Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/457/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210159
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2211210159.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: JUDr. H. Y., nar. X.XX.XXXX, D. Y., Y. XXX/XX, proti
žalovanému: Consumer Finance Holding, a.s., Kežmarok, Hlavné nám. 12, IČO: 35 923 130, o 139
eur a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo 6. júna 2012 č. k.
12C/139/2011-60 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti vo veci samej a v časti trov

konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 139 eur do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, II. zamietol žalobu o zaplatenie finančného zadosťučinenia a III.
žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie vo veci samej odôvodnil
právne ustanovením § 80 písm. c) O. s. p. a ustanovením § 1 ods. 1, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2 písm. g/ a 4

písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného k 31.10.2006 - v čase uzavretia
zmluvy, ustanovením § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ako aj ustanovením §
39 a § 451 ods.1 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení),
vecne potom tým, že vyhodnotením vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná
dôvodne len čiastočne a nárok žalobkyne je sčasti oprávnený. Súd prvého stupňa mal preukázané, že
v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 31.10.2006 bola nesprávne uvedená RPMN, ktorú

skutočnosť možno posúdiť tak, akoby RPMN v zmluve uvedená nebola vôbec, čoho dôsledkom sa stáva
úver bezúročný a bez poplatkov, a teda žalobkyňa je povinná vrátiť žalovanému peňažné prostriedky iba
v takej výške, v akej jej boli poskytnuté, táto však plnila vo väčšom rozsahu. K vydaniu bezdôvodného
obohatenia si žalobkyňa uplatnila 139 eur, teda sumu nižšiu, ako bola skutočná suma na bezdôvodnom
obohatení, preto v tejto časti súd žalobnému nároku vyhovel, pretože mal jednoznačne preukázané, že
na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalobkyňa v predmetnom konaní

však svoje práva neuplatňovala úspešne v súvislosti s ustanoveniami zákona o ochrane spotrebiteľa,
preto nebolo možné vyhovieť jej žalobnému nároku na finančné zadosťučinenie a v tejto časti žalobu
zamietol. O trovách konania súd rozhodol podľa § 148 ods. 2 O. s. p..

Protirozsudkusúduprvéhostupňačodozamietnutiužalobypodalavčasodvolaniežalobkyňasnávrhom
na zmenu rozsudku tak, aby žalobe v časti napadnutej odvolaním bolo vyhovené. Uviedla, že v zmluve
bolo uvedené nepravdivé RPMN, pričom primerané finančné zadosťučinenie požaduje z dôvodu nekalej

obchodnej praktiky žalovaného spočívajúcej v nedostatku odbornej starostlivosti (§ 3 ods.5 zák. č.
250/2007 Z.z.), keď jej svojím konaním, požadovaním od nej zaplatenia sumy, ktorá bola nad rámec
jeho oprávneného nároku, spôsobil stres a doposiaľ je obťažovaná vymáhačskou firmou.

Žalovaný odvolací návrh nepodal.Odvolací súd prejednal podľa § 212 ods. 1 a ods. 2 písm. b/ O. s. p. vec v medziach odvolania, teda
pri posudzovaní podania podľa jeho v napadnutej časti vo veci samej, kde došlo k zamietnutiu žaloby
a v časti trov konania, v ktorej malo rozhodnutie povahu rozhodnutia závislého na hoc aj len čiastočne

napadnutom rozhodnutí vo veci samej a to podľa § 214 ods. 2 O. s. p. bez pojednávania, pretože tu
síce šlo o vec samu, avšak so zreteľom k vadám konania nebolo možné rozhodnúť vo veci s konečnou
platnosťou.

Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa § 157 ods. 2 O. s. p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal

a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne,
jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy
a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Vada konania vymedzená v § 221 ods.1 písm. f/ O. s. p. (a inak aj ďalšia vada z písmena

g/ rovnakého paragrafu, spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným
súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces. Ide o jedno zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku zaručujú
okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č.
460/1992 Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. 209/1992 Zb.).
Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie
(napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), ÚS SR (nález z 12.
mája 2004 sp. zn. I. ÚS 226/03), ale tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla
2006 sp. zn. 4 Cdo 171/2005) treba pritom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať

aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky
vymedzuje ustanovenie § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s
tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov

rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho
skutkovými zisteniami, ďalej prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej
interpretácii nevyplývajú (pokiaľ vôbec takéto právne závery urobené boli) a napokon i len všeobecné
súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

Ak potom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a

presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami
účastníka, resp. so špecifikami konkrétnej veci); porušením príslušného práva účastníka konania na
jednej strane a zodpovedajúcej povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia
práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma tiež možnosť náležite
skutkovo, ale aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci

využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Pretože nedostatok riadneho
odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá
sama osebe nielen dôvod odvolania podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., ale zároveň i nevyhnutnosť
rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.Práve priblíženou vadou bol postihnutý aj napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej
napadnutej odvolaním, ako aj v časti závislého výroku - trov konania z prejednávanej veci.

Súd prvého stupňa neprezentoval svoje úvahy objektívne zrozumiteľne, keď v časti zaujímania ním

postoja k otázke uplatnenia spotrebiteľských práv žalobkyňou a nemožnosťou vyhovenia jej žalobnému
nároku na finančné zadosťučinenie a to najmä s ohľadom na jeho konštatovanie, že sa jedná o
spotrebiteľský vzťah vyplývajúci zo zmluvy uzavretej dňa 31.6.2006, kde bola nesprávne
uvedená RPMN, čo spôsobilo, že žalovaná mala povinnosť vrátiť žalobcovi peňažné prostriedky iba
v takej výške, v akej jej boli poskytnuté, pretože v dôsledku uvedeného nepravdivého údaja sa stal
úver bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ sám prvostupňový súd konštatoval na základe výsledkov

vykonaného dokazovania spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, nepravdivosť údaja o RPMN,
pričom žalovaný sa tomuto konštatovaniu nebránil, bolo uvedenie nepravdivého údaja bezpochyby
nekalou obchodnou praktikou, pretože sa spotrebiteľovi predložila nepravdivá zavádzajúca informácia.
Neexistencia údaja, resp. existencia nesprávneho údaja o RPMN v predmetnej zmluve o úvere môže
predstavovať rozhodujúcu okolnosť pre súd v rámci jeho analýzy otázky, či podmienka zmluvy o úvere

týkajúca sa jej nákladov, v ktorej sa nenachádza takýto údaj, je zrozumiteľná v zmysle článku 4
SMERNICERADY93/13/EHSz5.apríla1993 onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách.
Ak by bola preukázaná jej nezrozumiteľnosť nevylučovalo by to aplikáciu § 37 ods.1 O. z., t.j. neplatnosť
úverovej zmluvy pre neurčitosť právneho úkonu, resp. neplatnosť v zmysle § 39 O. z., ktorou je rozpor
obsahu alebo účelu právneho úkonu so zákonom, alebo jeho obchádzanie resp. rozpor s dobrými

mravmi, t.j. neplatnosť zmluvy ako takej a nie len jej niektorej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

K procesnej stránke veci je treba uviesť, že z úpravy ustanoveniami § 153 ods. 3 a 4 O. s. p. už k
času rozhodovania rozsudkom súdu prvého stupňa (v júni 2012) a i k času rozhodovania odvolacieho
súdu týmto rozsudkom vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu
zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských

zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008, tu por.
tiež čl. I bod 72 a čl. IX zákona č. 384/2008 Z. z.) bola nahradená povinnosťou vydať takéto
rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil

povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané
finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010, tu por. tiež čl. II bod 1 a čl. IV zákona č.
575/2009 Z. z.).

Takáto úprava je procesným vyjadrením obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca
2010 v ustanovení § 53a O. z. (teda v tzv. hmotnom práve, tu do tretice por. aj čl. I bod 3 ostatného

spomínaného zákona, novelizujúceho okrem O. s. p. aj O. z.), pričom jej špecifikom je, že na jej
základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom,
kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet
(konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe
alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je

rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to,
že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v
prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej
zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa
za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na

porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere
eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (v tejto súv. por.
najmä povinnosť dodávateľa zdržať sa používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch
s ostatnými spotrebiteľmi podľa § 53a ods. 1 O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa
takýmto určením dotknutého (ako ustanovením možnosti brojiť aj proti výroku o určení neprijateľnosti

a neplatnosti podmienky, ktorý by tu nebyť úpravy z ust. § 153 ods. 4 O. s. p. byť nemusel, tak i
ustanovenímprípustnostidovolaniavtakýchtoprípadochaumožnenímtakosoberozhodnutímdotknutej
toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku).So zreteľom k existencii vady praktickej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozsudku bude
potrebné vykonanie nového dokazovania v prvom stupni, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako celok podľa § 221 ods. 1 písm. f/ a de facto i h/ O. s.

p. (nielen pre odňatie účastníkom konania postupom súdu možnosti konať pred súdom, ale i pre vadné
- v skutočnosti čo do posúdenia žalobných nárokov absentujúce posúdenie veci samej, ako aj trov
konania tak po právnej ako aj vecnej stránke) zrušiť a podľa odseku 2 cit. ust. vec vrátiť prvostupňovému
súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým
je podľa§ 226 O. s.p.viazaný, v naznačenom smere doplniť dokazovanie i so zodpovedaním si všetkých

pre rozhodnutie relevantných otázok, výsledky celého konania podľa § 132 O. s. p. náležite zhodnotiť
a až potom rozhodnúť opätovne o veci a podľa § 224 ods. 3 O. s. p. tiež o trovách tohto odvolacieho
konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.