Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. december 2013

Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 12C/156/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513207955
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 12. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2013:3513207955.1

Uznesenie

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa,
a.s., IČO 35 937 874, so sídlom Bratislava, Mamateyova 17, proti odporcovi: I. R., T.. XX.XX.XXXX, H.
C. XXX, o zaplatenie 67,35 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Konanie zastavuje.

II. Vec p o s t u p u j e Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Bratislava, Žellova

2, a to po právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 06.08.2013 proti odporcovi domáhal, aby súd
zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 67,35 Eur. Uviedol, že právny predchodca odporcu
bol poistencom navrhovateľa a vznikla mu povinnosť platiť poistné na zdravotné poistenie. Bolo zistené,
že právny predchodca odporcu neuhrádzal platby na zdravotné poistenie za obdobia od 08/1996 do

01/2008 a tak mu vznikol nedoplatok na zdravotnom poistení v sume 67,35 Eur. V zmysle Osvedčenia
o dedičstve sp. zn. 8D/279/2012 zo dňa 18.03.2013 po poručiteľovi nadobudol odporca dedičstvo bez
povinnosti výplaty ostatným dedičom. V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka
prešli dlhy poručiteľa na odporcu, ako dediča. Teda odporca zodpovedá za poručiteľove dlhy, ktoré na
neho prešli, celým svojim majetkom až do hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Podľa § 103 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), kedykoľvek za konania prihliada súd

na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci /podmienky konania/.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 7 ods. 1, 2, 3 O.s.p., v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú
spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných

a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné
orgány. V občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci a
rozhodujú o súlade všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy vo veciach územnejsamosprávy so zákonom a pri plnení úloh štátnej správy aj s nariadením vlády a so všeobecne
záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy, pokiaľ ich
podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány. Iné veci prejednávajú a rozhodujú súdy

v občianskom súdnom konaní, len ak to ustanovuje zákon.

Podľa § 85h ods. 1, 2, 3 zákona č. 581/2004 Z.z., o zdravotných poisťovniach, dohľade nad
zdravotnoustarostlivosťouaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvzneníplatnom od01.11.2004
(ďalej len „zákon o zdravotných poisťovniach“) zdravotná poisťovňa uplatňuje na úrade
nárok na dlžné poistné, nárok na poplatok z omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného

poistného na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných
do 31. decembra 2004. Zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na poistnom, vrátane poplatku z
omeškania z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poisteného na zdravotné poistene, na
ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31. decembra 2004 na základe
právoplatného rozhodnutia úradu. Úrad vydáva platobné výmery vo veciach poplatkov z omeškania, ak
ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedeného alebo oneskorene odvedeného poistného

na zdravotné poistenie, na ktoré mala zdravotná poisťovňa nárok podľa predpisov účinných do 31.
decembra 2004.

Podľa § 87 bod 1 zákona o zdravotných poisťovniach, zrušuje sa zákon Národnej rady Slovenskej
republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení
Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriadení rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych

zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov (ďalej len „o zdravotnom poistení“).

Podľa § 6 ods.1 písm. l) zákona o zdravotných poisťovniach zdravotná poisťovňa vymáha pohľadávky na
poistnom vrátane úrokov z omeškania, pohľadávky za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a pohľadávky
vyplývajúcezprerozdeleniapoistnéhopodľaosobitnéhopredpisunazákladeprávoplatnéhorozhodnutia
úradu.

Podľa § 18 ods. 1 písm. a) bod 3 zákona o zdravotných poisťovniach, Úrad vykonáva dohľad nad
verejným zdravotným poistením tým, že vydáva platobné výmery vo veciach uplatnených zdravotnou
poisťovňou, ak ide o pohľadávky na poistnom vyplývajúce z neodvedených preddavkov na poistné alebo
neodvedeného nedoplatku na poistnom podľa osobitného predpisu, (§ 17 ods. 7 a § 19 ods. 11 zákona
č. 580/2004 Z.z. v znení zákona č. 352/2005 Z.z.), úroky z omeškania (§18 ods. 1 zákona č.

580/2004 Z.z. v znení zákona č. 352/2005 Z.z.).

Jednou z procesných podmienok konania, na ktorú súd prihliada kedykoľvek za
konania, je právomoc súdu. Táto je vymedzená práve citovaným ustanovením § 7 O.s.p.. Vychádzajúc
z uvedeného ustanovenia občianskoprávnej právomoci súdu je daná v prípade, že predmetom konania
sú vzťahy súkromného práva, pre ktoré je charakteristické rovnocenné postavenie subjektov, z čoho

vyplýva, že právomoc súdu nie je daná v prípadoch prejednávania verejnoprávnych vzťahov s výnimkou
preskúmania zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosti rozhodnutí, opatrení alebo
iných zásahov orgánov verejnej moci, i to v prípade pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú o nich iné orgány. O rozhraničenie súkromného a verejného práva sa pokúša mnoho
teórií právneho dualizmu. Rozdielom medzi občianskoprávnymi a verejnoprávnymi vzťahmi sa zaoberal

aj Najvyšší súd SR vo svojom uznesení z 30.06.2010 sp. zn. 2Cdo/91/2009, v ktorom konštatoval:
"Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy
medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto
občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy
sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov,

práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov
vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom
právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach
účastníkovnabázeautoritatívnosti,súverejnoprávne.Prevyriešenieotázky,čiten-ktorýprávnyvzťahje
súkromnoprávny alebo verejnoprávny je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu savyvodzujenávrhomuplatnenýnárok(predmetsúdnehokonania).Tentovzťahtrebanásledneanalyzovať
a správne právne posúdiť“.

Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. vykonáva verejné zdravotné poistenie ako činnosť, ktorá je

realizovaná vo verejnom záujme a hospodári s verejnými finančnými prostriedkami. Verejný záujem
spočíva v zabezpečení riadneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, pričom sa nejedná o individuálny
záujem, ale o záujem celej spoločnosti. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s, ako orgán štátnej
správy na úseku zdravotnej starostlivosti. a právny predchodca odporcu ako platca poistného nie
sú v rovnoprávnom vzťahu, ale existuje medzi nimi vzťah nadriadenosti a podriadenosti a vzťahom

verejnoprávnym. Predmetný vzťah má všetky znaky vzťahu verejnoprávneho. Vyznačuje sa tiež svojou
trvalosťou, a preto k zmene charakteru vzťahu nemôže dôjsť ani po zániku subjektu povinného zaplatiť
poistné.

Vychádzajúc zo zákona o zdravotnom poistení a zákona o zdravotných poisťovniach, je možné
konštatovať, že v prípade úmrtia platcu poistného slovenský právny poriadok nepozná postup,
ktorým by bolo možné uplatniť pohľadávky vyplývajúce z verejnoprávneho vzťahu na jeho právnom

nástupcovi. Analógiou však nie je možné rozširovať právomoc orgánov verejnej moci, a to najmä s
ohľadom na čl. 2 ods. 2 Ústavy. Štátne orgány môžu konať iba na základe Ústavy, v jej medziach
a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Analógiou však nie je možné dotvárať právo v
neprospech účastníka verejnoprávneho vzťahu. Akceptovanie právomoci civilného súdu pri rozhodovaní
sporu vyplývajúceho z pohľadávky, ktorá má svoj pôvod vo verejnom práve by podľa názoru súdu

predstavovalo neprípustné rozširovanie právomoci orgánov verejnej moci, pričom súčasne by týmto
došlo k zhoršeniu postavenia súkromnoprávneho subjektu, ktorý by bol nútený uspokojiť verejnoprávnu
pohľadávku svojho právneho predchodcu. Zmena verejnoprávneho vzťahu na vzťah súkromnoprávny,
kedy by sa na pohľadávku z verejného práva aplikovali ustanovenia súkromnoprávnych predpisov by
podľa názoru súdu predstavovalo neprípustné dotváranie práva, ktoré by bolo v rozpore nielen s platným

právnym poriadkom, ale tiež so samotnými právnymi princípmi, ktorého súčasťou je i princíp právnej
istoty.

Pohľadávka uplatňovaná navrhovateľom titulom poistného dlhu, skúmajúc pohľadávku z hľadiska § 7
O.s.p.,nemásvojpôvodanivobčianskoprávnom,anivpracovnom,ani vrodinnom,anivobdobnom,
či hospodárskom vzťahu. Smrť platcu poistného spôsobuje právne následky v súkromnom práve,

konkrétne v ustanoveniach siedmej časti Občianskeho zákonníka upravujúcich prechod poručiteľových
dlhov, s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, však táto okolnosť nemôže mať za následok zmenu
verejnoprávneho vzťahu na súkromnoprávny. Podľa názoru súdu nemôže dôjsť k analogickému
rozšíreniu pôsobnosti Občianskeho zákonníka, k následnému rozšíreniu právomoci súdu na vzťah
vyplývajúci z verejného práva, a preto je daná právomoc Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou so sídlom v Bratislave.

Súd poukazuje na skutočnosť, že otázkou právomoci, na základe žiadosti Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou v spore o právomoc, sa zaoberal i Najvyšší súd Slovenskej republiky v
uznesení sp. zn. 6RKS 1/2010 zo dňa 21.04.2010. Súd vyslovil názor, že nárok vznikol ako následok
oneskoreného plnenie nárokov z práva verejného a nie z pohľadávky z práva súkromného s tým, že

tento charakter uvedenej pohľadávky zostáva trvalo zachovaný a nemôže sa zmeniť ani v prípade,
že sa pohľadávka postupuje, resp. prechádza zo zákona na iné subjekty, teda ani použitie právnych
predpisov z oblasti súkromného práva pri nakladaní s ňou neznamená, že sa zmenila na pohľadávku
súkromnoprávnu, a preto pri vymáhaní nedoplatku na poistnom, či poplatku z omeškania za jeho
nezaplateniealebooneskorenézaplatenienieježalobcasožalovaným vsúkromnoprávnom

vzťahu a dlhy, ktoré vznikajú žalobcovi zo vzťahov z práva verejného, nemožno považovať za dlhy,
ktoré majú rovnakú povahu ako dlhy z práva súkromného; podľa názoru odvolacieho súdu predmetný
nárok je nepochybne nárokom z práva verejného a pri vymáhaní nedoplatkov na poistnom a poplatku z
omeškania nie je zdravotná poisťovňa s platiteľom poistného v súkromnoprávnom vzťahu, pričom tento
charakter pohľadávky vyplývajúci z práva verejného sa nezmenil ani tým, že sa pohľadávky postúpili

na iný subjekt, ako aj, že o tomto nároku v zmysle § 85h ods. 3 zákona o zdravotných poisťovniach
má právo rozhodnúť Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďalej Najvyšší súd vo svojomrozhodnutí konštatuje: „...pokiaľ zákonodarca určil orgán (úrad), ktorý je v rámci vymedzenej pôsobnosti
oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach vyplývajúcich z predchádzajúceho
zákona a súčasne ho poveril výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením, potom tento orgán

(úrad) je oprávnený a súčasne povinný konať o uplatnených nárokoch bez ohľadu na to, kto si tento
nárok uplatnil“.

VnadväznostinauvedenéuznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysúdkonštatuje,žeprechod
dlhov poručiteľa na dediča upravuje Občiansky zákonník, pričom pri prechode dlhov v zmysle § 470
Občianskeho zákonníka dochádza k zmene v osobe dlžníka. Pokiaľ zmena v osobe veriteľa nemá vplyv

na zmenu verejnoprávneho vzťahu na súkromnoprávny a prípadná aktívna legitimácia
môžebyťposudzovanáažvmeriteveci,rovnakojepodľanázorusúduvylúčenázmenaverejnoprávneho
vzťahu na súkromnoprávny pri zmene na strane dlžníka, pričom prípadná pasívna legitimácia, či vôbec
existencia verejnoprávneho vzťahu, resp. akéhokoľvek ďalšieho vzťahu v dôsledku smrti poistenca by
mali byť tiež posudzované v merite veci, avšak v konaní vedenom na Úrade pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou.

S poukazom na zistené skutočnosti v zmysle citovaných zákonných ustanovení, keď v danom prípade
je zrejmé, že poisťovňa uplatňuje pohľadávku, pričom rozhodnutie nepatrí do právomoci súdu, ale do
právomoci Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, súd konanie pre nedostatok právomoci
zastavil s tým, že po právoplatnosti postúpi vec Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou so
sídlom v Bratislave.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak bolo konanie zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne, písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sa odvolaním sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje
(dátum vydania rozhodnutia a spisová značka), v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v
potrebnom počte rovnopisov tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden

rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).