Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. november 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4CoE/36/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713211288
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bobor
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713211288.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., AK so sídlom
Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: I. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: U. XX, XXX
XX G. , vedenej pod sp. zn. EX 10516/13, súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, so sídlom
Exekútorského úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pre vymoženie pohľadávky oprávneného
vo výške 183,16-Eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Zvolen č.k.
5Er/452/2013-11 z 06.02.2014, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým uznesením okresný súd (ďalej aj ako „exekučný súd“) podľa § 44 ods.2 zákona
č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len ako
„Exekučný poriadok“) zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

V odôvodnení predmetného uznesenia okresný súd uviedol, že exekučným titulom v danej veci je
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu pri Slovenskej rozhodcovskej, a.s. sp.zn. SR
04687/12 zo dňa 14.11.2012. Rozhodcovský súd si odvodil svoju právomoc na prejednanie a rozhodnutie
veci z rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v dohode o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku
zo dňa 03.06.2010. Súd posúdil predmetnú dohodu o uznaní dlhu ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52
ods.1 Občianskeho zakonníka (ďalej aj ako „OZ“). Exekučný súd poukázal aj na smernicu Rady 93/13/
EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej aj ako „Smernica“).
Rozhodcovská doložka v prejednávanej veci nebola individuálne dojednaná, núti spotrebiteľa podrobiť
sa právomoci rozhodcovského súdu v prípade, že návrh na začatie rozhodcovského konania je podaný
zo strany dodávateľa, a preto je neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle neplatná a spotrebiteľa
nezaväzuje. Vo veci teda rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý na to nemal právomoc a ním vydaný
rozhodcovský rozsudok v žiadnom prípade nemôže byť spôsobilým exekučným titulom. Preto súd
žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní
uviedol, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok. Exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu,
skúma len materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Zo žiadneho ustanovenia právneho
predpisu nevyplýva oprávnenie exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Poukázal
na nesprávnosť slovenského prekladu rozhodnutia ASTURCOM. Uviedol, že správny preklad je taký,
že exekučný súd má vtedy povinnosť „posúdiť“, resp. „vyhodnotiť“, či je rozhodcovská doložka nekalá
(alebo či nie je nekalá), ak má pre takéto posúdenie skutkové okolnosti k dispozícii. Exekučný súd
nie je v zmysle rozhodnutia ASTURCOM povinný vykonať cielenú procesnú aktivitu smerujúcu k
zisťovaniu a preskúmavaniu okolností prípadu. Zákon o rozhodcovskom konaní upravuje účinky

právoplatného rozhodcovského rozsudku, rovnako ako ich pre rozsudky všeobecných súdov Slovenskej
republiky upravuje Občiansky súdny poriadok. Z uvedeného vyplýva, že právoplatný rozhodcovský
rozsudok je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na
plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Uviedol, že slovenský
exekučný súd by bol podľa rozsudku ASTURCOM povinný vyhodnotiť rozhodcovskú doložku ex offo
ako nekalú podmienku, ak by slovenské procesné právo umožňovalo exekučnému súdu, aby vyhodnotil
rozhodcovskú doložku v rámci exekučného konania ako neplatnú, a to z hmotnoprávneho dôvodu
vyjadreného v slovenskom hmotnom práve. V slovenskom právnom poriadku je príslušný na posúdenie
platnosti rozhodcovskej zmluvy súd, ktorý rozhoduje o žalobe účastníka rozhodcovského konania proti
rozhodcovskému rozsudku, pričom ak tento súd vysloví neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, je povinný
vecne rozhodnúť o žalovanom nároku. Vzhľadom na nesprávny preklad Smernice Rady č. 93/13/
EHS, Prílohy 1, písm. q) nemožno dojednanie rozhodcovskej doložky hodnotiť za nekalú podmienku,
nakoľko rozhodcovské konanie je súčasťou legislatívne upraveného procesu a je súčasťou civilného
práva. Podľa jeho názoru zo slovenského a ani z európskeho práva za súčasného právneho stavu
nemožno vyvodzovať záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul
a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa, ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Namietaným
postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu
ochranu a porušovaniu princípov právnej istoty, čím je mu znemožňované efektívne uspokojenie jeho
pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu.
Nakoniec poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3M Cdo 11/2010 zo dňa 26. 09. 2011.
Z vyššie uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Povinný sa k odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Po preskúmaní veci odvolací súd zistil, že dňa 17.06.2013 bol pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým za účasti splnomocneného zástupcu oprávneného spísaný návrh na vykonanie
exekúcie. V danom prípade súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., sp.zn.: SR
04687/12 zo dňa 14.11.2012, právoplatného dňa 03.12.2012 a vykonateľného dňa 06.12.2012. Právny
predchodca oprávneného (Quatro, a.s.) a povinný uzatvorili dňa 13.07.2001 o prenájme s následnou
kúpu prenajatej veci č. XXXXXXXXX. V zmysle rozhodcovskej doložky, obsiahnutej v bode 4 Dohody
o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 03.06.2010 (ďalej aj ako „Dohoda“) medzi
oprávneným a povinným, sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory ktoré vzniknú z Dohody, vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom,
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskom súde alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore, s.r.o. alebo pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá
žalobu na súde.

Podľa § 44 ods. 1, 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom ku dňu začatia exekúcie v danej veci),
exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s
exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada
ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (ods.1). Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,
táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti
alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (ods.2).

Podľa § 45 ods. 1 písm. b), c) a ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z.z. (ďalej aj
ako „ZoRK“), súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45
Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského
rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a) a b) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského
rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa
odseku 1 písm. b) alebo c).

Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na
základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými
ustanoveniami Exekučného poriadku a ZoRK. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred
vydaním poverenia súdnemu exekútorovi ex offo dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne
predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého
súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v
zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia
vykonať, sú zhodné so subjektmi uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu
práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka
odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí,
pretože je v zrejmom rozpore s § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný
súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so
zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZoRK pre účastníkov účinky ako právoplatný
rozsudok. Podľa ZoRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZoRK.
Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale
rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve.
Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou
súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade
s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného
titulu so zákonom nie sú právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy.

Odvolateľ poukazoval na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. októbra 2006 vo veci
C-40/08. Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie
pri výklade predmetnej Smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t.j. aj tými,
na ktoré poukazuje odvolateľ dospel a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý
rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,
prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia absolútnej neplatnosti tohto dojednania je skutočnosť,
že táto podmienka vyvoláva značnú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa.
Rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ
ešte pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. Súčasne táto podmienka nebola so spotrebiteľom
individuálne dohodnutá, čo vyplýva z jej zaradenia do predtlače vopred pripravenej dohody. Celkom
zjavne tak spotrebiteľ nemal reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej dohody ovplyvniť, resp.
niektoré zo zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu

zmluvy a zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v
zmysle § 53 ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú doložku vyhodnotiť ako
absolútne neplatný právny úkon. Odvolací súd k tomu dodáva, že v tomto prípade je nepochybné, že
rozhodcovská doložka bola spotrebiteľovi vnútená tak, že bola ako doložka zapracovaná do Dohody.
Spotrebiteľ teda ak chcel od dodávateľa získať možnosť svoj dlh splácať v splátkach, kvôli čomu Dohodu
uzatváral, nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu
vo vzťahu medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Konečne, rozhodcovské
konanie je založené práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu),
ktorých objektívnosti a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie
sporu ním vybratými rozhodcami, tak ako to vyplýva z formulára predtlače predmetnej dohody,
spôsobuje tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.
Exekučný súd preto správne vyhodnotil rozhodcovskú doložku ako neprijateľnú podmienku obsiahnutú
v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná a spotrebiteľa nezaväzuje.

Navyše rozhodcovská doložka uvedená v bode 4 Dohody sa týka len riešenia sporov, ktoré vzniknú
z tejto Dohody, keďže v rozhodcovskej doložke je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky
spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené:
a) pred Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava, ak žalujúca
strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných
predpisov rozhodcovského súdu, a to jediným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov
rozhodcovského súdu, alebo b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej
komore s.r.o., Košice jediným rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade
so Štatútom a rokovacím poriadkom Rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.
Z takejto formulácie rozhodcovskej doložky v kontexte s uvedenou Dohodou vyplýva, že uzatvorená
rozhodcovská doložka sa nevzťahuje na spory vzniknuté zo zmluvy o prenájme ako takej (na vymáhanie
záväzku), ale len na spory týkajúce sa, resp. vzniknuté z uzavretej Dohody (t.j. forma splácania záväzku
v splátkach).

Takáto rozhodcovská zmluva nemohla preto založiť právomoc rozhodcovského súdu na vydanie
rozhodcovského rozsudku, a tento nemôže byť spôsobilým exekučným titulom.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie, ktorým exekučný súd
zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, podľa § 219 ods. 1
O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.