Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Lučenec

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ján Bobor

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Zrušujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6210010202
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6210010202.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici na neverejnom zasadnutí 15. mája 2013 v senáte zloženom z predsedu
senátu JUDr. Jána Bobora a sudcov JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a Mgr. Rudolfa Ďurtu prejednal
odvolanie obžalovaného D. I. a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš z 22.
11. 2012, sp. zn. 8T 92/10 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), c), d) Tr. por. z r u š u j e sa rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš z 22.

11. 2012, sp. zn. 8T 92/10 a podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec sa v r a c i a okresnému
súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obž. D. I. uznaný za vinného v bode 1) zo zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1, 2 Tr. zák. v v bode 2) napadnutého rozsudku z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm.

a), ods. 3 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom
základe, že

1) od presne nezisteného dňa začiatkom mesiaca september roku 2009 do 20. 09. 2009 do 01.20 h vo I.
H. na ul. S. č. X v pivničných priestoroch obytného bloku prechovával bez povolenia v papierovom vrecku
7 ks sušených rastlín konope siate o dĺžke od 11 cm do 40 cm, o využiteľnej hmotnosti 15,90 gramov
s obsahom 1,0 % hmotnostných tetrahydrocanabinolu, čo zodpovedá 30 - 32 obvyklým jednorazovým

dávkam, rastliny konope siate patria do I. skupiny omamných látok, tetrahydrocanabinol je zaradený
do I. skupiny psychotropných látok podľa Zák. č. 193/1998 Z. z. v znení zmien o omamných látkach,
psychotropných látkach a prípravkoch,

2) dňa 15. 08. 2009 asi o 02.10 h v Kováčovciach spoločne s Y. Z. odstránili visiaci zámok z mreží,
ktoré boli na dverách pohostinstva, potom vylomili zámok na dverách pohostinstva a odcudzili čokolády,
tyčinky, cigarety značky REd White, zemiakové lupienky, plynové zapaľovače, keksy, otvorenú fľašu

alkoholu zn. Balantais a uzatvorenú fľašu Bošanskej slivovice v celkovej hodnote 103,86 Eur, z
pohostinstva odcudzili drobné mince v hodnote 69,74 Eur, poškodením zámku, mreže a vchodových
dverí spôsobili majiteľovi pohostinstva Z. S., nar. XX. XX. XXXX škodu vo výške 20,- Eur, napriek tomu,
že obvinený D. I. bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Veľký Krtíš sp. zn. 8T 117/2007,
ktorý nadobudol právoplatnosť 27. 11. 2007 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Tr. zák. a za
iné trestné činy na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu v trvaní 2 roky.

Bol mu za to uložený podľa § 171 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h), m), § 38 ods. 2, 4, § 42 ods. 1
Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne, pričom pre výkon trestubol obžalovaný zaradený do výkonu trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa §
42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu vo Veľkom Krtíši z 9.
12. 2010, sp. zn. 8T 133/10, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak

vzhľadom ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. bol zrušený aj výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu v Lučenci
z 26. 2. 2010, sp. zn. 3T 44/10, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce,
ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 71 ods. 1 Tr. zák. bolo obžalovanému uložené ochranné liečenie protitoxikomanické
ambulantnou formou.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný D. I. čo do výroku o vine v bode 1) napadnutého rozsudku a
tak isto aj čo do výroku o treste poukazujúc na to, že sa nedopustil spáchania zločinu nedovolenej výroby
omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa
§ 171 ods. 1, 2 Tr. zák. Tak isto poukazoval na to, že nájdené konope u neho bolo menšieho množstva
navyše zlej kvality a takéto objemové množstvo THC nemôže zakladať skutkovú podstatu žalovaného

zločinu. Domáhal sa potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil prvostupňovému súdu
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor sa svojim odvolaním domáhal taktiež zrušenia napadnutého rozsudku, vrátenia veci
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, poukazujúc na to, že okresný súd nesprávne
kvalifikovalvbode1)konanieobžalovanéhoakozločinnedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropných

látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1, 2 Tr. zák. a pokiaľ
by už dospel k tomu záveru, že sa obžalovaný dopustil skutku uvedeného v ust. § 171 ods. 1, 2 Tr.
zák. mal jeho konanie kvalifikovať ako prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok,
jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi, pretože s poukazom na ust. § 11 ods. 1
Tr. zák. zločin je úmyselný trestný čin, na ktorý tento zákon v osobitnej časti ustanovuje trest odňatia

slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou 5 rokov. Pri prečine podľa § 171 ods. 1, 2 Tr.
zák. zákonodarca určuje najvyššiu trestnú sadzbu na 5 rokov. Ďalej poukazoval na to, že v právnej
vete okresný súd uviedol, že obžalovaný prechovával drogu pre vlastnú potrebu po akúkoľvek dobu,
pričom pojem akejkoľvek doby ust. § 171 ods. 1, 2 Tr. zák. nepozná. Tiež vytýkal okresnému súdu, že
obžalovanému uložil ochranné liečenie protitoxikomanické ambulantnej povahy podľa § 71 ods. 1 Tr.

zák., pričom ochranné liečenie je možné uložiť len podľa § 73 až 74 piateho oddielu Tr. zák.

Podľa jeho názoru sa okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia nevysporiadal ani s tou okolnosťou,
že obžalovaný prechovával 30 až 32 jednorázových dávok a tak odôvodnenie rozsudku nie je v súlade
so skutkovou vetou v bode 1). Navrhoval potom, aby krajský súd zrušil napadnutý rozsudok, vec vrátil
prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Pokiaľ ide o skutok uvedený v bode 2) kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. k tomuto okresný prokurátor nemal
výhrady.

Krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, proti ktorým odvolateľ môže podať odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im

predchádzalo a zistil, že prvostupňový súd rozhodol na základe nedôsledne zistenom skutkovom stave,
pretože nevykonal všetky dostupné dôkazy, ktoré mohol vykonať a pokiaľ aj dôkazy vykonal, tieto
nevyhodnotil v zmysle zákonného ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd stručne a jasne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané
a o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov, najmä pokiaľ si navzájom odporovali. Z odôvodnenia nie je zrejmé, ako sa súd vyrovnals obhajobou obžalovaného a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu.

Prvostupňový súd pochybil, keď nie dôsledne sa riadil zákonnými ustanoveniami § 2 ods. 10, ods. 12

Tr. por., podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie.

Ako zistil krajský súd prokurátor okresnej prokuratúry podal na D. I. obžalobu pre zločin nedovolenej
výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
podľa § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák. a pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a), ods. 3 písm.
b) Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. v podstate na tom skutkovom základe ako je
to rozvedené v obžalobe okresného prokurátora ale aj vo výrokovej časti rozsudku, ktorý je totožný s

obžalobou.

Po vykonanom dokazovaní okresný súd konanie obžalovaného v bode 1) kvalifikoval ako zločin
nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 171 ods. 1, 2 Tr. zák. Odvolanie okresného prokurátora v tomto smere je
plne dôvodné, pokiaľ sa týka napadnutých výrokov, pretože okresný súd vytvoril určitý kompilát dvoch

skutkových podstát a to podľa § 171 ods. 1, 2 Tr. zák. a § 172 ods. 1 Tr. zák. Keď už prvostupňový
súd dospel k tomu záveru, že konanie obžalovaného je treba kvalifikovať podľa ust. § 171 ods. 1, 2 Tr.
zák. mal označiť tento trestný čin ako prečin s poukazom na ust. § 11 ods. 1 Tr. zák., pretože v danom
prípade trestná sadzba neprevyšuje 5 rokov, pričom zločin je úmyselný trestný čin, na ktorý Trestný
zákon ustanovuje trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby, ktorá prevyšuje 5 rokov. V

právnej vete navyše použil okresný súd ustanovenie, že obžalovaný prechovával omamnú látku pre
vlastnú potrebu po akúkoľvek dobu. Takúto právnu vetu ust. § 171 ods. 1, 2 skutočne nepozná a pozná
ju len ust. § 172 ods. 1 písm. d) Tr. zák.

Bolo pochybením okresného súdu, že napriek vykonanému dokazovaniu nevedel jednoznačne ustáliť, či
obžalovaný prechovával drogy pre vlastnú potrebu za účelom konzumácie alebo nie pre vlastnú potrebu.

Prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov ich držanie
a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 prípadne ods. 2 Tr. zák. z hľadiska subjektívnej stránky sa
dopustí ten, kto neoprávnene prechováva pre vlastnú potrebu omamnú alebo psychotropnú látku, jed
alebo prekurzor. Prechovávaním omamnej látky alebo inej látky pre vlastnú potrebu sa rozumie mať
v neoprávnenej držbe po akúkoľvek dobu takú látku v množstve, ktorá zodpovedá najviac 3-násobku

obvykle jednorázovej dávky pre osobnú potrebu. Ust. § 171 ods. 2 Tr. zák. postihuje toho páchateľa,
ktorý neoprávnene prechovávajú pre vlastnú potrebu omamné a psychotropné látky v množstve, ktoré
zodpovedá najviac 10-násobku obvykle jednorázovej dávky na použitie.

Zločinu podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. sa dopustí ten páchateľ, kto neoprávnene koná spôsobom uvedeným
v ust. § 172 tak ako určuje písm. a), b), c), d), pričom sa postihuje neoprávnená držba omamnej alebo

psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora ale nie pre vlastnú potrebu.

Prvostupňový súd dostatočne nevenoval pozornosť týmto okolnostiam, keď sa oprel len o výpovede z
prípravného konania, pričom bolo jeho povinnosťou vypočuť okrem obžalovaného všetkých svedkov k
tomuto skutku, aby sa tak objasnilo, či obžalovaný skutočne v pivničných priestoroch obytného bloku
prechovával bez povolenia v papierovom vrecku 7 sušených rastlín konope. V tejto súvislosti hoci

vypočul aj znalkyňu V.. I. H. znalkyňu z odboru zdravotníctva a farmácia - odvetvie toxikológia prihliadol
len k prvej časti záveru, kde sa konštatuje, že z množstva 15,9 mg rastlinnej sušenej hmoty je možné
pripraviť 32 dávok drogy nízkej kvality. Neprihliadol však ku koncu záveru, podľa ktorého obvyklá
jednotlivá dávka v cigarete predstavuje 15 až 30 mg THC. Z uvedeného vyplýva, že pri jednorazovejdávke á 15 mg by množstvo 302,1 mg odpovedalo 20 dávkam cigaretám. Ak za jednorazovú dávku
považujememnožstvoá30mgtakbymnožstvo302,1mg100%THCodpovedalo10dávkamcigaretám.
Za tohto stavu potom právna kvalifikácia prečinu po určitej úprave by tak, ako ju ustálil, pokiaľ nevyjdú

najavo nové dôkazy v bode 1) bola správna, nakoľko doteraz nebolo preukázané, že by obžalovaný
sušinu neprechovával len pre seba.

Pokiaľ ide o odvolanie okresného prokurátora v tom smere, že obžalovanému uložil ochranné liečenie
protitoxikomanické ambulantnou formou podľa nesprávneho ust. § 71 ods. 1 Tr. zák. je odvolanie v tomto
smere dôvodné, pretože ochranné liečenie súd uloží podľa § 73 ods. 1, prípadne ods. 2 písm. c) Tr. zák.,

ak páchateľ spácha trestný čin pod vplyvom návykovej látky alebo v súvislosti s jej užívaním.

Okresný súd preto opätovne bude musieť vykonať dokazovanie, vypočuť obžalovaného a svedkov
ku skutku 1) napadnutého rozsudku, prípadne aj znalkyňu V.. I. H. na kvalitu zadržanej sušiny a
objektívneho množstva vyrobenia jednotlivých dávok na použitie a až potom bude môcť priliehavo
konanie obžalovaného D. I. kvalifikovať.

Krajský súd o odvolaní obžalovaného a prokurátora rozhodol na neverejnom zasadnutí v zmysle § 326

písm. b) Tr. por., pretože v rozhodnutí okresného súdu došlo k takým chybám, ktoré nebolo možné
odstrániť na verejnom zasadnutí. Odvolanie obžalovaného ako aj okresného prokurátora bolo sčasti
dôvodné, preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný riadny opravný

prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.