, jeden úkon právnej pomoci 111,21 eur x 2 = 222,42 eur. Advokát si uplatnil hotové náklady
formou režijného paušálu, ktoré prislúchajú v zmysle § 15 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/04, ako 1/100-ina
z výpočtového základu, v rozhodnom čase výška výpočtového základu podľa § 1 ods. 3 cit. vyhlášky ,
t.j. 7,41 eur za rok 2011, a za rok 2012 7,63 eur. V zmysle § 18 ods. 3 novely vyhlášky č. 209/2009 Z.z.
vznikol advokátovi, ktorý je platiteľom DPH, nárok na vyplatenie DPH tak z odmeny, ako aj z hotových

nákladov. Celkom trovy konania 284,95 euro, čo pri 44,4 % predstavuje sumu 126,5 eur.

Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a proti výroku o
trovách konania podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. V odvolaní namietal, že úrok
z omeškania bol riadne vyčíslený v delikvencii úverového účtu ku dňu 30.10.2011, z ktorej vyplýva, že
ku dňu 30.10.2011 bol vyčíslený a nezaplatený úrok z omeškania vo výške 752,29 eur a poplatky vo
výške 28,21 eur. Vyčíslenie úrokov a poplatkov, a teda ich špecifikácia, je obsiahnutá v delikvencii z

30.10.2011 a je dostačujúca na to, aby súd rozhodol vo veci samej. V prípade, že prvostupňový súd
zastával iný názor a považoval podanie navrhovateľa za neúplné alebo nezrozumiteľné, mal v zmysle
ust. § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobcu vyzvať na jeho opravu alebo doplnenie . Nárok
žalobcu na zaplatenie vyčíslených úrokov a poplatkov je v celom rozsahu dôvodný. Sám prvostupňový
súd v odôvodnení konštatuje, že úroky z omeškania ale aj riadne úroky mali byť zo strany žalobcu riadne

špecifikované, avšak špecifikované neboli. Preto nepriznal žalobcovi vyčíslené úroky z omeškania vo
výške 752,29 eur. Na druhej strane priznal žalobcovi vyčíslené úroky z úveru vo výške 501,89 eur,
pri ktorých už zrejme predloženie delikvencie z 30.10.2011 považoval za dostačujúci listinný dôkaz
preukazujúci dôvodnosť žalobcovho nároku.

Z uvedeného dôvodu je rozhodnutie prvostupňového súdu zmätočné a nepreskúmateľné. Súd prvého

stupňa si v odôvodnení rozsudku sám odporuje. Pokiaľ považoval výšku vyčíslených úrokov z úveru z
predloženej delikvencie za dostatočne preukázanú, nie je zrejmý dôvod, pre ktorý nepovažoval výšku
vyčíslených úrokov z omeškania z predloženej delikvencie za dostatočne preukázanú.

Rozporuplnosť tvrdení je aj pokiaľ ide o sumu 1.951,69 eur, ktorú prvostupňový súd priznal, a ktorá
pozostáva z položiek: istina vo výške 1.327,76 eur, úroky z úveru vo výške 501,89 eur, poplatky vo výške

28,21 eur, debetný zostatok vo výške 93,83 euer.

Z uvedeného nie je zrejmé, či teda prvostupňový súd poplatky vo výške 28,21 eur žalobcovi priznal
alebo nepriznal, nakoľko výrok rozsudku nekorešponduje s jeho odôvodnením. Preto je celé rozhodnutie
zmätočné, nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné.

Prvostupňový súd zamietol žalobu žalobcu v časti úrokov z omeškania, úrokov z úveru a poplatkov.

Žalobca s odôvodnením rozhodnutia prvostupňového súdu k tejto časti nároku nesúhlasí. Nároky na
úroky z omeškania z úrokov z úveru opiera o zákonné ustanovenia Obchodného zákonníka (§ 369). Aj
keď v danom prípade je žalobou uplatnený nárok potrebné posudzovať podľa ustanovení Obchodného
zákonníka, je potrebné poukázať na skutočnosť, že samotný žalobcom uplatnený nárok na úroky z
omeškania z peňažného plnenia vyplýva aj z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na to, že v žiadnom ustanovení Občianskeho zákonníka a ani Obchodného zákonníka sa
neuvádza, že úroky z omeškania patria veriteľovi len pri omeškaní s plnením istiny, ale uvádza sa, že
ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorým sa myslí aj záväzok uhrádzať
zmluvne dohodnuté úroky z úveru a poplatky, žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy
spolu s príslušenstvom, vrátane nároku na úhradu úrokov z omeškania z úrokov z úveru a poplatkov,

je v celom rozsahu dôvodný.Žalobca ďalej namietal, že súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi debetný úrok zo sumy debetného
zostatku vo výške 93,83 eur, pričom z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, z akého dôvodu tak
prvostupňový súd rozhodol.

Podľa žalobcu si súd prvého stupňa zamieňa pojem úrok z omeškania a debetný úrok. Žalobcom
uplatnený úrok vo výške 25 % ročne zo sumy 93,83 eur od 27.11.2011 do zaplatenia je debetným úrokom
a nie úrokom z omeškania. Debetný úrok nemožno chápať ako úrok z omeškania, nakoľko sa nejedná o
úrok z omeškania s plnením peňažných prostriedkov, ale o úrok z dlžnej sumy z dôvodu nepovoleného
prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte žalovaného. Preto nemožno na predmetný úrok

aplikovať ani nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., nakoľko sa toto vzťahuje len na úroky z omeškania.

Ku dňu 26.11.2011 bol debetný zostatok na bežnom účte odporcu vo výške 93,83 eur a táto skutočnosť
nie je sporná. Tento debetný zostatok sa úročí debetným úrokom vo výške 25 % ročne v zmysle Dokladu
o debetnej úrokovej sadzbe žalobcu, ktorý bol súdu prvého stupňa predložený spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu ako dôkaz č. 10.

Nárok žalobcu na debetný úrok zo sumy debetného zostatku bol dostatočným spôsobom preukázaný

listinnými dôkazmi, preto nebol daný žiadny dôvod na zamietnutie žaloby v tejto časti.

Odvolanie žalobcu smerovalo aj proti výroku o trovách konania, vo vzťahu ku ktorému namietal záver
prvostupňového súdu, že žalobca bol úspešný len v časti 72,2 % a vo zvyšku bol úspešný žalovaný.

Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby odvolací súd rozsudok v ním napadnutej časti zmenil tak,
že uloží žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.703,98 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy

1.327,76 eur vo výške 12 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76
eur o výške 9 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, s úrokom z omeškania zo sumy 530,10 eur vo
výške 9 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia a s úrokom zo sumy 93,83 eur vo výške 25 % ročne od
27.11.2011 do zaplatenia v mesačných splátkach po 300,- eur pod výstrahou straty výhody splátok v
prípade omeškania čo i len jednej splátky, až do úplného zaplatenia, počnúc právoplatnosťou rozsudku

a zaplatiť žalobcovi súdny poplatok vo výške 162,- eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 284,95
eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania celkom vo výške 142,61 eur.

Krajský súd v Prešove ako odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad

uvedených v ustanovení § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia §
214 O.s.p. a zistil, že rozsudok v jeho napadnutej časti je potrebné zrušiť.

Odvolací súd zo spisu zistil, že žalobca sa žalobou doručenou súdu prvého stupňa dňa 08.02.2012
domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 2.703,98 eur spolu s úrokom z úveru zo sumy 1.327,76 eur vo
výške 12 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 1.327,76 eur vo výške

9 % ročne od 31.10.2011 do zaplatenia, úrokom z omeškania zo sumy 530,10 eur vo výške 9 % ročne
od 31.10.2011 do zaplatenia a úrokom zo sumy 93,83 eur vo výške 25 % ročne od 27.11.2011 do
zaplatenia a trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia celkom vo
výške 284,95 eur.

Žalovaná suma 2.703,98 eur pozostáva z istiny 1.327,76 eur, z úroku z úveru vo výške 501,89 eur, z

úroku z omeškania vo výške 752,29 eur, z poplatku vo výške 28,21 eur a z debetného zostatku vo výške
93,83 eur.Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny 1.951,69 eur,
úrok z úveru zo sumy 1.327,76 eur od 31.10.2011 do zaplatenia, 9% úrok z omeškania zo sumy 1.327,76
eur od 31.10.2011 do zaplatenia.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku (str. 4, V. odsek) uviedol, že čo sa týka
uplatňovaného úroku z omeškania v čiastke 752,29 eur, čo má predstavovať úrok z omeškania k
30.10.2011 a čiastky 28,21 eur, čo predstavuje poplatky žalobcu, ako aj uplatneného úroku z omeškania,
tak vo vzťahu k úrokom ako aj debetnému zostatku, tieto nároky žalobcu nebolo možné priznať. Čo
sa týka kapitalizovaného úroku z omeškania v sume 752,29 eur, žalobca nešpecifikoval jeho výpočet,

za ktoré obdobie, v akej sume, z akej istiny je uplatňovaný, v tejto časti žalobu zamietol z dôvodu
neunesenia dôkazného bremena žalobcom.

Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý záväzne určuje
§ 157 ods. 2, dochádza nielen k tomu, že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo
pre ich nezrozumiteľnosť (dôvod na zrušenie v odvolacom konaní), ale aj k tomu, že základné právo na

súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom.

Z napadnutého rozhodnutia tak, ako ho odôvodnil súd prvého stupňa vyplýva, že rozhodnutie
prvostupňového súdu nekorešponduje s jeho odôvodnením.

Nie je zrejmé, z čoho pozostáva priznaná istina 1.951,69 eur, ak súd prvého stupňa v odôvodnení
uvádza, že nemôže priznať poplatok 28,21 eur a debetný zostatok 93,83 eur.

Záver o nemožnosti priznať debetný zostatok pritom súd prvého stupňa nijako nezdôvodnil a zároveň v
odôvodnení napadnutého rozsudku absentuje zdôvodnenie nepriznania debetného úroku vo výške 25
% ročne.

Vychádzajúc z uvedeného považuje odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu za dôvodnú v tom smere,
že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný.

Z rozsudku nie je jednoznačne zrejmé, ktoré čiastkové nároky súd prvého stupňa žalobcovi priznal,
a ktoré nie a zároveň dôvody, pre ktoré tak vo vzťahu k jednotlivým nárokom postupoval. Odvolacia
námietka žalobcu, že rozsudok je nepreskúmateľný a zmätočný, je dôvodná.

Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa žalobcovi odňala možnosť riadne brániť svoje záujmy v
odvolacom konaní.

Preto odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 221 ods. 1 písm. f) a ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku rozsudok v jeho napadnutej časti zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť v časti, v ktorej bol rozsudok odvolacím súdom
zrušený a nové rozhodnutie náležite odôvodniť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia zodpovedala
zásadám vyplývajúcim z ust. § 157 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 167 ods. 2 O. s. p.

Odvolacísúdzároveňukladáprvostupňovémusúdu,abypripísomnomvyhotovenírozsudku postupoval
v súlade s ustanovením § 59 ods. 7 vyhl. č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.