Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/157/2000

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6100896815
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr.PhDr. Anna Muchová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6100896815.1

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská obchodná inšpekcia, Ústredný
inšpektorát, so sídlom Prievozská 32, 827 99 Bratislava - Ružinov, IČO: 17331927, proti povinnému:
t. č. neexistujúcemu právnemu subjektu PARNAX s.r.o., so sídlom Sládkovičova 98, 974 01 Banská
Bystrica - Králová, IČO: 31 580 769, pre vymoženie pohľadávky vo výške 232,36 Eur, o podnete súdneho
exekútora na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu, ktorá začala pred súdnym exekútorom JUDr. Zoltánom Slobodom, so sídlom
Exekútorského úradu Dunajská Streda, Kukučínova 1211/17, pod sp. zn. EX 56/2000, na základe
návrhu oprávneného zo dňa 20.01.2000, doručeného súdnemu exekútorovi dňa 01.02.2000 a poverenia
Okresného súdu Banská Bystrica č. 5601016983 zo dňa 14.02.2000 vyhlasuje za n e p r í p u s t n
ú a z a s t a v u j e j u.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 15,94 Eur, a to v

lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, na vymoženie pohľadávky vo výške
232,36 Eur, a to na základe exekučného titulu, vykonateľného rozhodnutia Slovenskej obchodnej
inšpekcie, Inšpektorátom pre Banskobystrický kraj so sídlom v Banskej Bystrici, vydaného pod číslom
P/1277/6/97 zo dňa 30.12.1997.

Poverením č. 5601016983 zo dňa 14.02.2000 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním

exekúcie súdneho exekútora JUDr. Zoltána Slobodu, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda,
Kukučínova 1211/17, ktorý ju vedie prostredníctvom zástupcu, súdneho exekútora Mgr. Kataríny
Szabovej, so sídlom Exekútorského úradu Dunajská Streda, nám. A. Vámbéryho 5249/13B, pod sp.
zn. EX 56/2000.

Dňa 19.08.2013 bol tunajšiemu súdu dourčený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z
dôvodu výmazu povinného z obchodného registra.

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok ) v znení neskorších predpisov, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Možnosť zastaviť exekúciu súdom bez návrhu Exekučný poriadok (z hľadiska dôvodov, okolností a
pod.) bližšie neupravuje. Je však nesporné, že exekučný súd je povinný v priebehu celého exekučného
konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania, a ak kedykoľvekv priebehu konania zistí, že podmienky núteného vymáhania pohľadávky nie sú splnené, rozhodne o
zastavení exekúcie.

Súd, vychádzajúc z aktuálneho výpisu z obchodného registra povinného má preukázané, že

Uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 27Cbr 11/2003-44 zo dňa 13.02.2006, ktoré sa stalo
právoplatným dňom 30.03.2006, bola obchodná spoločnosť PARNAX s.r.o., so sídlom Sládkovičova 98,
974 01 Banská Bystrica - Králová, IČO: 31 580 769, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu
Banská Bystrica, v oddieli Sro, vo vložke č. 1036/S, zrušená bez likvidácie. Z výpisu zároveň vyplýva,
že obchodná spoločnosť povinného bola dňom 07.11.2012 z obchodného registra ex offo vymazaná.

V danej veci je zrejmé, že povinný v priebehu konania zanikol výmazom z obchodného registra bez

likvidácie, podľa § 68 ods. 3 písm. c/ Obchodného zákonníka z dôvodov, podľa § 68 ods. 6 Obchodného
zákonníka. Predpokladom výmazu z obchodného registra v zmysle uvedených ustanovení Obchodného
zákonníka je nedostatok majetku dlžníka (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka). Zániku povinného a jeho
strate spôsobilosti na právne úkony teda predchádzala skutočnosť, že povinný ako dlžník bol nemajetný
a preto práve nedostatok jeho majetku bol v príčinnej súvislosti s jeho zánikom ( viď rozhodnutie NS

SR 2 M Cdo 11/2012).

Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu
zastaviť a to bez zreteľa na to, či to účastník konania navrhol. Vzhľadom na to, že exekučný poriadok
v znení do 31. 01. 2002 neupravoval osobitne ako dôvod zastavenia exekúcie nemajetnosť povinného
( ktorý bol do Exekučného poriadku doplnený novelou č. 32/2002 Z.z. s účinnosťou od 01. 02. 2002),

súd na daný prípad aplikuje ustanovenie § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku.

Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku ( s účinnosťou do 31.01.2002), exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd exekúciu podľa 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
( účinného do 31.01.2002) vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 24,34 Eur ( z toho odmenu vo výške 13,28 Eur,
náhradu hotových nákladov vo výške 7,- Eur, a 20 % DPH vo výške 4,06 Eur).

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi

odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1) Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada

hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie ( § 196).

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
účinnej do 30.04.2008 (ďalej len "vyhláška"), ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie,
alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje

a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciub) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je

6,64eurzakaždúajzačatúhodinu.Súdnyexekútorjepovinnývyhotoviťčasovúšpecifikáciujednotlivých

úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur.
Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa

poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných
v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste
do tohto miesta a späť.

Podľa § 23 ods. 2 vyhl. náhrada podľa odseku 1 je 0,66 Eur za každú aj len začatú polhodinu.

Podľa § 203 ods. 2, prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, je v danom prípade na mieste aplikácia citovaného ustanovenia §
203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
exekúcie, nie však vo výške, v akej si ich uplatnil súdny exekútor.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej
činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch
exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur
za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14
ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za

úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj
odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.

Súd zistil, že súdny exekútor si do počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu podľa § 14 ods. 1
písm. a) citovanej vyhlášky zahrnul aj úkony, ktoré sú odmeňované paušálnou náhradou a za ktoré mu
súd priznal paušálnu náhradu, jedná sa o úkon - prijatie návrhu na vykonanie exekúcie a vypracovanie

žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v trvaní 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v
úkone podľa § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie a ďalej úkon vypracovanie
upovedomenia o začatí exekúcie v trvaní 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone podľa § 15 ods.
1 písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd súdnemu exekútorovi
časovú odmenu za uvedené úkony nepriznal.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani časovú odmenu za tzv. budúce úkony a to - vypracovanie
vrátenia poverenia + zoznam overených fotokópií poverenia v trvaní 15 min. Po zastavení exekúcie
súdny exekútor vykonáva už len administratívne úkony, za ktoré náhrada súdneho exekútora je už
zahrnutá v jeho odmene podľa § 15 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky.Po vykonanej úprave, súd uložil oprávnenému uhradiť exekútorovi v súlade s vyhláškou a ust. § 203
ods. 2 Exekučného poriadku trovy exekúcie vo výške 15,94. Eur / z toho časovú odmenu vo výške 6,64
Eur za vykonaný úkon - vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie, odmenu 6,64Eur za vykonané

2 jednotlivé úkony exekučnej činnosti (1 x získanie poverenia na vykonanie exekúcie, 1 x doručenie
upovedomenia o začatí exekúcie á 3,32 Eur/, náhradu hotových nákladov ( poštovné) 7,- Eur a 20 %
DPH z odmeny a hotových výdavkov v sume 2,66 Eur/.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie

dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v troch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré

vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.