Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. jún 2012

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14C/13/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2112202269
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrea Tomašovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2012:2112202269.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci

navrhovateľa:J.Z.,nar.XX.X.XXXX,bytomV.XXX,zastúp.:JUDr.JozefomCakom,advokátom,Trnava,
Štefana Moyzesa 25, proti odporcom: 1. F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX, 2. J. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom V. XXX, obaja zastúp.: Capitol Legal Group s.r.o., Advokátska kancelária, Bratislava, Kollárovo
nám. 20, IČO: 36 833 151, o náhradu škody 8.996,52 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov konania v sume 1.811,88 eur, do
3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, k rukám právneho zástupcu odporcov.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na súde dňa 6.2.2012 domáhal, aby súd uložil odporcom

povinnosťzaplatiťmusumu8.996,52eurztitulunáhradyškodystratynazárobkuzaobdobieod1.7.2002
do 31.12.2011.

Odporcovia s predmetným návrhom nesúhlasili a žiadali ho zamietnuť, keď uplatnený nárok
navrhovateľa považovali v celom rozsahu za premlčaný.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom rozsudku
Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T 330/96, s podstatným obsahom spisu tunajšieho súdu sp. zn.
18C173/97, s Rozhodnutiami Sociálnej poisťovne-ústredie Bratislava o zvýšení invalidného dôchodku
navrhovateľa, a zistil nasledovný skutkový stav veci.

Právnyzástupcanavrhovateľauviedol,žeodporcoviadňa5.9.1996povzájomnejdohodefyzickynapadli
navrhovateľa, ktorý utrpel otras mozgu, čím spáchali trestný čin ublíženia na zdraví spolupáchateľstvom.

Odporcovia boli za tento skutok odsúdení rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T 330/96,
s právoplatnosťou ku dňu 22.2.1997. Navrhovateľ si ešte pred napadnutím, dňa 16.1.1996, podal
žiadosť o prijatie do pracovného pomeru do Slovenských elektrární Jaslovské Bohunice. V deň,
kedy bol navrhovateľ fyzicky napadnutý odporcami a utrpel vážnu ujmu na zdraví, ktorá viedla až
k jeho nespôsobilosti k právnym úkonom, ho Slovenské elektrárne Jaslovské Bohunice pozvali na
pohovor v záujme vyjasnenia podrobností jeho možného nástupu do zamestnania. Navrhovateľ sa
pohovoru dňa 16.9.1996 nemohol zúčastniť z dôvodu odporcami spôsobenej ujmy na zdraví. Podľa

vyjadrenia Slovenských elektrární Jaslovské Bohunice, by navrhovateľ mal s uvedeným vzdelaním
reálnypredpokladnaprijatiedozamestnaniavmesiacochoktóberaždecember1996,pokiaľbyúspešneabsolvoval pohovory, a to s nástupným mesačným zárobkom vo výške 6.567,- Sk. Jeho čistý priemerný
mesačný zárobok by v roku 2003 dosahoval sumu 10.989,-Sk. Navrhovateľ je v dôsledku napadnutia
odporcami, ktorí mu spôsobili ublíženie na zdraví, úplne invalidným. Z dôvodu, že mal reálnu možnosť

zamestnať sa v Slovenských elektrárňach Jaslovské Bohunice od 1.10.1996, kam bol pozvaný na
pracovný pohovor, ktorého sa však nemohol zúčastniť z dôvodu poškodenia zdravia, vznikla mu strata
na zárobku. Navrhovateľ bol v čase poškodenia zdravia nezamestnaný od 1.10.1995 do 20.1.1997.
Následne po ublížení na zdraví, poberal sociálne dávky vo výške 1.844,- Sk mesačne. Odporcovia sú
zodpovední za škodu, ktorá vznikla navrhovateľovi ich úmyselným zavineným konaním, súčasťou ktorej

je aj strata na zárobku v dôsledku poškodenia jeho zdravia, a ktorá predstavuje rozdiel medzi zárobkom
navrhovateľaasociálnymidávkami.RozsudkomOkresnéhosúduTrnavasp.zn.18C173/1997vspojení
s rozsudkom Krajského súdu Trnava sp. zn. 23Co 34/2006 s právoplatnosťou dňa 14.7.2006, bola
navrhovateľovi priznaná náhrada straty na zárobku za obdobie od 1.10.1996 do 30.6.2002, a to z
dôvodu, že aj keď v čase kedy došlo k úrazu zárobková činnosť navrhovateľa bola len predpokladaná,
a jej výkon by začal neskôr ak by nebolo prišlo k úrazu, je možné poskytnúť navrhovateľovi náhradu

za stratu na zárobku. Svojim návrhom navrhovateľ nadväzuje na obdobie, za ktoré mu bola priznaná
náhrada straty na zárobku rozsudkom sp. zn. 18C 173/97. Právny zástupca navrhovateľa bol toho
názoru, že vzhľadom k tomu, že odporcovia boli odsúdení za trestný čin ktorý bol spáchaný úmyselne,
a nešlo o nedbanlivostné konanie, nie je možné aby nárok navrhovateľa bol premlčaný vo všeobecnej
trojročnej premlčacej lehote, ale v desaťročnej premlčacej dobe. Pokiaľ ide o námietku odporcov o

premlčaní jeho nároku, bol toho názoru, že žalovaný predmet konania sa nedá uplatňovať pre budúce
obdobie,alelenzauplynuléobdobiezatenktorýmesiac,pretoženiejemožnédopreduurčiťvakejvýške
budenároknavrhovateľavbudúcnosti,atospoukazomajnavalorizáciu.Navrhovateľsvojnárokuplatnil
v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe. Je toho názoru, že navrhovateľovi každý mesiac samostatne
plynie nárok za daný mesiac, čiže nárok na zaplatenie škody vzniká navrhovateľovi každý mesiac

individuálne, teda každý mesiac začína samostatne plynúť lehota na premlčanie danej mesačnej splátky.
V minulosti bol navrhovateľ pozbavený spôsobilosti na právne úkony v príčinnej súvislosti so skutkom,
ktorý úmyselne odporcovia spáchali. Následne mu bola v neskoršom období spôsobilosť na právne
úkony súdom prinavrátená. Vzhľadom na túto skutočnosť navrhovateľ odporcov na úhradu jednotlivých
súm nevyzýval.

Právny zástupca odporcov uviedol, že odporcovia nárok navrhovateľa neuznávajú, pretože ho považujú
v celom rozsahu za premlčaný, keď sa s tvrdeniami navrhovateľa o premlčaní jednotlivých splátok
samostatne nestotožňujú. V predmetnej veci nie je možné aplikovať ustanovenie §-u 106 ods. 2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého by sa nárok navrhovateľa premlčal v 10-ročnej premlčacej
lehote, pretože sa na uplatnený nárok nevzťahuje. Nakoľko predmetom konania je škoda na zdraví,

uplatňovanie objektívnej lehoty v tomto prípade neprichádza do úvahy, ale je potrebné zohľadňovať
len subjektívnu lehotu. Nárok na náhradu škody sa premlčuje ako jeden celok, nie iba ako nároky
na jednotlivé pravidelne sa opakujúce plnenia. Takýto nárok je možné uplatniť na súde po vydaní
rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku, pretože navrhovateľ sa o škode v dôsledku straty na
zárobku pri invalidite dozvedel najneskôr doručením rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku.

Od tejto doby navrhovateľ vedel o škode, ako aj o osobách ktoré sú za škodu zodpovedné, a
týmto okamihom teda začala plynúť subjektívna 2-ročná lehota na premlčanie nároku navrhovateľa.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku, bolo navrhovateľovi doručené
ešte v máji 1997, preto odporcovia vzniesli voči uplatnenému nároku námietku premlčania, nakoľko
navrhovateľ si mohol nárok uplatniť už v konaní ktoré bolo vedené o jeho návrhu na náhradu škody z

titulu straty na zárobku pod sp. zn. 18C 173/97. Odporcovia v minulosti neboli vyzývaní ani zo strany
navrhovateľa, ani zo strany jeho matky ako jeho ustanovenej opatrovníčky, na úhradu uplatneného
nároku. Z toho dôvodu žiadali návrh v celom rozsahu zamietnuť.

Z rozhodnutia o priznaní invalidného dôchodku zo dňa 21.4.1997 súd zistil, že Sociálna poisťovňa -
ústredie Bratislava, týmto rozhodnutím priznala navrhovateľovi invalidný dôchodok od 21.1.1997, pre

úplnú bezvládnosť.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.Podľa § 445 ods. 1 Občianskeho zákonníka, strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví,
uhradzuje sa peňažným dôchodkom, pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý
pred poškodením dosahoval.

Podľa § 447 ods. 1 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti alebo pri invalidite je rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom
dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného dôchodku alebo čiastočného
invalidného dôchodku.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu

škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V predmetnej veci súd na základe vykonaného dokazovania a predložených listinných dokladov mal
preukázané, že odporcovia dňa 5.9.1996 fyzicky napadli navrhovateľa, čím mu spôsobili ublíženie
na zdraví, v dôsledku ktorého bol navrhovateľ uznaný za úplne invalidného. Za tento trestný čin

ublíženia na zdraví, boli odporcovia odsúdení rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 6T 330/96,
s právoplatnosťou ku dňu 22.2.1997. Súd mal ďalej preukázané, že navrhovateľ bol v dobe fyzického
napadnutia odporcami, pri ktorom utrpel vážnu ujmu na zdraví nezamestnaný, bez nároku na podporu
v nezamestnanosti. V tej dobe mal však navrhovateľ už preukázateľne podanú žiadosť o prijatie
do zamestnania v Slovenských elektrárňach Jaslovské Bohunice, kam bol dňa 16.9.1996 pozvaný

na pohovor, ktorého sa nemohol zúčastniť práve z dôvodu odporcami spôsobenej ujmy na zdraví.
Napriek tomu, mal navrhovateľ podľa vyjadrenia Slovenských elektrární Jaslovské Bohunice, so
svojim vzdelaním reálny predpoklad na prijatie do zamestnania, a to od 1.10.1996, pričom by v roku
2003 dosiahol čistý priemerný mesačný zárobok v sume 10.989,-Sk. Súd mal ďalej preukázané, že
navrhovateľovi už bola rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 18C 173/97, priznaná náhrada škody

z titulu straty na zárobku, ku ktorej došlo v dôsledku fyzického napadnutia odporcami, pre ktoré sa
navrhovateľ nemohol zamestnať aj keď mal veľký predpoklad na zamestnanie sa, a to za obdobie od
1.10.1996 do 30.6.2002.

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na súde dňa 6.2.2012 domáhal uloženia povinnosti
odporcom zaplatiť mu sumu 8.996,52 eur, takže predmetom tohto návrhu bol uplatnený nárok

navrhovateľa na náhradu škody straty na zárobku za ďalšie obdobie od 1.7.2002 do 31.12.2011. Proti
tomuto uplatnenému nároku navrhovateľa, odporcovia vzniesli námietku premlčania, pretože nárok
navrhovateľa považovali v celom rozsahu za premlčaný, keď boli toho názoru, že nárok na náhradu
škody na zdraví sa premlčuje ako celok v dvojročnej premlčacej lehote odo dňa kedy sa navrhovateľ
dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, a nepremlčujú sa iba nároky na jednotlivé pravidelne sa

opakujúce plnenia.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrhu navrhovateľa nie je možné
vyhovieť, pretože nie je dôvodný, a pri svojom rozhodovaní musel súd prihliadnuť na vznesenú námietku
premlčania, nakoľko nárok navrhovateľa súd považoval za premlčaný.

Pri škodách na zdraví, kedy sa jedná o nárok poškodeného na bolestné a sťaženie spoločenského

uplatnenia, o nárok na náklady spojené s liečením, nároky pozostalých, o stratu na zárobku počas
pracovnej neschopnosti, a o stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, sú všetky tieto
nároky samostatné, taktiež aj predpoklady ich vzniku sa odlišujú, a preto pri jednotlivých nárokoch plynie
vlastná premlčacia doba v závislosti od okamihu, kedy sa poškodený o škode a o zodpovednej osobe
dozvie. Pokiaľ ide o právo na náhradu škody spôsobenej na zdraví, platí len subjektívna premlčacia

lehota, a objektívna premlčacia lehota sa v prípade nároku na náhradu takejto škody neuplatňuje, čo
treba so zreteľom na osobitnú povahu týchto práv (kedy škoda môže vzniknúť aj po uplynutí trojročnej
alebo desaťročnej doby), považovať za opodstatnené, aby sa poškodeným zabezpečila najúčinnejšia
ochrana.Námietku premlčania možno uplatniť v prípade, keď poškodený v premlčacej lehote nárok neuplatnil
na súde. Na súde sa nárok uplatňuje žalobou v občianskoprávnom konaní po tom, ako sa poškodený
dozvedel o škode, čo predpokladá nielen vedomosť poškodeného o protiprávnom úkone ktorou bola

škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma, rozsah ktorej možno vyčísliť v peniazoch
do takej miery, aby mohol poškodený svoj nárok na náhradu škody uplatniť žalobou na súde. Ak odo
dňa kedy sa poškodený dozvedel o škode a o tom kto za ňu zodpovedá, do uplatnenia práva na
náhradu škody na súde, uplynie čas uvedený v ustanovení § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a
škodca namieta premlčanie, toto právo poškodeného sa premlčalo, aj keď ide o škodu spôsobenú

úmyselne, pretože tu už neprichádza do úvahy objektívna desaťročná premlčacia doba podľa § 106 ods.
2 Občianskeho zákonníka.

Poškodený na zdraví podľa tohto, musí teda uplatniť svoje právo na náhradu škody do dvoch rokov
odo dňa kedy sa dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pretože uplynutím tejto lehoty sa jeho
právo premlčuje.

O tom, aká škoda vznikla poškodenému na strate na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti a

pri invalidite, sa poškodený dozvie spravidla v okamihu, keď sa dozvie o výške v akej mu bol invalidný
dôchodok priznaný, teda keď škodu je možné bližšie špecifikovať. Až v tomto čase sa poškodený
dozvie o škode podľa § 447 Občianskeho zákonníka (a o rozdiele medzi priemerným zárobkom pred
poškodením a výške priznaného invalidného dôchodku), a až od tohto času mu začína plynúť premlčacia
doba podľa § 106 Občianskeho zákonníka. V danom prípade súd za takýto okamih považoval vydanie

a doručenie rozhodnutia príslušného orgánu, ktorým bol navrhovateľovi priznaný invalidný dôchodok.
Teda okamih, kedy sa dozvedel o priznaní a výške invalidného dôchodku, ktorý mu bude vyplácaný.
Rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie Bratislava, ktorým bol navrhovateľovi priznaný invalidný
dôchodok od 21.1.1997, bolo vydané dňa 21.4.1997, a súd predpokladá, že niekedy v nasledujúci
mesiaci, v máji 1997, mohlo byť rozhodnutie navrhovateľovi doručené, a teda že v tomto období sa

navrhovateľ dozvedel o výške škody, a začala mu plynúť lehota na uplatnenie svojho nároku žalobou
na súde, v dvojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na túto skutočnosť, a s prihliadnutím na dátum
podania predmetného návrhu na súde dňa 6.2.2012, považoval súd nárok navrhovateľa za premlčaný
( a to aj v prípade, že súd nemal priamo vedomosť o dátume skutočného doručenia rozhodnutia
sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku navrhovateľovi, a to vzhľadom na dlhé obdobie 15

rokov od jeho vydania v rámci ktorého rozhodnutie bolo navrhovateľovi doručené, a na relatívne krátku
premlčaciu lehotu dvoch rokov, ktorá by už medzičasom uplynula aj v prípade, ak by rozhodnutie bolo
doručené neskôr ako v máji 1997). Vzhľadom na takto zistené skutočnosti dospel súd k názoru, že nárok
navrhovateľa je premlčaný, keď dvojročnú premlčaciu lehotu počítal od mája 1997, a z toho dôvodu
návrh ako nedôvodný zamietol.

Súd v danej veci nemohol prihliadnuť ani na tvrdenie právneho zástupcu navrhovateľa o tom, že nárok
navrhovateľa vzniká v tom ktorom mesiaci za konkrétno obdobie, a teda môže dôjsť k premlčaniu
len týchto jednotlivých nárokov, pretože podľa ustálenej judikatúry, náhrada za stratu na zárobku po
skončení pracovnej neschopnosti, na rozdiel od náhrady mzdy, má povahu opakujúceho sa plnenia, a
preto pri nej neprichádza do úvahy premlčanie jednotlivých mesačných plnení, ale premlčanie celého

nároku.Vdôsledkutohopoškodenýmôženeskôruplatniťlennovovzniknutéprávo,kpremlčaniuktorého
nemohlo dôjsť preto, lebo skôr neexistovalo (napr. vtedy, keď sa ako následok poškodenia zdravia
neskôr objaví ďalšia nová ujma na zdraví, ktorá už vylučuje alebo ďalej znižuje pracovnú schopnosť
poškodeného, v dôsledku čoho mu vzniká nová škoda vo forme ďalšej straty na zárobku).

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p., a priznal odporcom ako procesne

úspešným účastníkom konania náhradu trov konania v sume 1.811,88 eur z titulu trov právneho
zastúpenia za 5 úkonov právnej služby podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách advokátov
(prevzatie a príprava zastupovania zo dňa 7.3.2012, vyjadrenie k návrhu zo dňa 8.3.2012, účasť
na pojednávaní dňa 4.4.2012, písomné podanie týkajúce sa veci samej zo dňa 5.4.2012, účasť na
pojednávaní dňa 29.6.2012), kedy základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je

253,94 eur, ktorú sadzbu súd priznal vo výške zníženej o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004
Z.z. v sume 126,97 eur z dôvodu, že právny zástupca vykonával spoločné úkony pri zastupovaní dvochosôb. Trovy právneho zastúpenia predstavovali sumu celkom 807,60 eur ( 5 úkonov x 126,97 eur, 5
x 7,63 eur náhrada paušálnych výdavkov, vrátane DPH ktoré predstavuje celkovo sumu 134,60 eur ),
náhradu za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 4.4.2012 za 4 polhodiny á 12,71 eur vrátane DPH

v sume 61,01 eur, cestovné výdavky na toto pojednávanie v sume 37,02 eur vrátane DPH, a hotové
výdavky na parkovné 1,20 eur, náhradu za stratu času pri ceste na pojednávanie dňa 29.6.2012 za 4
polhodiny á 12,71 eur vrátane DPH v sume 61,01 eur, cestovné výdavky na toto pojednávanie v sume
36,43 eur vrátane DPH, v celkovej sume tzv. iných trov konania 196,67 eur, z ktorej sumy súd priznal
náhradu výdavkov vo výške zníženej o 50% v zmysle § 13 ods. 2 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v sume 98,34

eur. Trovy konania odporcov tak spolu predstavujú sumu 1.811,88 eur ( 905,94 eur x 2 z dôvodu, že
právny zástupca zastupoval dvoch odporcov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.