Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. jún 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/153/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312203365
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4312203365.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľky: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom P., U. XX, zastúpená
JUDr. Ildikó Osvaldovou, advokátkou advokátskej kancelárie so sídlom Levice, Štúrova 19, proti
odporcovi: G. O. nar. XX.XX.XXXX, bytom L. nad N. XXX, o návrhu na vypratanie nehnuteľnosti, o
návrhu na vydanie predbežného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Levice
zo dňa 5. apríla 2012 č. k. 9C/37/2012-13 v spojení s opravným uznesením č. k. 9C/37/2012-16 zo dňa

13. apríla 2012, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v spojení s opravným uznesením p o t v r d
z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa na súde domáha vypratania nehnuteľnosti odporcom a to nebytového priestoru v k.
ú. P., zapísaného na LV č. XXXX ako parc. č. 3215 zast. plochy a nádvoria vo výmere 650 m2, stavba -

kamenárska dielňa súp. č. 667 na parc. č. 3215, pretože tento ju užíva neoprávnene. Po začatí konania
požiadala súd návrhom zo dňa 25.07.2011 o vydanie predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal
odporcovi vstupovať do nebytového priestoru kamenárska dielňa vedeného v Správe katastra Levice
na č. LV XXXX k. ú. P. parc. č. 3215 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 650 m2, súpisné číslo 667,
nachádzajúceho sa na Hontianskej ulici č. 14 bez prítomnosti navrhovateľky.

Napadnutým uznesením (v spojení s opravným uznesením) súd prvého stupňa nariadil predbežné

opatrenie, ktorým zakázal odporcovi vstupovať do nebytového priestoru kamenárska dielňa vedeného
v Správe katastra Levice na č. LV XXXX k. ú. P. parc. č. 3215 - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 650 m2, súpisné číslo 667 nachádzajúceho sa na Hontianskej ulici č. 14 bez prítomnosti
navrhovateľky. Predbežné opatrenie stratí účinnosť právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej (o
vypratanie nehnuteľnosti). Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 76 ods. 1 písm. f) OSP. Podľa názoru
súdu za danej situácie je takéto opatrenie potrebné v záujme oboch účastníkov. Zatiaľ neznámy páchateľ

poškodil majetok navrhovateľky, ktorá vo svojom podaní vyslovila podozrenie, že tak urobil odporca. Je
účelné, aby sa odporca v priestoroch zdržiaval len v prítomnosti majiteľky nehnuteľnosti, aby odvrátil
od seba čo i len podozrenie, že škody, ktoré by ešte vznikli na majetku navrhovateľky spôsobil on.
S poukazom na uvedené súd vydal toto predbežné opatrenie. Účinnosť predbežné opatrenie stratí
právoplatným rozhodnutím súdu vo veci samej.

Proti uvedenému uzneseniu podal včas odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že vydané uznesenie
je predčasné, a navyše vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu. Ako odporca v podanom

návrhu na vypratanie nehnuteľnosti s návrhom na vypratanie súhlasil, ale z dôvodu, že silné mrazy
mu nedovolili odpratať hnuteľné veci na dvore sa nachádzajúce - kamenný materiál rôzneho druhu
o veľkej hmotnosti, ústne právnej zástupkyni navrhovateľky a matke navrhovateľky oznámil, že sa
tak stane v druhej polovici mesiaca apríl tohto roka. S navrhovateľkou nevedie žiadnu komunikáciu.Nepravdivé je tvrdenie , že sa mal dopustiť spáchania trestného činu, ktorý je uvedený v podanom
návrhu. Bol vyzvaný, aby vypratal a odviezol svoje veci. Demontoval si len vlastné veci, tie nikdy neboli
vlastníctvom navrhovateľky, a ani ona a ani jej matka sa nepričinili k tomu, aby veci, ktoré demontoval

boli aj s ich pričinením zakúpené alebo spolufinancované. Vnútorné zariadenie nie je vlastníctvom ani
navrhovateľky, ani jej matky, čo ani v podanom návrhu nepreukazovala a ani nedokázala. Vzhľadom na
nekomunikatívnosť navrhovateľky je nerealizovateľné rozhodnutie súdu, nakoľko vypratanie je možné
len v časových reláciách, keď sa navrhovateľka zdržuje inde ako v priestoroch uvedenej nehnuteľnosti.
Sama navrhovateľka vyhľadáva konfliktné situácie. Navrhuje, aby napadnuté uznesenie bolo v celom

rozsahu zrušené, nakoľko vytvára také situácie, ktoré môžu len napomôcť k vzniku situácií, ktorým by
sa malo zabrániť.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal odvolanie odporcu, viazaný pritom
rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a po prerokovaní veci bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, a preto napadnuté uznesenie
podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 75 ods. 2 OSP návrh má okrem náležitostí návrhu podľa § 79 ods. 1 obsahovať opísanie
rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok
dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, a odôvodnenie nebezpečenstva
bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme
maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou

osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu
žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať
návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté
dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má
byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu

ujmy.

Podľa § 75 ods. 6 OSP súd môže vydať rozhodnutie o predbežnom opatrení aj bez výsluchu účastníkov
a bez nariadenia pojednávania.

Podľa § 75 ods. 8 OSP o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných
účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu

s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na nariadenie predbežného
opatrenia odmietnutý alebo zamietnutý, nedoručuje súd ostatným účastníkom uznesenie o jeho
odmietnutí alebo zamietnutí, ani prípadné odvolanie navrhovateľa; uznesenie odvolacieho súdu im
doručí, len ak ním bolo nariadené predbežné opatrenie.

Podľa § 76 ods. 1 písm. e) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby

nenakladal s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 76 ods. 1 písm. f) OSP predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Predbežné opatrenie nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov
účastníkov. Podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

právnych pomerov by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením predbežného opatrenia navrhovateľ
nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej.

Podľa § 102 ods. OSP, ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo
zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými
ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz. V záujme

maloletého dieťaťa môže súd po začatí konania vo veci starostlivosti súdu o maloletých na návrh nariadiťpredbežným opatrením účastníkovi, aby do času rozhodnutia vo veci úpravy pomerov maloletého
dieťaťa zabezpečoval osobnú starostlivosť o dieťa, ktoré je v čase podania návrhu umiestnené v
zariadení na výkon rozhodnutia súdu. Ak súd rozhoduje o predbežnom opatrení podľa druhej vety, o

návrhu na predbežné opatrenie rozhodne najneskôr do 30 dní od podania návrhu; ustanovenia § 75 až
77 sa použijú primerane.

V návrhu na nariadenie predbežného opatrenia má navrhovateľ uviesť, z akých skutočností vyvodzuje
svoj nárok na nariadenie predbežného opatrenia. Tento procesný nárok na nariadenie predbežného
opatrenia sa opiera o spravdepodobnenie nároku vo veci samej, o jeho osvedčenie, ktoré znamená, že

podľa tvrdení navrhovateľa jeho nárok vo veci samej obstojí. Pri rozhodovaní o predbežnom opatrení
sa teda nedokazuje, ale vychádza len z osvedčenia práva a z osvedčenia ohrozenia práva. Navrhovateľ
predbežného opatrenia v sporovom konaní musí v návrhu dostatočne identifikovať majetok, ktorého sa
má týkať zákaz disponovania. Pri predbežných opatreniach nie je treba osvedčovať naliehavý právny
záujem. Nariadenie predbežného opatrenia je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí,
že sú tu právne vzťahy medzi účastníkmi, tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, táto dočasná

úprava je potrebná, v právnych vzťahoch medzi účastníkmi nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným
spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi účastníkmi. Potvrdením existencie právneho vzťahu
medzi účastníkmi konania súdu o nariadenie predbežného opatrenia je aj vzťah predbežnej ochrany vo
veci samej.

Z dočasného charakteru predbežných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí súd

dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie
rozhodnutia vo veci samej. To však neznamená, že súd môže vydať predbežné opatrenie len na
základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia
nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

Súd pri nariadení tohto predbežného opatrenia musí navyše skúmať, aby jeho nariadením nedošlo k
zásahu do vlastníckeho práva odporcu nad nevyhnutnú mieru, k obmedzeniu podnikania, zásahu do
súkromia. Vo výroku rozhodnutia treba konkretizovať povinnosť (zákaz), aby nenakladanie s určitou
vecou alebo právom neprekročilo nevyhnutnú mieru. Konkretizovať výrok je potrebné aj z toho hľadiska,
aby bolo zrejmé, ktoré čiastkové oprávnenie odporca ako vlastník veci nemôže vykonávať.

Predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. e) OSP má zabezpečovací a preventívny
charakter. Povinnosť nenakladať s vecami alebo právami možno uložiť len účastníkovi konania, ktorý je
tvrdeným nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, t. j. odporcovi a predpokladom toho je, že odporca má
vec alebo právo vo svojej faktickej alebo právnej dispozícii. Aktívne legitimovaným je navrhovateľ, ktorý
požaduje nenakladanie s vecami alebo právami (zákaz disponovania) z dôvodu, že veci alebo práva

patria jemu a že je tu obava, že by ich odporca mohol poškodiť, zničiť, previesť na inú osobu a pod.
Tieto skutočnosti navrhovateľ musí osvedčiť v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a spravidla
tu postačujú listiny ako dôkazné prostriedky, ktoré osvedčia, že sú tu dôvody na nariadenie predbežného
opatrenia. Pred nariadením predbežného opatrenia je nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť aj tomu,
či nenakladaním s vecami alebo právami nedochádza k zásahu do vlastníckych práv odporcu nad

nevyhnutnú mieru, či nedochádza k obmedzeniu alebo zmareniu podnikania alebo inej zárobkovej
činnosti odporcu.

Predbežné opatrenie podľa ustanovenia § 76 ods. 1 písm. f) OSP je univerzálne a umožňuje nariadiť
dočasnézabezpečeniescieľomupraviťpomeryúčastníkovavylúčiťobavuzozmareniavýkonusúdneho
rozhodnutia. Podstata tohto predbežného opatrenia spočíva v tom, že odporca má niečo vykonať, teda

konať tam, kde by v skutočnosti nekonal, má sa niečoho zdržať, teda vznikne mu povinnosť zdržať
sa presne vymedzeného rušenia, ktorým zasahuje do právnych vzťahov navrhovateľa bez toho, aby
súd odporcovi uložil nejaké konkrétne opatrenie alebo odporca má niečo znášať, teda strpieť určité
obmedzenia, ktorých jadro spočíva v tom, že sa obmedzí výkon jeho vlastníckych práv s cieľom použiť
vec na súdom určený účel.V danom prípade sa navrhovateľka domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým mal súd
zakázať odporcovi vstupovať do predmetnej nehnuteľnosti. Krajský súd v Nitre uvádza, že po
preskúmaní spisového materiálu, podaného odvolania a vyjadrenia navrhovateľa k odvolaniu odporcu

ako aj z ostatných listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise dospel k záveru, že rozhodnutie
prvostupňového súdu je vecne správne, pretože zo skutočností, ktoré sú osvedčené vyplýva, že je
potrebné v tomto prípade dočasne upraviť pomery účastníkov. Bolo totiž osvedčené, že v nehnuteľnosti,
ktorej vypratania sa navrhovateľka domáha, sa nachádzajú veci odporcu, ktorý si ich podľa všetkého
nemieni vypratať a v konaní vo veci samej, resp. o predbežnom opatrení nezoslabil neoprávnenosť

stavu, ktorý svojím konaním (nekonaním) vyvoláva. Z uvedeného hľadiska, a pri vedomosti súdu o
existencii konania doposiaľ neznámej osoby, ktorá mala poškodzovať predmetnú nehnuteľnosť, je v
záujme oboch účastníkov, aby bola vec dočasne upravená týmto právnym prostriedkom. Prípadná
ochota odporcu si dobrovoľne vypratať z nehnuteľnosti jeho veci, tak ako ju súdu oznámil vo svojich
podaniach, by mohla byť realizovaná aj za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľky.

Vzhľadom k uvedenému odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, videl dôvody na dočasnú

úpravu pomerov účastníkov konania, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zo skutočností vyplývajúcich (osvedčených) zo súdneho
spisu vyvstáva potreba na návrh navrhovateľky dočasne upraviť pomery medzi účastníkmi, pretože
vstupy odporcu do predmetnej nehnuteľnosti bez jej prítomnosti by mohli vyvolávať negatívne dôsledky
tak pre navrhovateľku, v podobe poškodenia nehnuteľnosti a jej vybavenia, ako pre odporcu, na

ktorého by mohol nedôvodne padať tieň podozrenia z jej poškodzovania. Existenciu takéhoto stavu
súd, v záujme pokojného vzťahu medzi účastníkmi konania eliminuje predbežným opatrením, čím
napĺňa účel samotného predbežného opatrenia. Zásah vykonaný nariadeným predbežným opatrením
je vzhľadom na okolnosti a rozsah obmedzenia odporcu v medziach zásady proporcionality - ústavnej
únosnosti. Nariadené predbežné opatrenie v tejto veci prvostupňovým súdom nie je možné považovať

za prejudikovanie výsledku konania vo veci samej.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.