Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. september 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/412/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112210326
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5112210326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a

členovsenátuMgr.KatarínyBeniačovejaMgr.MárieKašíkovejvprávnejvecinavrhovateľa:Grands.r.o.,
so sídlom Žilina, Sládkovičova 1, IČO: 36 377 619, právne zastúpený JUDr. Juraj Ďurajda,, advokát
so sídlom Y., D. XX, proti odporcovi: L. K., nar. XX.X.XXXX, bytom Y., D. XXX/X, právne zastúpený
JUDr. Ľubomír Janíček, advokát, so sídlom I. I., L. XX, o zaplatenie 12.145,85 Eur s príslušenstvom, na
odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 25C/82/2012-227 z 12. februára 2014,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zamietol návrh navrhovateľa m e n í tak, že odporca j

e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 578,14 Eur, do troch dní.

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 1.324,-€, pozostávajúce z
trov právneho zastúpenia 1.282,21 € a iných trov 41,79 €, a to k rukám JUDr. Juraja Ďurajdu, advokáta
so sídlom v Y., D. XX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa o vydanie bezdôvodného obohatenia
a zároveň zaviazal navrhovateľa nahradiť odporcovi trovy konania.

Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ plnil odporcovi na základe rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn.
9Co/49/2009 z 5.11.2009, ktorým bol zamietnutý návrh vo veci samej a navrhovateľ bol zaviazaný
uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 12.145,85 €. Uvedené trovy konania boli v rámci exekúcie EX
444/2010 zo dňa 28.4.2010 vymožené. Následne uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp.zn. 1Cdo 47/2010 zo dňa 25.8.2011 bol vyššie uvedený rozsudok krajského súdu zrušený a vec
vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd Žilina uznesením sp.zn. 9Co/354/2011 z 29.3.2012 rozsudok
Okresného súdu Žilina č.k. 2C 54/2003-277 zo dňa 3.10.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie,

ktoré konanie v čase vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci nebolo právoplatne skončené. Na
základe toho navrhovateľ vyzval odporcu na vrátenie predmetnej sumy, ktorá výzva bola odporcovi
doručenádňa26.10.2011.Dňa15.5.2012bolanavrhovateľovivyplatenánaúčetistina12.145,85€,preto
v tejto časti návrh zobral späť o čom bolo rozhodnuté uznesením č.k. 25C/82/2012-52 zo dňa 21.6.2012
a predmetom konania zostalo príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania vo výške 9% zo sumy
12.145,85 € od 3.11.2012 do 14,5,2012 v sume 578,14 €. Návrh v tejto časti zamietol s poukazom
na právny názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 124/2002, a to

že doručenie zrušujúceho rozhodnutia dovolacieho súdu nie je tým okamihom, ktorým dochádza k
získaniu bezdôvodného obohatenia, a preto nemožno od neho počítať plynutie premlčacej lehoty. Teda
pokiaľ sa nevyrieši zásadná otázka vo veci samej (posúdenie nároku navrhovateľa) nemožno hovoriť vprípade navrhovateľa, či odporcovi vzniklo alebo nevzniklo bezdôvodné obohatenie až dovtedy, pokaľ
súd opätovne nevydá svoje deklaratórne rozhodnutie o pôvodne uplatnenom nároku.

V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Podľa jeho názoru na
daný skutkový stav je neaplikovateľný citovaný rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo
124/2002 a v konečnom dôsledku v zásade tam vyslovený názor bol následne prekonaný a zmenený.
Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR Cz 71/87, 3Cz 63/83 a najmä na rozhodnutie 4Cdo
12/2006. Vo všeobecnosti je nepredstaviteľná situácia, aby účastník čakal na rozhodnutie odvolacieho,

resp.dovolaciehosúduvnáslednomkonaní,keďtentovýsledokbybolpodľanázorusúduvnapadnutom
rozsudku limitujúci. Z logického pohľadu je nesporné, že doručením dovolacieho rozhodnutia odporcovi
odpadol dôvod zaplatenia trov konania, trov právneho zastúpenia podľa rozsudku Krajského súdu Žilina
9Co/49/2009 z 5.11.2009 a v tomto smere aj samotný odporca chápal situáciu, že na jeho strane došlo
k bezdôvodnému obohateniu a navrhovateľovi v priebehu konania vrátil zaplatené trovy dňa 15.5.2012.
Preto žalobný návrh bol podaný dôvodne a navrhuje rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že bude

vyhovené v plnom rozsahu žalobnému návrhu a priznaná náhrada trov konania (ako aj trov odvolacieho
konania), ktoré boli zároveň vyčíslené.

Odporca sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd Žilina, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podal včas účastník
konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
rozhodnutie v rozsahu ust. § 212 ods. 1 O.s.p., a podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že zaviazal odporcu
zaplatiť navrhovateľovi istinu 578,14 € a trovy konania.

Okresný súd správne zistil skutkový stav vo veci samej, avšak dospel k nesprávnym právnym záverom.
Navrhovateľ sa v konaní domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, nakoľko plnil odporcovi z
právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol, a to na základe rozsudku Krajského súdu Žilina sp.zn.

9Co/49/2009 z 5.11.2009, ktorým bol zaviazaný uhradiť odporcovi trovy konania vo výške 12.145,85
€. Uvedené trovy konania boli v rámci exekúcie EX 444/2010 zo dňa 28.4.2010 vymožené. Následne
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 47/2010 zo dňa 25.8.2011 bol vyššie
uvedený rozsudok krajského súdu zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. Krajský súd Žilina
uznesením sp.zn. 9Co/354/2011 z 29.3.2012 rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 2C 54/2003-277

zo dňa 3.10.2008 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, ktoré konanie v čase vyhlásenia rozsudku
nebolo právoplatne skončené. Keďže exekučný titul, na základe ktorého navrhovateľ plnil bol zrušený,
vyzval odporcu na vrátenie predmetnej sumy v lehote 7 dní od prevzatia výzvy. Výzva bola odporcovi
doručená dňa 26.10.2011 (čo potvrdil i odporca na pojednávaní konanom dňa 9.1.2013 č.l. 136 p.v.).
Dňa 15.5.2012 po začatí konania vo veci samej bola navrhovateľovi istina 12.145,85 € pripísaná na účet.

Predmetom ďalšieho konania na základe toho zostalo príslušenstvo pohľadávky, a to úroky z omeškania
vo výške 9% zo sumy 12.145,85 € od 3.11.2012 do 14,5,2012 v sume 578,14 €.

Zaplatená náhrada trov konania podľa právoplatného súdneho rozhodnutia, ktoré bolo neskoršie
zrušené, nie je už súčasťou trov súdneho konania pokračujúceho po tomto zrušení rozhodnutia.

Zrušením skoršieho rozhodnutia a vrátením veci súdu nižšieho stupňa na ďalšie konanie došlo k
obnoveniu všetkých účinkov pôvodne začatého konania. Z toho vyplýva, že súd sa musí v konečnom
rozsudku vysporiadať so všetkými trovami tohto konania od jeho začiatku až do rozhodnutia vo veci
samej. Ak teda došlo k zaplateniu trov konania podľa nezákonných a už zrušených rozhodnutí, ide o
plnenie z právneho dôvodu, ktorý neskôr odpadol a je možné požadovať ich vrátenie ako bezdôvodné

obohatenie.

V posudzovanej veci tak k bezdôvodnému obohateniu na strane odporcu na úkor navrhovateľa
došlo, nakoľko povinnosť stanovená rozsudkom Krajského súdu Žilina sp.zn. 9Co/49/2009 z 5.11.2009
(povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 12.145,85 €) nemala oporu v hmotnom práve. Odporca

bol preto povinný bezdôvodné obohatenie vydať. K odpadnutiu právneho dôvodu nastalo v súvislosti
so zrušením rozhodnutia krajského súdu uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 47/2010 zo
dňa 25.8.2011 a bola naplnená skutková podstata bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka.Okresný súd vo svojom rozhodnutí nesprávne vychádzal z právneho názoru vysloveného v rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 3Cdo 124/2002, nakoľko predmetné rozhodnutie riešilo či došlo

k bezdôvodnému obohateniu v prípade, že právny dôvod tohto plnenia spočíval v hmotnom práve a bolo
potrebné vyčkať na nové deklaratórne rozhodnutie vo veci o pôvodne uplatnenom nároku. V predmetnej
konaní sa jednalo o finančné plnenie titulom náhrady trov konania. Nárok na náhradu trov konania vzniká
až rozhodnutím súdu, jedná sa o nárok v zmysle procesného práva. V prípade rozhodovania o náhrade
trov konania sa nejedná o deklaratórne rozhodnutie, ako je to v prípade rozhodovania o nároku, ktorý má

oporu v hmotnom práve. Zrušením rozhodnutia, ktorým bola priznaná náhrada trov konania, v prípade
že tieto už boli uhradené, vzniká bezdôvodné obohatenie na strane toho, komu boli plnené.

V predmetnej veci po zrušení rozhodnutia, ktorým bola priznaná náhrada trov konania a tieto boli
vymožené v rámci exekúcie, navrhovateľ výzvou z 24.10.2011 vyzval odporcu o vrátenie finančnej

čiastky 12.145,85 € v lehote 7 dní od prevzatia výzvy. V konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné,
že odporca predmetnú výzvu prevzal dňa 26.10.2011. Preto odporca mal povinnosť plniť do 2.11.2011.
Navrhovateľovi bola istina na účet pripísaná dňa 15.5.2012. Z uvedeného vyplýva, že odporca sa od
3.11.2011 do 14.5.2012 dostal do omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

V zmysle citovaných ustanovení v čase omeškania odporcu (3.11.2011) zákonná výška úrokov z

omeškania činila 9,25 %. Navrhovateľ si uplatňoval úrok z omeškania v menšom rozsahu, a to vo výške
9%, preto je súd týmto návrhom viazaný.

Nakoľko ako už bolo vyššie konštatované na strane odporcu došlo k bezdôvodnému obohateniu,
ktoré navrhovateľovi nevydal v zmysle jeho výzvy, dostal sa do omeškania s týmto plnením v

období od 3.11.2011 do 14.5.2012. Preto uplatňovaný nárok navrhovateľa je dôvodný a odvolací súd
zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi aj príslušenstvo
pohľadávky, a to úroky z omeškania v celkovej výške 578,14 €.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 224 ods. 1, 2 O.s.p., v zmysle ktorého ustanovenia
o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení
rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa.

Konanie bolo čiastočne zastavené ohľadne zaplatenia istiny 12.145,88 €, a to uznesením č.k.

25C/82/2012-52 z 21.6.2012, pričom bolo rozhodnuté, že o trovách konania rozhodne súd v konečnom
rozhodnutí vo veci samej. V tejto časti preto pri rozhodovaní o trovách konania súd aplikoval ust. § 146
ods. 2 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý
bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. K pripísaniu istiny na účet navrhovateľa
došlo až po začatí konania, t.j. dňa 15.5.2012, preto odporca svojim správaním zavinil zastavenie

konania v tejto časti a z tohto dôvodu súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania.

Predmetom ďalšieho konania bolo už len zaplatenie príslušenstva istiny - úrok z omeškania v celkovej
výške 578,14 €. Pri rozhodovaní o trovách konania v tejto časti súd aplikoval ust. § 142 ods. 1 O.s.p.,
v zmysle ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na

účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V tejto časti
mal navrhovateľ plný úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania.Trovy konania boli navrhovateľovi priznané v celkovej výške 1.324,-€. Tieto pozostávajú zo zaplateného
súdneho poplatku vo výške 41,79 €. Pôvodne navrhovateľ uhradil súdny poplatok vo výške 728,50
€, avšak uznesením č.k. 25C/82/2012-52 z 21.6.2012 bol navrhovateľovi prostredníctvom daňového

úradu vrátený súdny poplatok vo výške 686,71 €. Ďalej pozostávajú z trov právneho zastúpenia v
celkovej výške 1.282,21 € priznané v zmysle Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len Vyhláška). Základná sadzba tarifnej odmeny bola
vypočítaná z hodnoty 12.145,85 €, kedy odmena za jeden úkon právnej služby predstavuje 287,14 €.
Za úkony právnej služby poskytnuté po čiastočnom zastavení konania bola základná sadzba tarifnej

odmeny vypočítaná z hodnoty 578,14 € a odmena za jeden úkon predstavuje 38,18 €.

Podľa prechodného ust. § 20c Vyhlášky za úkony právnej služby, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013,
patrí advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

Trovy právneho zastúpenia boli priznané za úkony právnej služby:

- 20.10.2011 prevzatie a príprava zastupovania 287,14 € + režijný paušál 7,41 € (§ 14 ods. 1 písm. a/
a § 16 ods. 3 Vyhlášky účinnej do 30.6.2013),
- 19.3.2012 písomná žaloba vo veci 287,14 € + režijný paušál 7,63 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods.
3 Vyhlášky účinnej do 30.6.2013),
- 18.5.2012 čiastočné späťvzatie žaloby a úprava petitu na priznanie úrokov z omeškania 287,14 € +

režijný paušál 7,63 € (§ 14 ods. 1 písm. b/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky účinnej do 30.6.2013),
- 9.1.2013 účasť na pojednávaní 38,18 € + režijný paušál 7,81 € (§ 14 ods. 1 písm. c/ a § 16 ods. 3
Vyhlášky účinnej do 30.6.2013),
- 27.5.2013 písomné vyjadrenie k odvolaniu odporcu 38,18 € + režijný paušál 7,81 € (§ 14 ods. 1 písm.
b/ a § 16 ods. 3 Vyhlášky účinnej do 30.6.2013),

- 12.2.2014 účasť na pojednávaní 38,18 € + režijný paušál 8,04 € (§ 13a ods. 1 písm. d/ a § 16 ods.
3 Vyhlášky účinnej od 1.7.2013),
- 17.3.2014 odvolanie proti rozsudku 38,18 € + režijný paušál 8,04 € (§ 13a ods. 1 písm. c/ a § 16 ods.
3 Vyhlášky účinnej od 1.7.2013),
- 20% DPH 213,70 € podľa § 18 ods. 3 Vyhlášky.

Súd nepriznal vyúčtované trovy právneho zastúpenia za úkon právnej služby z 18.5.2012 označený
vo vyúčtovaní ako návrh na zaplatenie istiny 578,14 €. Predmetný návrh bol súčasťou čiastočného
späťvzatia návrhu, za ktorý úkon bola priznaná odmena. V danom prípade sa jednalo iba o upresnenie
petitu. Za jedno písomné podanie nie je možné priznať odmenu advokátovi za dva úkony právnej služby.

Rovnako súd nepriznal odmenu za úkon právnej služby - 31.8.2012 vyjadrenie k výzve súdu. V
predmetnom podaní na základe výzvy súdu navrhovateľ doplnil skutkové tvrdenia a predložil dôkazy,
ktoré mali byť už súčasťou žalobného návrhu v zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p.

Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie prípustné n i e j e .