Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. november 2014

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/782/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230952
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211230952.2

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevprávnejvecinavrhovateľov:1/R.R.,F.XX/C,R.,2/B..D.T.,F.X,F.,obajazast.
GHS Legal, s.r.o., advokátskou kanceláriou, Lazaretská 3/A, Bratislava, proti odporkyni: G. R., R. XX, R.,
zast. JUDr. Michaelou Volekovou, advokátkou, Trnavská 27, Bratislava, v konaní o zaplatenie 33.147,40
eur s príslušenstvom, o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/
proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. septembra 2014, č.k. 11C 152/2012-173, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1/ a 2/ na nariadenie
predbežného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd odporkyni v prebiehajúcom konaní, v ktorom sa
voči nej domáhajú zaplatenia sumy 33.147,40 eur s príslušenstvom titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke,
nariadil zdržať sa akéhokoľvek nakladania so stavbou - rodinným domom, nachádzajúcim sa v kat. úz.

H.K., okres R. B., obec R.- m.č. H., súp. č. XXXXX, na pozemku s parc. č. XXXX/X, a s pozemkami,
nachádzajúcimi sa v kat. úz. H., parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, takým spôsobom, že by
svojim konaním znižovala hodnotu týchto nehnuteľností, a to najmä zriadením záložného práva k týmto
nehnuteľnostiam, alebo prevodom týchto nehnuteľností, či ich častí na tretie osoby.

Zamietnutie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnil po právnej stránke ust. § 102 ods.
1, § 75 ods. 2, a § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p., keď dospel k záveru, že návrh navrhovateľov na

nariadenie predbežného opatrenia nie je dôvodný. Vyhodnotil, že navrhovatelia predbežného opatrenia
neosvedčili, že vzájomné vzťahy účastníkov konania sú narušené spôsobom, ktorý by vyžadoval
nevyhnutnú úpravu predbežným opatrením, keďže ich argumentácia v návrhu na jeho nariadenie je len v
rovine domnienok, a nepoukazuje na nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ku ktorej by mohlo
dôjsť v prípade jeho nenariadenia. Bol toho názoru, že samotná skutočnosť, že odporkyňa priznala svoju
závislosť z nakupovania, nestačí na to, aby súd nariadil predbežné opatrenie, spočívajúce v zákaze

nakladania s nehnuteľnosťami v jej výlučnom vlastníctve. Ako to uvádzajú navrhovatelia, a je to aj
zrejmé z webovej stránky X..Y..G..sk , odporkyňa predáva svoje luxusné kusy oblečenia a
doplnkov, čím má možnosť získať určitý obnos peňažných prostriedkov na uhradenie svojich prípadných
záväzkov. Zdôraznil, že navrhovatelia dostatočným spôsobom nepreukázali, že sa odporkyňa zbavuje
svojho hnuteľného a nehnuteľného majetku tak, aby bol výkon súdneho rozhodnutia v budúcnosti
znemožnený. To, že k nehnuteľnostiam v jej výlučnom vlastníctve v kat. úz. H. bolo zriadené záložné

právo, neznamená, že sa nehnuteľností mieni zbaviť na úkor navrhovateľov. Nakoľko navrhovatelia
súdu neosvedčili existenciu bezprostredného a konkrétneho nebezpečenstva ujmy hroziacej právu,
uplatňovanému navrhovateľmi v konaní, dospel k záveru, že zákonné predpoklady (§ 74, § 75, § 76,
§ 102 O.s.p.) pre nariadenie predbežného opatrenia neboli splnené, a preto návrh na jeho nariadenie
zamietol. O náhrade trov konania nerozhodol, nakoľko o týchto rozhodne v rozhodnutí vo veci samej.Proti tomuto uzneseniu podali prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhovatelia včas odvolanie,
a žiadali napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmeniť, a navrhované predbežné opatrenie nariadiť.
Nesúhlasili s tým, že súd prvého stupňa považoval nimi označené skutočnosti a dôkazy za domnienky,

a že neprihliadol na dôkazy o osobných pomeroch odporkyne. Zdôraznili, že odporkyňa im odmieta
uhradiť žalovanú dlžnú sumu, pričom zastávali názor, že sa zbavuje hnuteľného majetku, a zriadením
záložného práva k jedinej nehnuteľnosti v jej vlastníctve znižuje jej hodnotu. Poukázali na to, že podľa ich
aktuálnych informácií odporkyňa nie je zamestnaná s pravidelným mesačným príjmom, čím dochádza
k znižovaniu jej majetku realizáciou bežnej spotreby. Bezprostredne hroziacu ujmu nevidia v tom,

že odporkyňa sa predajom svojich luxusných vecí a zriadením záložného práva mieni zbaviť svojho
majetku, ale v tom, že u nej po rozvode manželstva postupne dochádza k transformácii majetku na
voľne disponibilné zdroje, ktoré sú s vysokou pravdepodobnosťou používané na bežné výdaje, a ktorých
obmedzenie exekúciou bude značne sťažené, ak nie zmarené. Z tohto dôvodu mali za to, že výkon
súdneho rozhodnutia by bol vážne ohrozený, pretože im bezprostredne hrozí ujma, spočívajúca v
prebiehajúcom postupnom znižovaní aktuálneho majetku odporkyne. K svojmu tvrdeniu, že hodnota

majetku sa zriadením záložného práva znižuje, poukázali na dve rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR,
prijaté v trestnom konaní (sp. zn. Tdo 1315/2011, a 8Tdo 1078/2004). Podľa ich názoru nevyhnutnosť
a naliehavosť úpravy pomerov účastníkov konania osvedčili.

Odporkyňa navrhla vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľov napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa ako vecne správne potvrdiť. Tvrdenia navrhovateľov o zbavovaní sa svojho majetku označila

za nepravdivé, pričom poukázala na to, že predaj luxusných predmetov realizuje v rámci svojej
podnikateľskej činnosti prostredníctvom spoločnosti MarJana s.r.o.. Ani zriadením záložného práva k
nehnuteľnosti v jej vlastníctve nesledovala transformáciu svojho majetku na voľne disponibilné zdroje.
Naopak, počas tohto konania predmetnú nehnuteľnosť nadobudla do svojho výlučného vlastníctva
z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Navrhovateľmi tvrdené

zbavovanie sa majetku preto nemá podľa jej názoru logické zdôvodnenie.

Odvolací súd vec prejednal podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2
O.s.p., oboznámil sa s obsahom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ako i s celým súdnym
spisom, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľov 1/ a 2/ nie je dôvodné. Uznesenie súdu prvého
stupňa je vo výroku vecne správne, preto ho v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z predloženého spisu zistil, že navrhovatelia sa voči odporkyni domáhajú zaplatenia sumy 33.147,40
eur spolu s úrokmi z omeškania a trovami konania titulom plnenia zo zmluvy o pôžičke, a to
vrátenia požičanej sumy a zaplatenia zmluvnej pokuty. Podaním, doručeným súdu prvého stupňa dňa
22.08.2014, navrhli nariadiť vyššie uvedené predbežné opatrenie, dôvodiac zistením, že u odporkyne
došlo k rozvodu manželstva a vyporiadaniu BSM, pričom podľa ich informácií nie je v súčasnosti

zamestnaná, a v týždenníku D. X N. vyhlásila, že zdrojom jej príjmov bol jej bývalý manžel. V
tejto súvislosti dali do pozornosti článok týždenníka D. X N., zverejnený na internetovej stránke
. Ďalej zistili, že odporkyňa prostredníctvom internetového bazáru
rozpredáva svoj hnuteľný majetok (luxusné oblečenie a doplnky) s veľkými zľavami, čím
u nich vzbudzuje dôvodnú obavu, že po právoplatnom a vykonateľnom rozhodnutí súdu v ich prospech,

nebude schopná uhradiť svoj dlh, a exekučné konanie sa minie účelu, a to aj z dôvodu, že odporkyňa
vedie nákladný spôsob života a verejne priznala svoju závislosť na nakupovaní. Poukázali tiež na
to, že do vlastníctva odporkyne pribudli podľa Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovpozemkyarodinnýdom(stavba),ktorésújedinýmiznámyminehnuteľnosťamivjejvlastníctve,
na ktorých bolo zriadené záložné právo v prospech tretej osoby, čoho dôsledkom je zníženie majetku

odporkyne. To podľa ich názoru preukazuje skutočnosť, že odporkyňa vytvára ďalšie záväzky, pri ktorých
možno dôvodne predpokladať, že sú určené na uspokojovanie jej nadštandardných životných potrieb,
čím sa len zvyšuje riziko ohrozenia a zmarenia výkonu súdneho rozhodnutia.

Ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov, súd na návrh neodkladne nariadi
predbežné opatrenie (§ 102 ods. 1 O.s.p.). Podľa § 76 ods. 1 písm. e), f) O.s.p. predbežným opatrením

môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami, resp. niečo
vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.Účelom nariadenia predbežného opatrenia po začatí konania je teda rýchla, dočasná úprava právnych
pomerov účastníkov konania. Je však možné nariadiť predbežné opatrenie aj z dôvodu reálnej obavy,
že výkon súdneho rozhodnutia je ohrozený, a nariadené predbežné opatrenie by malo zabezpečiť, že

nebude zmarený, hoci tento dôvod ust. § 102 O.s.p. expressis verbis neuvádza. Túto obavu však možno
vyložiť tak, že zahŕňa potrebu dočasnej úpravy pomerov. Pre úspešné uplatnenie nároku na nariadenie
predbežného opatrenia vyžaduje zákon osvedčenie nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná
ochrana, ako aj naliehavosť potreby takejto dočasnej úpravy pomerov účastníkov, teda osvedčenie,
že bez úpravy právnych pomerov by bolo právo navrhovateľov ohrozené, pričom hrozba musí byť

bezprostredná a reálna. Oba predpoklady musia byť naplnené súčasne, inak nie je možné návrhu
vyhovieť. Súd prvého stupňa potom postupoval správne, keď skúmal, či navrhovatelia osvedčili svoj
nárok ako aj nebezpečenstvo bezprostredne im hroziacej ujmy. Správny je aj jeho záver, že neosvedčili,
že odporkyňa reálne koná tak, že navrhovateľom bezprostredne hrozí ujma. Odvolací súd dodáva, že
neosvedčili ani že by výkon súdneho rozhodnutia mohol byť aktuálnym konaním odporkyne ohrozený
alebo dokonca zmarený.

Pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený
resp. zmarený, je nevyhnutné, aby boli dané alebo aspoň osvedčené skutočnosti, ktoré odôvodňujú
takúto obavu, a kumulatívne, že navrhovatelia majú pohľadávku alebo iný nárok, ktorý im bude
pravdepodobne priznaný súdnym rozhodnutím. Záver o opodstatnenosti predbežného opatrenia pri
obave z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia sa potom v posudzovanej veci odvíja od splnenia

predpokladov uvedených v § 74 ods. 1 O.s.p., a predpokladom jeho nariadenia je stav v súdnom konaní,
ktorý osvedčuje, že reálne dôjde k vyneseniu rozhodnutia, v zmysle ktorého budú mať navrhovatelia
voči odporkyni vymáhateľnú pohľadávku, a tiež osvedčenie obavy z ohrozenia jeho výkonu. Takáto
obava z ohrozenia je stav nútiaci navrhovateľov, aby požiadali o zabezpečenie budúcej exekúcie.
Navrhovatelia musia teda tvrdiť a osvedčiť, že odporkyňa koná tak, že môže dôjsť k zmareniu, sťaženiu

alebo znemožneniu výkonu súdneho rozhodnutia.

Odvolací súd po preskúmaní návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, napadnutého uznesenia
ako i súdneho spisu zhodne so súdom prvého stupňa nezistil dôvod, na základe ktorého by bola
predbežná úprava pomerov medzi účastníkmi konania naliehavo potrebná, lebo bez nej by bol budúci
výkon rozhodnutia ohrozený. I keď nárok navrhovateľov možno výlučne pre účely rozhodovania o

nariadení predbežného opatrenia považovať za osvedčený, keďže na takýto záver postačuje, že sa javí
aspoň ako pravdepodobný, navrhovatelia neosvedčili druhý predpoklad pre nariadenie predbežného
opatrenia, že bez predbežného opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, a že
nebezpečie zmarenia výkonu rozhodnutia je reálne a hrozí bezprostredne. Existencia dlhu ešte sama
osebenemôžebyťdôvodomprenariadeniepredbežnéhoopatrenia.Dôvodommôžubyťlenskutočnosti,

ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť
dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone
rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R
20/1998).

Navrhovatelia odôvodňovali nariadenie predbežného opatrenia tým, že im bude proti odporkyni súdnym

rozhodnutím priznaná pohľadávka v žalovanej výške, ale keďže odporkyňa nepracuje, pričom vedie
nákladný spôsob života, je závislá na nakupovaní, predáva svoje luxusné oblečenie na internetovom
bazári, a nehnuteľnosti, ktoré vyporiadaním BSM po rozvode manželstva nadobudla do výlučného
vlastníctva, zaťažila záložným právom, čím čoraz viac ohrozuje budúci výkon rozhodnutia, môže byť
výkon budúceho rozhodnutia zmarený, lebo ich pohľadávku nebude z čoho uspokojiť. Požadovaný

zákaz nakladať s nehnuteľnosťami ničím konkrétnym, teda žiadnym úmyslom odporkyne nejakým
spôsobom s nehnuteľnosťami nakladať, neodôvodnili. Neosvedčili ani svoje tvrdenia o tom, že
odporkyňa nepracuje a nemá stály príjem, ani že vedie nákladný spôsob života. Ak tieto tvrdenia, a
tiež tvrdenia, že odporkyňa je alebo bola finančne závislá od manžela, osvedčovali článkom v časopise
D. X N., na ktorý odkázali internetovým linkom, považuje odvolací súd za potrebné poukázať na to,

že tento článok, resp. rozhovor s odporkyňou nie je aktuálny (bol publikovaný 13.03.2013, ešte za
trvania jej manželstva), preto nevypovedá nič o súčasných názoroch alebo životnom štýle odporkyne.
Naviac, skutočnosti uvedené odporkyňou v seba-prezentujúcom rozhovore tzv. „bulvárneho“ charakteru,nemôžu odôvodňovať potrebu nariadiť predbežné opatrenie. Nemožno však nechať bez povšimnutia, že
navrhovatelia ako v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia tak i v odvolaní voči jeho zamietnutiu
prezentovali prevádzkovanie internetového bazáru odporkyňou ako skutočnosť odôvodňujúcu ich

obavu, že sa odporkyňa v súčasnosti (po rozvode manželstva) zbavuje svojho hnuteľného majetku,
z ktorého by mohli v možnej budúcej exekúcii uspokojiť vymoženie svojej pohľadávky. Odvolací
súd v tejto súvislosti poukazuje na výpis z Obchodného registra, z ktorého vyplýva, že spoločnosť
MarJana s.r.o. (v ktorej je odporkyňa spoločníčkou a konateľkou), ktorá internetový bazár, a podľa jej
internetovej stránky tiež prevádzku na Nobelovej 34 v Bratislave, prevádzkuje, vznikla dňa 07.10.2012,

a skutočnosť, že odporkyňa už za trvania manželstva predávala svoje luxusné oblečenie a doplnky,
je zrejmá už zo spomínaného rozhovoru pre časopis D. X N., a nemožno ju teda (bez osvedčenia
ďalších rozhodujúcich skutočností) považovať za nič iné, ako podnikateľskú aktivitu odporkyne. Ak ju
navrhovatelia považovali za zbavovanie sa hnuteľného majetku odporkyňou po rozvode manželstva za
účelom získania disponibilných zdrojov, toto tvrdenie ničím neosvedčili. Naviac, navrhovatelia opomenuli
uviesť, že z predmetného článku tiež vyplýva, že odporkyňa zbiera kabelky zn. T. (cena za kus od

6.000,- eur), ktorých má 40 kusov, čo by jednoznačne postačovalo na uspokojenie ich pohľadávky v
možnej budúcej exekúcii. I keď táto informácia nie je overená, a teda ani hodnoverná, navrhovateľ
informácie z článku za hodnoverné zrejme považoval, keď okrem iného práve nimi odôvodňoval potrebu
nariadenia predbežného opatrenia. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že navrhovatelia nepreukázali, že
odporkyňajenemajetná,ženedisponujeokremoznačenýchnehnuteľnostížiadnymmajetkom,zktorého

by bolo možné ich pohľadávku uspokojiť, ani že odporkyňa zamýšľa nehnuteľnosť prevádzať, či inak
ňou disponovať.

Navrhovatelia obavu, že zo strany odporkyne by mohlo hroziť nejaké nakladanie s nehnuteľnosťou,
ničím, teda žiadnym listinným dôkazom, resp. iným navrhovaným dôkazom (okrem teoretických
úvah), neosvedčili, preto je možné uzavrieť, že ich tvrdenie o zostalo len v rovine ich vnútorného

presvedčenia, a že navrhovatelia skutočne len predpokladajú, že odporkyňa bude konať tak, ako sa
oni domnievajú, čo však na nariadenie predbežného opatrenia nepostačuje. Ak navrhovatelia navrhli
nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu obáv zo zmarenia výkonu rozhodnutia, mali povinnosť
tvrdiť a osvedčiť, že nebezpečie zmarenia výkonu je reálne a hrozí bezprostredne. Navrhovatelia však
v danom štádiu konania nepreukázali naliehavosť potreby dočasnej ochrany svojich práv navrhovaným

predbežným opatrením, preto sa odvolací súd so zamietnutím návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia súdom prvého stupňa stotožnil, a napadnuté uznesenie podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v rozhodnutí o veci samej (ust. § 224
ods. 4 a § 151 ods. 1 O.s.p.).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.