Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Katarína Arnouldová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/85/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2510205048
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2012:2510205048.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľa: E. U., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom X., T.. O. XX/XX, občan SR, právne zastúpený JUDr. Alenou Korpášovou,
advokátkou so sídlom AK Piešťany, Rázusova 11, proti odporcom: 1/ V. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X.,
F. XX, občan SR, a 2/ A. F., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom tamtiež, obaja právne zastúpení Mgr. Janou
Pohančeníkovou, advokátkou so sídlom Bratislava, Koprivnická 9/A, o vypratanie nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 16.04.2010 podal navrhovateľ na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd uložil odporcom

povinnosť vypratať a žalobcovi odovzdať do užívania vyprataný 3-izbový byt č. XX s príslušenstvom,
nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode XX v bytovom dome súp. č. XX na sídlisku T.. O. XX/XX,
stojaci na parcele č. XXXX v k.ú. X., zapísaný Správou katastra Piešťany na LV č. XXXX a to do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Žalobu odôvodnil tým,
že užívateľom bytu sa stal na základe zmluvy s predchádzajúcimi vlastníkmi a svoje povinnosti nájomcu
si riadne plnil. Odporcovia ako noví vlastníci predmetného bytu vymenili vchodové dvere, čím porušili
súdom mu priznané právo jeho užívania, keď v zmysle právoplatného rozhodnutia súdu mal právo byt

užívať až do doby 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu.

Odporcovia žiadali návrh zamietnuť. Uviedli, že byt je ich vlastníctvom a v čase kúpy nemali vedomosť,
že na ňom viaznu nejaké ťarchy, keď tieto neboli uvedené ani v kúpnej zmluve ani v liste vlastníctva.
Navrhovateľ ich nehnuteľnosti užíva bez právneho titulu, a zasahuje do ich vlastníckeho práva, ktoré je
neodotknuteľné a ústavou chránené.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a ich písomnými podaniami, korešpondenciou
účastníkov konania, zápisnicou OO PZ Piešťany o trestnom oznámení č.k. ČVS: ORP-3728/PN-
TT-2009, zápisnicou PR PZ v Trnave o výsluchu svedka - poškodeného v konaní č.k. ČVS:ORP-462/
OVK-PN-2010, výpoveďou z nájmu bytu zo dňa 23.10.2003, výpisom z LV č. XXXX, Kúpnou zmluvou
zo dňa 10.03.2005, osvedčením o dedičstve po neb. T. B. zo dňa 05.11.2001, poštovými poukážkami
o platení nájomného, ponukou realitnej kancelárie Pallas, fotodokumentáciou, výpočtom dlhu na
nájomnom, obsahom spisu tunajšieho súdu č.k. 5C/149/2008, 4C/58/2010, 7C/501/2008, rozsudkom

OS Piešťany č.k. 5C/256/98 a 4C/188/2008, ako aj rozsudkom OS Piešťany č.k. 7T 65/06-97, ďalšími
listinnými dôkazmi ako aj obsahom celého spisového materiálnu a zistil nasledovný skutkový stav.Navrhovateľ užíval byt, opísaný v návrhu od r. 1988, kedy uzavrel manželstvo s T. B. ako výlučnou
nájomkyňou bytu, čím vznikol spoločný nájom bytu podľa ust. § 704 ods. 1 Obč. zák. Ako vyplýva z
rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 5C/256/98 zo dňa 01.04.1999, ich manželstvo bolo rozvedené,

rozsudoknadobudolprávoplatnosťdňa17.12.1999.Právoužívaťbytporozvodezostalomanželke,ktorá
následne byt odkúpila do osobného vlastníctva. Navrhovateľ, ktorému rozvodom zaniklo právo užívania
bytu v zmysle § 705 ods. 2 Obč. zk., aj po rozvode manželstva zostal bývať v byte spolu s bývalou
manželkou na základe ústnej dohody o užívaní bytu, ktorou sa podľa tvrdenia navrhovateľa dohodli tiež
na tom, že on bude platiť úhrady za užívanie bytu vo výške 1 nákladov na byt, keďže užíval 1 bytu.

Ako vyplýva z osvedčenia o dedičstve č.k. D 243/01, Dnot 78/01, bývalá manželka navrhovateľa T. B.
dňa XX.XX.XXXX zomrela a predmetný byt zdedili po nej súrodenci T. A., P. B. a X. B. do podielového
spoluvlastníctva. Podľa tvrdenia navrhovateľa sa aj s novými vlastníkmi dohodol, že byt bude naďalej
užívať v predošlom rozsahu a bude im platiť nájom za byt a sám uhrádzať energie priamo dodávateľom.
Podľa dohody poukazoval nájomné vo výške 714,- Sk X. B.. Tým mu vznikol nájom bytu podľa § 685

ods. 1 Obč. zák.

Listom zo dňa 23.10.2003, doručeným navrhovateľovi dňa 24.10.2003 mu spoluvlastníci vypovedali
nájom bytu podľa ust. § 711 ods. 1 písm. a) Obč. zák., ktorý skončil dňa 31.01.2004 v zmysle § 710 ods.
3 Obč. zák. Listom zo dňa 14.11.2003 navrhovateľ oznámil prenajímateľom, že má nárok na náhradný

byt veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má
vypratať.

Ako vyplýva z kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2005, byt kúpili od vyššie uvedených spoluvlastníkov
odporcovia 1/ a 2/ do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov za 600.000,- Sk. V bode V. kúpnej

zmluvy sa o.i. uvádza, že na odpredávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne ťarchy ani iné právne
povinnosti okrem záložného práva v prospech ostatných vlastníkov bytov. Podľa výpisu z listu vlastníctva
sú odporcovia bezpodieloví spoluvlastníci bytu na základe predmetnej kúpnej zmluvy, ktorou vklad
vlastníckeho práva bol povolený pod V XXX/XX.

Po zmene vlastníkov bytu pokračoval navrhovateľ v platení nájomného odporcom, podľa jeho vyjadrenia
vo výške 1.142,- Sk. Súdu navrhovateľ predložil poštové poukážky, preukazujúce jeho platby vo výške
50 eur v mesiacoch január až okt. 2009, v sume 126,95 eur opäť v mesiaci okt. 2009, a naďalej v sume
59 eur za mesiace november 2009 až marec 2010. Následne byt prestal užívať ( nedostal sa do bytu)
a prestal aj platiť nájomné.

Rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 7C/188/2008 zo dňa 01.06.2009 bol navrhovateľ zaviazaný
vypratať predmetný byt v lehote 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu s tým, že nájomný vzťah
zanikol výpoveďou podľa ust. § 711 ods. 1 Obč. zák.

Dňa 14.09.2009 doručili odporcovia navrhovateľovi poštovou zásielkou do vlastných rúk internetové
ponuky realitnej kancelárie Pallas Piešťany na prenájom 1 a 2 izbových bytov v Piešťanoch a okolí. Ako
vyplýva z predloženého dôkazu, išlo o 8 ponúk dlhodobého prenájmu bytu s cenou mesačného nájmu v
rozmedzí od 266 eur do 365 eur mesačne bez energií. Navrhovateľ im listom zo dňa 29.09.2009 oznámil,
že v zmysle rozsudku OS Piešťany č.k. 7C/188/2008 nie je povinný byt vypratať, kým nie je pre neho

zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada.

Po takejto výmene korešpondencie sa navrhovateľ opakovane nemohol dostať do bytu ( dňa 19.11.2009
zámočník konštatoval, že v zámku je sekundové lepidlo a dňa 17.03.2010, navrhovateľ pri príchode
do bytu zistil, že vchodové dvere sú celé vymenené). Z uvedeného dôvodu podal na polícii trestné

oznámenie pre podozrenie z prečinu neoprávneného zásahu podľa ust. § 218 T. poriadku. Konanie sa
vedie na OR PZ v Trnave, úrade justičnej a kriminálnej polície pracovisko Piešťany pod ČVS: ORP-462/
OVK-PN-2010.

Ako vyplýva zo spisu č.k. 7C/501/08, navrhovateľ sa žalobou zo dňa 27.06.2008 domáha voči odporcom

náhrady škody na veciach vo výške 231.050,- Sk, ktorá mu mala vzniknúť konaním odporcov, ktorí mu
za jeho neprítomnosti dňa 01.07.2005 znemožnili bývanie v predmetnom byte výmenou vchodových
dverí, pričom v byte ostali všetky jeho osobné veci aj zariadenie. Konanie nie je právoplatne skončené.Ako vyplýva z listinných dôkazov, založených v spise č. 7C/501/08, najmä Ekekučného príkazu sp. zn.
Ex 6/2006 Exekútorského úradu JUDr. Albína Božeka so sídlom v Holíči, odporcom bolo uložené byt
vypratať na základe vykonateľného exekučného titulu - uznesenia č. 23 Co257/05 zo dňa 09.11.2005,

vydaného Krajským súdom Trnava v spojení s uznesením Okresného súdu Trnava č. 27C 53/05 zo dňa
08.07.2005.

Pred začatím tohto konania na návrh navrhovateľa dňa 07.05.2012 bolo uznesením tunajšieho súdu
č.k. 4C/58/2010, právoplatným dňa 28.05.2010, nariadené predbežné opatrenie, ktorým súd zakázal

odporcom prenajať predmetné nehnuteľnosti a vo zvyšku bol návrh ( žiadajúci uložiť odporcom zákaz
nakladať s nehnuteľnosťami) zamietnutý.

Navrhovateľ v konaní uviedol, že kým žila bývalá manželka, užíval každý z nich vlastnú izbu a spoločne
užívali obývaciu izbu, kuchyňu a sociálne zariadenie. Po jej smrti zostal v byte a užíval celý byt s
výnimkou izby nebohej manželky, pokiaľ ide o nájomné, platil naďalej 1 úhrad spojených s užívaním bytu

( najskôr súrodencom manželky, neskôr odporcom), zvlášť platil elektrinu a plyn, ktoré mal nahlásené
na svoje meno. Výpisy z bytového družstva chodili na adresu bytu, tam zistenú výšku úhrad potom delil
dvomi a svoju polovicu uhrádzal ( akoby tam naďalej bývali dvaja) s tým, že druhú polovicu uhrádzali
vlastníci bytu. Keďže mu nikto žiadnu primeranú bytovú náhradu neposkytol, býval tam naďalej. Nie je
pravdou, že by odporcovia nevedeli v čase kúpy bytu, že v ňom je nájomník, túto skutočnosť im totiž

bol oznámiť sám navrhovateľ, keď zisttil, že prejavili záujem o kúpu bytu. Po čase ho odporcovia oslovili
a ponúkli mu presťahovanie do garsónky s kuchynským kútom v suteréne obytného domu, ktorý je vo
vlastníctve odporcov na C. ul. č. XX v X., k uzavretiu nájomnej zmluvy však nedošlo. Navrhovateľ síce
priestory navštívil, ale okná boli umiestnené príliš vysoko, takže von nevidel. V byte neboli náležitosti
ako samostatný elektromer a nebolo doriešené kúrenie. Výška nájomného tiež nebola dohodnutá,

odporcovia žiadali 3.000,- Sk bez zmluvy, inak 3.500,- Sk, ak by to ako príjem musel uvádzať z hľadiska
odvodudaní.Nedošlokdohode,pretoženavrhovateľnesúhlasilsrozpočítavanímenergiípodľaspotreby
v celom dome, pretože mal obavy, že ak by okrem neho nebol v dome iný nájomník, musel by platiť aj za
prázdne priestory, resp. mohlo by sa stať, že mu odporca obmedzí dodávku energií. Navrhovateľ uviedol,
že by aj tieto priestory bol akceptoval, ale žiadal odporcov o spísanie nájomnej zmluvy, kde mali byť

doriešené tieto problémy, čo však nebol odporca 1/ ochotný urobiť. Jeho právna zástupkyňa odporcovi
vysvetlila, že bez nájomnej zmluvy sa navrhovateľ nepresťahuje, pretože mu nie sú jasné podmienky a
nie je žiadna záruka, že v budúcnosti by odporca takúto zmluvu vyhotovil. Keď odporcovia nepristúpili
na nájomnú zmluvu, ktorú navrhovateľ žiadal, nedošlo k jeho vysťahovaniu a zostal bývať v byte. Hoci
mu neskôr odporca ponúkal spísanie nájomnej zmluvy, jeho ponuky už odmietol. Odporca 1/ mu potom

sústavne vyvolával, aby sa vysťahoval, že ide byt opravovať. Dňa 01.07.2005, keď sa večer vrátil domov,
boli vymenené celé vchodové dvere so zámkom a viac sa do bytu nedostal. Podal aj trestné oznámenie
a odporca 1/ bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany č.k. 7T/65/06-97 zo dňa zo dňa 09.11.2006
uznaný za vinného z prečinu porušovania domovej slobody za to, že neoprávnene vnikol do jeho
obydlia. Následne súd vyhovel návrhu na vydanie predbežného opatrenia a potom sa viedlo exekučné

konanie na exekútorskom úrade JUDr. Albína Božeka o vydanie bytu do užívania, k čomu aj došlo dňa
18.09.2007. Navrhovateľ začal byt opäť užívať, hoci v ňom už chýbalo jeho zariadenie a osobné veci.
Druhú ponuku doručili odporcovia navrhovateľovi dňa 14.09.2009 a to vytlačené internetové ponuky z
realitnej kancelárie Pallas v Piešťanoch na prenájom bytov, ( došlo k tomu po právoplatnosti rozsudku
- povinnosti vypratať byt po poskytnutí náhrady), tieto však boli pre navrhovateľa neakceptovateľné z

dôvodu výšky nájomného, pretože po jeho zaplatení by navrhovateľovi z dôchodku nezostali žiadne
finančné prostriedky na živobytie. ďalšie ponuky od odporcov nedostal. Dňa 17.03.2010 boli za jeho
neprítomnosti na byte vymenené dvere so zámkom a viac sa tam nedostal, býval najskôr u syna, neskôr
v azylovom dome a napokon skončil v I. H. Q. F. X., kde býva doteraz. Od 17.03.2010 navrhovateľ teda
v predmetnom byte už nebýva, preto ani neplatí žiadne nájomné.

Navrhovateľ bol toho názoru, že odporcovia nepreukázali, že by spôsobom stanoveným zákonom
zabezpečili navrhovateľovi náhradný byt a preto mu nezaniklo právo byt užívať. Ak sa odporcovia
domnievali, že splnili podmienky stanovené zákonom na zabezpečenie náhradného bytu, mali právo
cestou exekúcie sa domáhať vypratania bytu a nie svojvoľne vymáhať svoje pochybné právo výmenou

dverí. Svojím konaním odporcovia neoprávnene dňa 17.03.2010 zasiahli do navrhovateľovho práva
užívaťbyt,priznanéhomurozsudkomOkresnéhosúduPiešťanyč.k.7C/188/2008ahocijenepochybné,
že odporcovia sú vlastníkmi bytu, avšak v danom prípade právo užívania bytu navrhovateľa prevažuje
nad samým vlastníckym právom odporcov až do doby, kedy si splnia povinnosť zabezpečiť mu náhradnýbyt, ktorý spĺňa zákonom stanovené podmienky. Preto žiadal žalobe vyhovie, priznať mu voči odporcom
tiež náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia.

Oodporcovia v konaní uviedli, že už 7 rokov riešia problémy s navrhovateľom, pričom v čase kúpy
bytu mali od svojho právneho zástupcu informácie, že byt je voľný. Odporcovia síce vedeli, že je tam
nájomník, ale zamýšľali mu ponúknuť garsónku v domu, ktorý prenajímajú, čo aj urobili. Odporca 1/
bol toho názoru, že išlo o primeraný byt ( keby mu ponúkol 3-izbový byt, nemal by ho čím zaplatiť),
ponúkol mu nájomné 3.500 Sk + energie, čo bola vtedy dobrá cena, ale navrhovateľ to odmietol. Jedná

sa pritom o riadny byt, v ktorom sa býva, je tam WC, vaňa, práčka, ide o luxusný byt pre navrhovateľa.
Okná sú vo výške 1,30 m, preto nie je pravda, že von nevidieť. V dome sú na poschodí 3 byty a toto
je štvrtý byt v pivnici, pokiaľ ide o elektromery, vonku je umiestnený jeden centrálny a každý byt má
svoj elektromer. V ponúkanom byte nie je elektromer, ale ľahko sa vypočíta elektrina po odpočítaní 3
bytov a elektromeru vonku. Pod oknom je 30-článkový radiátor, takže sa dá vypočítať spotreba plynu.
Potvrdil, že navrhovateľa volal aby spísali nájomnú zmluvu, ale on odmietol a zostal bývať v byte. Keď

exekútor prostredníctvom zámočníckej služby vymenil zámok na byte, umožnil tam navrhovateľovi vstup
a odovzdal mu kľúče, odporcovia nemali potom do bytu prístup. Navrhovateľ pritom byt neužíval a
býval v I. H. Q. F. X.. Z. A.. Odporca 1/ poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ si sám svojvoľne určil
nájomné vo výške 58 eur mesačne a úhradu faktúr za energie, čo je nedostatočná suma a nepokrýva
ani všetky náklady spojené s užívaním bytu, ktoré musia znášať odporcovia. Takto odporcovia ako

vlastníci museli platiť trvalým príkazom bytovému podniku mesačne sumu 118 eur. Navyše za obdobie
odkedy navrhovateľ nájomné neplatí, má neuhradený dlh vo výške 4.800 eur. Odporcovia uviedli, že by
nemali výhrady voči tomu, aby byt užíval, trvajú však na uzavretí riadnej nájomnej zmluvy s primeranou
dohodnutou výškou nájomného. Navrhovateľovi ešte v septembri 2009 poslal poštou 8 ponúk prenájmu
1- a 2-izbových bytov v X., na čo mu odpovedal, že to neakceptuje. V máji 2010 mu cestou suseda p.

J. doručil návrh nájomnej zmluvy ohľadom vyššie uvedenej garsónke, s obsahom ktorej nesúhlasil a
zmluvu nepodpísal.

Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka ( ďalej len OZ), nájomná zmluva musí obsahovať označenie
predmetu a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu

alebo spôsob ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná
zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.
(2) Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

Podľa § 696 ods. 1 OZ, spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia poskytované s užívaním

bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený jednostranne zvýšiť
nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie podmienky nájomnej zmluvy,
ustanovuje osobitný právny predpis.

Podľa § 706 ods. 1 OZ, ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov, stávajú sa

nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať a nevesta, ktorí s ním žili
v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa
stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo na neho boli odkázaní
výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt.

Podľa § 711 ods. 1 písm. a) OZ, prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak prenajímateľ potrebuje
byt pre seba, manžela, pre svoje deti, vnukov, zaťa alebo nevestu, svojich rodičov alebo súrodencov.

Podľa § 711 ods 6 OZ, neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo
dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu,

ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.

Podľa § 712 ods. 1 a 2 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie
nájomcu a členov jeho domácnosti.

V zmysle § 712a Obč. zák., ak sa nájomný pomer skončil z dôvodov podľa § 711
ods. 1 písm. a) , e) alebo písm. f) alebo z dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.
b) nájomcovi, ktorý prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný,

z dôvodu na strane zamestnávateľa alebo z dôvodu, za ktorý zamestnávateľ zodpovedá podľa
osobitných predpisov nájomca má právo na náhradný byt, ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením,
umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý má vypratať, a to s prihliadnutím na jeho
životné a pracovné potreby. Nájomca má tiež právo na úhradu nevyhnutných výdavkov spojených so
sťahovaním.

V uvedenom prípade bolo navrhovateľovi súdnym rozhodnutím tunajšieho súdu č.k. 7C/188/2008 zo dňa
11.06.2009, právoplatným dňa 28.07.2009, priznané právo užívať 3-izbový byt č. XX s príslušenstvom,
nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode XX v bytovom dome súp. č. XX na sídlisku T.. O. XX/XX V.
X., ktorý je toho času vo vlastníctve odporcov a to až do 15 dní odo dňa zabezpečenia náhradného bytu.
Tento nárok navrhovateľa má právny základ v predchádzajúcom nájomnom vzťahu, ktorý bol skončený

ku dňu 31.01.2004 výpoveďou zo strany prenajímateľov ( právnych predchodcov odporcov) podľa § 711
ods. 1 písm. a) Občianskeho zákonníka. Právni predchodcovia odporcov (súrodenci nebohej manželky
navrhovateľa), mu náhradný byt nezabezpečili a byt predali odporcom, ktorí sa stali jeho vlastníkmi
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 10.03.2005. Medzi účastníkmi je sporné najmä to, či odporcovia
zabezpečili navrhovateľovi kvalifikovaným spôsobom náhradný byt, alebo nezabezpečili.

Podľa tvrdenia navrhovateľa mu odporcovia náhradný byt nezabezpečili, preto mu stále trvá právo byť
užívať, ktorého výkon mu ale bol od 17.03.2010 znemožnený výmenou vchodových dverí, toho času sa
vedie na OR PZ v Trnave vyšetrovanie na základe jeho trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu
neoprávneného zásahu podľa ust. § 218 Trestného poriadku. Od uvedeného dňa navrhovateľ bol nútený

bývať inde, odvtedy tiež prestal odporcom platiť nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu.

Odporcovia tvrdili, že náhradný byt navrhovateľovi zabezpečili, ale žiadnu z ich ponúk neakceptoval.

Navrhovateľovi prislúcha bytová náhrada v zmysle § 712 a) Obč. zák. vo forme náhradného bytu,

ktorý je veľkosťou obytnej plochy, vybavením, umiestnením a výškou nájomného primeraný bytu, ktorý
sa má vypratať. V tomto ustanovení zákon súčasne určuje ako pomocné
kritérium z hľadiska primeranosti bytu okolnosti, ktoré charakterizujú osobu nájomcu, konkrétne jeho
životné a pracovné potreby. Tým pomocným kritériom je počet osôb, ktoré žijú s nájomcom vo

vypratávanom byte, a počet osôb, ktoré s ním majú bývať v novom byte, charakter povolania alebo
pracovného zaradenia nájomcu vzhľadom na možnosť uplatnenia sa v mieste, kde sa má bytová
náhradaposkytnúť.Primeranýmnáhradnýmbytomvkaždomprípadenemôžebyťbytspodstatnenižšou
podlahovou plochou alebo s podstatne menším počtom obytných miestností, než má vypratávaný byt.
So zreteľom na miestne podmienky v danej obci však na absolútnej porovnateľnosti výmery podlahovej

plochy, počtu obytných miestností, vybavení a kvality trvať nemožno.
Za primeraný náhradný byt je potrebné považovať byt v tej istej obci a podľa miestnych podmienok
rovnocenný vypratávanému bytu, t. j. byt z hľadiska vybavenia, polohy, dopravnej prístupnosti a pod.
porovnateľný s vypratávaným bytom.

Ako vyplýva z vyjadrení účastníkov a predložených listinných dôkazov, odporcovia doručili 14.09.2009
navrhovateľovi zoznam ôsmich inzerátov s ponukami dlhodobého prenájmu 1 a 2 izbových bytov
v X. a okolí, na ktorú ponuku navrhovateľ nereflektoval a odporcom listom pripomenul, že v zmysle
súdneho rozhodnutia nie je povinný byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca
bytová náhrada, z čoho je zrejmé, že ich ponuky neakceptoval. Tu treba dať za pravdu navrhovateľovi,

že púhe zaslanie inzerátov voľných bytov nemôže byť považované za zabezpečenie náhradného bytu
zo strany odporcov tak, ako to chápe zákon.

Na druhej strane však ponuka náhradného bytu v priestoroch obytného domu odporcov na C. ul. č. XX v
X., spĺnila kritériá požadované zákonom pre takýto úkon. Išlo o byt, navrhovateľovi riadne prezentovaný,

náležite vybavený, určený na dlhodobý prenájom v tej istej obci, ako byt, ktorý mal pôvodne právo
užívať a tiež približne rovnako vzdialený od centra mesta ( dokonca v lokalite nachádzajúcej sa
blízko pôvodného bytu). Odporcovia mu ponúkli síce byt rozlohou menší než pôvodne prenajatý, treba
však vziať do úvahy skutočnosť, že v pôvodnom byte bol dohodnutý nájom iba „jednej polovice“trojizbového bytu. Ako primeraný sa potom javí byt jednoizbový alebo garsónka ak má riadne vybavenú
kuchyňu, alebo kuchynský kút a sociálne zariadenie, ako v uvedenom prípade. Odporcovia ponúknutý
byt navrhovateľovi ukázali, podmienky mu vysvetlili a ponúkli mu nájomné 3.500,- Sk, ako bežné

nájomné podobného bytu, aj keď nie cenu nájmu zodpovedajúcu predstavám navrhovateľa, ktorá je
celkom nereálna ( navrhovateľ sa odvoláva na svoj nízky dôchodok, a žiadal, aby nájomné spolu s
úhradami spojenými s bývaním, umožňovali aj po ich zaplatení navrhovateľovi normálne živobytie, ktorá
podmienka však nerešpektuje reálne ceny nájomných bytov). Ako vyplynulo z dokazovania, navrhovateľ
mal viaceré výhrady a k uzavretiu nájomnej zmluvy napokon nedošlo - podľa vyjadrení navrhovateľa

spočiatku nechcel riadnu nájomnú zmluvu uzavrieť odporca, neskôr, keď odporca zmenil názor a
uzavretie zmluvy ponúkol - navrhovateľ to odmietol. Navrhovateľ v konaní uviedol, že by aj tieto priestory
bol akceptoval, ale žiadal odporcov o spísanie nájomnej zmluvy, kde mali byť doriešené problémy
( s meraním energií), čo však nebol odporca ochotný urobiť. Keď odporcovia nepristúpili na nájomnú
zmluvu, ktorú navrhovateľ žiadal, nedošlo k jeho vyprataniu bytu a neskôr už ponuku spísania nájomnej
zmluvy zo strany odporcov odmietol.

Z výpovede samotného navrhovateľa mal súd zistené, že za adekvátny byt považuje 1-izbový byt s
kuchyňou a príslušenstvom, podľa možností v Piešťanoch, bez orientácie na hlavnú triedu z dôvodu
hlučnosti a s takým nájomným, aké by si mohol z dôchodku dovoliť, pričom sám uznal, že v ponukách
nevidel žiadny s takou cenou. Odporcovia mu takýto byt zabezpečili, nevyriešenou však zostala medzi

nimi otázka ceny služieb spojených s bývaním ( spôsob rozpočtu spotreby energii navrhovateľovi
nevyhovoval), neskôr keď odporcovia boli ochotní jeho požiadavky akceptovať, navrhovateľ už ponuku
odmietol. Tu treba uviesť, že navrhovateľ roky platil „nájomné“ vo výške, ktorá zďaleka nezodpovedala
bežnému nájomnému u podobných bytov, jeho výška predstavovala iba časť skutočných nákladov, ktoré
vlastníci bytu museli za byt vynakladať. Takto vlastníci bytu nielenže nemali z nájmu bytu žiadny zisk,

ale každým mesiacom boli viac stratoví ( s rastom cien nájmu bytov). Ďalšie zotrvávanie navrhovateľa
v byte po odmietnutí ponuky odporcov treba považovať za protiprávne a správanie navrhovateľa potom
takmer hraničí so zneužitím práva, ktoré mu súd priznal vo svojom rozhodnutí č. 7C/188/2008-144. Aj
keď nemožno odobriť svojvoľný výkon práva odporcami pri zmocnení sa bytu, tento sám osobe nijakým
spôsobomnezakladáoprávnenosťtejtožaloby,keďžeideobyt,ktoréhosúodporcoviavlastníkmiasplnili

zákonom stanovenú podmienku na dosiahnutie jeho vypratania, ku ktorému navrhovateľ dobrovoľne
nepristúpil.Vykonanédokazovanietakvyvrátilonavrhovateľovotvrdenie,žebyodporcovianeoprávnene
dňa 17.03.2010 zasiahli do jeho práva užívať byt, a preto súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 151 ods. 3 s tým, že o týchto rozhodne súd až

po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, trojmo.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti ( t.j. z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisovapríloh,súdvyhotovíkópienajehotrovy.),musíznehobyťzrejméprotiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový
stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.